Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200059
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012200059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov

senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu PALADIUM GROUP, s.r.o.,
Gemerská 3, Košice, zast. AK H.I.F., s.r.o., Na vŕšku č.2, Bratislava, za ktorú koná konateľ a advokát
JUDr. Peter Filip, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica, Lazovná č. 63, v
konaní o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/223/16748-116814/2011/999608-r zo
dňa 14.11.2011 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zodňa11.01.2012 podanounapoštovúprepravudňa17.01.2012sažalobcadomáhalzrušenia

rozhodnutiaDaňovéhoriaditeľstvaSRč.I/223/16748-116814/2011/999608-rzodňa14.11.2011, ktorým
podľa § 48 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu
KošiceIV.č.698/230/38742/11/Takzodňa26.05.2011.Prvostupňovýmsprávnymrozhodnutímvydaným
podľa § 44 ods.6 písm.b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 136.113,50 eur ako rozdiel medzi
daňou zistenou správcom dane po daňovej kontrole a daňou uvedenou v daňovom priznaní. Dodatočný
platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na
vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré boli uvedené v protokole o kontrole č. 698/320/29529/2011/Cih zo

dňa 28.04.2011.

Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane okrem iných aj z 19 faktúr
interného č. 290340 - 290350 (faktúry sú špecifikované na strane 9 dodatočného platobného výmeru
správcu dane) od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Učňovská 1, Košice, za dodané služby
špecifikované v týchto faktúrach. Dodávky predmetných služieb mali byť realizované na základe zmluvy
o vykonaní reklamy zo dňa 29.01.2009, predmetom ktorej je stanovenie podmienok spolupráce pri
nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií, printových a rozhlasových médií,

indoor a outdoor reklamných plôch v období február až december 2009 pre projekty objednávateľa
a pre reklamné kampane. Správca dane neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty z týchto faktúr. Za účelom preverenia uskutočnenia deklarovaných plnení zaslal správca
dane dožiadanie Daňovému úradu Košice II. Miestne príslušný správca dane uviedol, že spoločnosť
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na adrese sídla nesídli, zásielka sa vrátila správcovi späť nedoručená z
dôvodu „adresát neznámy“. Výzva na predloženie dokladov zaslaná na adresu trvalého pobytu terajšej
konateľky (je konateľkou od 10.03.2010) I. B., R. XX, L., sa tiež vrátila neprevzatá z dôvodu „adresátneznámy“. Podľa údajov Registra obyvateľov SR je menovaná prihlásená od 10.02.2010 k trvalému
pobytu na adrese Košice - sídlisko KVP. Do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 25.02.2011
bývalý konateľ spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. p. K. M. uviedol, že v roku 2009 táto obchodná

spoločnosť vystavila pre žalobcu ako odberateľa spolu 184 faktúr. Faktúry vystavila externá účtovníčka
spoločnosti p. C. a podpísal ich konateľ spoločnosti. Konateľ tvrdil, že obchody boli uskutočnené
subdodávateľskýmspôsobom,pretožespoločnosťnezamestnávalažiadnychzamestnancov. Reklamné
a iné služby si spoločnosť objednávala u viacerých dodávateľov, ale ich mená si nepamätá, osobne ich
nepoznal a nakontaktoval sa na nich cez internet. Účtovné ani daňové doklady spoločnosti RATIMEX

SLOVAKIA, s.r.o. nemá k dispozícii, pretože ich osobne odovzdal novej konateľke spoločnosti p. I.
B.. Konateľ žalobcu B.. G. E. do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 22.03.2011 uviedol, že na
základe zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej so spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. boli služby
dodané v objednanom rozsahu a požadovanej kvalite. Nesúhlasil s tvrdením p. M., že žalobca si len
objednal a následne prevzal predmet zdaniteľných plnení, pretože žalobca aktívne spolupracoval pri
tvorbe reklamnej kampane.

Správca dane uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, kto zrealizoval ním
objednané služby. Žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil ako dôkazy monitoringy mediálnej
kampaneamediálnychačasovýchplánovvtelevíziách arozhlasezaobdobiejanuáraždecember2009,
umiestnenie bilboardov, televízne a rozhlasové spoty a štatistiky sledovanosti jednotlivých televízií a CD
nosiče. Uvedené materiály nedokazujú, že boli dodané jeho subdodávateľmi a že títo subdodávatelia

skutočne spracovali, vyrobili a dodali fakturované služby. V rámci daňovej kontroly správa dane zistil,
že daňový subjekt RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nezamestnával žiadnych zamestnancov, ktorí by tieto
služby vykonávali. Svedok - bývalý konateľ spoločnosti K. M. pri ústnom pojednávaní uviedol, že
ani on reklamné služby nevykonával, ale v plnom rozsahu boli nadobudnuté od iných spoločností.
Mená týchto spoločností podľa jeho vyjadrenia si nepamätá. Z toho vyplýva, že žalobca ani jeho

dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nepreukázali, že k uskutočneniu fakturovaných služieb medzi
nimi skutočne došlo. Správca ďalej uviedol, že okrem toho z predložených CD nosičov - časť bilboardy
zistil, že dátum vykonania snímok dokumentujúcich umiestnenie bilboardov k reklamným kampaniam
je v mnohých prípadoch skorší, než je kontrolované zdaňovacie obdobie, t.j. január až december 2009.
Toto konštatovanie konkretizoval údajmi z CD nosičov, podľa ktorých snímky k reklamným kampaniam

v zdaňovacom období január až december 2009 boli vyhotovené v rokoch 2004 až 2008.

