Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/244/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105231475
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1105231475.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: U. V. Q.
G. N. B. R. V. , bytom B., P. Č.. XX, zastúpený JUDr. Petrom Joanidisom, advokátom v Bratislave,
Mlynské Nivy č. 73/a, proti odporcom: I. ČSOB Leasing, a.s., Bratislava, Panónska cesta č. 11, IČO:
35704713, zastúpený JUDr. Jozefom Mészárosom, advokátom v Bratislave, Jesenského č. 2, P.O.BOX
126, II. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00 151
700, o zaplatenie sumy 29.942,15 € (902.037,18 Sk), s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22. februára 2011, č.k. 9 C 208/2005-256, takto

r o z h o d o l :

RozsudokOkresnéhosúduBratislavaI.zodňa22.februára2011,č.k. 9C208/2005-256,
v napadnutej časti vo výroku, ktorým návrh zamietol, vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť
zaplatiť odporcovi v I. rade náhradu trov konania v sume 7.581,87 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku do rúk JUDr. Jozefa Mészárosa, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v I. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume
1.145,42 € spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu v I. rade
JUDr. Jozefa Mészárosa, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi v II. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Dovolanie n e p r i p ú š ť a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 22.2.2011, č.k. 9 C 208/2005-256, návrh zamietol. Ním

sa navrhovateľ domáhal náhrady škody v sume 902.037,18 Sk (29.942,15 €) spolu so 14 % úrokom
z omeškania od 25.12.2001 do zaplatenia, ako aj na náhrady trov konania. Dňa 27.11.2000 uzavrel
s odporcom v I. rade leasingovú zmluvu na leasing vozidla Porsche 911 Carrera 4 Coupé fialovej
farby, prílohu 1. ktorej tvorí špecifikácia poistenia vozidla havarijne poisteného odporcom v II. rade
na základe hromadnej poistnej zmluvy. Na základe leasingovej zmluvy uhradil navrhovateľ odporcovi
v I. rade preddavok na nájomné a riadne platil dohodnuté splátky vrátane poistného.
Odporca v I. rade nadobudol vozidlo do svojho vlastníctva kúpnou zmluvou zo dňa 27.11.2000, kde

sa uvádza, že "je uhradený colný dlh, ako aj prípadné ďalšie poplatky súvisiace s dovozom" a z toho
mal vedomosť o tom, že vozidlo bolo individuálne dovezené zo zahraničia. Dňa 14.9.2001 došlo k
odcudzeniu uvedeného vozidla a 25.10.2001 bolo prerušené trestné stíhanie pre nezistenie páchateľa.
Poistná udalosť bola riadne ohlásená odporcovi v II. rade, ktorý však listom zo dňa 17.12.2001 oznámil,že v zmysle dohody o poistení motorových vozidiel zo dňa 1.2.1997 s odporcom v I.
rade, sa poistná ochrana na predmetné vozidlo nevzťahuje, pretože na jeho poistenie bol potrebný
predchádzajúci súhlas s poistením. Odporca v I. rade vyhotovil záverečné finančné vyúčtovanie ku

dňu 14.9.2001, kde žiadal zaplatiť sumu 618.328,70 Sk. O existencii a obsahu dohody o poistení
vozidiel z roku 1997 a o jej podmienkach nemal navrhovateľ vedomosť, keďže nebola ani prílohou
leasingovej zmluvy. Práva, povinnosti a sankcie v nej uvedené sa vzťahujú len na
jej účastníkov a k povinnosti zabezpečiť súhlas ešte pred uzatvorením leasingovej zmluvy mohol byť
zaviazaný len odporca v I. rade, ktorý nesplnením tejto podmienky porušil povinnosť v dohode uvedenú.

Zodpovednosť za škodu vznikla aj zo strany odporcu v II. rade, ktorý obdobne ako odporca v I. rade
pri vynaložení riadnej a odbornej starostlivosti mal a musel zistiť bezprostredne po uzavretí leasingovej
zmluvy, že uzavretie poistenia nezodpovedá dohodnutým podmienkam v dohode o poistení zo dňa
1.2.1997. Namiesto toho až do vzniku poistnej udalosti odporca v I. rade vyberal a
odporca v II. rade prijímal poistné a počas celej tejto doby sa obaja správali tak, že navrhovateľ nemal a
nemohol mať žiadne pochybnosti o existencii poistenia. Nesplnením podmienky uvedenej v dohode zo

dňa 1.2.1997, zamlčaním jej existencie a nesplnením, resp. neupozornením, na jej nesplnenie zo strany
odporcov vznikla navrhovateľovi škoda tým, že napriek riadnemu plateniu leasingových splátok spolu
s poistným by k poistnému plneniu nikdy nedošlo, a preto podľa § 377 ods. 2 Obchodného zákonníka
má voči odporcom v I., II. rade nárok na náhradu škody, ktorá mu zamlčaním tejto skutočnosti vznikla.
NeoprávnenosťnárokovodporcuvI.radevočinemupreukazujeajto,žedosiaľnevykonalžiadneprávne

kroky na vymáhanie svojej údajnej pohľadávky vyplývajúcej z konečného finančného vyúčtovania.
Keďže sa nikde neuvádza presný výpočet uzatvorenia leasingu a použitie poistného plnenia, podľa
zisteného stavu sa od predpokladaného poistného plnenia zníženého o spoluúčasť musia odpočítať
náklady, resp. výdavky leasingovej spoločnosti v súvislosti s leasingovou zmluvou (nadobúdacia
cena auta, DPH, poistné v trvaní 12 mesiacov) a pripočítať príjmy získané od leasingového

nájomcu (akontácia a leasingové splátky). Na základe znaleckého posudku, ktorý si dal vypracovať, bola
všeobecná cena vozidla stanovená na sumu 1.735.435,-- Sk. V takomto prípade ak by poistné plnenie
bolo v sume 1.735.435,-- Sk znížené o spoluúčasť v sume 86.771,75 Sk, teda celkovo v sume
1.648.663,25 Sk,odpočítateľnépoložkybypredstavovalanadobúdaciacenaautabezDPH1.219.512,--
Sk, DPH 280.488,-- Sk a poistné za 12 mesiacov v sume 189.790,92 Sk, pripočítateľné položky by

predstavovala akontácia od navrhovateľa v sume 450.000,-- Sk, zaplatené leasingové splátky spolu s
finančnou službou, leasingovým nájmom, DPH a poistným 10 x 54.796,10 Sk sú v sume
547.961,-- Sk. Na základe uvedeného výpočtu vznikol z predpokladaného poistného plnenia rozdiel v
prospech navrhovateľa v sume 956.833,28 Sk; táto suma predstavuje výšku škody, ktorá mu vznikla z
vyššie uvedených dôvodov. Nakoľko uhradil v prospech odporcu v I. rade len 10 splátok a odporca v I.

