Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Scud/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200147
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov

JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: W. K., nar. XX.XX.XXXX,
štátna príslušnosť Alžírsko, zastúpený Advokátskou kanceláriou Škamla, s. r. o., Makovického 15, 010
01Žilina,protižalovanému:RiaditeľstvohraničnejacudzineckejpolíciePZBanskáBystrica,Štefánikovo
nábrežie 7, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
BB2-7-001/2014-SK zo dňa 14.01.2014, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím I. stupňového správneho orgánu Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina č. PPZ-HCP-

BB7-936-014/2013-PP zo dňa 15.10.2013 bolo rozhodnuté tak, že štátnemu príslušníkovi Alžírska
pánovi W. K., nar. XX.XX.XXXX, v súlade s ustanovením § 50 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona č. 404/2011
Z.z. o pobyte cudzincov, sa ruší trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Proti rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného
odvolania rozhodoval II. stupňový správny orgán, ktorý rozhodnutím č. PPZ-HCP-
BB2-7-001/2014-SK zo dňa 14.01.2014 rozhodol tak, že rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej
polície PZ Žilina pod č. PPZ-HCP-BB7-936-014/2013-PP zo dňa 15.10.2013, ktorým sa štátnemu
príslušníkovi Alžírka pánovi W. K., nar. XX.XX.XXXX, v súlade s ustanovením § 50 ods. 1 písm. c/ a d/

Zákona o pobyte cudzincov ruší trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v zmysle § 59 ods. 2 Zákona
o správnom konaní potvrdzuje a odvolanie účastníka konania proti rozhodnutiu sa v plnom rozsahu
zamieta. Žalovaný v podstate takto rozhodol z toho dôvodu, že manželia nevedú spoločný rodinný život
a žalobca sa zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky bez písomného oznámenia po dobu dlhšiu
ako 180 dní.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.01.2014, ako aj rozhodnutie I. stupňového správneho
orgánu zo dňa 15.10.2013 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým,

žežalobcauzavrelmanželstvosZ.K.-B.,sktoroumámaloletédieťaM.K.,nar.XX.XX.XXXX.Žalobcovi
bolorozhodnutímzodňa25.01.2010udelenépovolenienatrvalýpobytnaúzemíSlovenskejrepublikyna
päťrokov,t.j.do25.01.2015.Manželkažalobcupožiadalalistomzodňa08.10.2012ozrušeniepovolenia
na trvalý pobyt manžela - žalobcu na území Slovenskej republiky, pretože žalobca žije v Alžírsku,nevie, kde sa jej manžel zdržiava a nevie ani jeho adresu, čo sa v konečnom dôsledku preukázalo ako
nepravdivé tvrdenie. Okresný súd v Martine rozhodnutím vydaným v konaní pod sp. zn. 12P/315/2012
uložil manželke žalobcu povinnosť umožniť žalobcovi stretávať sa s maloletou každý štvrtok od 16,30

hod do 18,30 hod, a to bez prítomnosti matky. Rozhodnutie súdu manželka žalobcu neakceptuje. V
prípade, že žalobca nebude mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, jeho možnosť tráviť čas s
maloletoudcéroubudenepatrná,pretožemanželkamubudebrániťvstykusmaloletoudcérou.Vdanom
prípade nemožno považovať zásah do práv účastníka konania a jeho maloletej dcéry za nevyhnutný v
demokratickej spoločnosti. Dcéra žalobcu má právo na otcovskú starostlivosť a výchovu a nemožnosť

pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky jej toto právo upiera. Z rozhodnutia nemožno vyvodiť, z
akého dôvodu žalovaný neuplatnil pri rozhodovaní ustanovenie § 50 ods. 2 písm. a/ Zákona o pobyte
cudzincov. V zmysle § 50 ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zruší trvalý pobyt,
ak štátny príslušník tretej krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava
v zahraničí dlhšie ako 180 dní. Pod pojem „zdržiava sa“ nemožno v žiadnom prípade podradiť aj pojem
„zdržiaval sa“ alebo pojem „bude sa zdržiavať“. Zrušiť trvalý pobyt v zmysle § 50 ods. 1 písm. c/ možno

iba v čase, keď štátny príslušník tretej krajiny sa reálne zdržiava v zahraničí, nie keď už sa nachádza na
území Slovenskej republiky. Tvrdenie, že žalobca sa vymedzený čas zdržiaval mimo územia Slovenskej
republiky, žalovaný nepreukázal. Žalobca nikdy neuviedol, že sa viac ako 180 dní zdržiaval mimo územia
Slovenskej republiky. Vyznačenie priechodových pečiatok v cestovnom doklade žalobcu je rovnako
bezvýznamné.