Správca dane ďalej uviedol k štatistikám sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, že jednotlivé média si
vykonávajú vlastné štatistiky, resp. ich pre nich vykonávajú iné subjekty. Napr. štatistiky sledovanosti
jednotlivých televízií sú vykonávané na základe peoplemetrov umiestnených v domácnostiach. Na
základe toho prieskumu sú vypracované štatistiky sledovanosti, ktoré majú televízie k dispozícii.

Rovnako si prieskum počúvanosti a čítanosti vykonávajú rozhlas a printové médiá. Takéto prieskumy
realizujú subjekty ako MEDIAN SK, s.r.o., ktoré zverejňujú výsledky prieskumov na svoje internetovej
stránke.Údajetakéhodruhusúzverejňovanéajnainternetovejstránkewww.mediansk.sk,takžežalobca
mohol získavať dáta z týchto webových stránok a neobjednávať si služby od iných subjektov. Žalobca
síce predložil štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, čo je len konečný produkt, ale nepredložil

dôkaz, na základe čoho k týmto výsledkom sledovanosti, počúvanosti a čítanosti dospel, ani ktorý
subjekt tieto štatistiky vykonal.

Na základe svojich zistení správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr
interné číslo 290340 - 290350 od spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. z dôvodu, že kontrolovanému
daňovému subjektu v zdaňovacom období november 2009 nevzniklo právo odpočítať daň v zmysle §

49 až 51 zákona č. 222/2004 Z.z.

Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 14.11.2011 potvrdilo dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Košice IV. zo dňa 26.05.2011. Zosumarizovalo skutkový stav
zistený správcom dane. Konštatovalo, že daňová kontrola bola vykonaná na základe žiadosti Prezídia
policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, oddelenie finančnej polície

Košice. Správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených
dokladov, preto nevychádzal len z faktúr predložených žalobcom, ale k tomuto účelu vykonaldokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, a či fakturované tovary a služby
žalobca prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly ani
v odvolacom konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by odstránil dôvodné pochybnosti o

vykonaní tzv. prípravných prác, štatistík a ich rozsah dodávateľskou spoločnosťou. Pritom táto dôkazná
povinnosť mu vyplývala z ustanovenia § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa odvolacieho správneho
orgánu platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č.
222/2004 Z.z. musí jednoznačne správcovi dane deklarovať, že tovar alebo služba mu bola skutočne
dodaná od konkrétne označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, t.z. že je preukázaná existencia

obojsmerného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom a nadobúdateľom tovaru
tak, ako to predpokladá tento zákon. Pri dodávke služby ako charakteristický sprievodný znak
prevažujú dôveryhodné záznamy osvedčujúce prevzatie konkrétnych služieb na obdivoch stranách
(napr. formou rôznych zápisníc, protokolov, formulárov a pod.). Uskutočnenie zdaniteľných obchodov
nie je možné preukázať iba predložením faktúry a preukázaním existencie vykonanej služby u daňového
subjektu. Je povinnosťou daňového subjektu v prípade existencie pochybností predložiť doklady od

svojho zmluvného partnera preukazujúce v prospech kontrolovaného daňového subjektu skutočnosť,
že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Žalobca si túto povinnosť nesplnil. Predložené monitoringy
mediálnej kampane nepreukazujú, že tieto monitoringy vykonáva spoločnosť uvedená na sporných
faktúrach, jednotlivé štatistiky sledovanosti televíznych staníc nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o
ich zhotoviteľovi a ani žalobca nepredložil dôkazy o tom, kto ich spracoval.

K námietke daňového subjektu, ktorý vo veci uskutočnenia dodania predmetných služieb sa odvoláva
na vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., odvolací správny orgán
uviedol, že svoje tvrdenia o spolupráci a uskutočnení zdaniteľných obchodov konateľ žiadnymi
inými relevantnými dôkazmi okrem faktúr, ktoré kopírujú objednávky, nepredložil. Daňové účtovné
doklady sami o sebe nepreukazujú, že predmetné služby boli dodané práve uvedenou spoločnosťou.

Dodávateľská spoločnosť pre žalobcu práce svojimi zamestnancami nevykonávala, ale celý objem prác
zabezpečovala cestou subdodávateľov, na mená ktorých si nevedela spomenúť, pričom poskytovanie
predmetných služieb týmto dodávateľom malo byť vykonávané aj v zdaňovacích obdobiach v roku
2010. Preto odvolávanie sa svedka na nedostatok pamäti nie je podľa jeho názoru na mieste, pretože
tieto tvrdenia svedka vzniknuté pochybnosti neodstránili, ale znemožnili správcovi dane vykonať ďalšie

dokazovanie.

K odvolacej námietke žalobcu, pokiaľ ide o podané daňové priznania dodávateľského subjektu, odvolací
správny orgán uviedol, že takéto podanie daňového priznania ešte nepreukazuje, že daňový subjekt
do daňového priznania zahrnul všetky skutočnosti a už vôbec nie, ktorých odberateľov a dodávateľov
sa týkajú (napr. či zahrnul aj prijaté tržby za poskytnuté služby od odberateľa PALADIUM GROUP,

s.r.o.). Daňovým priznaním daňovník iba deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti, ale nepreukazuje,
že výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu bol v daňovom priznaní uvedený správne. Vzhľadom k tomu,
že správcovi dane nebolo umožnené preveriť skutočnosti uvedené v daňových priznaniach z dôvodu,
že konateľ dodávateľskej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. so správcom dane nespolupracuje,
správca dane na tieto dôkazy neprihliadal.

