Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 23, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234285
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113234285.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Home Credit

Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného: Advokátska kancelária
ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti odporcovi: N. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O., C. X, o zaplatenie 842,75 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

z a m i e t a návrh v časti o zaplatenie 732,05 Eur,

z a m i e t a návrh v časti o zaplatenie kapitalizovaného denného úroku z omeškania od 15.09.2011
do 19.11.2013 vo výške 197,75 Eur,

z a m i e t a návrh v časti o zaplatenie kapitalizovaného denného úroku z omeškania za obdobie
od 20.11.2013 do 23.04.2014 vo výške 31,75 Eur,

z a m i e t a návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,026 % denne zo sumy 732,05

Eur za obdobie od 24.04.2014 do zaplatenia,

v prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa26.11.2013vzneníjehodoplneniažiadalnavrhovateľzaviazať
odporcu na zaplatenie sumy 732,05 Eur s príslušenstvom. Predmetný návrh navrhovateľ odôvodnil
skutočnosťou,žeúčastnícikonaniauzavreliúverovúzmluvu,ktorábolauzavretáakotelefónnapôžičkas
následnou písomnou komunikáciou, na základe ktorej poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške
1,825,67 Eur, ktoré sa zaviazal odporca splácať v 60 mesačných splátkach po 61,04 Eur. Z dôvodu
omeškania odporcu s jednotlivými splátkami bol vyzvaný odporca listom zo dňa 30.08.2011 k splateniu

celého zostatku úveru vo výške 1.113,59 eur v lehote do 15 dní od odoslania výzvy.

Odporca poukázal na svoju zlú sociálnu situáciu, na to, že výdavky predstavovali náklady na opatrovanie
manžela, ktorý medzičasom zomrel s tým, že jeho dôchodok predstavuje sumu 450 Eur a 140 Eur
vdovského dôchodku, kde však len splátky veriteľom činia 331 Eur mesačne a na živobytie mu zostáva
100 Eur mesačne.Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením návrhu na začatie konania, splátkového kalendára,
úverovej zmluvy, úverových zmluvných podmienok, výzvy na splatenie celého úveru, stanovísk
účastníkov konania ako aj potvrdenia o priemernej úrokovej miere úverov za mesiac september 2007,

pričom bol zistený tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 28.09.2007 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol navrhovateľ
odporcovi úver vo výške 1.825,66 Eur s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 61,04 Eur pri
počte splátok 60. RPMN uvedené v zmluve predstavovalo sumu 36,80 %. Z dôvodu nesplácania
dlhu odporcom bol tento vyzvaný na splatenie celého úveru a zároveň žiadal aj zmluvnú pokutu vo

výške ušlého úroku. Z prehľadu splácania vyplýva, že odporca uhradil sumu 2.886,11 Eur, pričom
navrhovateľ žiadal zaplatenie sumu 732,05 Eur ako aj kapitalizovaných úrokov z omeškania a ďalej
úroku z omeškania zo sumy 732,05 Eur za obdobie od 24.04.2014 do zaplatenia.

Z podrobnejšieho výpisu Národnej banky Slovenska vyplýva, že priemerná úroková miera z
úverov obchodných bánk v mesiaci september 2007, kedy bol poskytnutý úver aj medzi
účastníkmi konania, táto činila 13,92 % (zdroj www.nsb.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-

sdds/urokovesadzy/priemerneurokovemieryzuverovobchodnychbank

Ročná úroková sadzba u úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania nebola v zmluve uvedená Odporca
z poskytnutej sumy 1.825,67 Eur doposiaľ splatil sumu 2.886,11 Eur. Na predmetný úver medzi
účastníkmi konania bol percentuálny ročný úrok cca. 20 %.

Zmluva je spracovaná ako tzv. typová zmluva pretlačená pre navrhovateľa, ktorej súčasťou sú aj úverové
zmluvné podmienky a v zmluve je uvedené, že klient považuje tieto zmluvné podmienky za určité a
prejavuje súhlas byť viazaný s týmito podmienkami.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa

uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
10.09.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí, obsahuje najmä sumu,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto

platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť
využiť.

Podľa § 544ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluvný vzťah účastníkov je zmluvným vzťahom

medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola uzavretá, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko
odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Súd sa v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru a otázkou zmluvných
pokút.

