Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/354/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205224169
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1205224169.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Q. M., N.. XX.X.XXXX, A. N.
X, B., práv. zast. Mgr. Renátou Dobrovodskou, advokátkou, Račianska 15, Bratislava, proti žalovanému
E. U. Consulting, s.r.o., Žitná 1, Bratislava, IČO: 36 520 179, práv. zast. JUDr. Hanou Kováčikovou,
advokátkou, Odborárske nám. 3, Bratislava, o zaplatenie 30.671,18 EUR s príslušenstvom a o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 54Cb/73/2006-898 z 25.4.2013,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 54Cb/73/2006-898 zo

dňa 25.4.2013 potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 30.671,18 EUR spolu s 15 % p.a. úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, ktorá
predstavovala odmenu za výkon činnosti v zmysle zmluvy o poskytovaní poradenstva, organizovaní a
vedení odborných školení a seminárov v období od marca 2004 do septembra 2004, vyfakturovanú
faktúrami č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. V odôvodnení
rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobcom
a Ľ. A. - A. došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanému v sume 924.000,- Sk

(30.671,18 EUR), nakoľko medzi podnikateľom Ľ. A. - A. a žalovaným v roku 2004 neexistoval zmluvný
vzťah, na podklade ktorého by mohol žalovaný ako záujemca požadovať od podnikateľa Ľ. A. - A.
ako spolupracovníka výkon činností, spočívajúcich v poskytovaní poradenstva, organizovaní a vedení
odborných školení a seminárov. Ďalej konštatoval, že Ľ. A. - A. nevznikol nárok na odmenu ani v
prípade, že by v roku 2004 skutočne v prospech žalovaného vykonal činnosť spočívajúcu v poskytovaní
poradenstva, organizovaní a vedení odborných školení a seminárov, nakoľko žalovanému takáto
povinnosť nevyplývala zo žiadneho zmluvného vzťahu. Ak teda Ľ. A. - A. nemal nárok na vyplatenie

odmien, nemohol toto právo zmluvou zo dňa 12.9.2005 platne postúpiť na žalobcu ako postupníka.
Súd prvého stupňa konštatoval, že právny predchodca žalobcu a žalobca síce viackrát poukázali na
existenciu kooperačnej dohody o poskytovaní poradenstva, organizovaní a vedení odborných školení
a seminárov v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. s účinnosťou od 1.1.2004, existenciu zmluvy v hmotnej
podobe však nepreukázali. Poukázal tiež na obsah výpisu zo živnostenského registra týkajúceho sa
právneho predchodcu žalobcu, podľa ktorého činnosť, na ktorú vystavil predmetné faktúry, nebola
predmetom jeho podnikania. Nakoľko nemal za preukázanú existenciu zmluvného vzťahu medzi Ľ. A.Í.

- A. a žalovaným v období roka 2004, nezaoberal sa bližšie svedeckými výpoveďami ohľadom určenia
času, kedy prestal právny predchodca žalobcu reálne vykonávať organizačnú a prednášateľskú činnosťv prospech žalovaného, resp. či Ľ. A. - A. skutočne organizačnú a prednášateľskú činnosť v prospech
žalovaného v roku 2004 vykonával. V konaní úspešnému žalovanému súčasne priznal náhradu trov
konania s poukazom na § 142 O.s.p. a vznik trov na súdnom poplatku v sume 1.840,28 EUR a právnom

zastúpení v sume 3.325,96 EUR.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal,
že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvého stupňa
napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že vykonané dôkazy riadne
nevyhodnotil, resp. aktívne sa svedeckými výpoveďami nezaoberal, keď práve nimi bolo preukázané, že

Ľ.A.-A.činnosťprežalovanéhoskutočnevykonával.Ďalejnamietal,žesipostupcasplnilsvojuzákonnú
povinnosť voči postupníkovi podľa § 528 ods. 2 Obč. zák., k zmluve o postúpení pohľadávky však
zo zákona nemusel byť pripojený doklad, ktorý osvedčuje vznik pohľadávky, ako nesprávne namietal
žalovaný. Uviedol, že zmluva existuje, v koho dispozícii je v súčasnosti žalobca nemá vedomosť, pred
časom to bol žalovaný, kto touto zmluvou disponoval, keďže sa nachádzala v trezore spoločnosti
žalovaného. Ďalej poukazoval na to, že do septembra 2004 pán Ľ. A. činnosť pre žalovaného vykonával,

