Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/611/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708208815
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7708208815.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.
Dany Ferkovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v právnej veci žalobcu: X. U. Z., S.. XX.XX.XXXX,
Š. J. A. Z., M. W. A. Z.J., S. XX, XXXX I. G. L. E., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Stanislav Kaščák, s.r.o., so sídlom vo Vranove nad Topľou, ul. 1. mája 1246, proti žalovanému: F. P.,
S.. XX.XX.XXXX, Š. J.L. V., M. W. F. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 2.655,51 eur s prísl., o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 27.08.2013 č.k. 12C/150/2008-189 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 109,05 eur a tieto uhradiť
k rukám jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdMichalovce(ďalejlen„súdprvéhostupňa“)rozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiť
žalobcovi 2.655,51 eur s 8,5 %-ným úrokom z omeškania od 30.05.2008 do zaplatenia a trovy konania
vo výške 159,33 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh a vo výške 2.070,39 eur titulom trov právneho
zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Rozhodol tak po zistení, že právomoc súdu vo veci konať vyplýva z čl. 2, odsek 1 Nariadenia
Rady č. 44/2001/ES o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných

veciach a podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Po
vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 559 ods. 1, 2 a § 562 Občianskeho
zákonníka, vychádzajúc aj z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo zrušené rozhodnutie
prvostupňového súdu, vzal za preukázané, že žalovaný na základe splnomocnenia od žalobcu zo dňa
17.05.2006 predával v mene žalobcu motorové vozidlá na území SR a zabezpečoval zápis v evidencii
osobných motorových vozidiel. Týmto spôsobom žalovaný celkovo odpredal 7 osobných motorových

vozidielvmenežalobcu.Žalobcasapredmetnýmžalobnýmnávrhomdomáhalodžalovanéhozaplatenia
sumy 80.000,-Sk, ktorá tvorí kúpnu cenu za predaj automobilov U. H. L. X. G., za ktoré žalovaný
žalobcovi nezaplatil. Po vykonanom dokazovaní, a to z výpovedí žalobcu, svedkov E.. X. Q. L. O.
Q. vzal za preukázané, že žalovaný sumu 80.000,-Sk odovzdal X. Z. v presne nezistený deň W. D.
XXXX. I keď svedkyňa O. Q. je zamestnankyňou žalovaného, nemal pochybnosti o vierohodnosti jej
výpovede a podobne ani u svedka E.. X. Q.Ž.. Ten sa síce na niektoré skutkové okolnosti nepamätal

(postava X. Z., jeho oblečenie a pod.), toto však možno pripísať podľa názoru súdu prvého stupňa
viac ako ročnému časovému odstupu od priebehu deja. Svedkovia nevypovedali vyhýbavo, ale plynule
a ochotne na položené otázky. Ich reakcie na kladené otázky a plynulosť výpovedí svedčí o ich
primeranej rozumovej a duševnej úrovni. Ani celkové správanie svedkov nevzbudzovalo pochybnostio pravdivosti ich výpovedí. Podrobne opísali priebeh odovzdávania peňazí žalovaným X. Z. vrátane
skutočností, že v kancelárii, kde peniaze boli odovzdané, sedel najskôr žalovaný s E.. X. Q., potom
došla O. Q. L. S. X. Z.. Peniaze boli prepočítané, odznela suma 80.000,- Sk a tie prevzal X. Z..