K námietke žalobcu týkajúce sa predložených dôkazov (monitoringy mediálnej kampane a mediálnych
plánov v jednotlivých televíziách a na rozhlasových staniciach, bilboardov) odvolací správny orgán
uviedol, že súhlasí so žalobcom, že hodnota reklamy je merateľná podľa počtu ľudí, ktorí ju videli, počuli
a čítali a že tieto informácie sú najdrahšou a najkomplikovanejšou zložkou pri rozhodovaní, kam a kedy
reklamu umiestniť alebo odvysielať, ale predložené materiály žalobcom nepreukazujú, že boli dodané

práve sporným dodávateľom a nepreukazujú ani skutočnosť, že tieto nadobudli od iných spoločností.
K predloženým monitoringom mediálnej kampane odvolací správny orgán uviedol, že predložené
materiály nepreukazujú, že monitoring mediálnej kampane pre žalobcu vykonala spoločnosť RATIMEX
SLOVAKIA, s.r.o. Názov spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. je umiestnený iba na obale, na
jednotlivých stránkach je umiestnené iba logo spoločnosti PALADIUM GROUP, s.r.o. Jednotlivé štatistiky

sledovanosti televíznych staníc nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o tom, kto ich spracoval. Sú
to údaje bežne dostupné na internetových stránkach. Tieto dokumenty obsahujú dátum, počet a čas
vysielania jednotlivých spotov v jednotlivých médiách, grafické návrhy a fotodokumentáciu umiestnenia
bilboardov. Odvolací orgán zdôraznil, že odvysielanie jednotlivých spotov v médiách správca danenespochybnil, spochybnil iba vykonanie tzv. prípravných prác, štatistík, ktoré mali pre žalobcu vykonať
dodávateľské spoločnosti, a to hlavne ich rozsah.

K vyjadreniu konateľa žalobcu, že žalobca spracovával nejaké vstupné dáta do výstupnej podoby,

odvolací správny orgán uviedol, že žalobca nepreukázal, o aké spracovanie týchto dát išlo, čo všetko
musel dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na vstupných údajoch urobiť a čo urobil ďalej sám žalobca.
Žalobca sa napriek požiadavke správcu dane nevyjadril, prečo si vybral za dodávateľa práve spoločnosť
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., ktorá všetky jeho požiadavky v zmysle uzatvorenej zmluvy vykonávala iba
cez subdodávateľov nájdených cez internet.

Odvolací správny orgán ďalej uviedol, že žalobca nevyvrátil ani tvrdenia správcu dane, že médiá si

vykonávajú vlastné štatistiky sledovanosti počúvanosti a čítanosti alebo ich pre nich vykonávajú iné
subjekty a nepoprel, že niektoré z nich využíval on sám, ale aj jeho dodávatelia.

Odvolací správny orgán tiež uviedol, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril dňa 29.01.2009 s
dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. zmluvu o vykonaní reklamy. Podľa výpisu z obchodného
registra obchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. vznikla dňa 07.02.2009. Bola založená

jediným spoločníkom, ktorý je súčasne konateľom spoločnosti Od uvedeného dňa, t.j. od 07.02.2009
mohla vstupovať do uzatvárania obchodných prípadov. Následne svoj obchodný podiel na základe
zmluvy o prevode obchodného podielu previedla na nového spoločníka ( konateľa) dňa 16.03.2010.
Kontrola u žalobcu, pre ktorého táto spoločnosť vykonávala služby na základe uzatvorenej zmluvy, bola
začatá zamestnancami správcu dane dňa 25.05.2010. Všetky tieto zistené skutočnosti poskytujú dôkaz

o nehodnovernosti tvrdení o poskytnutí reklamných služieb.

Odvolací správny orgán ďalej uviedol, že zmluvy o vykonaní reklamy s dodávateľmi sú spísané
všeobecne. Predmet zmluvy nemal vypovedaciu schopnosť, ostatné časti zmluvy majú všeobecný
charakter, neobsahujú konkrétne skutočnosti o činnostiach, ktoré mal dodávateľ vykonať pre odberateľa,
v akom rozsahu a v lehote a neobsahujú ani ceny. Z predložených faktúr a objednávok je pre žalovaného

evidentné, že jednotlivé položky uvedené vo faktúre sú totožné s objednávkou, sú jej kópie. Jednotlivé
položky nie sú zrozumiteľné nadefinované a bez ďalšej konkretizácie a bez toho, aby dodávateľ
preukázal objednávateľovi, čo dodal, nemajú vypovedaciu hodnotu.

