Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/29/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111232834
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111232834.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudcomJUDr.EduardomValenčinomvprávnejvecižalobcu:HomeCreditSlovakia,

a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanej: E.O. C., L.. XX.XX.XXXX, J. Ž. XX/
XX, V., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník,
zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovanej:ZdruženienaochranufinančnéhospotrebiteľaOFS,
Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 379,78 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v sume 658,91 EUR na účet právneho zástupcu
žalovanej, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

náhradutrovkonaniamedzižalobcomavedľajšímúčastníkomnastranežalovanej nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 23.11.2011 navrhol žalobca zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 379,78
EUR spolu s 0,024 %-tným denným úrokom z omeškania od 23.1.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 22 EUR. V rámci žaloby žalobca
poukázal na to, že dňa 8.11.2006 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 995,82 EUR, pričom na základe tejto zmluvy sa žalovaná zaviazala splatiť
úver v 36 splátkach po 43,12 EUR, teda spolu zaplatiť sumu 1.552,31 EUR. Keďže žalovaná úver
nesplácala podľa dohodnutých podmienok, žalobca ju dňa 22.1.2009 vyzval k splateniu zostávajúcej

časti celého úveru spolu so zmluvnou pokutou vo výške 635,81 EUR a žalovaná po zosplatnení úveru
uhradila iba sumu 256,04 EUR, preto dlh predstavuje sumu 379,78 EUR.

Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola žalovanou ako druhou zmluvnou stranou podpísaná dňa
15.11.2006 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej výške 30.000,- Sk (995,82 EUR) s
tým, že žalovaná sa tento úver zaviazala splatiť v mesačných splátkach po 1.299,- Sk (43,12 EUR), a
to za obdobie nasledujúcich 36 mesiacov.

Z výsluchu žalovanej pred súdom vyplýva, že úver si zobrala preto, lebo bola v zlej finančnej situácii a
neskôr sa u nej po vydaji dcéry vyskytli ďalšie finančné problémy, preto nezvládala splácať tento úver.

Potvrdila, že žalobcu telefonicky kontaktovala, pretože potrebovala úver na živobytie, resp. aj pre dcéru.
Zároveň uviedla aj keď jej žalobca poslal zmluvu na podpis domov, túto si nepreštudovala, pretože jej
nerozumela a tiež tam bolo malé písmo.Zdokladovpredloženýchžalobcomvyplýva,žežalovanáuhradiladoposiaľcelkovosumu1.191,40EUR.

Z listu zo dňa 22.1.2009 označeného ako „splatenie celého úveru s výzvou k úhrade“, ktorý žalobca
zaslal žalovanej vyplýva, že keďže žalovaná nesplácala úver riadne a včas, žalobca si uplatniť svoje

právo na splatenie celého čerpaného úveru a žalovanú vyzval na úhradu zostatku úveru.

Z hlavy 6 § 3 písm. a) úverových podmienok žalobcu vyplýva, že klient je povinný celý čerpaný úver
splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok, alebo
sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

Z hlavy 6 § 6 vyplýva, že v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočnosti uvedených pod písm. a), b), a c) § 3
tejto Hlavy ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver je klient

povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku čiže čiastku na
ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka (ďalej iba Obch. Z), touto časťou zákona sa
spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 Obch. Z, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obch. Z, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obch. Z, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššie prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 citovaného zákona na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného

predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v platnom znení, o spotrebiteľských úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmäa) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v platnom znení, o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Súd v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.9.2012 tak, že žalovanej uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 360,89 EUR spolu s 0,024%-tným denným úrokom z omeškania od 23.1.2009
do zaplatenia v splátkach po 15 EUR mesačne, pričom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
žalovanej uložil taktiež povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 22,50 EUR (zaplatený
súdny poplatok). Protižalobu žalovanej vylúčil na samostatné konanie. V rámci odôvodnenia tohto
rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na to, že výška dojednaného úroku (18,63% ročne) nie je

