Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/153/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201188
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814201188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne
zastúpený Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243
279 proti žalovanému: P. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX F., D. F. E. o zaplatenie
456,12 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 322,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,024 % ročne od 12.05.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú z iných trov konania vo
výške 17,01 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 59,85 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 456,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 394,84 Eur od
11.02.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným
uzavrel dňa 30.11.2011 úverovú zmluvu č. 40111142619, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému
poskytnúť dohodnutý úver vo výške 529 Eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu
s možnosťou navýšenia a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky.

Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky žalobcu. Poskytnutý úver sa žalovaný
zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený
v zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky, prípadne úhrada za poistenie ak zo zmluvy nevyplýva inak. Žalovaný nedodržal
platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil. Žalovaný
porušildohodnutéúverovépodmienky.Dňa26.04.2012žalobcavyzvalžalovanéhokúhradedlžnejsume
vo výške 394,84 Eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia

do požadovaného termínu. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovaného sumu 456,12 Eur, ktorá
pozostáva z istiny 92,86 Eur, zo zosplatnenej istiny vo výške 224,53 Eur, úroku 35,50 Eur, ušlého úroku
32,75 Eur, poistenia vo výške 9,20 Eur, sankčný úrok z omeškania vo výške 59,95 Eur, dopočtu k
aktuálnemu dňu vo výške 1,33 Eur a dopočtu po zosplatnení vo výške 8,16 Eur.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože si zásielku na pojednávanie neprevzal v odbernej lehote v
zmysle § 47 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, písomným vyjadrením právneho

zástupcu žalobcu, úverovou zmluvou, splátkovým kalendárom a zistil tento skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu 5.5.2014 súdu zaslal písomné vyjadrenie k návrhu, kde uviedol, že dňa
30.11.2010 účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu č. 40111142619, v ktorej bol dohodnutý úver vo
výške529Eurnanákuptovaru.Žalovanýsvojimpodpisomvúverovejzmluvepotvrdil,žejeoboznámený
s úverovými podmienkami a prejavuje súhlas byť týmito podmienkami viazaný. V súlade so zmluvou
sa zaviazal úver splácať v splátkach po 34,46 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním

dohodnutých splátok a preto ho žalobca vyzval k úhrade dlhu dňom 26.04.2012, kedy nastala splatnosť
a to v lehote 15 dní. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje sumu 456,12 Eur, ktorá pozostáva z istiny (t.j.
výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru) vo výške 92,86 Eur; zosplatnenej istiny ( tj. výška dlžnej
sumy úveru bez úrokov z úveru, ktorú by mala žalovaná uhradiť v prípade riadneho splácania ) vo výške
224,53 Eur; úroku do času zosplatnenia úroku (t.j. úrok z poskytnutej istiny do času zosplatnenia )vo

výške 35,50 Eur, ktorý by mala žalovaná uhradiť v prípade riadneho splácania úveru; ušlého úroku
( tj. úrok zo zosplatnenej istiny vo výške 32,75 Eur; džného poistného 9,20 Eur a sankčného úroku
z omeškania (t.j. úrok z omeškania odo dňa zosplatnenia do dňa podania žaloby počítaný príslušnou
zákonnou sadzbou) vo výške 59,95 Eur + 1,33 Eur. Ide o úrok z omeškania v zákonnej úrokovej sadzbe
0,024 %- denná úroková sadzba vo výške 0,024 % bola stanovená výpočtom ako základná úroková

sadzba W. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (žalovaný sa dostal do omeškania
uplynutím 15 dní určených vo výzve na zaplatenie v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., v
ktorom sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka + 8 percentuálnych bodov/365 t.j.
9 %/365 = 0,02465 %, krátené na tri desatinné miesta teda 0,024 % denne. Voči žalovanému si zároveň
uplatňuje aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 394,84 Eur od

11.02.2014 do zaplatenia. Suma 394,84 Eur pozostáva z istiny, zosplatnenej istiny, úroku, ušlého úroku
a dlžného poistného ).

Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 30.11.2010
úverovú zmluvu č. 40111142619 na základe, ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 529 Eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 34,46 Eur a to v 24-mesačných splátkach

pričom dohodnutá úroková sadzba predstavovala 37 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov
bola stanovená na 44,7 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 44,57
%. Celkové náklady spotrebiteľa teda predstavovali sumu 242,84 Eur. V závere úverovej zmluvy je
uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s.. Dolu podpísaný klient svojim podpisom potvrdzuje, že dostal úverové podmienky

s kódom ISS110, je s nimi oboznámený, sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za
dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. V bode 63 si dohodli, že klient
označenímbalíčkuPREMIUMsúhlasístým,abybolpoistníkompoistenýpreprípaddlhodobejpracovnej
neschopnosti,stratypravidelnéhozdrojapríjmuaďalejpreprípadinvalidityalebosmrtinásledkomúrazu.
Úhrada za poistenie PREMIUM je 2,30 Eur (7,14 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia).

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný mal predpísané splátky vo výške 34,46
Eur mesačne. Žalovaný na úver uhradil tieto splátky: 84,92 Eur, 250 Eur, 34,46 Eur a 76,70 Eur. Spolu
žalobcovi uhradil 446,08 Eur. Ostatné splátky žalovaný neuhradil. Dlžná suma vo výške 456,12 Eur
pozostáva z istiny 92,86 Eur, zo zosplatnenej istiny vo výške 224,53 Eur, úroku 35,50 Eur, ušlého úroku
32,75 Eur, poistenia vo výške 9,20 Eur, sankčný úrok z omeškania vo výške 59,95 Eur, dopočtu k

aktuálnemu dňu vo výške 1,33 Eur a dopočtu po zosplatnení vo výške 8,16 Eur. Z tohto splátkového
kalendára vyplýva, že žalovaný uhradil aj poplatok za upomienku I. vo výške 8 Eur a upomienku II. vo
výške 24 Eur.

Listom zo dňa 26.04.2012 s označením ako výzva k úhrade dlhu - pokus o zmier žalobca žalovanému
oznámil, že eviduje voči nemu dlžnú pohľadávku vo výške 394,84 Eur s tým, že túto dlžnú sumu má

zaplatiť najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy pod následkom vymáhania dlžnej sumy súdnou cestou.Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej
len „Úverové podmienky“ ) a žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich
ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito

podmienkami.

Podľa hlavy 1 § 1 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle
§ 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ )

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a
klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( §

2 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa § 3, § 4 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom
posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový
účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi
z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta.

V zmysle hlavy 3 Účel úveru Úverových podmienok úver spoločnosť poskytuje klientovi za účelom kúpy
veci alebo úhrady ceny za službu. Konkrétny účel je špecifikovaný zmluve.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu

vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je
zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a týchto Úverových podmienok povinný
platiť a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky ( ak bola v úverovej zmluve
dohodnutá ), ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti
určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na
záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty,
na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej
zmluvy ( § 7 hlavy 5 Úverových podmienok).

V zmysle § 3 hlavy 17 Úverových podmienok spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je
povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 eur v
prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená
poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu.

Podľa § 9 hlavy 17 Úverových podmienok, úverová zmluva, úverové podmienky ako aj vzťahy vzniknuté

následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej

len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom

na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej

Podľa § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej
je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskehopráva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že

určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených
podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa 26.04.2012 zospatnil celý úver a vyzval

ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať

sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj

obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvekzmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia j zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné

zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ak ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o
relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
dodávateľ zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí

nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého
kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom
v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,

že dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny vo výške 92,86 Eur a zosplatnenej
istiny vo výške 224,53 Eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 529 Eur
a žalovaný uhradil žalobcovi 446,08 Eur, v čom je zahrnutá aj platba za upomienku vo výške 24 a 8
Eurá. Súd všetky žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ust. § 566,
ods. 2 Občianskeho zákonníka teda vrátane úhrad upomienky, ako sa s nimi bude zaoberať v ďalšom.
Žalovaný teda žalobcovi na istine úveru dlží sumu 82,92 Eur a do zvyšku istiny súd žalobu zamietol.

Ďalšou žalobcom žalovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 35,50 Eur a ušlého
úroku vo výške 32,75 Eur. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý v úverovej zmluve
bol dojednaný vo výške 37 %.