K námietke daňového subjektu, že správca dane nezisťoval, či sa akcie uvedené na fotografiách
uskutočnili, či boli prenajaté plochy na tento účel, ktoré médiá zabezpečovali reklamu, odvolací správny

orgán uviedol, že tieto námietky sú v rozpore so skutočnosťou. Správca dane na základe dožiadania
u príslušných správcov dane (Daňový úrad Stará Ľubovňa - dodávateľ PARTNER BARTER NET, s.r.o.
a Daňový úrad Košice II. - dodávateľ Servis Creativ, s.r.o.) overil uskutočnenie služieb deklarovaných
na faktúrach a konštatoval, že tieto boli vykonané a odvysielané. Správca dane preverovaním zistil,
že daňový subjekt PARTNER BARTER NET, s.r.o. dodal reklamné služby podľa zmluvy o spolupráci

zo dňa 28.12.2008, teda boli odvysielané a vyrobené TV spoty a rádio spoty, vykonaná printová
reklama a printová inzercia a bilboardová reklama. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou
nespochybnil reklamu samotnú, ale spochybnil, že prípravné služby súvisiace so samotnou reklamou
boli dodané daňovému subjektu práve spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Odvolací správny
orgán sa stotožnil so zistením správcu dane, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že plnenie

zo strany spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. bolo uskutočnené. Preto prijal záver, že k dodaniu
služieb nedošlo, daňová povinnosť nevznikla a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z
predmetných faktúr. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal
splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 49 ods.1 a ods.2 písm. a/ a z ustanovenia § 51 ods.1
písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.

Včas podanou žalobou zo dňa 11.01.2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Daňového
riaditeľstva SR, ako aj dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Košice IV. a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že v postupe správcu dane, s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožnil aj odvolací správny orgán, došlo k porušeniu ustanovení § 2 ods.1, 2, § 29 ods.4 a 8 zákonač. 511/1992 Zb. týkajúcich sa dokazovania. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o porušení ustanovení
§ 49 ods.1,2 písm. a/, § 51 ods.1 písm. a/ a § 71 ods.1,2 žalobcom. Uviedol, že na predložených
faktúrach sú správne uvedené všetky zákonom požadované položky a faktúry jednoznačne deklarujú, že

k jednotlivým zdaniteľným plneniam skutočne došlo. Okrem samotných faktúr existuje celý rad dôkazov
dokumentujúcich reálnosť predmetných faktúr.

Žalobca poukázal na skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré podľa neho hodnoverne majú preukázať
dodávku reklamných služieb dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., a to dodávateľské faktúry,
zmluva o vykonaní reklamy z 29.01.2009, vyjadrenie bývalého konateľa obchodnej spoločnosti

TRANSDIRECT, s.r.o. N. L. (žalobca zrejme chcel poukázať na vyjadrenie bývalého konateľa RATIMEX
SLOVAKIA, s.r.o. K. M.), vyjadrenie konateľa žalobcu B.. G. E., monitoringy mediálnej kampane,
mediálne plány v jednotlivých televíziách a na rozhlasových staniciach a bildoarchoch a zmluvu o
spolupráci 28.12.2008 medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou PARTNER BARTER NET, s.r.o. ,
na základe ktorej boli dodané reklamné služby, odvysielané a vyrobené TV spoty, printová reklama,
printováinzerciaabilboardováreklama.Uviedol,žeodvolacísprávnyorgánodôvodnilsvojepochybnosti

o dodaní služieb len tým, že údajne ide o informácie dostupné na internetových stránkach iných
subjektov. Podľa žalobcu je rozhodujúce, že žalobcu v zásade ani nezaujímal postup jeho dodávateľov,
pretože dostal presne také plnenie, t.j. spracované dáta, ktoré boli potrebné pre jeho podnikanie. Ako
svojvoľné hodnotenie dôkazov odvolacím správnym orgánom žalobca hodnotí jeho konštatovanie,
podľa ktorého správcom dane nebolo spochybnené odvysielanie jednotlivých spotov v médiách a bolo

spochybnené iba vykonanie tzv. prípravných prác, štatistík, ktoré mali pre žalobcu vykonať dodávateľské
spoločnosti, a to hlavne ich rozsah. Podľa žalobcu z jednotlivých vecí jednoznačne vyplýva, že
na to, aby mohli byť odvysielané jednotlivé spoty, ktoré žalovaný nespochybňuje, bolo nevyhnutné
zabezpečiť realizáciu prípravných prác, ktoré determinovali výrobu a správne zameranie predmetných
spotov. Len na základe štatistík dodaných obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. vedel

žalobca svojmu odberateľovi obchodnej spoločnosti SERVIS CREATIV, s.r.o. doložiť efektívne využitie
financií určených na jednotlivé segmenty, ale súčasne tieto štatistiky umožnili žalobcovi najefektívnejšie
nakupovať na reklamnom trhu jednotlivé zložky reklamy.

Žalobca hodnotil tvrdenie odvolacieho správneho orgánu, podľa ktorého jednotlivé štatistiky obsahujú
množstvo údajov a dát, ale nepreukazujú, kedy a kto ich spracoval, ako účelovú konštrukciu, pretože

správca dane si nemôže svojvoľne určovať, ako má vyzerať plnenie, na ktorom sa dohodli dva
podnikateľské subjekty.