neprimeraná a neodporuje dobrým mravom. Súd taktiež konštatoval, že žalobca nekonal pri poskytnutí
úveru ľahkomyseľne a nerozvážne, pričom splátka úveru vzhľadom na príjmové pomery žalovanej
nebola neadekvátna. Žalobu zamietol v časti o priznanie zmluvnej pokuty, keďže táto nebola dojednaná
písomne s poukazom na ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Proti tomuto rozsudku
podala žalovaná odvolanie a Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd predmetný rozsudok vo výroku o

vyhovení žalobe a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

V rámci odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolací súd konštatoval arbitrárnosť rozhodnutia
prvostupňového súdu s tým, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť
konať pred súdom. Ďalej poukázal na to, že úlohou súdu prvého stupňa bude v novom konaní skúmať,

či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka tak, aby
z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia
tomu, aby bolo žalobe vyhovené (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 7Co/134/2012),
pričom bude rozhodujúce zistenie, či žalobca pochybil pri overovaní bonity žalovanej, jej životných
nákladov a celkovej schopnosti splácať úver.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 30.000,- Sk, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v
splátkach po 1.299,- Sk mesačne za obdobie 36 mesiacov. Žalovaná však doposiaľ spolu uhradila iba
sumu 1.191,40 EUR, čo medzi účastníkmi nebolo sporné, pričom ďalej úver nesplácala, keďže ako
vyplýva z jej výsluchu nemala finančné prostriedky na splácanie tohto úveru.Právny zástupca žalovanej poukázal, ako na podstatný dôvod pre zamietnutie žaloby, na ustanovenie
§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 účinného ku dňu uzavretia zmluvy, z ktorého vyplýva, že veriteľ nemôže
požadovať úrok, pokiaľ tento nie je uvedený v zmluve a už z tohto dôvodu je žaloba nedôvodná, keďže

zo samotného vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že žalovaná uhradila celkovo sumu 1.191,40 EUR, teda
dokonca preplatila poskytnutú istinu, pričom vzniklo vlastne bezdôvodné obohatenie, ktoré ale nie je
predmetom tohto konania.

Žalobcu na túto skutočnosť reagoval v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 10.4.2014, pričom
poukázal na to, že v zmysle odborných ekonomických definícií je rozdiel medzi úrokom a úrokovou

sadzbou, pretože úrok je príjem (dôchodok) plynúci z kapitálu, je základnou formou výnosu z kapitálu.
Je to cena za získanie peňazí niekoho druhého, túto sumu musí zaplatiť dlžník veriteľovi, inak povedané
je to odmena - cena plnenia za poskytnutie úveru (v úverovej zmluve rozdiel medzi sumami uvedenými
ako výška úveru a konečná výška úveru), a na rozdiel od toho úroková sadzba je úrok vyjadrený
ako percentá z požičiavaného kapitálu (istiny). Najčastejšie sa úrokové sadzby vyjadrujú ako počet
percent za jeden rok. Alebo inak ekonomicky povedané, v obchode s peniazmi zaujíma dôležité miesto

cena peňazí, úrok. Ten kto požičiava, obchodná banka (dlžník) „nakupuje“ dlh, a preto cena tohto
nákupu, úrok, je pre neho nákladom výpožičky. Naproti tomu pre predávajúceho, požičovateľa (veriteľa)
je obdržaná cena za poskytnutú pôžičku, úver, výnosom. Z kvantitatívneho hľadiska sa úrok javí ako
rozdiel medzi vypožičanou a vrátenou čiastkou peňazí. Merítkom pre stanovenie výšky úrokovej čiastky
je úroková miera. V praxi sa používa častejšie termín úroková sadzba vo vzťahu k jednotlivým úverovým

transakciám. Úroková miera vyjadruje podiel úroku na zapožičanej čiastke, resp. pomer úroku k veľkosti
zapožičanej peňažnej sumy, najčastejšie v percentách za jeden rok (označenie p.a., t.j. per annum).
Tento rozdiel medzi pojmom „úrok“ a pojmom predstavujúcim výšku úroku, t.j. „úrokovou sadzbou“
dostatočne jasne zdôraznil aj zákonodarca, keď novelou zákona č. 258/2001 Z.z. účinnou od 1.1.2008
zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky ako povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom

úvere(§4ods.2písm.h)cit.zákona)ročnúúrokovúsadzbu,pričompojem„úrok“tak,akoboustanovený
do 31.12.2007 zostal v platnosti. V čase uzavretia napadnutej úverovej zmluvy nevyžadoval platný a
účinný zákon č. 258/2001, aby zmluvy o spotrebiteľských úveroch obsahovali ročnú úrokovú sadzbu,
preto neuvedenie ročnej úrokovej sadzby nemôže mať za následok, že poskytnutý úver sa bude
posudzovať ako úver bez úroku a poplatkov.

Súd v prejednávanej veci vzhľadom na argumentáciu účastníkov, skúmal skutočnosť, či zmluva uzavretá
medzi účastníkmi dňa 15.11.2006 spĺňa zákonné náležitosti s poukazom na ustanovenie § 4 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch (258/2001 Z.z. v platnom znení), pričom súd zistil, že zmluva
neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istín, úrokov a iných poplatkov. Neuvedenie týchto náležitostí
však nespôsobuje neplatnosť zmluvy, resp. ten dôsledok, že zmluva by sa považovala za bezúročnú a

bezpoplatkovútakakotovyplývanapr.zpísm.g)citovanéhozákonnéhoustanovenia,t.j.pokiaľvzmluve
nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov. Od citovaného § 4 ods. 2 je však potrebné odlišovať
§ 4 ods. 5 tohto zákona a teda, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Je nepochybné, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi ako typová, formulárová zmluva je s poukazom

na ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa zmluvou spotrebiteľskou, v ktorej
nie je uvedený úrok. Zo zmluvy síce vyplýva výška úveru, výška mesačnej splátky, počet splátok, ako
aj konečná výška úveru a výška RPMN, avšak v zmluve nie je uvedený úrok, a to ani v sumárnom
číselnom vyjadrení, ani v percentuálnom vyjadrení, t. j. v %-tách ročne. Žalobca v rámci svojho
písomného vyjadrenia argumentoval rozdielom medzi úrokom a úrokovou sadzbou v zmysle „odborných

ekonomických definícií“. Tieto jeho vyjadrenia však podľa názoru súdu nie sú právne relevantné pre
posúdenie tohto právneho vzťahu, pretože v zmluve nie je uvedený ani úrok, ani úroková sadzba.
Žalobca zároveň argumentoval úverovými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou časťou zmluvy s tým,
že z Hlavy 5. „Podmienky splácania úveru“ § 1, okrem iného vyplýva, že výška úroku sa zistí ako rozdiel
súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru. Z citovaného ustanovenia

§ 4 ods. 5 však jednoznačne vyplýva, že úrok má byť uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere
a nie v úverových podmienkach, ktoré sú navyše veľmi rozsiahle a písané veľmi malým písmom,
preto podľa názoru súdu nemožno konštatovať, že takýto spôsob výpočtu úroku, ktorý bežnému
spotrebiteľovi nemusí byť, vzhľadom na uvedenú slovnú formuláciu, ani jasný, nemožno považovať za
splnenie zákonnej podmienky, pričom súdu nie je zrejmé z akého dôvodu žalobca do zmluvy neuviedol

základnú náležitosť úverovej zmluvy a teda výšku úroku, ktorá je okrem iného aj jednoznačným kritériomposudzovaniavýhodnostiresp.nevýhodnostiúveru.Keďžežalovanejbolaposkytnutásuma995,82EUR
(30.000,- Sk) a žalovaná podľa vyjadrenia samotného žalobcu doposiaľ zaplatila sumu 1.191,40 EUR,
súd žalobu zamietol, pretože žalobca ako veriteľ, nemôže od žalovanej ako spotrebiteľky, požadovať