rade má nárok na úhradu ešte jedenástej splátky v sume 54.796,10 Sk, túto započítal na vyššie uvedenú
výšku škody a po vykonaní zápočtu predstavuje celková výška vzniknutej škody sumu 902.037,18 Sk,
ktorú žiada uhradiť od oboch odporcov spoločne a nerozdielne. Nakoľko v súlade so všeobecnými
zmluvnými podmienkami mal odporca v II. rade poskytnúť poistné plnenie do 90 dní od nahlásenia
poistnej udalosti, t.j. od 24.9.2001, lehota na plnenie uplynula 24.12.2001; od vtedy si uplatňuje nárok

na úroky z omeškania. Vedomosť odporcu v I. rade o individuálnom dovoze vyplýva zo zmluvy, z
osvedčenia CAR DETECT. Podľa uvedenej dohody medzi odporcami získanie súhlasu je potrebné ešte
pred zaradením vozidla do leasingu, čo vylučuje povinnosť navrhovateľa, od ktorého nemôžu byť pred
uzatvorením zmluvy vyžadované žiadne povinnosti. Aj odporca v II. rade vyžadoval potvrdenie o súhlase
od odporcu v I. rade. Mailová komunikácia pracovníčok odporcu v I. rade potvrdzuje, že tento mal

vedomosť ešte pred poistnou udalosťou, že vozidlo nebolo zaradené do poistenia, avšak aj napriek tomu
nič neurobil a situáciu neriešil. On by nikdy neuzatvoril leasingovú zmluvu, ak by si nebol vedomý, že
auto je havarijne poistené. O skutočnostiach týkajúcich sa nezaradenia vozidla do poistenia sa dozvedel
až z listu odporcu v II. rade zo dňa 17.12.2001. Podniká síce s autami, ale vozidlo kupoval ako fyzická
osoba a keďže ho kúpil v Slovenskej republike a na slovenských značkách, nemal dôvod preverovať jeho

pôvod. Colné riaditeľstvo by mu ako nevlastníkovi colné deklarácie nevydalo, aj keby o nich vedel a tieto
žiadal na predloženie odporcovi v I. rade. Záverečné finančné vyúčtovanie neuhradil. Technický preukaz
založený v spise bol vyhotovený až 4-5 mesiacov po uzatvorení leasingovej zmluvy. Voči odporcovi
v I. rade uplatneným obranám vzniesol námietku premlčania, nakoľko tento si započítanie uplatnil až
v priebehu konania a na tento prípad by sa malo aplikovať ustanovenie § 404 ods. 2 Obchodného

zákonníka.Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné.
Medzi odporcami v I. a II. rade bola dňa 1.2.1997 uzatvorená dohoda o poistení motorových vozidiel,
ktorá sa vzťahovala na havarijné poistenie nových, aj ojazdených, vozidiel prenajatých odporcom v

I. rade svojím nájomcom. Podľa čl. II bod 2 veta druhá u ojazdených vozidiel bola nutná obhliadka
vozidla zástupcom poisťovne a u vozidiel individuálne dovezených zo zahraničia
bol potrebný súhlas poisťovne na poistenie ešte pred zaradením vozidla do leasingu. Podľa dokladov
Colného riaditeľstva Slovenskej republiky bola dňa 2.7.2000 do colného režimu voľný obeh prepustená
z Rakúska dovezená karoséria na osobný automobil Porshe WPOZZZ99 ZSS316196 a dňa 4.7.2000

bol z Rakúska dovezený motor na osobný automobil Porshe č. XXSXXXXX. Číslo karosérie a motora
sa zhodujú s číslami uvedenými v technickom preukaze k predmetnému vozidlu Porshe Carrera. V
technickom preukaze bolo zaznamenané schválenie technickej spôsobilosti dňa 12.7.2000 na OV
Senec a výmena nepoužiteľného technického preukazu. Dňa 27.11.2000 uzatvoril odporca v I. rade ako
kupujúci so spoločnosťou Miroslav Hahn - auto HAHN ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bola dodávka ojazdeného vozidla Porshe 911 Carrera 4 za sumu 1 mil. Sk, v rámci ktorej

predávajúci záväzne vyhlásil, že je uhradený colný dlh, ako aj prípadné ďalšie poplatky súvisiace z
dovozom predmetu zmluvy. V uvedený deň uzatvorili odporca v I. rade a navrhovateľ leasingovú zmluvu
na vozidlo Porsche 911 Carrera 4 so vstupnou cenou 1.219.512,-- Sk + DPH v sume 280.487,80 Sk
a preddavkom na nájomné v sume 450.000,-- Sk, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné
zmluvné podmienky finančného leasingu v zmysle § 273 Obchodného zákonníka. Vozidlo bolo havarijne

poistené v zmysle prílohy 1 (špecifikácia poistenia) z hromadnej poistnej zmluvy OB Leasing, a.s.,
v poisťovni Allianz, a.s., č. 770000370, s dohodnutou spoluúčasťou 5 % minimálne 2.000,-- Sk a s
poistným k riadnej splátke v sume 15.815,91 Sk. Na základe uvedenej zmluvy navrhovateľ uhradil
poplatok za uzatvorenie leasingovej zmluvy, akontáciu a následne 10 leasingových splátok. Podľa
osvedčeniaCARDETECTzodňa1.12.2000uvedenévozidloEČVNR204BFnebolokudňu30.11.2000

vedené ako kradnuté v identifikačnom systéme motorových vozidiel CAR -
DET. Vozidlo bolo v Rakúsku evidované v informačnom systéme registrovaných vozidiel do júna 2000.
Dňa 14.9.2001 bolo uvedené vozidlo odcudzené, trestné stíhanie bolo uznesením Okresného úradu
vyšetrovaniaPZBratislavaIIČVS:OUV-1028/2001zodňa25.10.2001prerušené,nakoľkosanepodarilo
zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Uvedené skutočnosti neboli

medzi účastníkmi sporné. Poistná udalosť bola dňa 24.9.2001 ohlásená odporcovi v II. rade. Tento
listom zo dňa 17.12.2001 oznámil odporcovi v I. rade a tiež navrhovateľovi, že na uvedené vozidlo sa v
zmysle dohody o poistení motorových vozidiel vyžaduje súhlas odporcu v II. rade u vozidiel individuálne
dovezenýchzozahraničiaeštepredzaradenímdoleasinguakeďžetentosúhlasodporcavI.radenemá,
poistná ochrana sa na predmetné vozidlo nevzťahuje, pričom poistné bude odporcovi v I. rade vrátené.