K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu zamietnuť a žiadal, aby súd
vychádzal pri rozhodovaní veci zo stavu, ktorý tu bol v čase, keď správny orgán rozhodoval vo veci.
K veci ďalej uviedol, že z ustanovenia § 50 ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov vyplýva,
že policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak štátny príslušník tretej krajiny sa bez písomného oznámenia
policajnému útvaru nepretržite zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní a z ustanovenia § 50 ods. 1

písm. d/ Zákona o pobyte cudzincov tiež vyplýva, že policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak manželia
nevedú spoločný rodinný život, ak ide o trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a/ (ktorý je manželom
štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky tak, ako je to
v prípade žalobcu). Žalovaný bral do úvahy aj skutočnosť, že v zmysle § 50 ods. 2 písm. a/ Zákona o
pobyte cudzincov, ustanovenie ods. 1 neplatí, ak by dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané

dôvodu zrušenia trvalého pobytu, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka
tretej krajiny. Žalobca, ako aj jeho manželka, jednoznačne do zápisnice dňa 30.01.2012 potvrdili, že
manželia nevedú spoločný rodinný život, nežijú v spoločnej domácnosti. Z ustanovenia § 50 ods. 1 písm.
d/Zákonaopobytecudzincovvyplýva,žepolicajnýútvarzrušítrvalýpobyt,akmanželianevedúspoločný
rodinný život, teda zákon nepodmieňuje tento dôvod na zrušenie pobytu právoplatným rozsudkom súdu

o rozvode manželstva. Ak sa chce žalobca zdržiavať na území Slovenskej republiky, môže požiadať o
udelenie iného druhu pobytu v zmysle Zákona o pobyte cudzincov, počas ktorého sa môže stretávať
s dcérou a podieľať sa na jej výchove. Od januára 2012, keď sa manželka žalobcu vrátila na územie
Slovenskej republiky, až do marca 2013, žalobca nebol v styku so svojou maloletou dcérou napriek
skutočnosti, že má zabezpečený neobmedzený pobyt na území Slovenskej republiky. Žalobca sa z

územia Slovenskej republiky nevyhosťuje, nezakazuje sa mu pobyt na území Slovenskej republiky a ani
sa nijako neobmedzuje na slobode pobytu a pohybu, ale len v súlade so Zákonom o pobyte cudzincov
sa rozhoduje o ukončení povoleného druhu pobytu, ktorý je priamo viazaný v zmysle § 43 ods. 1 písm. a/
Zákona o pobyte cudzincov na spolužitie s manželkou, štátnou občiankou Slovenskej republiky s trvalým
pobytom na území Slovenskej republiky. V prípade žalobcu bolo správne aplikované ustanovenie § 50

ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov, nakoľko žalobca sa v čase začatia konania preukazateľne
bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiaval v zahraničí dlhšie ako 180 dní.
Žalobca sám v zápisnici z vyjadrenia pred správnym orgánom č. PPZ-HCP-BB7-936-007/2013-PP zo
dňa 11.09.2013 potvrdil, že sa mimo územia Slovenskej republiky zdržiaval viac ako 180 dní. V zápisnici
je uvedené: „V apríli 2010 sa definitívne rozhodli, že ostanú trvalo v Alžírsku a tak poprosil

svokra prostredníctvom skypu, aby oznámil na polícii, že sa bude zdržiavať mimo územia Slovenskej
republiky viac ako 180 dní. Sám nepožiadal, ani písomne neoznámil na polícii v Slovenskej republike, že
sa bude zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky viac ako 180 dní, ale svokor povedal, že to spraví.“
Tvrdenie žalobcu v žalobe, že nikdy neuviedol, že sa bude zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky
viac ako 180 dní, sa preto nezakladá na pravde. Žalovaný ďalej poukazoval na odtlačky priechodových

pečiatok v cestovnom pase žalobcu. Cestovné doklady štátnych príslušníkov tretej krajiny sa v zmysle
platnej legislatívy systematicky označujú odtlačkom pečiatky na vstupe a na výstupe zo schengenskéhopriestoru. Uvedenú prax má aplikovanú väčšina štátov sveta aj mimo schengenského priestoru, a to
hlavne na hraničných priechodoch na letiskách.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy

piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
zamietol, pretože dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú
v súlade so zákonom.