Z internetovej stránky O. súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v novembri 2010 činil úrok 12,77 % p.a. Z toho je

zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade prevyšuje mieru úrokov
poskytovaných v tomto období bankami o viac ako 100 %.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dohodu vo výške úrokov vo výške 37 % ročne za absolútnu

neplatnú. Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný. Súd za
primerané úroky určil polnásobok miery úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia
zmluvy, tj. 12,77 % + 6,39 % = 19,16 % ročne. V prípade riadneho splácania úveru za obdobie 24
mesiacov by žalobca mal podľa zmluvy nárok na úrok z úveru vo výške 202,71 Eur, pri úrokovej sadzbe
19,16 % ročne zo sumy 529 Eur. V prevyšujúcej časti úrok z úveru súd zamietol.

Zároveň súd zaviazal žalovaného na zaplatenie poistného vo výške 36,80 Eur, ktoré je vypočítané ako
16 x 2,30 Eur, ktoré bolo dohodnuté v bode 63. úverovej zmluvy.

Po spočítaní nároku na úrok z úveru vo výške 202,71 Eur a dlhu na istine vo výške 82,92 Eur a poistnom
vo výške 36,80 Eur žalovaný dlží žalobcovi sumu 322,43 Eur.

Zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalobca v zmysle zmluvy a úverových podmienok účtoval

žalovanému poplatok za upomienku I. v sume 8 eur a za upomienku II. v sume 24 eur, teda spolu 32 eur,
ktoré žalovaný uhradil. Tu súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že žalovanému skutočne boli upomienky zaslané, aj keď zo splátkového kalendára je
zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, nakoľko žalovaný si neplnil
riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala

predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia as tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s
najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná, resp. vykonaná niektorým z ďalších spôsobov
tak ako boli uvedené v predmetnom paragrafe, pričom náklady spojené s takýmto spôsobom by boli ešte

nižšie, preto súd žalovaným vykonané úhrady na túto položku započítal na úhradu istiny ako uviedol
vyššie a nárok na upomienky nepriznal.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku z omeškania a dopočtu a
to z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splátok. Táto bola suma bola žalobcom kapitalizovaná,
vyčíslená. Súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 322,43 Eur, ktorá pozostáva z

istiny 82,92 Eur, úroku z úveru vo výške 202,71 Eur a dlžného poistenia vo výške 36,80 Eur, nakoľko
v prevyšujúcej časti bol nárok žalobcu zamietnutý. Z priznanej sumy súd preto priznal žalovanému
aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,024% denne, ktorá výška je súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka spojením s Nariadením vlády od 12.05.2012, teda dňom po
uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému vo výzve na splatenie (26.04.2012 + 15 dní) do zaplatenia a čo
do zvyšku nárok v časti úrokov z omeškania zamietol. Súd výšku úroku z omeškania nekapitalizoval,

avšak súd pre úplnosť dodáva, že úrok z omeškania je priznaný vo výške a od dňa ako to žiadal žalobca,
len z nižšej sumy, ako to už vyššie odôvodnil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny 322,43
eur ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu podania žaloby kapitalizovaný. Súd
vyčíslil sumu úroku z omeškania ku dňu podania žaloby no z priznanej sumy, ktorá suma predstavuje
za obdobie od 12.05.2012 do 10.02.2014 pri úroku 0,024% denne, t.j. 8,76 % ročne sumu 49,52 eur,
čo predstavuje taktiež úspech žalobcu, teda spolu mal žalobca úspech v sume o zaplatenie 371,95 eur,

čo predstavuje 81,5 % a úspech žalovaného predstavuje 18,5 %, teda žalobcovi po odpočítaní úspechu
žalobcu od úspechu žalovaného vzniklo právo na náhradu trov konania v pomere 63 %.

Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„vyhlášky“ ) predstavuje sumu 31,54 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za dva úkony - prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) cit. vyhl. spolu v sume 63,08eur. Trovy právneho
zastúpenia teda pozostávajú z odmeny v sume 63,08 eur a z režijného paušálu za dva úkony v sume
16,08 eur - 8,04 eur za dva úkony podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. za rok 2014.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z

odmeny 63,08 eur, režijného paušálu 16,08 eur, a k tomu DPH vo výške 20% z priznaných položiek v
zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 79,16 eur, t.j. 15,83 eur. Takto trovy právneho zastúpenia
predstavujú sumu 95 eur.

Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 63 %, preto zaviazal
žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 59,85 eur ( 63 % zo sumy 95 eur ) a iných

trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom žalobca uhradil poplatok v
sume 27 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu iných trov v sume 17,01 eur ( 63 % zo sumy 27 eur ).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§

42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.