Dňa 7.6.2002 odporca v I. rade vystavil konečné finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej leasingovej
zmluvy, na základe ktorého žiadal od navrhovateľa po dobropisovaní poistného a odpočítaní
nákladov zaplatiť sumu 618.328,70 Sk. V konaní navrhovateľ predložil znalecký posudok Ing. Petra
Rosenbergera, na základe ktorého bola všeobecná hodnota predmetného vozidla ku dňu 14.9.2001
vrátane DPH určená na sumu 1.735.435,-- Sk. Svedkyňa H. W., rodená X., bývalá pracovníčka odporcu

v I. rade, pracovala na poistnom oddelení. Stávalo sa, že o prijatie do poistenia žiadali až dodatočne a
poisťovne to zvyčajne akceptovali, ak nie, hľadali inú poisťovňu, prípadne zostalo na klientovi uzavrieť
zmluvu. Klienti predchádzajúci súhlas poisťovne nežiadali, s touto nekomunikovali, to bola ich práca.
Mali len povinnosť predložiť obchodníkovi doklady, aby sa vedelo, či predmet leasingu môže byť
poistený. Individuálny dovoz bol výnimkou a nerobil sa pravidelne. Ak poisťovňa dodatočné nahlásenie

akceptovala, poistenie riadne fungovalo od uzatvorenia zmluvy s klientom.
Akceptáciu oznamovali emailom alebo faxom, písomné potvrdenia nevystavovali. Čo sa rozumelo pod
pojmom individuálny dovoz záviselo od podmienok poisťovne, zjednodušene to bolo vozidlo, ktoré
nebolo dovezené oficiálnym importérom. Nemala vedomosť, žeby existovala nejaká smernica odporcu
v I. rade, ktorá by tento pojem upravovala. Svedkyňa P. W., bývalá pracovníčka odporcu v I. rade,

pracovala v roku 2001 ako spracovateľ leasingových zmlúv, avšak pre odstup času od
tohto zamestnania si už nespomína ako sa zisťovalo, že išlo o individuálne dovezené autá. V rámci
poisťovania vozidiel spolupracovala s H. W..

Ak nie je v leasingovej zmluve dohodnuté inak, je predmet leasingu poistený v rámci hromadnej poistnej
zmluvy uzatvorenej medzi leasingovou spoločnosťou a poisťovateľom. Rozsah poistenia, poisťovateľ

a ďalšie podmienky poistenia sú uvedené v prílohe leasingovej zmluvy, ktorej podpisom leasingový
nájomca zároveň osvedčuje, že obdržal všeobecné, zmluvné alebo iné relevantné podmienky predanú poistnú zmluvu, ktorou je predmet leasingu poistený a prípadne ďalšie informácie. Leasingový
nájomca sa zaväzuje uvedenými materiálmi riadiť a ich podmienky dodržiavať (čl. 3.2.1 Všeobecných
podmienok finančného leasingu). V dôsledku odcudzenia predmetu leasingu skončí leasingová zmluva

po doručení oznámenia polície, že sa pátranie ukončilo bezvýsledne, spätne k nasledujúcemu dňu
po dni odcudzenia predmetu leasingu (čl. 4.3.1. ods. 2 všeobecných podmienok). Pokiaľ leasingová
zmluva skončí z týchto dôvodov, je leasingový nájomca povinný zaplatiť leasingovej spoločnosti všetky
do tej doby vzniknuté a neuhradené peňažné záväzky vrátane ich príslušenstva, ako aj DPH, ktorú
je povinná leasingová spoločnosťou vrátiť daňovému úradu v súvislosti s odcudzením predmetu

leasingu; leasingová spoločnosť je ďalej oprávnená požadovať od leasingového nájomcu zaplatenie
čiastky až do výšky sumy všetkých zostávajúcich splátok dojednaných v leasingovej zmluve (čl. 4.3.2.
ods. 1 všeobecných podmienok). Poistné plnenie v prípade trvalého vyradenia predmetu leasingu z
prevádzky v prípade jeho preukázateľného zničenia alebo odcudzenia použije leasingová
spoločnosť prednostne na úhradu škody vzniknutej leasingovej spoločnosti ako vlastníkovi predmetu
leasingu v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy. Ďalšie použitie poistného plnenia

sa riadi bodom 3.2.4., 3.2.5 a 3.2.6 týchto podmienok (čl. 4.3.2. ods. 3 všeobecných podmienok).
Podľa odporcu v II. rade jednotlivo dovezeným vozidlom je vozidlo jednotlivo dovezené fyzickou osobou
alebo právnickou osobou, ojazdené alebo nové, ktoré sa nezhoduje s typom schváleným v Slovenskej
republike. Jednotlivé vozidlo podlieha individuálnemu schváleniu technickej spôsobilosti (čl. XXVI bod
19 Všeobecných poistných podmienok).

Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel
súd k záveru, že podaný návrh je potrebné zamietnuť. K uzatvoreniu leasingovej zmluvy došlo medzi
odporcom v I. rade a navrhovateľom na vozidlo Porshe Carrera 911, ktoré bolo následne odcudzené,
pričom poistné plnenie nebolo vyplatené z dôvodu, že odporca v II. rade posúdil
vozidlo ako individuálne dovezené, keď neboli splnené podmienky vzájomnej dohody medzi odporcami

na zaradenie vozidla do poistenia a medzi navrhovateľom a odporcom v I. rade
došlo z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy.
Odporca v I. rade vzniesol námietku premlčania nárokov navrhovateľa, ktorú bližšie nešpecifikoval.
Navrhovateľ návrh na súd podal dňa 13.9.2005, o skutočnosti, že poistné plnenie nebude poskytnuté,
sa navrhovateľ dozvedel najskôr z listu odporcu v II. rade zo dňa 17.12.2001. V danom prípade platí

štvorročná premlčacia doba, a teda k premlčaniu nároku nedošlo. Nestotožnil sa s tvrdením odporcu
v I. rade v tom, že nešlo o individuálne dovezené vozidlo. Z dokazovania vyplynulo, že na územie
Slovenskejrepublikybolijednotlivodovezenépodstatnéčastiojazdenéhovozidla,atokarosériaamotor,
z ktorých bolo následne vozidlo zložené, pričom jeho technická spôsobilosť bola príslušným orgánom v
Slovenskejrepublikeschválená.Nešlotedaovozidlodovezenéoficiálnymimportérom;ideoindividuálne

dovezené vozidlo. Z dohody medzi odporcami zo dňa 1.2.1997 mal súd za preukázané, že v prípade
zaradenia takéhoto vozidla do poistenia sa vyžadovalo zabezpečenie súhlasu odporcu v II. rade ešte
pred zaradením vozidla do leasingu. Zhodne s navrhovateľom preto súd dôvodil, že táto povinnosť
zaväzovala odporcu v I. rade a nemohla zaväzovať navrhovateľa, nakoľko pred uzatvorením leasingovej
zmluvy nebol účastníkom žiadneho vzťahu a nemohli mu byť ukladané žiadne povinnosti. Odporca v I.

