Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 16, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813213532
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813213532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária Korytár
s.r.o., Sládovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279 proti žalovanej: F. T., W.. XX.X.XXXX, F. F. XXX
o zaplatenie 1273,38 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 193,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,024 % denne zo sumy 193,06 eur od 13.9.2012 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach
po 20 eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty
výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.273,38 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 1.146,21 eur od 12.12.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že so žalovanou uzavrel úverovú zmluvu č. 3901102198,
ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanej dohodnutý úver vo výške 1.327 eur za účelom kúpy veci alebo
úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť
dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Poskytnutý
úver sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín

splatnosti je určený v zmluve s tým, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny,
poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak.
Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote
nevrátila, porušila dohodnuté Úverové podmienky. Dňa 28.8.2012 vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy
vo výške 1.146,21 eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade neuhradenia
do požadovaného termínu. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovanej sumu 1.273,38 eur a z
toho istina sumu 70,95 eur, úrok 75 eur, zosplatnená istina 885,01 eur, pokuta ( ušlý úrok ) 104,20 eur,

poistenie PPI 11,05 eur, úrok sankčný z omeškania 123,87 eur a dopočet k žalobe 3,30 eur.

Žalovaná so žalobou súhlasila, požiadala o možnosť úhrady dlhu v splátkach.Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ oznámil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej podaním doručeným súdu 6.6.2014, teda v čase, kedy už bol vo veci vyhlásený
rozsudok.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výpoveďou žalovanej, písomným
vyjadrením žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaná uviedla, že je pravdou, že so žalobcom uzavrela úverovú zmluvu na základe ktorej jej bola
poskytnutá pôžička, alebo úver a to potom, čo predtým si od žalobcu zobrala tovar na splátky, tento
riadne posplácala a potom jej ponúkli túto pôžičku. Pôžičku aj riadne splácala, nakoľko v tom čase bola
zamestnaná. Potom však u nej nastali zdravotné problémy, zostala práceneschopná a poberala len

nemocenské dávky, takže nebola schopná splácať splátky ďalej. Bolo to niekedy v lete v roku 2012.
Odvtedy už potom žalobcovi nič nezaplatila, nakoľko v dôsledku zdravotných problémov už nepracuje,
spolu s manželom obidvaja sú aj v súčasnej dobe nezamestnaní, poberajú len príspevky z úradu práce
a to v sume okolo 300 eur mesačne s tým, že táto suma zahŕňa aj príspevok na bývanie, aj príplatok za
aktivačné práce. Vzhľadom na to, že aj v súčasnosti má zdravotné problémy, má aj zvýšené výdavky v

súvislosti s tým, bola by schopná uhradiť dlh v splátkach a to po 20 eur mesačne.

V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 6.5.2014 žalobca uviedol, že na základe predmetnej
úverovej zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 1.327 eur a to bez stanoveného účelu.
NeoddeliteľnousúčasťouuzatvorenejúverovejzmluvyboliÚverovézmluvnépodmienkyžalobcu,pričom
žalovaný potvrdil, že sa s nimi oboznámil, že ich ustanovenia považuje za zrozumiteľné a prejavuje

súhlas byť nimi viazaný. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver v pravidelných
mesačných splátkach v počte 84. Z predloženého splátkového kalendára vyplýva, že sa dostal do
omeškania so splácaním a žalobca ho následne vyzval k úhrade dlhu v lehote 15 dní, keď splatnosť dlhu
nastala dňa 28.8.2012. Uplatňovaná suma 1.273,38 eur pozostáva z istiny 70,95 eur, ktorá predstavuje
výšku dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia, zosplatnenej istiny v sume 885,01

eur, t.j. sumy, ktorú by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, z úroku v sume 75
eur, ktorá suma predstavuje úrok z poskytnutej istiny do času zosplatnenia, pokuty ( ušlého úroku ) v
sume 104,20 eur, ktorý predstavuje úrok zo zosplatnenej istiny, ktorý mal žalovaný uhradiť v prípade
riadneho splácania a dlžného poistného v sume 11,05 eur. Ďalšou zložkou je úrok z omeškania, t.j.
úrok z omeškania počítaný odo dňa podania žaloby príslušnou úrokovou sadzbou vyčíslený vo výške

123,87 eur + 3,30 eur ako dopočet k aktuálnemu dňu ( podanie žaloby ), ide o úrok z omeškania vo
výške 0,024% denne, ktorá úroková sadzba bola stanovená výpočtom ako základná úroková sadzba
ECB platná k prvému dňu omeškania ( po uplynutí 15 dní odo dňa zosplatnenia úveru ) v zmysle § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. + 8 percentuálnych bodov.

