Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200906
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814200906.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom, v právnej veci navrhovateľa: I.

E., F.. XX.X.XXXX, T. T. XXX, proti odporkyni: I. E., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XXX, o určenie manželského
výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd svojim rozsudkom zaviazal odporkyňu prispievať
na jeho výživu počnúc od mesiaca október 2013. Svoj návrh odôvodnil tým, že je v súčasnosti
nezamestnaný a manželka mu ničím neprispieva na živobytie.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Súd na pojednávaní, ktorého sa účastníci bez ospravedlnenia nezúčastnili, vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa,

potvrdením a rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. F. Q. a zistil tento skutkový stav.

Zo sobášneho listu vydaného matričným úradom R. F. Q. je zrejmé, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli
manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva sa im narodilo jedno dieťa, mal. I., F.. XX.X.XXXX.

Navrhovateľjenezamestnaný,bolpoberateľomdávokvhmotnejnúdzi,ktorémubolirozhodnutímÚradu
práce, sociálnych vecí a rodiny R. F. Q. zastavené z dôvodu, že navrhovateľ si neuplatnil zákonný nárok
na Okresnom súde Vranov nad Topľou na manželské výživné.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne

na starostlivosť o domácnosť.

V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné
pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa ( § 77 ods. 1 Zákona o rodine ).

Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a
zanikáspolusjehozánikomzozákonnýchdôvodov.Zásadnetedatrvápočasceléhotrvaniamanželstva.
Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre

priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno
priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli
niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.

Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie
uvedeného ustanovenia teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane

oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu
práva priznať výživné.

Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom
rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných
mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom

prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného
z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň.

Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, aktívna
legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý

manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý
manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva
počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že navrhovateľom požadované manželské výživné
nemožno priznať, pričom bral do úvahy osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov konania -

manželov, ako aj odôvodnené potreby oprávneného - navrhovateľa a schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného - odporkyne, ako aj osobnú starostlivosť odporkyne o maloleté dieťa, výkon ktorej
činnosti je na roveň finančnému zabezpečovaniu potrieb rodiny, tak ako to ukladajú vyššie citované
ustanovenia Zákona o rodine. Odporkyňa je toho času na materskej dovolenke, čo potvrdil aj sám
navrhovateľ v žalobnom návrhu. Okrem rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, žiaden iný

príjem nemá. Tieto okolnosti, ako aj možnosti a majetkové pomery odporkyne jej toho času reálne
neumožňujú poskytovať navrhovateľovi manželské výživné. Navrhovateľ súdu ani nepredložil žiadne
dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku v zmysle zákona o rodine, neuniesol dôkazné bremeno
o svojich tvrdeniach. Súd jeho návrh na určenie manželského výživného zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle

ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných
k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa
mala vo veci plný úspech, keď súd žalobu zamietol, avšak táto si trovy konania neuplatnila, ani zo spisu
odporkyni žiadne trovy nevyplynuli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.