rade teda porušil uvedenú povinnosť, na základe čoho vozidlo následne nebolo zaradené do poistenia
ešte pred poistnou udalosťou, mal vedomosť o individuálnom dovoze vozidla
a o potrebe získať súhlas poisťovne, avšak túto povinnosť nesplnil. Doklady si mal odporca v I. rade
skontrolovať po ich predložení navrhovateľom, ktorý ich podľa preukázaného stavu prevzal pri prevzatí
vozidla, pričom v čase poistnej udalosti už týmito disponoval. Dovoz vozidla vyplýva aj z kúpnej zmluvy

uzatvorenej v deň uzatvorenia leasingovej zmluvy, ktorú mal odporca v I. rade k dispozícii. K dispozícii
mal aj osvedčenie Car detect, z ktorého jasne vyplývalo, že vozidlo bolo predtým evidované v Rakúsku;
napriek tomu situáciu s poistením vozidla neriešil, nezabezpečil ani dodatočný súhlas odporcu v II. rade
s poistením. Bolo preukázané, že dodatočné zabezpečenie súhlasu bolo bežnou praxou. Ak by teda
odporca v I. rade splnil svoju povinnosť v zmysle dohody s odporcom v II. rade, došlo by k

zabezpečeniu poistenia vozidla. Dôvodil ďalej, že odporca v I. rade si mohol v rámci predčasného
ukončenia leasingu uplatniť voči navrhovateľovi nároky v zmysle bodu 4.3.2 podmienok leasingu, čo
síce v pôvodnom konečnom finančnom vyúčtovaní zo dňa 7.6.2002 neurobil, avšak vzniesol tento nárok
ako obranu proti navrhovateľovmu návrhu. Tieto nároky ne sú premlčané. Či už bolo vozidlo poistené
alebo nie, v prípade aplikácie uvedeného bodu podmienok leasingu si mohol odporca v I. rade voči

navrhovateľovi započítať sumy uvedené v alternatívnej obrane 1. a k nim aj odvod DPH vyčíslený v
záverečnom vyúčtovaní zo dňa 7.6.2002 na sumu 209.350,90 Sk. Takto uplatnený nárok odporcu v I.rade prevyšuje navrhovateľom uplatnenú výšku náhrady škody, a preto nárok navrhovateľa je uvedenou
obranou vykrytý. Čo sa týka uplatnenia nárokov navrhovateľa na náhradu škody proti odporcovi v II.
rade súd prvého stupňa dôvodil, že s ním nebol navrhovateľ nikdy v žiadnom právnom vzťahu, ani

nepreukázal, žeby odporca v II. rade nejakým spôsobom porušil právnu povinnosť. Taktiež ak by medzi
nimi bol priamy vzťah, išlo by o vzťah občianskoprávny, kedy vzhľadom na skutočnosť, že návrh bol
podaný dňa 13.9.2005 už uplynula premlčacia lehota. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 373, § 376,
§ 377 ods. 1, 2, § 379, § 388 ods. 2, § 397, § 398, § 404 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, §
106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

ÚspešnémuodporcovivI.radepriznalnáhradutrovkonaniavsume7.581,87€,čomuzodpovedajútrovy
právneho zastúpenia. Spôsob výpočtu náhrady trov konania a dôvodnosť súčasne podrobne odôvodnil
vychádzajúc z vyčíslenia trov konania; rovnako podrobne odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania
vo zvyšnej časti. Rovnako úspešnému odporcovi v II. rade však náhradu trov konania nepriznal, keďže
ich náhradu nežiadal; dôvodil ustanovením § 142 ods. l O.s.p.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým bol jeho návrh zamietnutý, podal včas odvolanie navrhovateľ

dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci;
postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom; rozhodnutie súdu prvého stupňa vzhľadom
na nedostatočné vysporiadanie sa s jeho námietkami a argumentáciou, nedostatočné vyhodnotenie
dôkazov a tomu korešpondujúce nesprávne zistenie skutkového stavu spôsobuje nepreskúmateľnosť

rozhodnutia, ba javí sa byť arbitrárne (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/, § 221 ods. l vo vzťahu k ustanoveniu
§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Súd prvého stupňa sa obmedzil len na mechanické vykonanie
dôkazov predložených účastníkmi konania, ale sa dostatočne nezaoberal vyhodnotením jednotlivých
dôkazov a zistením skutkového stavu vo veci samej, keď spor bol rozhodnutý viac-menej na základe
právneho posúdenia bez ohľadu na skutkový stav veci. Súd prvého stupňa pri zisťovaní skutkového

stavu opomenul venovať dostatočnú pozornosť vyhodnoteniu vykonaných a zistených dôkazov, najmä
spôsobu a postupu výpočtu škody, resp. jednotlivým položkám výpočtu s akcentom na skutočnosť, či
sa jednotlivé položky výpočtu náhrady škody nekryjú s nárokmi uplatnenými odporcom v I. rade a ak
sa kryjú, v akej sume. Opomenutím skúmania týchto skutočností súdom nebola dostatočným, resp.
prakticky žiadnym, spôsobom vylúčená prípadná pochybnosť o duplicite priznaných položiek. Uvedené

pochybnosti sú zrejmé najmä pri položke DPH, ktorú sám vo svojom návrhu použil ako „odpočítateľnú
položku“, t.j. položku vynaloženú odporcom v I. rade (v sume 280.488,-- Sk). Zároveň súd uznal
započítanie proti nemu v položke DPH v sume 209.350,90 Sk. Odporcovi v I. rade tým bolo prakticky
priznané plnenie len na DPH v sume 489.838,90 Sk. Nevenoval dostatočnú pozornosť konečnému
finančnému vyúčtovaniu predčasne ukončenej leasingovej zmluvy č. 1060440 zo dňa 7.6.2002

odporcomvI.rade,zktoréhoexpressisverbisvyplýva,žebolovykonanénazákladečl.4.3Všeobecných
zmluvných podmienok finančného leasingu. Súd v rozsudku neuvádzal, žeby vychádzal aj z daňových
dokladov č. 106044801, 1060440802, oba zo dňa 5.6.2002, na ktoré sa konečné finančné vyúčtovanie
zo dňa 7.6.2002 priamo odvoláva. Má to za následok nesprávne a neúplné zistenie skutkového stavu
vo veci samej, nesprávne a neúplné zistenie skutkového stavu, nesprávne skutkové zistenia. Súd