úrok, ktorý nie je uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z tohto dôvodu preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody sa súd už podrobne nezaoberal zisťovaním bonity žalovanej,
ktorá až v rámci odvolacieho konania, resp. pri následnom dopĺňaní dokazovania súdom prvého
stupňa, predložila určité dôkazy, ktoré podľa názoru súdu jednoznačne nesvedčia o tom, že by

žalobca zásadným spôsobom zanedbal zisťovanie bonity žalovanej. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na skutočnosť, že zmluva, ktorá je predmetom tohto konania bola účastníkmi uzavretá dňa 15.11.2006
a z dokladov predložených samotnou žalovanou, konkrétne výpismi zo systému SOLUS vyplýva, že
žalovanej vznikli dlhy k 1.8.2008, 15.9.2008, resp. 23.5.2009, teda všetky tieto dlhy vznikli až následne
po uzavretí zmluvy. Súd taktiež poukazuje na to, že samotná žalovaná, ako aj jej právny zástupca sa
nevedeli vyjadriť k výstupom spoločnosti Eurisc Slovak, ktoré sami predložili, pričom z týchto dokladov

ani súdu nebolo zrejmé, čo ich predložením žalovaná preukazuje. Po výzve súdu žalovaná predložila
určité doklady, konkrétne úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru so žalobcom (platobná
karta YES) zo dňa 29.12.2003, pričom ani samotná žalovaná na túto zmluvu v rámci svojho výsluchu
nepoukazovala a taktiež sa nevedela vyjadriť, či táto zmluva bola ukončená. Taktiež predložila zmluvu
so spoločnosťou ESSOX SK, s.r.o. pravdepodobne zo dňa 8.9.2006 s výškou mesačnej splátky 978,-

Sk, ďalej zmluvu s Poštovou bankou zo dňa 27.4.2006 s výškou mesačnej splátky 1.644,- Sk, ako aj
nečitateľné kópie dvoch zmlúv so spoločnosťou Provident financial, s.r.o. a zmluvu o kontokorentnom
úvere so Slovenskou sporiteľnou, a.s. s tým, že konečná splatnosť tohto úveru bola k 3.6.2004. Z týchto
predložených dokladov však súd nezistil, aby žalovaná vzhľadom na príjmové pomery, ktoré uviedla v
rámci úverovej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, nemohla splácať splátky úverov. Súd zároveň

poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ v odôvodnení pôvodného rozhodnutia konštatoval, že zmluva, ktorá
je predmetom tohto konania bola prvou zmluvou žalovanej so žalobcom, tak vychádzal práve z tvrdenia
žalovanej, pričom až následne bolo zistené, že sa jedná vlastne o druhú zmluvu takéhoto typu, keďže z
predložených písomných dokladov vyplýva, že žalovaná so žalobcom uzavrela zmluvu o revolvingovom
úvere (platobná karta YES) už dňa 29.12.2003. Tieto skutočnosti, ako už súd uviedol však nemenia

nič na závere, že nárok žalobcu nie je nedôvodný s poukazom na skutočnosť, že žalobca od žalovanej
nemôže žiadať úrok, ktorý nebol uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Otrováchkonaniamedzižalobcomavedľajšímúčastníkomnastranežalovanejsúdrozhodolnazáklade
vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom keďže si vedľajší účastník náhradu trov konania
neuplatnil a žalobca vzhľadom na výsledok konania nemá právo na náhradu trov konania, súd vo vzťahu

medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovanou súd rozhodol na základe ustanovenia § 142 ods. 1
O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
a hotových výdavkov (cestovné, náhrada za stratu času).