Podľa žalobcu je vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou voľbou každej obchodnej spoločnosti
výber jej obchodného partnera a realizácia tohto práva nemôže byť daňovému subjektu na ujmu.
Žalobca sa nevie vyjadriť k subdodávateľom svojich dodávateľov, ale je to pochopiteľné, pretože tento

fakt žalobcu ani nezaujíma. Žalobca mal záujem len o plnenie vyplývajúce zo zmluvy, ktoré mu bolo
v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite poskytnuté. Svojmu dodávateľovi za poskytnuté služby riadne
zaplatili a tento si riadne plní svoje odvodové povinnosti do štátneho rozpočtu. Žalobca uviedol, že
nemôže zodpovedať za činnosť svojich dodávateľov, nemôže zodpovedať za účtovnú a inú evidenciu
odlišných daňových subjektov. Preto považuje rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR za arbitrárne a

vedené jedinou snahou, a to rozhodnúť v prospech negatívneho záveru o plnení žalobcových daňových
povinností.

S poukazom na ustanovenie § 29 ods.4 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. uviedol, že žalobca ako
daňový subjekt nemôže preukazovať skutočnosti, ktoré sa týkajú správneho určenia dane, resp. plnenia
daňových povinností iného podnikateľského subjektu. Takými dôkazmi žalobca nedisponuje, a preto ich

ani nemôže predložiť. Vyslovil presvedčenie, že odvolací správny orgán ako aj správca dane skutočnosti
tvrdené a zároveň preukázané daňovým subjektom a jeho dodávateľmi prostredníctvom svedeckých
výpovedí nemôže bez ďalšieho ignorovať. Namietal hodnotenie dôkazov v rozpore s ustanovením
§ 2 ods.1,3 zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný ako aj správca dane nerešpektovali zásadu voľného
hodnoteniadôkazov,pretoževšetkypredloženéasúčasnezistenédôkazyspolunavzájomkorešpondujú

a skutkové okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny podklad, ktorýverifikuje fakty. Dôkazná povinnosť daňového subjektu nezahŕňa preukázanie skutočnosti, ktoré súvisia
s obchodnou činnosťou iných podnikateľských subjektov.

V ďalšej časti žaloby žalobca rozsiahlo odcitoval časti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.

4Sžf/16/2010 z 18.10.2010.

S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 žalobca uviedol, že nie je
možné od platiteľa dane žiadať preukázanie skutočností týkajúcich sa vzťahu dodávateľa a jeho
subdodávateľov. Za situácie, keď platiteľ dane preukáže existenciu dodania prostredníctvom faktúr
obsahujúcich podrobný zoznam dodaných tovarov a služieb, znáša dôkazné bremeno správca dane,
ak chce preukázať opak.

S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 žalobca uviedol, že v zásade nie je
možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy
tovarov u iných dodávateľov. Je na správcovi dane, aby uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že u
iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu.

Žalobca vytýkal odvolaciemu správnemu orgánu nerešpektovanie zásady zákonnosti v zmysle § 2

ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. Uviedol, že priorizovanie záujmov oprávnených príjemcov daní nemôžu
ísť na úkor rešpektovania práv a právom chránených tých osôb, ktoré tieto dane platia. Ani záujem
štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadriadený dodržiavaniu
a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Napokon odcitoval časti bližšie
nešpecifikovaných rozsudkov Vrchného súdu v Prahe a Najvyššieho správneho súdu ČR.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.02.2012 navrhol žalobu zamietnuť. Reagoval na námietky
uplatnené žalobcom v žalobe. Konštatoval, že správca dane nespochybnil predloženie dôkazov
vymenovaných žalobcom v žalobe, ale na základe ich hodnotenia spochybnil ich hodnovernosť.
Samotná existencia dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.
so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami, nemôže byť relevantným dôkazom, pokiaľ ich

obsah nemá reálny a pravdivý podklad. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že deklarovaný
obchodsauskutočnilnasledovne:DodávateliažalobcuPARTNERBARTERNET,s.r.o.,TRANSDIRECT,
s.r.o. (január 2009), RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. (február až december 2009), žalobca, odberatelia
SERVIS CREATIV, s.r.o. a INFINITY MEDIA, s.r.o. Správca dane uznal uplatnené odpočítanie dane
za reklamné služby vykonané spoločnosťou PARTNER BARTER NET, s.r.o., ktorých vykonanie bolo

hodnovernýmspôsobompreukázané. Žalovanýzaúčelomutvoreniasicelkovéhoobrazuopredmetnom
obchode poukazoval na skutočnosť, že v prípade spoločnosti PARTNER BARTER NET, s.r.o. ide o
spoločnosť, ktorá je v oblasti reklamy všeobecne známa, reálne vykonáva reklamné služby, zamestnáva
zamestnancov a k jej dodávateľom patrili rozhlasové, televízne, tlačové médiá a iné médiá, ktorú
skutočnosť potvrdil aj žalobca v prílohe odvolania. Pritom náklady súvisiace s nadobudnutím služieb od

žalobcu predstavujú u tejto spoločnosti sumu 184.504,70 eur ( s DPH), t.j. 17,76 % z celkových nákladov
za služby v zdaňovacom období november 2009, ktoré činia 1.038.818,00 eur. Ostatná suma nákladov
852.501,20 eur (s DPH), t.j. 82,6 % tvorí od spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Menovaný daňový
subjekt pritom nezamestnával žiadnych pracovníkov a dodané služby boli uskutočňované prevažne
subdodávateľským spôsobom. Bývalý konateľ tejto spoločnosti nevedel týchto subdodávateľov oznámiť

(podľa vyjadrení do zápisnice o ústnom pojednávaní si reklamné služby spoločnosť objednávala u
viacerých dodávateľov, mená si konateľ nepamätá, osobne ich nepoznal, kontakty na dodávateľov získal
cez internet).

