Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200592
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Eleny

Zaťkovej a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcov: 1/ STK - Trenčín, s.r.o. so sídlom Trenčín,
Bratislavská 56, IČO: 36 305 464, 2/ Ing. O. M., bytom G. G. XXXX, obaja právne zastúpení JUDr.
Jánom Kanabom st., advokátom so sídlom Trenčín, J. Zemana 3141/101 proti žalovanému Okresnému
úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií so
sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3 (predtým Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie
v Trenčíne, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií s pôsobnosťou v kraji so sídlom Trenčín,
Hviezdoslavova 3), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2013/01197-002 zo dňa

27. mája 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. AA/2013/01197-002 zo dňa 27. mája 2013 a
vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. c/ a e/ O.s.p.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 501,33 euro a iné trovy konania vo výške 70 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
k rukám ich advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa včas podanou žalobou domáhajú preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil
rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, Odbor pre

cestnú dopravu a pozemné komunikácie s pôsobnosťou v obvode Trenčín č. AA/2013/00402-006/STR
zo dňa 14. marca 2013, ktorým bolo žalobcovi 2/ podľa § 44 ods. 3 písm. g) a i) zákona č. 725/2004
Z.z. zrušené osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie kontrol technického stavu motorových
vozidiel, vydané pre žalobcu 1/.

Žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu, nesprávne a nepresne zistených údajov a nedostatočným vykonaním dôkazov, výsluchov
svedkov a technikov žalobcu 1/. Žalobcovia poukázali na to, že podkladom rozhodnutia správneho

orgánu prvého stupňa bola správa Štátneho odborného dozoru Ministerstva dopravy SR, pričom táto
správa neobsahovala pravdivé údaje (v správe je uvedené, že na sporných vozidlách neboli vykonané
emisné a technické kontroly, čo však nie je pravdou, pretože z miesta, z ktorého mali pracovníci Štátneho
odborného dozoru Ministerstva dopravy Slovenskej republiky fotografovať a sledovať vozidlá pristavené
k STK, nemali výhľad na zadnú časť brány, do ktorej a z ktorej tieto pristavené vozidlá vchádzali a po
vykonaní STK vychádzali). Žalobcovia ďalej namietali, že správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný
nevzali do úvahy vyjadrenia technikov STK, ktorí prehlásili, že na sporných vozidlách vykonali technickéa emisné kontroly. Správne orgány neprihliadli ani na výpovede jednotlivých zákazníkov, ktorí vozidlá
pristavili, a ktorí potvrdili, že odovzdali doklady aj kľúče konkrétnemu zamestnancovi STK. Navyše
správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci, keď technici STK, ktorí technické a emisné

prehliadky vykonali, neboli správnym orgánom prvého stupňa vôbec vypočutí.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu
ako neopodstatnenú zamietnuť s tým, že s tvrdeniami žalobcov, uvedenými v žalobnom návrhu, sa
nestotožňuje. Žalovaný je toho názoru, že správny orgán prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí č.
AA/2013/00402-006/STR zo dňa 14. marca 2013 dôkladne zaoberal skutkovým stavom veci, jasne a

zrozumiteľne vysvetlil svoj postup, ktorý ho viedol k vydaniu rozhodnutia. Žalovaný sa v celom rozsahu
stotožnil s dôvodmi a argumentáciou prvostupňového správneho orgánu, jeho rozhodnutie považuje za
vecne správne. Pokiaľ ide o námietky žalobcov, ktorými žalobcovia odôvodňujú ukrátenie na svojich
právach, žalovaný k nim uviedol, že z priloženej fotodokumentácie jednoznačne vyplýva, že ak vozidlá
boli ráno zaparkované v areáli STK a vošli zadnou bránou, museli byť kamerou zachytené, pretože
manévrovací priestor za halou STK je postačujúci na zaparkovanie dvoch vozidiel, teda bez toho, aby

neboli vozidlá zachytené. Každé vozidlo, ktoré vchádza na linku, začína kontrolu na prvom stanovišti,
z čoho vyplýva, že linka musí byť prázdna, a je nelogické, prečo podľa tvrdení žalobcov s vozidlom
cúvali cez celú linku, keď vozidlo bez problémov mohlo vojsť prednou bránou a po kontrole mohlo byť
zaparkované na parkovisku STK. K tejto problematike sa vyjadrilo i MDVaRR SR, ktoré ŠOD vykonalo.
Ich stanovisko je v spise. K ďalšej námietke žalobcov žalovaný uviedol, že na ústnom pojednávaní vodiči