Výpovede neposúdil ako vzájomne si odporujúce. Výhrady žalovaného, že svedkovia nevypovedali v
zhode ohľadne poradia osôb prichádzajúcich do kancelárie, sa nepotvrdili vykonaným dokazovaním.
Žalobca neozrejmilsúdu, akým spôsobom bolipeniaze, získané z predaja osobných motorových vozidiel
odovzdávané žalovaným. Predložil výpisy z účtu, z ktorých vyplýva, že boli bezhotovostne poukázané
3 platby vo výške 2.123,82 € dňa 12.12.2006 z účtu žalovaného, vo výške 290 € dňa 27.11.2007 z účtu

U. P. a vo výške 892,43 € dňa 17.07.2007 z toho istého účtu. Celkovo žalovaný prevzal k odpredaju 7
áut rôznych značiek, pričom k 12.03.2008 ich mal predať 6 za 492.000,-Sk. Táto skutočnosť vyplýva i
z pokusu o zmier datovaného dňom XX.XX.XXXX. Pokiaľ žalobca od žalovaného požadoval žalobou
sumu vo výške 80.000,- Sk, nevysvetlil vyplatenie rozdielu minimálne vo výške 298.264,- Sk. Z toho
súd prvého stupňa vyvodil, že odovzdávanie kúpnej ceny žalobcovi sa muselo realizovať aj inak, ako
bezplatným prevodom na jeho účet. Preto uzavrel, že výpoveď žalovaného, ale aj svedkyne O. Q., že

peniaze boli odovzdávané okrem bezhotovostnej platby i hotovostne, pričom už raz pred vyplatením
80.000,- Sk ich prevzal X. Z., sa javí ako hodnoverná. Svedok X. Z. vo svojej výpovedi poprel, že
nejaké peniaze zo strany žalovaného mu odovzdané boli. Uviedol, že ho kontaktovala jeho sestra C.
aby zistil, prečo žalovaný nevyplatil kúpne ceny za predaj dvoch áut. Žalovanému telefonoval a ten
mu odvetil, aby sa do toho nestaral. Túto výpoveď však súd prvého stupňa v kontexte s ostatnými

dôkazmi, najmä výpoveďou žalobcu, svedkov E.. X. Q. L. O. Q. v spojení s pokusom o zmier zo dňa
XX.XX.XXXX vyhodnotil ako nepravdivú. Uzavrel preto, že žalovaný pre žalobcu zabezpečoval nielen
„prepis“ a predaj na základe plnomocenstva zo dňa XX.XX.XXXX, ale celý proces spojený s predajom
a „prepisom“ vozidiel. Automobily umiestnil vo svojom autoservise za účelom ponuky k predaju, uzavrel
kúpnopredajnú zmluvu a zabezpečil zmenu evidencie vozidla na dopravnom inšpektoráte. Právne ide

o tzv. zmiešanú zmluvu, týkajúcu sa obstarania predaja veci a zaobstarania činností súvisiacich s
„prepisom vozidla“, na ktorú primerane aplikoval ust. § 724 a nasl. Obč. zákonníka. V oboch prípadoch
totiž žalovaný konal bez odmeny, pretože zinkasované kúpne ceny mal žalobcovi odovzdať. V konaní
nebolo zistené, aby žalovaný ako podnikateľ tieto činnosti vykonával za účelom dosiahnutia zisku. Preto
vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah občianskoprávny. Vychádzajúc z § 559 ods. 1, 2 a § 562 Obč.

zákonníka uzavrel, že pokiaľ žalovaný vo výpovedi uviedol, že plnil žalobcovi tak, že peniaze odovzdal
X. Z., plnil mimo obligačného vzťahu účastníkov. Pre riadne splnenie dlhu potreboval podľa § 562 Obč.
zákonníka potvrdenie od X. Z., že je oprávnený v mene žalobcu peniaze prevziať. Takýmto potvrdením
sa však žalovanému X. Z. nepreukázal. On sám totiž akékoľvek prevzatie peňazí získaných z predaja
osobných motorových vozidiel popieral. Ani z výpovedí svedkov E.. X. Q. L. O. Q. nevyplynulo, že sa