Trovy právneho zastúpenia súd priznal za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia,

účasťnapojednávaniachdňa29.6.2012,28.9.2012,odvolaniezodňa20.11.2012,účasťnapojednávaní
dňa 9.4.2012 a 14.5.2014, a to každý úkon po 28,22 EUR t.j. 28,22 x 6 = 169,32 EUR + režijný paušál
a 4 x 7,63 EUR a 2 x 8,04 EUR t.j. režijný paušál spolu 46,60 EUR.Súd taktiež priznal právnemu zástupcovi hotové výdavky z titulu cestovného, a to základnú sadzbu za
1 km jazdy 0,183 EUR, ako aj náklady za pohonné hmoty:

- za konanie dňa 29.6.2012 súd priznal základnú sadzbu 21,96 EUR (0,183 x 120 km) a náhradu za

pohonné hmoty v sume 10,28 EUR (spotreba 6,1 l/100 km, vzdialenosť 120 km a cena paliva za 1 liter
1,404 EUR) t.j. spolu 32,24 EUR,

- za konanie dňa 28.9.2012 súd priznal základnú sadzbu 21,96 EUR (0,183 x 120 km) a náhradu za
pohonné hmoty v sume 8,78 EUR (kombinovaná spotreba 5 l/100 km, vzdialenosť 120 km a cena paliva
za 1 liter 1,464 EUR) t.j. spolu 30,74 EUR,

- za konanie dňa 9.4.2014 súd priznal základnú sadzbu 21,96 EUR (0,183 x 120 km) a náhradu za

pohonné hmoty v sume 8,19 EUR (kombinovaná spotreba 5 l/100 km, vzdialenosť 120 km a cena paliva
za 1 liter 1,365EUR) t.j. spolu 30,15 EUR,

- za konanie dňa 14.5.2014 súd priznal základnú sadzbu 21,96 EUR (0,183 x 120 km) a náhradu za
pohonné hmoty v sume 9,20 EUR (kombinovaná spotreba 5 l/100 km, vzdialenosť 120 km a cena paliva
za 1 liter 1,534 EUR) t.j. spolu 31,16 EUR.

Celkovo teda výdavky z titulu cestovného predstavujú sumu 124,29 EUR.

Súd taktiež priznal žalobcovi náhradu za premeškaný čas za každé pojednávanie za 4 začaté polhodiny,
čo za dve pojednávania v roku 2012 predstavuje sumu 2 x 50,84 EUR (4 x 12,71 EUR) a za úkony v roku
2014 sumu 2 x 53,60 (4 x 13,40 EUR) t.j. spolu náhrada za premeškaný čas predstavuje 208,88 EUR.

Trovy právneho zastúpenia teda spolu predstavujú sumu 549,09 EUR (169,32 EUR -úkony právnej

služby, 46,60 EUR - režijný paušál, 124,29 EUR - cestovné náklady, 208,88 EUR - náhrada za
premeškaný čas), čo spolu s 20 % DPH predstavuje spolu trovy konania v celkovej sume 658,91 EUR.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovanej trovy právneho zastúpenia za pojednávania, ktoré sa mali
konať dňa 25.10.2013 a 15.1.2014, keďže právny zástupca si tieto úkony vyúčtoval pravdepodobne
omylom, keďže pojednávania v predmetnej veci sa v uvedených dňoch neuskutočnili. Súd taktiež

nepriznal náhradu trov konania za úkon označený ako „vyjadrenie žalovanej zo dňa 30.4.2014 k
vyjadreniu žalobcu“, keďže súd nežiadal právneho zástupcu žalovanej, aby sa k tomuto vyjadreniu
písomne vyjadroval, navyše právny zástupca žalovanej sa ku skutočnostiam namietaným žalobcom
vyjadril ústne už na pojednávaní dňa 9.4.2014, resp. pokiaľ chcel toto svoje vyjadrenie nejakým
spôsobom doplniť mohol a aj sa vyjadril v rámci pojednávania konaného dňa 14.5.2014, preto súd tento

úkon nepovažoval za potrebný pre účelné uplatnenie resp. bránenie práv žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.