(zákazníci) sporných vozidiel vyhlásili, že vozidlo pristavili na dvor a kľúč ponechali vo vozidle alebo
odovzdali v prijímacej kancelárii a popoludní vozidlo opäť z areálu STK odviezli, pričom neboli prítomní
pri výkone kontroly.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods.
1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), a ustálil, že žalobe žalobcov

je potrebné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. AA/2013/01197-002 zo
dňa 27. mája 2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Obvodného
úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, Odbor pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie s pôsobnosťou v obvode Trenčín č. AA/2013/00402-006/STR zo dňa 14. marca 2013,

ktorým bolo žalobcovi 2/ podľa § 44 ods. 3 písm. g) a i) zákona č. 725/2004 Z.z. zrušené osvedčenie
o odbornej spôsobilosti na vykonávanie kontrol technického stavu motorových vozidiel, vydané pre
žalobcu 1/.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva tento skutkový a právny
stav:

Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, Odbor pre cestnú dopravu
a pozemné komunikácie s pôsobnosťou v obvode Trenčín rozhodnutím č. AA/2013/00402-006/STR
zo dňa 14. marca 2013 zrušil žalobcovi 2/ podľa § 44 ods. 3 písm. g) a i) zákona č. 725/2004 Z.z.
osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie kontrol technického stavu motorových vozidiel,
vydané pre žalobcu 1/. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa ustálil,

že žalobca 2/ porušil Metodický pokyn MDPT SR č.j. 11521 - 2100/06 - na stanovenie rozsahu
kontrolných úkonov vykonávaných pri technických kontrolách vozidiel, Metodický pokyn MDPT SR č.j.
11526 - 2100/06 - na vykonávanie technických kontrol pravidelných, zvláštnych, administratívnych a
opakovaných technických kontrol, Metodický pokyn MDPT SR č.j. 11527 - 2100/06 - na vyznačovanie
výsledku technickej kontroly vozidla a na evidenciu podpisových vzorov kontrolných technikov a

vzorových odtlačkov pečiatok používaných pri technických kontrolách, § 46 ods. 1, § 48 a § 49 ods.
1, 9 vyhlášky č. 578/2006 Z.z. a § 43 ods. 10 písm. a) zákona 725/2004 Z.z., pričom správny orgán
prvého stupňa pri ustálení skutkového stavu veci a pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal z týchto
podkladov pre rozhodnutie, a to 1. z podnetu na uloženie sankcií z Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR, Odbor kontroly, štátneho dozoru a dohľadu, 2. z protokolu o výsledku

hlavného štátneho dozoru č. 6/2012, č. 12302/2012-OKŠDD/z.22068 zo dňa 9. mája 2012 (vrátanezáznamu na DVD) a jeho Dodatok č. 1, 3. z protokolu č. 7/2012, č. 12302/2012-OKŠDD/z.22218, 4. z
námietok žalobcu 1/ ku kontrolným zisteniam (námietky proti protokolu č. 6/2012, v dôsledku čoho bol
vypracovaný Dodatok č. 1), 5. z oznámenia o výsledku preverenia námietok so zdôvodnením zo dňa 3.

mája 2012 pod č. 12302/2012-OKŠDD/z.23066, 6. z výsluchu vodičov (zákazníkov) sporných vozidiel.
Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že so žalobcom 2/ správny orgán prvého stupňa nekonal ako
s účastníkom konania, správny orgán prvého stupňa žiadnym spôsobom nezisťoval stanovisko žalobcu
2/ k uvedenému predmetu správneho konania, nekomunikoval s ním, žalobcovi 2/ nebolo doručené ani
oznámenie o začatí správneho konania vo veci zrušenia osvedčenia kontrolného technika technickej

kontroly a ani rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podali žalobcovia odvolanie, v
ktorom namietali obsahovo tie isté skutočnosti ako v samotnej správnej žalobe.

O odvolaní žalobcov rozhodol žalovaný rozhodnutím č. AA/2013/01197-002 zo dňa 27. mája 2013
tak, že odvolanie žalobcov v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, Odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie

s pôsobnosťou v obvode Trenčín č. AA/2013/00402-006/STR zo dňa 14. marca 2013, ktorým bolo
žalobcovi 2/ podľa § 44 ods. 3 písm. g) a i) zákona č. 725/2004 Z.z. zrušené osvedčenie o odbornej
spôsobilosti na vykonávanie kontrol technického stavu motorových vozidiel vydané pre žalobcu 1/ s
tým, že žalovaný nezistil žiadne nedostatky, pre ktoré by sa muselo rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.
Napadnuté rozhodnutie žalovaný doručoval nielen žalobcovi 1/, ale už aj žalobcovi 2/.

Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených
záujmochalebopovinnostiachsamákonaťalebokohopráva,právomchránenézáujmyalebopovinnosti
môžubyťrozhodnutímpriamodotknuté;účastníkomkonaniajeajten,ktotvrdí,žemôžebyťrozhodnutím
vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak.

Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také
postavenie priznáva.

Správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný sa neriadili dôsledne vyššie citovanými ustanoveniami
zákona.

Súd v súvislosti s vyššie citovanými ustanoveniami Správneho poriadku uvádza, že je nepochybné,

že na konania podľa zákona č. 725/2004 Z. z. sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Pretože podľa ustanovenia § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, ako aj ten, kto tvrdí, že môže byť
rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý,

a to až do času, kým sa preukáže opak, je nesporné, že takýmto osobám treba umožniť ich účasť na
konaní, aby v ňom mohli obhajovať svoje práva alebo právom chránené záujmy. Na základe uvedeného
súd dospel jednoznačne k záveru, že žalobca 2/ bol účastníkom správneho konania vo veci zrušenia
osvedčenia kontrolného technika technickej kontroly, a teda so žalobcom 2/ mal správny orgán prvého
stupňa riadne konať ako s účastníkom. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že

v zmysle § 43 ods. 2 veta prvá zákona č. 725/2004 Z.z. sa osvedčenie kontrolného technika pre fyzickú
osobu (v súdenej veci pre žalobcu 2/) vydáva na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby technickej
kontroly podľa § 39 ods. 8 alebo osoby, ktorá má udelené povolenie podľa § 38 ods. 10 (v súdenej
veci na základe žiadosti žalobcu 1/). Krajský súd v Trenčíne v tejto súvislosti poukazuje na to, že čl. 46
ods. 1 Ústavy SR každému priznáva právo domáhať sa ustanoveným postupom svojich práv na súde

alebo na inom orgáne Slovenskej republiky a odsek 2 tohto ustanovenia zaručuje tomu, kto tvrdí, že
bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal
zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Čl. 46 ods. 1 ústavy požaduje, aby sa každý mohol domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Uvedený článok je potrebné vykladať tak, že súčasťou
obsahu práva podľa čl. 46 ods. 1 je nielen právo každého domáhať sa svojho práva na súde alebo na
inom orgáne Slovenskej republiky, ale aj právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho

právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, že každý má ústavné právo byť účastníkom konania, v ktorom
sa rozhoduje aj o jeho právach a povinnostiach, lebo inak v ňom nemôže chrániť svoje práva a právom
chránené záujmy. Zákonom možno stanoviť okruh účastníkov konania a postup domáhania sa práv, ale
nemožno ním daný subjekt vylúčiť z konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, lebo
to by znamenalo popretie podstaty a zmyslu (čl. 13 ods. 4 ústavy) práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľačl.46ods.1ústavy.Akjeobsahomprávapodľačl.46ods.1možnosťvyvolaťsvojímprejavomvôle
konanie súdu alebo iného zákonom určeného orgánu o právach, tak je o to viac jeho obsahom možnosť
byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o právach bez toho, aby toto konanie inicioval subjekt
práv, o ktorých sa koná. V Slovenskej republike sa zásada, že každý má právo byť účastníkom konania,
v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, odvoditeľná vo vzťahu k súdnemu konaniu z
niektorých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (Philis c. Grécko, z 27. augusta 1991, séria A

č. 209, Les Saints Monastéres c. Grécko, z 1. septembra 1997, séria A č. 301-A) vzťahuje aj na správne
konanie (pozri Nález ÚS SR 3/2002). V zmysle zhora uvedeného bolo potrebné zo strany správnych
orgánov oboch stupňov postupovať aj pri posudzovaní otázky, či žalobca 2/ je účastníkom správneho
konania (pozri aj uznesenie NS SR zo dňa 17.06.2009 sp. zn. 6 Sžo 297/2008).

Je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa ako i žalovaný (ktorý postup správneho orgánu I. stupňa

odobril tým, že potvrdil jeho rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobcov) zásadným spôsobom pochybili,
keďsožalobcom2/správnyorgánprvéhostupňanekonalakosúčastníkomkonania(žalobcovi2/nebolo
doručené oznámenie o začatí správneho konania a ani rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa), ktorým
postupom zo strany ako správneho orgánu prvého stupňa, tak i zo strany žalovaného bolo žalobcovi
2/ upreté jeho základné procesné právo účastníka zúčastniť sa konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho

právach. Už len z tohto dôvodu nezostávalo krajskému súdu iné, ako napadnuté rozhodnutie žalovaného
zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., keď odopretie práva účastníka zúčastniť sa konania, v
ktorom sa rozhoduje o jeho právach, je potrebné považovať za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Pre úplnosť krajský súd uvádza, že sa zaoberal i možnosťou aplikovať na súdenú vec postup podľa §