prvého stupňa bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia majúceho oporu vo vykonanom dokazovaní
akceptoval spôsob a postup výpočtu alternatívnej obrany č. l. odporcu v I. rade; nevykonal žiadnu
podrobnejšiu analýzu ani komparáciu jednotlivých položiek výpočtu, predovšetkým v tom, či sa jednotlivé
položky výpočtu nekryjú s jednotlivými položkami náhrady škody a ak sa kryjú, v akej výške. Tým súd
nevylúčil prípadné pochybnosti o duplicite priznaných položiek. Nevenoval pozornosť

komplexnému skúmaniu jednotlivých ustanovení Všeobecných podmienok finančného leasingu najmä
vovzťahukčl.2.4.,čl.3.Nezaoberalsaaniskúmanímavyhodnotenímjehoargumentáciespočívajúcejv
tom, že namietal a spochybňoval správnosť výpočtu jednotlivých obrán odporcu v I. rade. Bez vedomosti
o platnom uzavretí riadnej poistnej zmluvy proti škodám a hlavne proti odcudzeniu predmetu leasingu
by nikdy neuzavrel leasingovú zmluvu s odporcom v I. rade. Nestotožnil sa so skutkovým zistením súdu

prvého stupňa v tom, že je relevantnou tá skutočnosť, či predmet leasingu bol alebo nebol poistený
vo vzťahu k oprávnenosti aplikácie čl. 4.3.2 Všeobecných podmienok finančného leasingu. Súčasťou
práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, aby
sa súd vyporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Právne posúdenie veci
súdom prvého stupňa považuje za správne len v časti týkajúcej sa zavinenia a zodpovednosti odporcu

v I. rade za to, že predmet leasingu nebol zaradený do poistenia a porušenia povinnosti vyplývajúcichz leasingovej zmluvy a všeobecných podmienok finančného leasingu zo strany odporcu v I. rade.
Právne posúdenie prípustnosti alternatívnej obrany č. 1. odporcu v I. rade považuje za nesprávne, keď
nesprávne právne analyzoval a podal nesprávny výklad čl. 4.3.2. Všeobecných podmienok finančného

leasingu, opomenul ustáliť právnu kvalifikáciu tejto obrany, že ide o náhradu škody. Keby súd správne
právne kvalifikoval nárok odporcu v I. rade ako náhradu škody, následne by sa musel zaoberať aj
otázkami vzniku škody, ustálením jej výšky, porušením akej povinnosti vznikla, kto ju zavinil, príčinnou
súvislosťou. Následne by dospel k záveru, že škodu si zavinil odporca v I. rade sám. Súd prvého
stupňa neaplikoval ustanovenie § 376 Obchodného zákonníka a neodôvodil, prečo tak neurobil. Pri

správnej aplikácii by musel nárok odporcu v I. rade na náhradu škody zamietnuť. Tiež nesprávne
právne aplikoval ustanovenie § 388 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka na obranu odporcu v I.
rade uplatnenú v novembri 2010, takmer 9 rokov od predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, čo
považuje za premlčané nároky. Súd prvého stupňa pochybil v tom, keď jeho návrh zamietol, rozhodol
o náhrade trov konania, pretože tým nastolil závažný, protiprávny, stav spočívajúci v tom, že napriek
výslovnému konštatovaniu o tom, že v konaní bolo k otázke zavinenia za nepoistenie predmetu leasingu

preukázané len porušenie povinností odporcu v I. rade, súd sa nezaoberal otázkou kvalifikácie nárokov
(že ide o nárok na náhradu škody) vznesených odporcom v I. rade, ani určenia oprávnenosti uplatnenia
tohto nároku odporcom v I. rade (že škodu nezavinil navrhovateľ, že odporca v I. rade uplatňuje
premlčaný nárok atď.). Napriek tomu bola alternatívna obrana č. 1. odporcu v I. rade akceptovaná
súdom v celom rozsahu. Sám nemal dôvod a ani nemohol alternatívne, resp. paralelne, si uplatňovať

nároky na poistné plnenie priamo u poisťovateľa, nakoľko nebol ani poisteným ani poistníkom z poistnej
zmluvy. Tým sa stalo, že súd prvého stupňa síce v celom rozsahu mu priznal nárok na náhradu škody
uvedený v návrhu ako opodstatnený a toto aj správne odôvodnil, avšak zároveň ustálil zánik jeho
nároku z dôvodu, že bol obranou odporcu v prvom rade vykrytý napriek tomu, že obrana odporcu je
absolútne irelevantná a neprípustná. Tým mu súd odňal možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie

rozsudku neobsahuje úplný a výstižný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti, spravodlivosti
výroku rozsudku, nevysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, svoj myšlienkový postup
dostatočne nevysvetlil. Odvolaciemu súdu navrhol v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. zmeniť rozsudok
súdu prvého stupňa tak, že jeho návrhu vyhovie; v tejto súvislosti žiadal náhradu trov konania pred
súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom, ktoré súčasne vyčíslil, odôvodnil. V prípade, že

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí, navrhol vysloviť vo výroku rozsudku, že dovolanie
je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Otázku zásadného
právneho významu však navrhovateľ vôbec nekonkretizoval, presne ju nevymedzil. Nenamietal vôbec
vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvého stupňa v súvisiacom výroku o náhrade trov konania
odporcovi v I. rade.

OdporcavI.radeodvolanienepodal.Vosvojomvyjadreníkodvolaniunavrhovateľanavrholodvolaciemu
súdu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia v sume 572,58 € za jeden úkon právnej služby v sume 469,74 €,
režijný paušál v sume 7,41 €, DPH v sume 95,43 €. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne
správny, avšak z primárne iných dôvodov, ako uvádzal súd. Súd prvého stupňa čiastočne dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a v
otázkach, kde tak urobil, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne, avšak tieto vady konania
boli vykonané na škodu žalovaného v I. rade a v končenom dôsledku nemali vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozsudku. Nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého
stupňa sa týkajú individuálneho dovozu motorového vozidla Porsche 911 Carrera 4 Coupé 3.6. Podľa

dokladov Colného riaditeľstva Slovenskej republiky bola dňa 2.7.2000 do colného režimu voľný obeh
prepustená z Rakúska dovezená karoséria na osobný automobil Porsche WPOZZZ99ZSS316196 a dňa
4.7.2000 bol z Rakúska dovezený motor na osobný automobil Porsche č. 63S0460. Číslo karosérie a
motora sa zhodujú s číslami uvedenými v technickom preukaze k predmetnému vozidlu, v technickom
preukaze bolo zaznamenané schválenie technickej spôsobilosti 12.7.2000 na OV Senec. Podľa čl.