Akovyplývazprehľadusplátkovéhokalendárazmluvy(č.l.3-5spisu),uplatňujenavrhovateľokreminého

aj pokutu za predčasnú splatnosť úveru a zmluvné pokuty. Súd má za to, že v danom konaní nemožno
navrhovateľovi priznať právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko táto zmluvná pokuta nebola
obsahom dojednania medzi účastníkmi konania. Ako vyplýva z úverovej zmluvy, ktorá bola podpísaná
oboma zmluvnými stranami pod jej znením, na tejto listine sa nenachádza písomne dojednaná zmluvná
pokuta platná pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Pokiaľ vyžaduje zákon písomné dojednanie

zmluvnej pokuty, značí táto formálna požiadavka, že je vyžadovaná obligatórne písomná forma, pričom
takétoprejavyzmluvnýchstránmusiabyťpísomnezachytenéasúčasneobomastranamipodpísanépod
prejavmi týchto zmluvných strán. Pokiaľ úverová zmluva odkazuje na všeobecné úverové podmienky,
v ktorých sa nachádzajú takéto dojednania o zmluvných pokutách, takéto dojednanie súd považuje za
neplatné, vzhľadom na absenciu písomnej formy, ktorú zákon vyžaduje. Z tohto dôvodu súd považoval

za právne dôvodné nepriznať sumy, ktoré uplatňoval navrhovateľ titulom zmluvných pokút.

Pokiaľsatýkaotázkyvýškydojednanéhoúroku,súdpoukazujenato,žetakýtoúrokvovýške 20%ročne
je skoro o 7 % vyšší než priemerný úrok z úverov obchodných bánk, pričom vzhľadom na percentuálne
vyjadrenie, je tento rozdiel cca. 80 % vyšší. Práve túto skutočnosť súd považuje za rozhodnú pre
posúdenie skutočnosti, či predmetná úverová zmluva je platná v časti ohľadom výšky úroku a vzhľadom

na špecifickú situáciu spotrebiteľa a dodávateľa a vzhľadom na nutnosť zvýšenej ochrany spotrebiteľa,
súd má za to, že aj dojednanie ohľadom výšky úroku je v danej úverovej zmluve neplatné. Nakoľko túto
časť možno oddeliť od ostatných častí úverovej zmluvy, rovnako aj ustanovenia o zmluvnej pokute, súd
považoval úverovú zmluvu za neplatnú v týchto častiach, a preto zamietol návrh v časti o zaplatenie
sumy prevyšujúcej istinu, a to práve na úroku a zmluvných pokutách, okrem časti, ktorá bola späťvzatá,

kde bolo konanie zastavené.

Pokiaľ sa týka skutočnosti, že v čase uzavretia úverovej zmluvy zákon o spotrebiteľských úveroch
nevyžadoval uvedenie výšky úrokov v úverovej zmluve, táto skutočnosť neznamená, že tieto úroky mohli
odporovať dobrým mravom. Podľa názoru súdu práve pre rozpor s požiadavkou dobrých mravov, je
dohoda ohľadom výšky úroku medzi účastníkmi neplatná. To, či právny poriadok Slovenskej republiky v

tom čase výslovne upravoval túto otázku, resp. nie, nie je vo veci relevantné, vzhľadom na skutočnosť,
že Slovenská republika bola v tom čase viazaná smernicou 93/13 Rady EHS z 05.04.1993 o nekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,ktorápokiaľprinášavýhodnejšiepostavenieprespotrebiteľa,
je nutné ju aplikovať v spotrebiteľských veciach. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o
spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania a pokiaľ sa týka otázky, či môže vnútroštátny súd

zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora ES zo 14.06.2012 vo veci C-618/10 Baco
Espaňol de Credito SA proti Joaguin Calderón Camino, podľa ktorého súd nemôže zmeniť obsah
takejto nekalej podmienky. Podľa názoru súdu teda súd pokiaľ zistí, že dohodnutá výška úroku v
spotrebiteľskej zmluve je v rozpore s dobrými mravmi, potom nemôže pristúpiť ku zníženiu úroku na

určitú primeranú úroveň, nakoľko je takýto postup vnútroštátneho súdu v rozpore s článkom VI. ods. 1
smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993. Zo zdôvodnenia tejto smernice vyplýva, že členské štáty majú
zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky neuplatňovali v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcu alebo dodávateľa a ak sa napriek tomu také podmienky uplatnia, nemajú viazať spotrebiteľa
a nemajú byť záväzné pre spotrebiteľa a zmluva má byť naďalej záväzná pre zmluvné strany za tých
podmienok, ak jej plnenie môže pokračovať bez neprimeraných ustanovení. Taktiež z 24. odôvodnenia

tejto smernice vyplýva, že súdy alebo správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané
nástroje a prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v zmluvách. Z obsahu
dokazovania vyplýva, že sporná zmluva je vopred naformulovaná štandardná zmluva uzatvorená bez
skutočných možností vyjednávania obsahujúca všeobecné podmienky, ktoré stanovovali výšku úroku,
tak ako ju súd špecifikoval, teda v sume vyššej o cca. 7 %-tuálnych bodov vzhľadom na aktuálnu úrokovú