250b ods. 2 O.s.p (postup, ktorý je uvedený v uznesení NS SR NS SR zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 6 Sžo
297/2008, podľa ktorého cit.: „V prípade, ak správny orgán niekomu práva účastníka správneho konania
uprie, neoznámi mu začatie konania ani mu nedoručí rozhodnutie, má sa postupovať podľa ustanovenia
§ 250b ods. 2 OSP“). Nakoľko však v danom prípade žalovaný doručil napadnuté rozhodnutie žalobcovi
2/, dospel súd k záveru, že uvedený postup sa na súdenú vec nevzťahuje (vzťahoval by sa vtedy, keby

žalobcovi 2/ nebolo doručené ani žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného).

Ako dôvodnú súd vyhodnotil i námietku žalobcov, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na
posúdenie veci. Žalovaný totiž v prejednávanej veci len prevzal závery vyplývajúce z protokolu o
výsledku hlavného štátneho dozoru, zistenie skutkového stavu nedoplnil ani obstaraním si základného
podkladu pre rozhodnutie - vyjadrenia účastníka konania, t.j. žalobcu 2/. Napadnuté rozhodnutie súd

musel zrušiť aj z uvedeného dôvodu, t.j. z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu na
posúdenie veci podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a procesného postupu
predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že žalovaný sa neriadil dôsledne zákonnými ustanoveniami
na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. Rozhodnutie žalovaného, ako vyplýva z vyššie uvedeného, je

založené jednak na nedostatočnom zistení skutkového stavu pre posúdenie veci a zároveň správne
orgány oboch stupňov zaťažili konanie takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. S poukazom na to Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 2 písm. c), e) O.s.p. zrušil
napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní
je potrebné so žalobcom 2/ konať ako s účastníkom, najmä mu riadne doručiť oznámenie o začatí

správneho konania, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a taktiež si zaobstarať jeho vyjadreniek predmetu správneho konania, ktoré bude slúžiť ako jeden z podkladov pre vydanie správneho
rozhodnutia.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti

žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust. § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2013 suma 130,16 euro a v
roku 2014 suma 134 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. § 11 ods. 4, keďže nejde o
žiadne z konaní tam uvedených). Žalobcovia boli v konaní úspešní, preto im súd podľa cit. ustanovenia

§ 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po
130,16 € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.),
podanie správnej žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 1 úkon právnej služby po 134 €
- účasť na pojednávaní (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2 x 7,81 € a 1 x 8,04 € režijný
paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 20 % DPH 83,55 € (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Súd priznal žalobcom i náhradu iných trov, a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 €. Úhrnom
tak súd priznal žalobcom náhradu trov konania v celkovej výške 571,33 € (501,33 + 70), ktoré v zmysle
ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť k rukám
advokáta žalobcov.

Súd pri výpočte náhrady trov konania zohľadnil i ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého

základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb. V prípade zastupovania dvoch osôb je však výška náhrady trov konania v konečnom
dôsledku rovnaká ako pri zastupovaní jednej osoby, nakoľko pre spoločný úkon pre dve osoby platí 2
x 0,5 (50 %), čo je 1.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. súd priznáva úspešnému žalobcovi

len trovy, ktoré mu vznikli v konaní pred súdom, v žiadnom prípade nie trovy, ktoré mu vznikli v
konaní pred správnym orgánom. V úplnej zhode s týmto názorom je koncipované aj ustanovenie § 11
ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktoré určuje základnú sadzbu tarifnej odmeny práve a len vo vzťahu k
zastupovaniu v súdnom konaní (podľa V. časti O.s.p.) a nie aj k zastupovaniu v samotnom konaní pred
správnym orgánom (vo vzťahu k zastupovaniu v správnom konaní). Na základe uvedeného krajský súd

nepriznal žalobcom náhradu trov konania za úkony vykonané pred správnym orgánom (odvolanie proti
rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa, porada s klientom pred podaním správnej žaloby).

Taktiež podľa aplikačnej praxe súdov sa priznávajú len trovy účelne vynaložené. Z tohto dôvodu súd
taktiež žalobcom nepriznal náhradu trov ani za úkony vykonané nie účelne (ďalšia porada s klientmi,
návrh na povolenie odkladu, ktorému vyhovené nebolo). Vzhľadom na nie zložitú právnu stránku veci je

súd toho názoru, že za účelný úkon (porada s klientom) je možné považovať len jednu poradu s klientmi,
ktorý úkon bol zohľadnený v zmysle § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. - „prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom“.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou

tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to

potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.