Žalobca a žalovaná ako klient uzavreli dňa 5.2.2009 úverovú zmluvu č. 3901102198, na základe ktorej

bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1327 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných
splátkach po 31,40 eur a to v 84 mesačných splátkach, pričom dojednaná úroková sadzba predstavovala
19,46% ročne. V časti Poistenie úverových splátok, bod 48 Súbor poistenie B klient podpisom tejto
zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený na poistné riziko dočasnej straty schopnosti splácať
úver podľa tejto úverovej zmluvy v dôsledku pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu,

na poistné riziko neuhradeného zostatku dlhu v prípade plnej invalidity, smrti úrazom. V časti úhrada za
poistenie je stanovená suma 2,20 eur (66,28 SKK) (7,58% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez
poistenia). Súbor poistenia B sa dohodne, ak klient ďalej označením nezvolí súbor poistenia A alebo
možnosť bez poistenia.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s. a

žalovaná podpisom potvrdila, že je s nimi oboznámená, že sú jej všetky ich ustanovenia zrozumiteľné,
že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaná týmito podmienkami. V zmysle hlavy
7 § 6 Úverových zmluvných podmienok klient podpisom úverovej zmluvy súhlasí, aby bol spoločnosťou
ako poistníkom prihlásený do poistenia a za tým účelom odovzdala v nevyhnutnom rozsahu osobné
údaje klienta spoločnosti Česká pojišťovna ZDRAVÍ a.s., so sídlom Litevská 1174/8, 100 05 Praha 10,

Česká republika, IČO: 49240749.Podľa hlavy 1 § Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - Základné
ustanovenia ( ďalej len „Úverové podmienky“ ) tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v
zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy o poskytnutí úveru

uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou
( ďalej len „klient“ ).

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po
poskytnutí úveru sa stáva spoločnosť veriteľom z úverovej zmluvy a klient ako dlžník ako dlžník z
úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 3 hlavy 1 Úverových
podmienok ).

Podľa § 3, § 4 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom
posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový
účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi
z poskytnutého úveru a tomu odpovedajúce záväzky klienta.

Vzmyslehlavy3ÚčelúveruÚverovýchpodmienokúverspoločnosťposkytujeklientovibezstanoveného

účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu
vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je

zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky,
poplatok za vedenie úverového účtu, a príp. úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto úverovej
zmluvy a týchto úverových podmienok povinný platiť (ďalej iba splátka), ak z údajov na lícnej strane
nevyplýva inak.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti

určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na
záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty,
na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku,

na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy ( § 8 hlavy 5 Úverových podmienok ).

Podľa hlavy 7 § 1, § 2 Úverových podmienok v prípade dohodnutia poistenia úverových splátok pre

prípad pracovnej neschopnosti, invalidity alebo smrti následkom úrazu a prípadne zneužitia úverovej
karty klient podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že sa oboznámil s podmienkami vstupu do poistenia. V
prípade, že klient nespĺňa podmienky pre prijatie do poistenia, berie na vedomie, že nemôže byť poistený
a ak poistenie dohodol, poistiteľ je oprávnený odmietnuť plniť z dohodnutého plnenia.

V zmysle § 5 hlavy 14 Úverových podmienok spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je

povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 3,32 eur.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná uhradila do zosplatnenia 37 splátok, ktoré
neboli uhrádzané včas a dňa 28.8.2012 došlo k zosplatneniu úveru. V rámci jednotlivých splátok bola
žalovanou uhrádzaná časť dlžnej istiny, úroku, ako aj upomienky a to za upomienku I. v sume po 3,32
eur, celkovo 46,48 eur a upomienka II v sume 6,64 eur. Žalovaná uhradila na položke poistenie PPI

sumu 81,77 eur z predpísanej sumy 92,82 eur.Listom zo dňa 28.8.2012 označeným ako výzva k splateniu celého úveru žalobca žalovanej oznámil,
že z dôvodu, že riadne a včas nespláca úver, spoločnosť si uplatňuje svoje právo na splatenie celého
čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka predstavuje 1.146,21 eur a vyzval ju na splatenie do 15 dní

odo dňa odoslania výzvy.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver

v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej, ktorá sa ho zaviazala vrátiť za stanovených
podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnila, žalobca dňa 28.8.2012 zosplatnil celý úver a vyzval

ju na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah

úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto
je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k
znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľatýchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie

Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa
budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje.

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne

obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii
práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných
právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume
955,96 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 1327 eur a žalovaná uhradila

celkovo sumu 1215,15 eur, pričom súd všetky žalovanou vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v
zmysle citovaného ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to vrátane úhrad na položky upomienky
a poistenie ako sa nimi bude súd zaoberať v ďalšom, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny v
sume 111,85 eur predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a sumou uhradenou žalovanou.

Zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalobca v zmysle zmluvy a úverových podmienok účtoval

žalovanej poplatok za upomienku II. v sume 6,64 eur a to v súvislosti s omeškaním splátky č. 34, ktorú
sumu žalovaná uhradila a taktiež poplatok za upomienku I. v sume 3,32 eur za jednu v súvislosti s
omeškaním splátky č. 2, 9, 11, 13, 15, 18, 20, 21, 22, 23, 24, 26, 31, 33, ktorú sumu žalovaná taktiež
uhradila. Súd posúdil úhrady a nárok v tejto časti z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
nakoľko je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, pretože žalovaná si

neplnila riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala
predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia
a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu. Na
základe uvedeného má potom súd za to, že predmetné dojednanie ja takým, ktoré spôsobuje značnúnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda neplatné a
preto úhrady vykonané žalovaným na danú položku započítal na úhradu istiny.

Ďalším nárokom bol nárok z titulu poistenia PPI v sume 11,05 eur, pričom aj v rámci žalovaným

uhradených súm započítaných na istinu je taktiež suma, ktorá bola žalobcom z jednotlivých splátok
započítaná na úhradu poistenia (81,77 eur). Čo sa týka dojednania poistenia pod bodom 48 Súbor
poistenie B súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané
nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný
ako klient označením uvedeného produktu mal súhlasiť s tým, aby bola poistníkom poistený,

pričom dojednané poistné predstavovalo 7,58% z pravidelnej mesačnej splátky. Žalobca nijako súdu
nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle zmluvy v prípade nesplnenia
podmienok pre prijatie do poistenia bral žalovaný na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ k
poisteniu pristúpil, poistiteľ bol oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia. Žalobca taktiež
nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí.
Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v bode 48 predmetnej zmluvy

bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou
pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej
zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred
naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto
žalovanej vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie.

Rovnako aj pri tomto dojednaní mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúcu značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto žalovanou vykonané úhrady
na túto položku v rámci splátok započítal na istinu a sumu uplatňovanú z tohto titulu žalobou zamietol.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie pokuty, ušlého úroku. Súd sa zaoberal
výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 19,46% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( február 2009 spotrebiteľský
úver 1-5 rokov ) predstavovala úrok 8,82 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru
medzi účastníkmi v danom prípade bol o 10,58% vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov
poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov nad 8,82% ročne za absolútne neplatnú.

Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný. Súd vyššie konštatoval,

že opodstatnený nárok vznikol žalobcovi len pri úrokovej miere 8,82% ročne. Žalobca si na úroku z úveru
uplatňoval celkovo sumu 179,20 eur, no žalobca mal nárok len na 45,32% uplatňovaného úroku ( 8,82%
x 100 / 19,46% = 45,32 % ), teda 45,32% zo sumy 179,20 eur, čo predstavuje sumu 81,21 eur a čo do
zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku sankčného z omeškania

a dopočtu a to z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splátok. Táto suma bola žalobcom
kapitalizovaná, vyčíslená, no keďže súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy spolu
193,06 eur a to z istiny 111,85 eur a úroku z úveru vyčísleného súdom v sume 81,21 eur, zo súčtu
ktorýchpoložiekboluplatňovanýúrokzomeškaniaajžalobcom,keďnároknapoložkuztitulupoistenia,z
ktorej si žalobca taktiež uplatňoval úrok z omeškania, zamietol, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie

úroku z omeškania vo výške 0,024% denne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, od 13.9.2012, teda dňom po uplynutí lehotyposkytnutej žalovanému vo výzve na splatenie ( 28.8.2012 + 15 dní ) do zaplatenia a čo do zvyšku
nárok v časti úrokov z omeškania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny 193,06
eur ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu podania žaloby kapitalizovaný. Súd
vyčíslil sumu úroku z omeškania ku dňu podania žaloby no z priznanej sumy, ktorá suma predstavuje
za obdobie od 13.9.2012 do 11.12.2013 pri úroku 0,024% denne, t.j. 9,125 % ročne sumu 21,97 eur,

čo predstavuje taktiež úspech žalobcu, teda spolu mal žalobca úspech v sume o zaplatenie 215,03 eur,
čo predstavuje 17% a neúspech 83%, čo predstavuje úspech žalovanej, ktorej po odpočítaní úspechu
žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 66%, no keďže žalovaná náhradu trov konania
nežiadala a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovanej, povolil jej súd v súlade s ust. § 160 ods.

3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť sumu, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná, v
mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu