Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 19, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/190/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206745
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812206745.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci navrhovateľky:

Ľ. Š., V.. XX.XX.XXXX, P. T. X, O. J.. L. Š.F., P. T. J. XXXX/XX, L. V. B., proti odporcovi: Pohotovosť,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, vydaný rozhodcom
JUDr. R. I. dňa XX.X.XXXX pod sp. zn. T. XXXXX/XX.

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, vydaný rozhodcom
JUDr. R. I. E.D. XX.X.XXXX Y. T.. O.. T. XXXXX/XX.

Súd n e p r i z n á v a navrhovateľke náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľkadňaX.X.XXXXdoručilasúdužalobu,ktoroužiadalaozrušenierozhodcovskéhorozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so
sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, pod sp. zn. SR XXXXX/XX, ktorým bola zaviazaná
na zaplatenie sumy 471,96 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 361,50 eur
od 22.10.2011 do zaplatenia a úroku z omeškania žalovanému a zrušenie rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so
sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, pod sp. zn. SR XXXXX/XX, ktorým bola zaviazaná

zaplatiť žalovanému spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Bratislava sumu 990,97 eur spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 830,01 eur od 22.10.2001 do zaplatenia a zákonným úrokom.
Navrhovateľka uviedla, že rozhodcovská doložka v zmluve už bola vopred naformulovaná v štandardnej
zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už
musela nezvratne podrobiť a riešiť spor pred rozhodcom, ktorý bol pre ňu nepredvídateľný a má
vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Poukázala na rozsudok

Európskeho súdneho dvora Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, spojené prípady C-240/98 až
C-244/98stým,žepredmetnourozhodcovskoudoložkoudošloreálneknarušeniusmernicousledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Rovnako navrhuje naplniť ciele
smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl.
6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Poukázala aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci 14/83 z 10.4.1984 Sabine von Colson a
Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a č. 79/83 zo dňa 10.4.1984 Doroty Harz protiDeutche Tradax GmbH bod 26. Povinnosti, ktoré jej boli uložené rozsudkami stáleho rozhodcovského
súdu boli priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky,
ktorej sa dovoláva. Rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, čo je

dôvodom na zrušenie rozhodcovských rozsudkov.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť. Je toho názoru, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku nemal zaoberať argumentmi navrhovateľky, ktoré sa obmedzujú na jej snahu preskúmať
vec z hmotnoprávnej stránky, čo je vzhľadom na právnu úpravu vylúčené. Účelom konania o
zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom konaní ako v konaní o výkon rozhodnutia

súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci
rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Poukázal na nález ÚS SR III. US 3358/2010. Odporca so
žalovanou uzatvorili samostatné Rozhodcovské zmluvy, obsiahnuté na samostatných dokumentoch,
teda nejedná sa o navrhovateľkou nesprávne uvádzanú rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská zmluva
je síce neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavuje samostatný dokument, ktorý
je osobitne podpísaný ako navrhovateľkou, tak aj odporcom. Má za to, že navrhovateľka v čase

uzavretia rozhodcovských zmlúv nemala k ich obsahu žiadne výhrady, s týmito sa riadne oboznámila,
ich ustanoveniam porozumela a túto skutočnosť potvrdila vlastnoručným podpisom. Je zrejmé, že
navrhovateľka so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a z toho dôvodu neprichádza
do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Žalovaný má za to,
že konanie na rozhodcovskom súde je rovnako objektívne, nestranné a spravodlivé ako konanie na

všeobecnom súde. Je presvedčený, že rozhodcovské zmluvy boli uzatvorené platne, v zmysle platných
právnych predpisov v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy a nemožno mať teda žiadne pochybnosti
o ich legitímnosti. Pri žiadnom z rozhodovaní Stáleho rozhodcovského súdu nedošlo k porušeniu
všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľov, pričom v tomto prípade ich
aplikácia nebola možná vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka nebola v postavení spotrebiteľa,

nakoľko peňažné prostriedky si mala brať na účel zamestnania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu SR XXXXX/XX, zmluvou o úvere zo dňa XX.X.XXXX, zmenkou
z XX.X.XXXX, rozhodcovskou zmluvou zo XX.X.XXXX, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
č. SR XXXXX/XX, zmluvou o úvere zo dňa XX.X.XXXX, zmenkou z X.X.XXXX, rozhodcovskou

zmluvou z XX.X.XXXX, vyjadrením odporcu, vyjadrením navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľkav30-dňovejlehoteoddoručeniarozsudkov,ktorájedanávustanovení§41ods.1Zákona
č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, podala predmetný žalobný návrh na zrušenie rozhodcovských
rozsudkov na súd. Rozsudky jej boli doručené 4.6.2012, teda lehota na podanie žaloby bola dodržaná.

Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava dňa
XX.X.XXXX pod sp. zn. SR XXXXX/XX vydal rozsudok vo veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava proti žalovanej Ľ. Š., ktorým ju zaviazal zaplatiť Pohotovosti, s.r.o., Bratislava
sumu 471,96 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 361,50 eur od 22.10.2011 do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 361,50 eur od 22.10.2011 do zaplatenia,

trovy rozhodcovského konania vo výške 178,06 eur v mesačných splátkach po 80 eur mesačne.

Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava dňa
25.5.2012 pod sp. zn. SR XXXXX/XX vydal rozsudok vo veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava proti žalovanej Ľ. Š., ktorým ju zaviazal zaplatiť Pohotovosti, s.r.o., Bratislava
sumu 990,97 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 830,01 eur od 22.10.2011 do

zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 830,01 eur od 22.10.2011 do zaplatenia,
trovy rozhodcovského konania vo výške 271,35 eur v mesačných splátkach po 120 eur mesačne.

Vrozsudkurozhodcovskéhosúdusp.zn.SRXXXXX/X.X, rozhodcovskýsúdkonštatoval,žeodporca,(v
tomto konaní navrhovateľka) vystavil dňa XX.X.XXXX listinu označenú ako Zmenku, v ktorej bol uvedenýbezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne,
údaj o vystaviteľovi Zmenky, miesto splatnosti a ďalšie skutočnosti. Stály rozhodcovský súd mal za to,
že predložená zmenka má povahu zabezpečovacej zmenky, pričom hlavným záväzkom je Zmluva o

úvere, teda hlavný kauzálny právny vzťah, ktorý nie je možné posudzovať podľa ustanovení zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásila, že
poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu
pôsobíspotrebiteľ.Žalovanávkonanípredrozhodcovskýmsúdomnenamietalazmenkovoprávnyvzťah.
Rovnaké skutkové zistenia konštatoval Stály rozhodcovský súd aj v konaní vedenom pred ním pod č.

SR XXXXX/XX.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len
„Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Smernica Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 je záväzná pre Slovenskú republiku vstupom do Európskej
únii dňom 1.5.2004. Vnútroštátny súd má povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie

obsiahnutej v zmluve o úvere uzatvorenej s poskytovateľom úveru a spotrebiteľom. Pri nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu
na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, posúdiť nekalú povahu zmluvných
podmienok v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13.

Podľa článku 3 ods. 2 tejto Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou a ak súd dospeje k záveru, že podmienka je nekalá v
zmysle Smernice 93/13, táto podmienka podľa článku 6 ods. 1 tejto Smernice nemôže byť záväzná pre
spotrebiteľa za podmienok stanovených vnútroštátnym právom.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi zotrvala na svojich písomných podaniach a uviedla, že predmetné

rozhodcovské zmluvy jej boli predložené bez možnosti si ich vopred naštudovať, tieto boli pripravené
a ona ich iba podpísala. Zmluvy nečítala. Peniaze potrebovala na bežný chod domácnosti, určite ich
nepotrebovala na výkon svojho zamestnania tak, ako je to zaškrtnuté v týchto zmluvách. Nemala
možnosť zmeniť obsah zmlúv, rozhodcovské zmluvy osobitne nevyjednávala a nemala na výber
rozhodnúť sa o nich inak, preto takto dojednané rozhodcovské zmluvy k zmluvám o úveroch považuje

za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej doložky. Zmluvná podmienka v
štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po XX.XX.XXXX. alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná,a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom (spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v

Prešove z 27.9.2010). O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konania na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Žalovaný v rozhodcovskej zmluve v čl. II - predmet zmluvy, pod bodom 1 uvádza, že všetky spory, ktoré

vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.X.XXXX vrátane sporov o jej platnosť a
pod., budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

Táto zmluvná podmienka je neprijateľnou podmienkou, a preto je neplatná, lebo spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vidí
súd aj v geografickom faktore v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98. Neprimeraná

vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre
spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Pre spotrebiteľa znamená zvýšené náklady s účasťou na
rozhodcovskom súde vzdialenom 425 km, týmto nadmerne sťažuje spotrebiteľovi možnosť ochrany a
je odradzujúca.

Súdny dvor v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ

nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri
výbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným
spotrebiteľom. Podstata nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje, aby sa neuplatnila a na
to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok C-168/05, rozsudok
C-243/08 Pannon a iné). Nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa opisuje súdny dvor slovami cit.:

„Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej
jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť
sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje
predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady
spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo

ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť
alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje
predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. Uvedená norma
vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to
preukázateľne.

Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl.
3 Smernice Rady 93/13 Rady EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Takže
aj v predmetnej veci v celom rozsahu je súdna kontrola prijateľnosti zmluvných podmienok v časti
rozhodcovskej doložky opodstatnená (uznesenie KS v Prešove, sp. zn. 6CoE 66/2012).

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro

proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32

tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil

otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu
zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech

spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa teda slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez

návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju
použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý
svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm.

c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov
nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátaneprincípudobrýchmravovjeplneopodstatnená.Nejdeteda

v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v
ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou
byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale
pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud".

Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva

zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne
namieste.

Zákon len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo najmä v § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu

nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu
zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona. Smernica 93/13 odporúčajúcim
spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky
v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu, ktorú mu poskytujú
ustanovenia § 52 ods. 4 písm. r/ a nasl. Občianskeho zákonníka, § 3 O.s.p. a tiež smernica

93/13/EHS.

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku a
v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť

miesta konania.

S poukazom na vyššie uvedené súd zistil porušenia pri postupe rozhodcovského súdu v zmysle § 40
ods. 1 písm. j) a preto zrušil predmetné rozsudky Rozhodcovského súdu pre porušenie práv na ochranu
spotrebiteľa.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k

účelnému uplatneniu práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto konaní bola v celom
rozsahu úspešná navrhovateľka, ktorá si však trovy konania neuplatnila, ani zo spisu jej žiadne trovy
konania nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.