sadzbu obchodných bánk. Podľa názoru súdu vzhľadom na percentuálne porovnanie týchto údajov to
predstavuje neprimeranú podmienku nekalej povahy. Súd pri porovnaní tejto skutočnosti vychádzal aj
z prípadu, ktorý prejednával Súdny dvor EÚ, kde španielska banka poskytla 28.05.2007, teda v čase
porovnateľnom s týmto prípadom, úver vo výške 30.000 Eur na potreby domácnosti s nominálnou
úrokovou sadzbou 7,95 % a RPMN činilo 8,89 %. Pri porovnaní údajov s touto zmluvou, kde poskytnutá

suma bola nepomerne nižšia, pričom RPMN je vyššia 5 krát. Aj tieto skutočnosti súd bral do úvahy pri
posudzovaní prípadu, a to skutočnosti, či možno priznať súdnu ochranu takto dojednaným úrokom.

Pri posudzovaní týchto otázok je nutné mať na pamäti, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia

ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Oceanogrupoeditorial a Salvat Editores...). Vzhľadom
na takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán článok VI. ods. 1 smernice zaväzuje
členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa. Podľa názoru súdu práve z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ohľadom

čiastočnej neplatnosti právnych úkonov možno poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v takýchto prípadoch
pri takto dohodnutých úrokoch ako boli v danom prípade. Len týmto spôsobom môže byť kompenzovaný
pozitívnym zásahom zvonka nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom. Z tohto dôvodu ako
to konštatoval Súdny dvor EÚ má vnútroštátny súd ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej
podmienky, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 99/13 a tým odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom

a predajcom. V tejto súvislosti súd považuje za dôležité uviesť, že nie je rozhodujúci dátum, kedy bol do
slovenského právneho poriadku zavedený inštitút odbornej starostlivosti skúmať schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, nakoľko nepochybne táto zásada vyplývala aj z dovtedy platných právnych
predpisov ohľadom dobrých mravov, nakoľko podľa názoru súdu je nepochybne v rozpore so zásadou
dobrých mravov, ak dodávateľ opakovane poskytuje tomu istému spotrebiteľovi viacero úverov napriek

tomu, že predchádzajúce úvery neplatí riadne a včas. Je nepochybné, že takéto úvery sú poskytované
z dôvodu, aby novými úvermi boli splácané staré záväzky medzi tými istými zmluvnými stranami,
čo nielenže vyvoláva dôvodné pochybnosti o čistote obchodných praktík dodávateľa, ale vzhľadom
na okolnosti prípadu nepochybne preukazuje to, že dodávateľ zneužíva svoju pozíciu silnejšieho v
zmluvnom vzťahu.

V tomto smere súd poukazuje aj na skutočnosť, že je potrebné odkázať nielen na znenie článku VI. ods.
1 smernice 93/13, ale aj na jej ciele a všeobecnú systematiku a je nepochybná konštantná judikatúra
Súdneho dvora EÚ, ktorý vykladá toto ustanovenie tak, že vnútroštátnym súdom, ktoré konštatujú
určitú nekalú povahu zmluvných podmienok, prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tejto skutočnosti
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ s touto podmienkou nie je

viazaný.Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd považoval dojednanie medzi zmluvnými stranami ohľadom
úrokov za neplatné, nakoľko toto je v rozpore s dobrými mravmi, pričom súd bral do úvahy aj skutočnosť,
že vyššia miera rizika pri poskytovaní úverov zo strany nebankových subjektov odôvodňuje akceptáciu

vyššieho úroku, no v rozumnej miere. Podľa názoru súdu by rozumnou mierou pri akceptácii vyššieho
úroku bola úroková sadzba stanovená maximálne v rozsahu do 50 % nad úrokovú sadzbu poskytovanú
obchodnými bankami, čo však v danom prípade dodržané nebolo. Nemožno však zabudnúť ani na
skutočnosť, že RPMN pri týchto zmluvách navrhovateľa predstavuje 36,80 %, čo je zrejmé, že v tomto sú
započítané ďalšie náklady, poplatky, paušály a služby, ktoré si navrhovateľ účtuje pri takýchto zmluvách,

a ktoré podľa názoru súdu reálne neodrážajú výdavky navrhovateľa s poskytovaním týchto služieb a
ich jediným cieľom je neprimerane zvyšovať svoj zisk na úkor spotrebiteľov, čím dochádza k narúšaniu
dôvery spotrebiteľov v spravodlivé a efektívne fungovanie služieb v tejto sfére.

Z vyššie uvedených dôvodov preto bol návrh ako nedôvodný zamietnutý.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému odporcovi náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko mu trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.