Správca dane v súvislosti s objednaním dodávky reklamných služieb žalobcom práve u spoločnosti
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. aj vzhľadom k vynaloženiu vysokého objemu finančných prostriedkov,

chcel poukázať na možnosť získania informácií týkajúcich sa reklamy tiež iným spôsobom, a to napr.
priamo od renomovaných spoločností, akými sú spoločnosť MEDIAN SK, s.r.o., ktorá výsledky svojich
prieskumov zverejňuje na webovej stránke ako aj spoločnosť PARTNER BARTER NET, s.r.o. Kvalitná
účelná reklama je totiž podmienená vysokou odbornosťou a znalosťou požiadaviek mediálneho trhupracovníkov spoločnosti, ktoré majú reklamnú činnosť vo svojom predmete podnikania, vybavenosťou,
technickými a personálnymi kapacitami a v neposlednej miere aj spoluprácou týchto spoločností s
televíznymi, rozhlasovými a tlačovými médiami.

K. M., bývalý konateľ spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., síce potvrdil dodanie služieb, ktoré
boli predmetom sporných faktúr, ale správcovi dane túto skutočnosť nepreukázal žiadnymi účtovnými
dokladmi. V spoločnosti došlo k zmene konateľa, personálna a účtovná agenda bola na základe
odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu odovzdaná novej konateľke spoločnosti I. B.. Pre
nespoluprácu spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA. s.r.o. nebolo možné sa skontaktovať s jej konateľkou,

a preto správca dane nemohol preveriť, či sporné faktúry boli zaúčtované v účtovníctve a príslušné
daňové povinnosti boli splnené tak, ako to tvrdí v žalobe žalobca.

Predmet zmluvy o vykonaní reklamy z 29.01.2009 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nie je bližšie špecifikovaný. Popis jednotlivých činností súvisiacich s
predmetom zmluvy a obsahom vystavených faktúr a objednávok, ktoré navzájom korešpondujú. V
prípade spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. bola zmluva uzatvorená 29.01.2009, ale uvedená

spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra až 07.02.2009.

Správca dane nespochybnil realizáciu reklamy (konečného produktu, podľa obsahu monitoringov
mediálnej kampane), ale dodanie prípravných služieb súvisiacich so samotnou reklamou, ktoré boli
predmetom sporných faktúr vyhotovených dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Z predložených
dokladov nevyplýva, akým spôsobom, na základe akých podkladov a ktorým subjektom boli

spracované štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti jednotlivých médií, mediálne plány, grafické
návrhy, prípadne fotodokumentácia umiestnenia bilboardov, ktoré sú obsahom monitoringov mediálnej
kampane. Správca dane svojvoľne neurčoval ako má vyzerať plnenie, na ktorom sa dohodli
dva podnikateľské subjekty pri slobodnom výkone svojej podnikateľskej činnosti, len spochybnil
uskutočnenie tohto plnenia jedným z týchto podnikateľských subjektov.

Žalovaný ďalej uviedol, že dodatočný platobný výmer správcu dane obsahoval všetky náležitosti
rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 30 zákona č. 511/1992 Zb.

Žalovanývyslovilsúhlassožalobcom,žejevecouobchodnejpolitikyasúčasneslobodnouvoľboukaždej
obchodnej spoločnosti výber jej obchodného partnera. Žalobca si musí byť však vedomý toho, že v
zmysle ustanovenia § 29 a § 15 zákona č. 511/1992 Zb. je jeho povinnosťou preukázať oprávnenosť

uplatňovaných nárokov upravených v daňových hmotnoprávnych predpisoch, v tomto prípade v zákone
č. 222/2004 Z.z. Malo byť teda aj v jeho záujme preverovanie svojich obchodných partnerov, aby mal
zabezpečené podklady pre preukázanie týchto nárokov. Subdodávateľská forma obchodu predpokladá
ako dôkazný prostriedok aj doklady a vyjadrenia dodávateľa, prípadne subdodávateľov odberateľa
(žalobcu). Použitie týchto prostriedkov ako dôkaz umožňuje ustanovenie § 29 ods.4 zákona č. 511/1992

Zb.

K žalobcom citovanej judikatúre Najvyššieho súdu SR žalovaný podotkol, že rozhodnutie predstavuje
výsledok aplikácie práva na konkrétne vzťahy, a preto má povahu individuálneho právneho aktu, ktorý
nie je všeobecne právne záväzný a vždy sa vzťahuje len na určitý konkrétny prípad. Aj skutočnosti,
ktoré sú obsahom stanovísk Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe nie je možné

zovšeobecniť, lebo aj keď sa zdá, že ide o skutkovo obdobnú problematiku (dokazovanie), vždy
je potrebné pri rozhodovaní vychádzať z aplikácie o ustanovení hmotnoprávnych predpisov ako aj
procesnoprávnych predpisov správcom dane v konkrétnej veci.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných
podmienok v zmysle § 250f ods.2 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s

administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj spisom tunajšieho súdu
sp. zn. 7S/159/2011 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.Z obsahu administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že
žalobca si za zdaňovacie obdobie november 2009 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v
sume 165.899,01 eur za reklamné služby podľa zmluvy o spolupráci zo dňa 28.12.2008 na základe

faktúr interné číslo 290359 - 290375 od dodávateľa PARTNER BARTER NET, s.r.o. Nová Ľubovňa
669 a za reklamné služby podľa zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 30.12.2009 na základe faktúr
špecifikovaných na strane 9 dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Košice IV. od dodávateľa
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Učňovská 1, Košice. Odpočet dane z pridanej hodnoty z uvedených faktúr
vystavených dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. predstavoval 136.113,50 eur.

Súčasťou administratívnych spisov sú zápisnice o ústnych pojednávaniach zo dňa 25.02.2011

(výsluch bývalého konateľa daňového subjektu RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. K. M.) zápisnica o ústnom
pojednávaní zo dňa 22.03.2011 (výsluch konateľa žalobcu B.. G. E.), faktúry dodávateľa RATIMEX
SLOVAKIA, s.r.o. špecifikované na strane 9 dodatočného platobného výmeru správcu dane spolu s
objednávkamislužieb,ktorédoslovnekopírujúpredmetslužby,jednotkovúcenuslužby,množstvoacenu
za objednané služby. Podľa zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 29.01.2009 uzavretej medzi žalobcom

ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. ako dodávateľom je
predmetom zmluvy „stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní
elektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch v období
február až december 2009 pre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane“.

Podľa § 49 ods.1,2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo v
službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7.
Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2
písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona (§ 51 ods.1 písm. a/ zákona č. 222/2004
Z.z.).

Podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie
dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období november 2009 v sume 136.113,50 eur od dodávateľa

RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Košice.

Uskutočnený nákup služieb od uvedeného dodávateľa žalobca preukazoval iba predmetnými faktúrami,
ku ktorým boli pripojené objednávky služieb (objednávky doslovne kopírovali obsah fakturovaných
služieb pokiaľ ide o druh služby, jednotkovú cenu za poskytnutú službu, množstvo, množstvo
poskytnutých služieb a cena za poskytnutú službu), zmluvou o vykonaní reklamy uzavretou žalobcom

s obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 29.01.2009 a monitoringami mediálnej
kampane a mediálnymi plánmi v jednotlivých televíziách a rozhlasových staniciach. Súd sa stotožňuje
so závermi správcu dane ako aj žalovaného v tom smere, že žalobca nepreukázal dodanie služieb
fakturovaných dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Na jednotlivých faktúrach fakturované služby
nie sú konkretizované, sú nezrozumiteľné, nie je z nich možné zistiť čo bolo predmetom fakturovania.

K deklarovaným skutočnostiam o obsahu fakturovaných plnení na faktúrach neuznaných správcom
dane súd dodáva, že spornosť, nekonkrétnosť a nezrozumiteľnosť označenia fakturovaných služieb pri
štandardnej podnikateľskej činnosti by mala u každého odberateľa takej služby vyvolať pochybnosti o
predmete fakturácie.

Uskutočnený nákup služieb od uvedeného dodávateľa žalobca preukazoval iba predmetnými faktúrami,

ku ktorým boli pripojené objednávky služieb (objednávky doslovne kopírovali obsah fakturovaných
služieb pokiaľ ide o druh služby, jednotkovú cenu za poskytnutú službu, množstvo, množstvo
poskytnutých služieb a cena za poskytnutú službu), zmluvou o vykonaní reklamy uzavretou žalobcoms obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 29.01.2009 a monitoringami mediálnej
kampane a mediálnymi plánmi v jednotlivých televíziách a rozhlasových staniciach. Súd sa stotožňuje
so závermi správcu dane ako aj žalovaného v tom smere, že žalobca nepreukázal dodanie služieb

fakturovaných dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Na jednotlivých faktúrach fakturované služby
nie sú konkretizované, sú nezrozumiteľné, nie je z nich možné zistiť čo bolo predmetom fakturovania.
K deklarovaným skutočnostiam o obsahu fakturovaných plnení na faktúrach neuznaných správcom
dane súd dodáva, že spornosť, nekonkrétnosť a nezrozumiteľnosť označenia fakturovaných služieb pri
štandardnej podnikateľskej činnosti by mala u každého odberateľa takej služby vyvolať pochybnosti o

predmete fakturácie.

Výsledným produktom služieb dodaných obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.
žalobcovi mali byť monitoringy, štatistiky sledovanosti, čítanosti a počúvanosti jednotlivých médií. Zo
žalobcompredloženýchmonitoringovmediálnychkampaní,mediálnychplánovvjednotlivýchtelevíziách
a rozhlasových staniciach, bilboardov a iných materiálov nevyplýva, kto ich spracoval, dodávateľ
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nemal zamestnancov, preto ich spracovať mohli iba jeho subdodávatelia,

akým spôsobom a na základe akých podkladov.