X. Z. preukazoval žalovanému potvrdením od žalobcu. Doklad o tom, že X. Z. je osobou oprávnenou
prevziať peniaze v prospech žalobcu mal vyžiadať žalovaný. Pokiaľ tak neurobil a napriek tomu vyplatil
sumu 80.000.- Sk X. Z., žalovaný plnil neoprávnenej osobe. K riadnemu splneniu svojho dlhu voči
žalobcovi zo strany žalovaného preto nedošlo. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.566,51 €. Istinu priznal spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%

ročne, vychádzajúc z nar. vlády č. 87/1995 Z.z. počnúc dňom 30.05.2008, odkedy sa žalovaný dostal do
omeškania s plnením žalobcovi, čo vyvodil z výzvy žalobcu zo dňa 02.05.2008, ktorú prevzal žalovaný
dňa 23.05.2008 a mal podľa nej plniť do 5 dní od jej doručenia. V odôvodnení rozsudku tiež uviedol,
že nevykonal dôkazy navrhované žalovaným v odvolaní zo dňa 02.04.2012, v ktorom uviedol, že až po
doručení rozsudku súdu prvého stupňa (rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 19.01.2012) sa dozvedel

o existencii plnomocenstva, na základe ktorého bol X. Z. oprávnený k prevzatiu finančných prostriedkov
od žalovaného a toto navrhol zabezpečiť. Podľa súdu prvého stupňa pre posúdenie merita veci je právne
bezvýznamné, či takéto plnomocenstvo existovalo. Už z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že
žalovaný do D. XXXX, kedy odovzdal 80.000,- Sk X. Z. si bol vedomý, že na základe plnomocenstva
od žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX predával v mene žalobcu osobné motorové vozidlá a zabezpečoval

ich prepis. Ak totiž o jeho existencii v čase odovzdania peňazí X. Z. vedomosť nemal, nemohlo dôjsť
ani k riadnemu plneniu.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania, a na ich náhradu zaviazal neúspešného žalovaného. Uviedol tiež, že nezistil dôvody pre
aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške

159,33 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.070,39 eur. Tie priznal v zmysle § 10 ods. 1
vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 13 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby,účasť na pojednávaniach dňa 06.11.2008, 22.01.2009, 05.03.2009, vyjadrenie zo dňa 12.03.2009, účasť
na pojednávaniach dňa 18.06.2009, 02.07.2009, 12.11.2009, odvolanie, účasť na pojednávaní dňa
19.01.2012 a dňa 27.8.2013, vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 3 x 3.050,- Sk a 10 x 101,24 eur. V zmysle

§ 14 ods. 4 vyhl. priznal odmenu za účasť na pojednávaniach, ktoré boli odročené bez prejednania
veci (27.11.2008, 22.9.2011, 27.10.2011, 1.12.2011, 2.7.2013) 5 x 25,31 eur. V zmysle § 16 ods. 3 vyhl.
priznal žalobcovi za účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené (27.11.2008, 22.09.2011, 27.10.2011,
01.12.2011, 02.07.2013) 5 x 25,31 eur a podľa § 16 ods. 3 vyhl. režijný paušál 4 x 6,31 eur, 7 x 6,95
eur, 3 x 7,41 eur, 2 x 63 eur a 2 x 7,81 eur. Právnemu zástupcovi žalobcu priznal aj náhradu cestovných

výdavkov v zmysle § 15 písm. a/ vyhl. za účasť na súdnych pojednávaniach a cestu z W. S. N. U.
X. a späť dňa 16.11.2008 vo výške 14,90 eur, dňa 27.11.2008 vo výške 14,58 eur, dňa 22.01.2009
vo výške 14,22 eur, dňa 05.03.2009 vo výške 14,40 eur, 18.06.2009 vo výške 14,82 eur, 02.07.2009
vo výške 14,94 eur, 12.11.2009 vo výške 14,94 eur, 22.09.2011 vo výške 15,24 eur, 27.10.2011 vo
výške 14,94 eur, 01.12.2011 vo výške 15,06 eur, 19.01.2012 vo výške 15,12 eur, 02.07.2013 vo výške
14,94 eur, 27.08.2013 vo výške 15,06 eur a náhradu za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. za deň