Podľa § 50 ods. 1 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar zruší trvalý pobyt,
ak štátny príslušník tretej krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava
v zahraničí dlhšie ako 180 dní.

Podľa§50ods.1písm.d/citovanéhoustanoveniazákona,policajnýútvarzrušítrvalýpobyt,akmanželia
nevedú spoločný rodinný život, ak ide o trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a/.

Podľa § 50 ods. 2 písm. a/ Zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 neplatí, ak by dôsledky
zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu, najmä s ohľadom na
súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny.

Žalobcovi bol udelený trvalý pobyt rozhodnutím zo dňa 25.01.2010. Po udelení trvalého pobytu sa
žalobca zdržiaval na území Slovenskej republiky spoločne s manželkou a maloletou dcérou len 19 dní a
vycestoval do Alžírska. Na územie Slovenskej republiky sa opätovne vrátil až dňa 26.03.2013. Manželka
žalobcu požiadala listom zo dňa 08.10.2012 o zrušenie povolenia na trvalý pobyt žalobcu na území
Slovenskej republiky. Dňa 19.11.2012 bolo vydané prvé rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi zrušený pobyt

naúzemíSlovenskejrepubliky(totoprvérozhodnutiebolonazákladepodanéhoodvolaniazrušenéavec
bola vrátená na ďalšie konanie). Je nesporné, že už v čase prvého rozhodnutia, ktorým bol zrušený trvalý
pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky (19.11.2012), sa žalobca nezdržiaval na území Slovenskej
republikyviacako180dní.Užvtomtočaseboldanýzákonnýdôvodnazrušenietrvaléhopobytužalobcu.

Ako ďalší dôvod na zrušenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky bola skutočnosť, že

manželia neviedli spoločný rodinný život od 30.01.2012 a v súčasnom období sú v rozvodovom konaní.
Od januára 2012, keď sa manželka žalobcu vrátila na územie Slovenskej republiky, až do marca
2013 žalobca nebol v styku s maloletou dcérou i napriek tomu, že v tomto čase mal zabezpečený
neobmedzený pobyt na území Slovenskej republiky.

Zrušenie trvalého pobytu žalobcu nie je neprimerané v súvislosti s možnosťou styku žalobcu s

maloletoudcérou.ZrušenímtrvaléhopobytužalobcunaúzemíSlovenskejrepublikysažalobcazúzemia
Slovenskej republiky nevyhosťuje, nezakazuje sa mu pobyt na území Slovenskej republiky a ani sa
neobmedzuje jeho sloboda pohybu a pobytu. Žalobca má možnosť zdržiavať sa na území Slovenskej
republiky napr. na základe požiadania o tolerantný pobyt v zmysle § 58 ods. 2 písm. b/ Zákona o pobyte
cudzincov, podľa ktorého policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak

nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12, ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného
a rodinného života a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Aj pre tolerovaný pobyt však
musí žalobca spĺňať podmienky požadované zákonom.

Súd považoval za preukázané, že žalobca sa zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky viac ako 180
dní a túto skutočnosť písomne neoznámil správnemu orgánu, čo potvrdzuje aj samotná výpoveď žalobcu

zo dňa 11.09.2013 a túto skutočnosť potvrdzujú aj odtlačky z priechodových pečiatok v samotnom
cestovnom doklade.

Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že zrušenie trvalého
pobytu na území Slovenskej republiky bolo u žalobcu v súlade so zákonom, žalobca ako príslušník tretejkrajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiaval v zahraničí dlhšie ako 180
dní, neoznámenie tejto skutočnosti je v rozpore s verejným záujmom Slovenskej republiky a bezpečnosti
štátu, štát musí mať záujem na regulovaní počtu cudzincov z tretích štátov na svojom vlastnom území

s trvalým pobytom. Záujem na regulácii počtu cudzincov z tretích štátov na území Slovenskej republiky
je tiež aj vo verejnom záujme Slovenskej republiky, zrušenie trvalého pobytu neprimerane nezasahuje
do súkromného života žalobcu, keďže žalobca sa môže aj naďalej pohybovať na území Slovenskej
republiky, musí však za podmienok stanovených zákonom využiť inú možnosť pobytu, napr. tolerovaný
pobyt.

Žalobca bol v konaní neúspešný, preto súd v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. nepriznal žalobcovi náhradu
trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehote15dní odjehodoručenia.Odvolaniesapodáva

písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.