Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/205/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713213255
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713213255.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu P. M., A..

X.X.XXXX, W. P., O. J.. Č.. XXXXX/XXA proti žalovaným v rade 1/ P. X., H.. X., A.. XX.X.XXXX, S. W.
T., U. XXX, S.. Č.. W. P. - F., O. XXXXX/XXA, v rade 2/ P. X. M., A.. XX.X.XXXX, S. W. T., U. XXX, t. č.
bytom Martin, Kratinova ul. 10757/46A, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny v Martine v konaní o zapretie otcovstva k maloletému žalovanému v rade 2/ takto

r o z h o d o l :

Žalobca P. M., A.. X.X.XXXX nie je otcom maloletého žalovaného v rade 2/ X. M., A.. XX.X.XXXX z
matky žalovanej v rade 1/ P. X., A.. XX.X.XXXX.

Žalovanávrade1/jepovinnánahradiťžalobcovitrovykonaniavsume66,-eurdo3dníodprávoplatnosti
rozsudku.

Žalovaná v rade 1/ je povinná nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Martin trovy
konania vo výške 114,88 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi a Slovenskej republike sa voči žalovanému v rade 2/ náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.9.2013 sa žalobca proti žalovanému v rade 2/ a jeho matke
žalovanej v rade 1/ domáhal zapretia otcovstva, ktoré bolo uznané súhlasným vyhlásením rodičov pred
Matričným úradom Bratislava - Petržalka podľa § 91 Zákona o rodine a uviedol, že s matkou žalovaného
v rade 2/ mal krátku známosť po ktorej mu žalovaná v rade 1/ oznámila, že s ním chce mať dieťa. Až
neskôr žalobca zistil, že žalovaná žije promiskuitným spôsobom života a intímne sa stýkala s viacerými
mužmi. V dôsledku tejto skutočnosti si v septembri 2013 dal urobiť komerčné DNA testy, ktoré otcovstvo

žalobcu voči žalovanému v rade 2/ vylúčili. Následne sa od žalovanej v rade 1/ dozvedel, že otcom
maloletého žalovaného v rade 2/ je iný muž, s ktorým sa stýkala v rozhodnom čase pre počatie dieťaťa.
Vzhľadom na tú skutočnosť, žiadal žalobca určiť, že nie je biologickým otcom maloletého žalovaného v
rade 2/. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Na svojich tvrdeniach žalobca zotrval aj vo svojej výpovedí na pojednávaní, kde naviac uviedol, že v
čase keď došlo k počatiu dieťaťa mal vo vzťahu so žalovanou v rade 1/ problémy, tá sa krátko na to
vrátila k svojej rodine do T. a po nejakom čase sa dozvedel, že je tehotná. Keďže predpokladal, že dieťa

je jeho, uznal voči nemu dobrovoľne otcovstvo pred matričný úradom. Neskôr ale nadobudol o svojom
otcovstve pochybnosti.Žalovanávrade1/žiadalažalobuzamietnuťauviedla,žetestom,ktorépredložilžalobcaneverí.Uviedla,
že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa síce intímne stýkala so žalobcom, ale mala jeden intímny
styk aj s iným mužom, avšak bola presvedčená, že otcom maloletého žalovaného v rade 2/ je žalobca.

Vzhľadom na túto skutočnosť a na rozpor vo výpovediach účastníkov konania súd ustanovil znalca z
odboru genetiky, Mgr. Jána Matušeka, ktorý vo veci podal znalecký posudok č. 11/2013. Podľa záverov
tohto posudku žalobca nemal v dvanástich systémov z celkového počtu 15 vyšetrených systémov alely,
ktoré musí mať biologický otec vyšetreného dieťaťa a na základe uvedeného výsledku je nutné pokladať
otcovstvo označeného muža, teda žalobcu, za jednoznačne vylúčené.

Nároky žalobcu súd posudzoval podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine (Zákon č. 36/2005 Z.z.).

Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktoré otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov.

Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásení rodičov,
môže otcovstvo pred sudom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol
byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Podľa § 93 ods. 3 Zákona o rodine, ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 Zákona o rodine sa použijú
primerane.

Vzhľadom na deň podania žaloby 13.9.2013 bolo preukázané, že žalobca podal žalobu podľa § 93 ods. 1
Zákona o rodine včas. Znaleckým posudkom vyššie spomínaného znalca bolo nepochybne preukázané,
že je vylúčené, aby žalobca bol biologickým otcom maloletého žalovaného v rade 2/. Súd preto jeho

žalobe vyhovel a určil, že žalobca nie je otcom maloletého žalovaného v rade 2/.

O trovách konania rozhodoval súd medzi účastníkmi konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobca bol
v konaní proti žalovanému v rade 1/ a 2/ plne úspešný, a preto mu súd proti žalovanej v rade 1/ priznal
právo na náhradu trov konania, ktoré žalobca požadoval, teda na náhradu trov konania v sume 66,-
eur, čo zodpovedá zaplatenému súdnemu poplatku žalobného návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že

štátu, Slovenskej republike vznikli trovy konania zaplatením časti nákladov na znalecké dokazovanie
v sume 114,88 eur súd zaviazal neúspešnú žalovanú v rade 1/, aby Slovenskej republike tieto trovy
nahradila a to podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O. s. p. (Zákon č. 99/1963 Z. z.) podľa ktorého štát má
podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého
účastníka predpoklady od súdnych poplatkov, náhradu trov proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý

mu súd priznal.

Vo vzťahu voči žalovanému v rade 2/, ktorý je maloletým dieťaťom bez akéhokoľvek príjmu súd s
prihliadnutím na jeho postavenie rozhodol o trovách žalobcu a štátu tak, že úspešnému žalobcovi a
Slovenskej republike proti maloletému žalovanému v rade 2/ súd náhradu trov konania nepriznal. Súd
takto rozhodoval za použitia ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p., a ako dôvod hodný osobitného zreteľa

súd zohľadnil maloletosť a neexistenciu akéhokoľvek majetku u žalovaného v rade 2/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahusa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.