06.11.2008 pri ceste z W. U. X. vo výške 10,52 eur, 27.11.2008 vo výške 10,52 eur, 22.01.2009 vo výške
11,59 eur, 05.03.20090 vo výške 11,59 eur, dňa 18.06.2009 vo výške 11,59 eur, 02.07.2009 vo výške
11,59 eur, 12.11.2009 vo výške 11,59 eur, 22.09.2011 vo výške 12,02 eur, 27.10.2011 vo výške 12,02
eur, 01.12.2011 vo výške 12,02 eur, 19.01.2012 vo výške 12,71 eur, 02.07.2013 vo výške 13,01 eur,
27.08.2013 vo výške 13,01 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/
a d/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Uplatnil aj náhradu
trov konania. V dôvodoch odvolania poukázal na protichodnosť vykonaných dôkazov so závermi súdu
prvého stupňa. Na jednej strane súd prvého stupňa mal preukázané, že X. Z. prevzal peniaze od

žalovaného minimálne v jednom prípade a tieto aj odovzdal žalobcovi a rovnako mal preukázanú aj tú
skutočnosť, že X. Z. bol oprávnený vykonávať pre žalobcu predaj vozidiel a preberať aj kúpnu cenu
za nich. Preto je možné dospieť k záveru, že X. Z. bol oprávnený prevziať aj vymáhanú sumu od
žalovaného. Žalovaný plnil X. Z. ako splnomocnencovi žalobcu už pred odovzdaním žalovanej sumy,
tento peniaze prijal a následne odovzdal žalobcovi, ktorú skutočnosť mal súd za preukázanú. Žalobca

žiadnym spôsobom žalovanému neoznámil a ani nepreukázal, že žalovaný nemá plniť svedkovi X. Z..
NaopakvrámcidohodnutejpraxesaX.Z.nazákladeinformácieodjehoV.skontaktovalsožalovanýmza
účelom úhrady žalovanej sumy, čo potvrdil aj vo svojej výpovedí. Súd prvého stupňa priložil väčšiu váhu
výpovedí svedka, ktorý má preukázateľne záujem na tom, aby bol žalovaný povinný zaplatiť vymáhanú
sumu ako nezaujatým svedkom, ktorí potvrdili, že X. Z. žalovanú sumu prevzal. X. Z. bol oprávnený

vykonávať v mene žalobcu predaj vozidiel, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, predovšetkým
jeho výpovede. Pri svojom poslednom odvolaní uviedol čísla vozidiel, pri predaji, ktorých bolo použité
plnomocenstvo udelené X. Z. a navrhol vykonať dôkaz dožiadaním príslušného oddelenia Policajného
zboru a predložením týchto plnomocenstiev. Prvostupňový súd však tento dôkaz nevykonal. Záver súdu
o tom, že uvedený deň nebol oprávnený žalovaný X. Z. plniť odporuje zisteniam súdu prvého stupňa,

že predtým X. Z. minimálne raz prevzal od žalovaného peniaze za predaj vozidiel pre žalobcu. Zákon
nestanovuje povinnosť písomného poverenia k prevzatiu peňazí, najmä za situácie, keď predtým medzi
účastníkmi konania v minulosti takýto spôsob bol použitý. Výpoveď X. Z., na základe ktorej súd prvého
stupňa zaviazal žalovaného k úhrade sumy žalobcovi, nie je pravdivá, nakoľko tento bol oprávnený k
prevzatiu žalovanej sumy, a preto nebol neoprávnenou osobou, pokiaľ ide o prevzatie finančnej čiastky

za žalobcu. Tým, že súd prvého stupňa nenavrhol dôkazy, ktorých vykonanie navrhol žalovaný, neúplne
zistil skutkový stav veci.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil
trovy odvolacieho konania. Podľa názoru žalobcu sa súd prvého stupňa správne vyporiadal s otázkou,
či X. Z. bol oprávnený prijať od žalovaného peniaze v prospech žalobcu, teda či bol osobou oprávnenou