XXVI bod 19 Všeobecných poistných podmienok odporcu v II. rade jednotlivo dovezeným vozidlom
je vozidlo jednotlivo dovezené fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ojazdené alebo nové, ktoré
sa nezhoduje s typom schváleným v Slovenskej republike. Jednotlivé vozidlo podlieha individuálnemu
schváleniu technickej spôsobilosti. Súd nevyhodnotil všetky predpoklady, ktoré muselo motorové vozidlo
spĺňať, aby mohlo byť pre účely poistnej zmluvy jednotlivo dovezeným. Bolo nepochybne preukázané,

že na územie Slovenskej republiky nebolo dovezené predmetné motorové vozidlo, predmetom leasingu
bolo motorové vozidlo. Napriek skutočnosti, že právoplatnými rozhodnutiami v správnom konaní (JCD0526305001570, JCD 0526305001579) vozidlo na územie Slovenskej republiky dovezené nebolo, súd
v rozpore s § 135 ods. 2 O.s.p. nerešpektoval právoplatné správne rozhodnutia, z
ktorých mal vychádzať. V čase, kedy jeho podstatné časti boli na územie Slovenskej republiky dovezené

ako vec, v právnom zmysle neexistovalo. Pôvodné auto bolo rozobraté a predmetom obchodovania
boli jeho súčiastky. Nie je pritom vylúčené, že bolo havarované a kvalifikované ako úplne zničené
(totálna škoda). Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že v prípade motorového vozidla
išlo o individuálny dovoz, pričom skutočnosť, či o individuálny dovoz motorového vozidla išlo, bola
základným predpokladom existencie uplatňovaného nároku navrhovateľa v tomto konaní. Navrhovateľ

si uplatňuje svoj nárok na základe skutkového tvrdenia, že odporca v I. rade spôsobil škodu tým,
že si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť podľa čl. II. ods. 2 dohody o poistení motorových vozidiel zo
dňa 1.2.1997 uzavretej medzi odporcami v I., II. rade, nevyžiadal si predchádzajúci súhlas odporcu
v II. rade so zradením motorového vozidla do leasingu, skutočnosť neexistencie poistenia zamlčal.
Obidvaja odporcovia v konaní potvrdili, že v prípade, ak by im boli skutočnosti vyplývajúce z JCD
0526305001570, JCD 0526305001579 známe, posudzovali by vec inak, nakoľko v danom prípade

motorové vozidlo poistené nebolo. Keďže nešlo o individuálny dovoz vozidla, nevzťahovala sa naň
podmienka čl. 2 ods. 2 dohody o poistení motorových vozidiel zo dňa 1.2.1997. Navrhovateľovi preto
nemohla vzniknúť škoda na ním popísanom skutkovom základe. Škodu vzniknutú na inom skutkovom
základe si navrhovateľ neuplatnil a ak by sa tak aj stalo, jeho nárok by bol premlčaný. Nesprávny záver
súdu prvého stupňa spočíva aj v konštatovaní existencie povinnosti odporcu v I. rade na náhradu škody

a v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný. V rozsudku nie je žiadna zmienka o naplnení predpokladov
existencie zodpovednostného vzťahu vzhľadom na uplatnený nárok na náhradu škody. Neexistuje
porušenie zmluvnej povinnosti zabezpečiť poistenie predmetu leasingu prostredníctvom hromadnej
poistnej zmluvy odporcom v I. rade, nebol preukázaný vznik škody. Navrhovateľ nemal nikdy priamy
nárok na inkasovanie poistného plnenia. Podľa leasingovej zmluvy sa poistné plnenie primárne použije

na sanovanie strát odporcu v I. rade. Nebola preukázaná ani výška prípadného poistného plnenia a
vzhľadom na pôvod vozidla bola hodnota vozidla sporná. Znalecký posudok predložený navrhovateľom
vychádzal z predpokladu, že išlo o fabricky vyrobené vozidlo bez opráv a nie o skladačku. Za daného
skutkového stavu a zodpovednostného deja je vylúčené, aby tu bola priama príčinná súvislosť medzi
vznikom škody ako ju prezentuje navrhovateľ a konaním odporcu v I. rade spočívajúcom v neoznámení

neexistencie poistenia, nakoľko navrhovateľ nemá priamy nárok na inkaso poistného plnenia a medzi
škodovou udalosťou ako ju popisuje navrhovateľ. Mal za to, že pochybenie súdu prvého stupňa nemalo
vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pretože aj keby tu povinnosť na náhradu škody zo
strany odporcu v I. rade existovala, tento si zákonným spôsobom uplatnil v rámci obrany svoje legitímne
nároky proti navrhovateľovi. Správne súd prvého stupňa uviedol, že odporca v I. rade si mohol v rámci

predčasného ukončenia leasingu uplatniť voči navrhovateľovi nároky v zmysle bodu 4.3.2. podmienok
leasingu, čo síce v pôvodnom konečnom finančnom vyúčtovaní zo dňa 7.6.2002 neurobil, avšak vzniesol
tento nárok ako obranu proti navrhovateľovmu nároku. Táto obrana nie je premlčaná. Či už bolo vozidlo
poistené alebo nie, v prípade aplikácie uvedeného bodu podmienok leasingu si mohol odporca v I. rade
voči navrhovateľovi započítať sumy uvedené v jeho alternatívnej obrane č. l., pričom takto uplatnený

nárok prevyšuje navrhovateľom uplatnenú náhradu škody.

Čo sa týka navrhovateľom v odvolaní vytýkaných vád odporca v I. rade dôvodil, že súd prvého stupňa
správne skonštatoval, že podľa bodu 4.3.2. Všeobecných zmluvných podmienok je navrhovateľ povinný
zaplatiť odporcovi v I. rade všetky do tej doby vzniknuté a neuhradené peňažné záväzky vrátane ich
príslušenstva, DPH, ktorú je povinný vrátiť odporca v I. rade daňovému úradu v súvislosti s odcudzením

predmetu leasingu a odporca v I. rade je oprávnený požadovať od navrhovateľa zaplatenie čiastky
až do výšky sumy všetkých zostávajúcich splátok dojednaných v leasingovej zmluve. Pre prípad, že
súd bude považovať predmet leasingu za nepoistený, v rámci obrany l. si uplatnil sumu 32.276,58
€ (972.364,38 Sk), t.j. 36 leasingových splátok spolu s finančnou službou, leasingovým
nájmom s DPH bez poistného (36 x 37.398,63 Sk = 1.346.350,68 Sk) znížených o 10 zaplatených

leasingových splátok (10 x 37.398,63 Sk = 373.986,30 Sk). Znamená to, že v rámci obrany 1. svoj
nárok na DPH, ktorú vrátil daňovému úradu, neuplatňoval a nemohlo tu preto dôjsť k žiadnej duplicite.
K duplicite nemohlo dôjsť ani pri iných položkách, nakoľko nemožno stotožňovať zaplatenie kúpnej
ceny za predmet leasingu s povinnosťou platiť leasingové nájomné. Právo odporcu v I. rade požadovať
od navrhovateľa zaplatenie čiastky až do výšky sumy všetkých zostávajúcich splátok dojednaných

v leasingovej zmluve podľa bodu 4.3.2. Všeobecných zmluvných podmienok je osobitným právom
dojednaným v zmluve. Je zrejmé, že suma 32.276,58 € (972.364,38 Sk) prevyšuje navrhovateľomuplatňovanú sumu 29.942,15 € (902.037,18 Sk). Z čl. 4.3.2. Všeobecných zmluvných podmienok
vyplývajú pre neho tri samostatné nároky na zaplatenie a/ do tej doby vzniknutých a neuhradených
peňažných záväzkov vrátane ich príslušenstva, b/ DPH, ktorú je povinný vrátiť daňovému úradu v

súvislosti s odcudzením predmetu leasingu, c/ čiastky až do výšky sumy všetkých zostávajúcich splátok
dojednaných v leasingovej zmluve. V konečnom finančnom vyúčtovaní zo dňa 7.6.2002 si neuplatnil
všetky tieto nároky, čo súd prvého stupňa aj správne konštatoval. V obrane l. si uplatnil nárok podľa
písm. c/, ktorý si v konečnom finančnom vyúčtovaní zo dňa 7.6.2002 neuplatnil. Je správny záver
súdu prvého stupňa v tom, že „či už bolo vozidlo poistené alebo nie, v prípade aplikácie uvedeného

bodu podmienok leasingu si mohol odporca v I. rade voči navrhovateľovi započítať sumy uvedené v
alternatívnej obrane l. a ak ním bol aj odvod DPH vyčíslený v záverečnom vyúčtovaní zo 7.6.2002 na
209.350,90 Sk, pričom takto uplatnený nárok prevyšuje navrhovateľom uplatnenú výšku náhrady škody“.
Skutočnosť, že na svoju uplatnenú obranu nevystavil daňový doklad, nemá žiaden vplyv na jeho nároky
uplatnené touto obranou. Prípadné nesplnenie daňových povinností nemá za následok zánik nároku
alebo to, že nárok nevznikne. Považuje za účelové a bez právnej relevancie tvrdenie navrhovateľa v tom,

že bez vedomosti o platnom uzavretí riadnej poistnej zmluvy proti škodám a hlavne proti odcudzeniu
predmetu leasingu by nikdy neuzavrel leasingovú zmluvu s odporcom v I. rade. Počas trvania zmluvy
navrhovateľsanikdynedožadovalpotvrdenia,žepoistenieexistujeapredloženiepoistky,akopotvrdenia
existencie poistenia, nežiadal. Mal možnosť uzavrieť individuálne poistenie, čo ale neurobil. Poistenie
predmetu leasingu preto nemožno považovať z jeho strany za podmienku, ktorú považoval pri uzavretí

leasingovej zmluvy za rozhodujúcu pre uzavretie leasingovej zmluvy. Záver súdu v tom, že nie je
relevantnou tá skutočnosť, či predmet leasingu bol alebo nebol poistený, vo vzťahu k oprávnenosti
aplikácie ustanovenia čl. 4.3.2. Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu je správny.
Je bezpredmetné, či k poistnému plneniu došlo alebo nedošlo a z akého dôvodu. Jedinou relevantnou
skutočnosťou je trvalé vyradenie predmetu leasingu z prevádzky (odcudzenie, zničenie). Podľa jeho

názoru nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že existuje zodpovednosť odporcu v I. rade za
škodu na skutkovom základe, ako ju uplatnil navrhovateľ a v posúdení existencie individuálneho dovozu
motorového vozidla. Tieto vady však nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Za
nesprávny považoval názor navrhovateľa v tom, že ustálením zániku jeho nároku na náhradu škody
z dôvodu, že bol obranou odporcu v I. rade vykrytý, má za následok flagrantné odňatie možnosti

navrhovateľa konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu
v občianskom súdnom konaní pre účely ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť o
znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť
a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. K takémuto postupu súdu v konaní

nedošlo. Nevyhovenienávrhuúčastníkakonaniavovecisamejajehonespokojnosťsrozhodnutímsúdu
nemožnopovažovaťzatakýprocesnýúkonsúdu,ktorýmbymubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdom.

Podaním zo dňa 20.11.2012 odporca v I. rade svoje vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti
rozsudku súdu prvého stupňa doplnil. Zdôraznil, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny
a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa spočívajúce v konštatovaní existencie

zodpovednosti odporcu v I. rade za škodu na skutkovom základe, ako ju uplatnil navrhovateľ a v ustálení
existencie individuálneho dovozu predmetného motorového vozidla, nemalo vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil svoje vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa v časti III. Aj keby tu
povinnosť na náhradu škody zo strany odporcu v I. rade existovala, sám si zákonným spôsobom uplatnil
svoje legitímne nároky proti navrhovateľovi v rámci obrany, že si mohol započítať sumy uvedené v

alternatívnej obrane l., pričom takto uplatnený nárok prevyšuje navrhovateľom uplatnenú výšku náhrady
škody. Záver súdu prvého stupňa v danej časti je v súlade aj so stanoviskom občianskoprávneho
a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 8.8.2010 k niektorým otázkam
predčasného zániku záväzkov z leasingových zmlúv v prípade finančného leasingu. V ďalšom odporca
v I. rade citoval z daného stanoviska. Tieto skutočnosti vyvracajú tvrdenia navrhovateľa o nesprávnych

skutkových zisteniach súdu prvého stupňa. Nie je žiadna pochybnosť o prípadnej duplicite priznaných
položiek, nakoľko právo požadovať od navrhovateľa zaplatenie čiastky až do výšky sumy všetkých
zostávajúcich splátok dojednaných v leasingovej zmluve podľa bodu 4.3.2. Všeobecných zmluvných
podmienok je osobitným právom dojednaným v zmluve a je samostatným nárokom popri nároku
na náhradu DPH; vzniká predčasným ukončením zmluvy a vystavenie daňového dokladu alebo

konečného vyúčtovania má význam iba vo vzťahu ku splatnosti tohto nároku, nie k jeho existencii. Je
právne bezvýznamná otázka nevystavenia daňového dokladu. Vo vzťahu k ustanoveniu § 388 ods. 2písm. b/ Obchodného zákonníka je dôležitá skutočnosť, či sa právo mohlo použiť kedykoľvek pred
uplynutím premlčacej doby, nie jeho skutočné využitie pred uplynutím premlčacej doby; toto právo
využiť mohol. Právne posúdenie prípustnosti alternatívnej obrany č. l. odporcu v I. rade súdom prvého

stupňa je správne. Jeho nárok nie je nárokom na náhradu škody, ale nárok vyplývajúci priamo zo
zmluvy v súlade s ustanovením § 488 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením §
1 ods. 2, § 261 a nasl. Obchodného zákonníka. Nenastala u neho žiadna skutočnosť, na základe
ktorej by v dôsledku predčasného ukončenia leasingovej zmluvy ušetril finančné náklady. V dôsledku
predčasného ukončenia leasingovej zmluvy neinkasoval žiadnu osobitnú platbu, ktorou by mohol

predčasne splatiť úver a svoje úvery a úroky z úverov musel hradiť naďalej v rovnakej miere ako pred
predčasným ukončením leasingovej zmluvy. V predmetnom konaní nejde o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, a teda neexistuje dôvod na vyslovenie prípadnej možnosti pripustenia
dovolania. Okrem toho navrhovateľ nijako nešpecifikoval, v čom vidí zásadný význam rozhodnutia po
právnej stránke a ktorej právnej otázky sa má tento zásadný právny význam týkať. Všetky otázky,
na ktoré navrhovateľ v odvolaní poukazuje, boli mnohokrát riešené v rovnakom právnom prostredí s

totožnou právnou úpravou. Vo zvyšku odkázal na svoje skoršie vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa,
všetky jeho vyjadrenia ústne, písomné, prednesené v predmetnom konaní. Okrem toho namietal
aktívnu legitimáciu navrhovateľa, svoju pasívnu legitimáciu. Tento nedostatok vyplýva zo skutočnosti,
že navrhovateľ nie je nositeľom práva na náhradu škody na skutkovom základe uplatnenou v návrhu na
začatie konania. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania v sume 1.145,42 € spočívajúcich v trovách

právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (2 x 469,74 €, režijný paušál v sume 7,41 €, 7,63 €,
DPH v sume 190,90 €).

Odporca v II. rade odvolanie nepodal, k odvolaniu navrhovateľa, k vyjadreniu odporcu v I. rade k
odvolaniu navrhovateľa, sa nevyjadril.

Navrhovateľ sa k vyjadreniu odporcu v I. rade k jeho odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.10.2013, ďalej len O.s.p.; §
355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo
potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol

podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil
dňa 21. mája 2014 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku
boli účastníci, ich zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku, ktorým súd návrh zamietol, v súvisiacom

výroku, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi v I. rade náhradu trov konania)
odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2,
§ 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Osobitne vecne nepreskúmaval súvisiaci výrok rozsudku súdu prvého
stupňa (o náhrade trov konania odporcovi v I. rade), keďže jeho vecnú a právnu správnosť

odvolateľ nenamietal a odporca v I. rade odvolanie nepodal.

Pre správnosť dôvodov rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné.

Dôvody odvolania preukázané neboli; neboli dané; boli tvrdené, odôvodnené len vo všeobecnej rovine.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové
závery, vec rozhodol správne aj po právnej stránke, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením

§ 132 O.s.p. Rozsudok je podrobne odôvodnený, obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia
§ 157 O.s.p. V ňom dal súd jasnú a presvedčivú odpoveď na všetky podstatné okolnosti, prečo návrhu
nevyhovel (nároky navrhovateľa, odporcu v I. rade, vzájomné započítanie nárokov). Navrhovateľ v
odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by mali za následok nesprávnerozhodnutie vo veci. Uvádzal len skutočnosti, ktoré uvádzal aj v konaní pred súdom prvého stupňa, s
ktorými sa súd prvého stupňa zaoberal a vyporiadal. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby sa súd prvého
stupňa dopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ktorá by bola dôvodom

na zrušenie rozsudku (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie,
v ktorom je súd viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.), a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. l O.s.p.).

Navrhovateľ ďalej dôvodil, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom, že svojím
postupom mu znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu právny predpis na ochranu jeho

práv a oprávnených záujmov dáva. Z obsahu spisu, ale ani zo samotného odvolania, nevyplýva tento
záver odvolateľa. Navrhovateľ neuviedol konkrétne, v čom súd prvého stupňa pochybil pri vyhodnotení
jednotlivých dôkazov, akých konkrétnych dôkazov, ako pochybil pri zistení skutkového stavu veci, ako
mal vyhodnotiť dôkazy, aký výsledok sa mal ním dosiahnuť.

Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj

právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikyzodňa17.6.2009,sp.zn.5MCdo8/2008).Právonaspravodlivýsúdnyproces

je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do
práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004),

ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania
dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými
dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené

účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie
odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci,
predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť
pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie
(porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci

Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo
186/2012, 7 Cdo 56/2011).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za

peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

V odvolacom konaní úspešnému odporcovi v I. rade odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho
konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia (na základe vyúčtovania) za dva úkony právnej
služby: vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 16.5.2011,

doplnenie vyjadrenia zo dňa 20.11.2012 k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa oďalšie rozhodujúce právne skutočnosti á 469,74 €, jedenkrát paušálna suma náhrad 7,41
€, jedenkrát paušálna suma náhrad 7,63 €, 20 % DPH v sume 190,90 € (§ 224 ods. l, § 142
ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. l, 8 O.s.p.; § 1 ods. 1, 3, § 10 ods. l, § 14 ods. l písm. b/, § 16 ods. 3,

§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení účinnom v čase ich poskytnutia /do 30.6.2013/).

Rovnako úspešnému odporcovi v II. rade v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.).

Dovolanienepripustil,pretožesámvovecinevzhľadalotázkuzásadnéhoprávnehovýznamu,naktorúby
mal odpovedať dovolací súd a sám navrhovateľ ani žiadnu takúto (presne vymedzenú) otázku neuviedol.

Neboli tak naplnené podmienky pre postup odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p.
Odhliadnuc od toho nie je viacero rovnakých ani obdobných sporov, ktoré by boli rozhodnuté súdmi
rozdielne, nie sú iné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné považovať danú vec za vec po
právnej stránke zásadného významu.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.