existujú o tom dôkazy, a to fotografie zo školení, na ktorých prednášal, rovnako aj videozáznam z nich.
V rozpore s nimi sú výpovede svedkov K., H., ktorí tvrdili, že A. činnosť nevykonával, s čím sa súd
prvého stupňa nevysporiadal. Konštatoval, že žalovaný svoje výpovede menil a prispôsoboval podľa
toho, čo mu aktuálne vyhovovalo viac. Poukázal na konanie žalovaného potvrdzujúce jeho tvrdenie, že
žalovaný identické faktúry za mesiace január, február a marec roku 2004 zaplatil a navyše sa faktúry

stali súčasťou jeho účtovníctva. Skutočnosť, že faktúry boli riadne žalovaným prijaté a zaevidované v
účtovníctve, preukázala aj audítorská správa audítorky J.. P. K. zo spoločnosti Ekobilanz.

Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v konaní
bola dostatočne preukázaná skutočnosť, že medzi Ľ. A. - A. a žalovaným neexistovala od 1.1.2004
žiadna dohoda, ktorej predmetom by bolo poskytovanie poradenstva, organizovanie a vedenie

odborných seminárov a školení. Žalovaný navyše v konaní preukázal, že Ľ. A. - A. od apríla 2004
neposkytoval žiadne služby týkajúce sa organizačnej alebo prednáškovej činnosti, nakoľko túto činnosť
pre žalovaného zabezpečovala sesterská spoločnosť MARKETING PARTNER spol. s r.o.. Uzavrel,
že Ľ. A. - A. nebol oprávnený fakturovať odmenu za činnosť, na ktorú nemal oprávnenie a ak by
tak učinil, mohlo by sa jednať o plnenie zo spáchaného trestného činu neoprávneného podnikania

v zmysle ust. § 251 Trestného zákona. Súhlasne so súdom prvého stupňa konštatoval, že žalobca
v konaní nepredložil žiadny dôkaz o tom, že pohľadávka skutočne vznikla. Správne podľa neho súd
prvého stupňa vyhodnotil skutočnosť, že zaevidovanie predmetných faktúr v dodávateľskom saldokonte
žalovaného ešte nepreukazuje existenciu tejto pohľadávky a rovnako ani skutočnosť, že záväzok bol
uznaný. Poukázal na to, že žalovaný po zistení, že predmetné faktúry eviduje v účtovníctve, tieto z

účtovníctva vyradil, vrátil ich Ľ. A. - A. ako bezpredmetné, pričom si splnil aj povinnosti plynúce z tejto
skutočnosti a podal príslušnému správcovi dane dodatočné daňové priznanie a svoj príjem riadne zdanil.
Vzhľadom na uvedené konštatoval, že súd prvého stupňa oprávnene konštatoval, že neboli splnené
základné požiadavky na platné uznanie záväzku v zmysle § 323 a nasl. Obch. zák..

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v
odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje z dôvodu hospodárnosti za potrebné opakovať,
a preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal, že jeho právny predchodca mal aj
na obdobie apríl až september 2004, ktorého sa žaloba týka, uzatvorenú so žalovaným zmluvu o
poskytovaní poradenstva, organizovaní a vedení odborných školení a seminárov a že za činnosť na
jej základe vykonávanú mal právo na odmenu 132.000,- Sk mesačne a že aj skutočne túto činnosť
vykonával. Túto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu nepreukazujú bezpečne ani predložené

fotografiezoškoleníavideozáznam,ktorésúsícedôkazomotom,žesaurčitéakcieaseminárekonali,a
právny predchodca žalobcu sa na nich zúčastnil, nepreukazujú však, že na nich vykonával práve činnosť
v zmysle uvedenej zmluvy, ako ani jej rozsah a časové obdobie, v ktorom sa uskutočnili, prípadne či
nesúviseli s jeho funkciou konateľa spoločnosti. Pravdivosť jeho tvrdení nedokazujú ani výpovede v
konaní vypočutých konateľov žalovaného a ani svedkov.

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto podľa §§ 224 ods. 1 a 142 ods. 1 O.s.p. právo
na náhradu jeho trov. Nakoľko žalovaný síce podal v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. návrh, aby mu bola
priznaná náhrada trov, ale tieto si v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. nevyčíslil, odvolací súd mu ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.