na príjmanie peňazí. Žalovaný v konaní nepreukázal, že X. Z. bol osobou poverenou na prijatie peňazí
za predaj áut v prospech žalobcu. Od V. XXXX sa žalovaný pojednávaní nezúčastňoval, preto nevie ani
o tom, že žalobca sa písomne vyjadril k tejto otázke dňa XX.XX.XXXX, kde celkom jasne a nepochybne
vyjadril pre potreby tohto konania, že svedok X. Z. nebol jeho splnomocnencom a žiadne peniaze nebol
oprávnený ani poverený príjmať od žalovaného. Aj keď žalobca nesúhlasí s čiastkovým záverom súdu

prvého stupňa, ktorý uviedol, že mal preukázané prevzatie peňazí v hotovosti X. Z. od žalovanéhominimálne v jednom prípade, záverečné rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne. Pokiaľ žalovaný
navrhol vykonať dôkazy vyžiadaním plnomocenstiev z príslušného orgánu polície z tvrdení žalovaného
vyplynulo, že o týchto plnomocenstvách sa mal dozvedieť až po vyhlásení rozsudku súdom prvého

stupňa dňa 19.01.2012 preto je zrejmé, že vo D. XXXX o týchto skutočnostiach nemohol mať vedomosť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom v ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených
v odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.05.2014 o 9,20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 221, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené dňa 15.05.2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p.

Žalovaný uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p., t.j. súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie
rozhodujúcich skutočností a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.

Ktomutoodvolaciemudôvodujepotrebnéuviesť,žesúdniejepovinnývykonaťvšetkynavrhnutédôkazy
účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného
práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané
iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu
je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť,

že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní
uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a
uvedieprávnevýznamnéskutočnosti,ktoréhocibolitvrdené,súdprvéhostupňanezisťoval,najmäpreto,

že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už
v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho

hodnotení dôkazov bol logický rozpor, príp., že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

Súdprvéhostupňavykonaldokazovanievdostatočnomrozsahuanáležitezistilskutkovýstav,vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,

preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolacie námietky žalovaného boli uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa a s tými sa súd
prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní danej veci. Ani skutočnosti uvedené v
odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd
dopĺňa nasledovné:

Splnenie dlhu v zmysle § 559 Obč. zákonníka nastáva na základe jednostranného právneho úkonu,
ktorým dlžník poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoj dlh.

Splniť dlh je povinnosťou dlžníka, preto v tomto konaní dôkazná povinnosť, že došlo k riadnemu splneniu
dlhu žalovaného voči žalobcovi zaťažovala žalovaného.

Obrana žalovaného, že uplatňovanú sumu uhradil žalobcovi prostredníctvom X. Z., a tým z jeho strany
došlo k riadnemu plneniu, vykonaným dokazovaním nebola preukázaná. Žalovaný totiž nepreukázal
svoje tvrdenie o tom, že X. Z. bol osobou oprávnenou plnenie za žalobcu prijať (§ 562 Obč. zákonníka).

Vykonané dokazovanie pred súdom prvého stupňa nedáva dostatočný skutkový základ pre záver, že
X. Z. bol osobou oprávnenou na prijatie plnenia od žalovaného v prospech žalobcu. Preto pokiaľ aj
žalovaný plnil X. Z., ako dlžník sa týmto spôsobom nezbavil svojho záväzku voči žalobcovi.

Svedkovia O. Q. L. E.. X. Q. síce vo svojich výpovediach uviedli, že videli ako sumu 80.000,- Sk žalovaný
odovzdal X. Z., z ich svedeckých výpovedí však nemožno vyvodiť ten záver, že X. Z. bol osobou

oprávnenou k prijatiu plnenia.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, dlžník je povinný splniť dlh tomu, kto je jeho veriteľom v dobe plnenia.
Pokiaľ má dlžník odôvodnené pochybnosti o tom, kto je veriteľom, zákon v tomto prípade počíta s
postupom podľa § 568 Obč. zákonníka a s možnosťou zbaviť sa splnenia záväzku uložením do úradnej
úschovy. Preto pokiaľ aj žalovaný mal v tomto prípade pochybnosti o tom, či X. Z. je oprávnený plnenie

prijať, mal zložiť finančné prostriedky do úradnej úschovy. Sám žalovaný v odvolaní voči rozsudku
udáva, že finančné prostriedky X. Z. odovzdal na základe vzájomnej ústnej dohody a to nielen v prípade
žalovanej sumy, ale aj predtým.

Je pravdou, že zákon nestanovil požiadavku na formu potvrdenia veriteľa v zmysle § 562 Obč.
zákonníka, ale predpokladá sa písomné potvrdenie, ktoré jediné nemôže vzbudzovať žiadne

pochybnosti o riadnom plnení. Z týchto dôvodov, pokiaľ aj žalovaný plnil žalobcovi cestou X. Z. nazáklade ústnych dohôd, sám sa dostal do dôkaznej núdze ohľadom preukázania tejto skutočnosti zvlášť
za situácie, pokiaľ ani od X. Z. nepožadoval písomné potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti, čím sa
dostal do dôkaznej núdze aj ohľadom samotného odovzdania tejto sumy X.J. Z..

Nemožno vytknúť súdu prvého stupňa, že nedoplnil dokazovanie v smere naznačenom žalovaným v
odvolaní voči rozsudku zo dňa 02.04.2012, a to vyžiadaním plnomocenstiev udelených X. Z. žalobcom,
ktorými ho mal splnomocniť k predaju motorových vozidiel a k prebratiu finančných prostriedkov za
predaj týchto motorových vozidiel, keďže doplnenie dokazovania v tomto smere nemôže mať vplyv na
výsledok konania vo veci samej.

Potvrdenie o oprávnení prijať plnenie v zmysle § 562 Obč. zákonníka je potrebné odlišovať od plnej

moci, udelenej podľa § 31 Obč. zákonníka. Na vzťah medzi veriteľom a osobou oprávnenou prijať miesto
neho plnenie od dlžníka nemožno totiž automaticky vzťahovať právnu úpravu zastúpenia na základe
plnej moci.

Z tvrdení žalovaného vyplynulo, že plné moci, ktoré navrhol súdom zabezpečiť, a ktoré mal udeliť
žalobca X. Z. sa majú týkať predaja a prevzatia finančných prostriedkov presne stanovených motorových

vozidiel. Z toho vyplýva, že ich obsah nemôže preukázať tú skutočnosť, že X. Z. bol oprávnený prijať
plnenieodžalovanéhovprospechžalobcunazákladeinéhozmluvnéhovzťahu,ktoréhopodkladombolo
plnomocenstvo zo dňa XX.XX.XXXX, a ktorým žalobca splnomocnil ako splnomocniteľ žalovaného ako
splnomocnenca na všetky úkony súvisiace s predajom a prepisom áut na území Slovenskej republiky
na dobu neurčitú (čl. 5 spisu).

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalovaného
zaviazal uhradiť 2.655,51 eur s príslušenstvom žalobcovi, keďže žalovaný nepreukázal, že by tento dlh
predtým žalobcovi splnil a nepreukázal ani tú skutočnosť, že by účinky splnenia dlhu nastali plnením
X. Z..

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo veci samej a vo výroku o

trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto odvolací súd rozhodol o jeho povinnosti nahradiť
trovy odvolacieho konania úspešného žalobcu, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Tie v
zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. patria právnemu zástupcovi žalobcu ako odmena za jeden úkon právnej

služby, ktorým je vyjadrenie k odvolaniu vo výške 101,24 eur a režijný paušál vo výške 7,81 eur, spolu vo
výške 109,05 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd zaviazal žalovaného zaplatiť trovy právneho
zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.