Podľa názoru súdu správca dane dôvodne spochybnil dodanie predmetných služieb žalobcovi
dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. V súlade s ustanovením § 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb.
vykonal ďalšie dokazovanie, a to výsluchom konateľa obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA,
s.r.o. v rozhodnom období K. M. ako aj konateľa žalobcu. Konateľ dodávateľa, uviedol, že v roku

2009 vystavil pre žalobcu spolu 184 faktúr, v roku 2010 14 faktúr, pričom zdaniteľné obchody uvedené
v týchto faktúrach boli zrealizované, a to subdodávateľským spôsobom. RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.
nezamestnával žiadnych zamestnancov fakturované služby si objednával u viacerých dodávateľov,
ktorých mená si nepamätá, osobne ich nepoznal a nakontaktoval sa na nich cez internet (výsluch
realizovaný dňa 25.02.2011). Účtovné daňové doklady spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. za

predmetné zdaňovacie obdobie a za ďalšie zdaňovacie obdobia nemá k dispozícii, pretože ich odovzdal
novej konateľke spoločnosti I. B. na základe zmluvy odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa
10.03.2010. B.. G. E., konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 22.03.2011 uviedol,
že služby poskytnuté na základe zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej so spoločnosťou RATIMEX
SLOVAKIA, s.r.o. boli dodané v objednanom rozsahu a v požadovanej kvalite, nesúhlasil s tvrdením

p. M., podľa ktorého žalobca iba objednal a následne prevzal predmet zdaniteľných plnení, pretože
žalobca aktívne spolupracoval pri tvorbe reklamnej kampane. Novú konateľku obchodnej spoločnosti
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. správca dane nemohol vypočuť, pretože od 10.02.2010 menovaná nebýva
na konkrétnej adrese a je prihlásená iba na trvalý pobyt v obci: Košice - sídlisko KVP. Správca
dane prostredníctvom dožiadaného miestne príslušného správcu dane zistil, že obchodná spoločnosť

RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na adrese sídla nesídli, zásielky nepreberá (odpoveď Daňového úradu
Košice II. na dožiadanie zo dňa 25.08.2010). Z objektívnych dôvodov (nekontaktnosť obchodnej
spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., nemožnosť výsluchu súčasnej konateľky tejto obchodnej
spoločnosti) správca dane nemohol vykonať ďalšie dokazovanie v záujme preverenia, či sporné služby
boli žalobcovi dodané týmto dodávateľom.

Z ustanovenia § 49 ods.2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. ako aj z ustanovenia § 29 ods.8 zákona
č. 511/1992 Zb. pre žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty vyplýva pri uplatňovaní správa na
odpočítanie dane povinnosť preukázať, že služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne označeného
platiteľa dane z pridanej hodnoty, t.j. od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Žalobca vznik práva
na odpočítanie dane zo sporných obchodov nepreukázal. Možno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, podľa

ktorých každá obchodná spoločnosť si slobodne vyberá svojich obchodných partnerov, nezodpovedá
za činnosť svojho obchodného partnera, za vedenie jeho účtovnej a inej evidencie. Na druhej strane
žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty pri uplatňovaní práva na odpočet dane z pridanej hodnoty
zodpovedá za preukázanie existencie svojho nároku. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr od dodávateľa RATIMEX

SLOVAKIA, s.r.o.Žalobca v podanej žalobe odcitoval rozsiahlu časť rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/16/2010
z 18.10.2010 bez toho, aby na základe tejto citácie konkretizoval právne dôvody, ktorými by napadal
zákonnosťnapadnutéhorozhodnutiažalovaného.Niejeúlohousúduvsprávnomsúdnictve,abyzcitácie

rozsudku súdu v inej veci vyvodzoval právne závery za žalobcu v záujme úspešnosti jeho žaloby.
Súdny prieskum správnych rozhodnutí je založený na dispozičnej zásade (§ 249 ods.2 O.s.p.), a preto
súd rozhodujúci v správnom súdnictve nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať dôvody žaloby. Preto
krajský súd iba na okraj poznamenáva, že síce Najvyšší súd SR v tomto rozsudku konštatoval, že v
zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy

a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru, ale na druhej strane skutkové
okolnosti v tejto veci oproti rozhodovanej veci iné. Z citovaného rozsudku vyplýva, že žalobca disponoval
odovzdávacím a preberacím protokolom týkajúcim sa predmetu dodávky, svedeckými výpoveďami
bol presne konkretizovaný predmet dodávky a jednotlivé komponenty a pod. V tejto súvislosti súd
poukazuje na prevažujúcu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorá sa neprikláňa k absolutizácii
materiálnej existencie tovaru v súvislosti s uplatňovaním práva na odpočet dane z pridanej hodnoty.

Napr. v rozsudku č.k. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 Najvyšší súd SR uviedol: “Podmienky uvedené
v § 49 ods.1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods.1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to
zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti
platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet

uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre“. Obdobné právne závery
vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžf/27/2011 zo dňa 26.04.2012. V uvedenom smere
krajský súd posudzuje aj právnu argumentáciu žalobcu, ktorej základom sú právne závery vyplývajúce

z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011 a 3Sžf/1/2010.

Súd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou, podľa ktorej je napadnuté rozhodnutie arbitrárne a
zhodnotenie skutkového stavu správnymi orgánmi je nedostatočné. Právny predchodca žalovaného v
súlade s ustanovením § 30 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. konštatoval, na základe akých podkladov
dospel k záveru o nepreukázaní zákonných podmienok pre vznik nároku žalobcu na odpočet dane z

pridanej hodnoty, jeho hodnotenie dôkazov predložených žalobcom ako aj dôkazov zabezpečených
správcom dane zodpovedalo ustanoveniu § 2 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb., pričom na zistený skutkový
stav správne aplikoval aj relevantnú právnu úpravu.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, žalobu žalobkyne jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od

01. 05. 2011) podľa § 250j ods.1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania v súlade s § 250k ods.1
O.s.p. nepriznal.

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.