Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by Mgr. Alena Paveleková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/213/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219095
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113219095.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, zast. Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom
Justičná9,Bratislavaprotižalovanému:B.Q.,nar.XX.XX.XXXX,B.Š.,W.XXXX/X,zaúčastivedľajšieho
účastníkanastranežalovaného:ZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,Námestielegionárov
5,Prešov,zastúpenéhoJUDr.ZdeňkouVokálovou,advokátkousosídlomPrešov,Hlavná61ozaplatenie
1021,77 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
z a s t a v u j konanie v časti kapitalizovaného úroku z omeškania nad 202,84 eur,
p r i p ú š ť azmenu návrhu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy
1.019,29 eur od 18.6.2013 do zaplatenia,
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 658,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,025
% denne od 13.4.2011 do zaplatenia v mesačných splátkach po 25,- eur vždy do 20-teho dňa toho,
ktorého mesiaca počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom
straty výhody splátok,
žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a ,
žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu titulom
zaplateného súdneho poplatku 17,61 eur a titulom trov právneho zastúpenia 47,97 eur v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.6.2013 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
1.021,71 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške
218,44 eur, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.019,29 eur od 18.6.2013 do zaplatenia
a náhrady trov konania.
Podaním doručeným súdu dňa 23.7.2013 oznámil vstup do konania vedľajší účastník Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 13.5.2014 v neprítomnosti
žalobcu, jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili, v neprítomnosti
žalovaného a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka ktorí svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom
neospravedlnili a ani nepožiadali o odročenie pojednávania.
Podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. súd oboznámil listinnými dôkazmi. a to návrhom, splátkovým
kalendárom, úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami, zosplatnením úveru, oznámením
o vstupe vedľajšieho účastníka, vyjadrením žalobcu, sumarizáciou priemerných úrokových sadzieb,
výsluchom žalovaného na pojednávaní konanom dňa 11.3.2014 a ostatným obsahom spisu, pričom zistil
tento skutkový stav veci:
Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 23.6.2009 úverovú zmluvu za účelom nákupu spotrebného tovaru,
s dohodnutou predajnou cenou tovaru 999,- eur, ktorá bola aj výškou úveru s dohodnutou mesačnou
splátkou 30,96 eur, s počtom splátok 48, s ročnou úrokovou sadzbou 20,95 %, RPNM 23,3 %,
priemernou hodnotou RPNM 40,61 % s dátumom prvej splátky 23.7.2009 vždy k 20. dňom kalendárneho
mesiaca poštovou poukážkou do 20.6.2013.
Podľa splátkového kalendára žalovaný uhradil dňa 16.7.2009 - 30,96 eur, dňa 25.9.2009 - 30,96 eur,
dňa 13.10.2009 - 30,96 eur, dňa 18.11.2009 - 30,96 eur, dňa 10.12.2009 - 30,96 eur, dňa 16.2.2010
- 92,88 eur, dňa 19.3.2010 - 30,96 eur, dňa 14.5.2010 - 61,92 eur, dňa 28.6.2010 - 30,96 eur, dňa
20.9.2010 - 30,96 eur. Dňa 28.3.2011 došlo k zosplateniu úveru vo výške 660,64 eur následne boli
účtované pokuta (ušlý úrok) 92,66 eur, úrok sankčný z omeškania 92,66 eur, 12.5.2012 sankčný úrok
z omeškania 97,32 eur, )
Žalovaný vo veci uviedol, že k uzavretiu zmluvy došlo na predvádzacej akcii, kde sa dohodol s
obchodnou zástupkyňou na predvedení prezentovaného tovaru - sady hrncov. Tejto sa zúčastnili jeho
rodičia a priateľka. Podľa jeho názoru došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy pod nátlakom obchodnej
zástupkyne spoločnosti Ametist Slovakia s.r.o. Nakoľko si predmetnú úverovú zmluvu nemohol riadne
prečítať, bola uzatváraná v tiesni po vyvolaní dojmu, že predmetné hrnce nevyhnutne potrebuje, v
prípade, že by súd vyhovel žalobe, žiadal o poskytnutie možnosti zaplatiť dlh v splátkach nakoľko nemá
stálu prácu, žije u rodičov s manželkou a maloletým dieťaťom pričom manželka nepracuje.
Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, žalobca ho vyzval na splatenie celého čerpaného
úveru listom zo dňa 28.3.2011 celkovo vo výške 1.021,77 eur v lehote pätnástich dní odo dňa spísania
listu.
Žalovaný sa k tvrdeniu žalobcu vyjadril a uviedol, že žalovaný je dospelý človek, podpísal úverovú
zmluvu, kde je na prvej strane uvedená výška úveru 999,- eur, ročná úroková sadzba 20,95 %, celkové
náklady spotrebiteľa 487,08 eur, takže aj pri zbežnom nahliadnutí do zmluvy, muselo mu byť zrejmé,
že nejde o bezúročný úver a mal za to, že pokiaľ by aj zmluvu pred podpisom nečítal, takéto správanie
žalovaného nemôže požívať ochranu súdu. Mal zato, že ide o účelové tvrdenia zo strany žalovaného.
Čo sa týka namietanej výšky úrokov žalovaný poukázal na to, že podľa ustanovenia § 53 ods. 1
občianskeho zákonníka v znení platnom v období uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Z toho podľa žalobcu vyplýva, že za neprijateľné nemožno považovať podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne. V danom prípade výška úrokovej sadzby úroku za poskytnutie úveru - 20,95
% ročne bola uvedená jasne a zrozumiteľne na prednej strane zmluvy hrubším písmom. Čo sa týka
samotnej výšky dohodnutej úrokovej sadzby, poukázal na to, že v zmysle nariadenia ustanovenia
§ 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška,
ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru „výška odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru s výnimkou podľa ods. 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej
ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7 a ods. 2 zákona, a súčasne
nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty priemeru priemerných hodnôt ročnejpercentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej
ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenej podľa § 7 a ods. 2 zákona.“ Vzhľadom
na skutočnosť, že sumu celkových nákladov spotrebiteľa tvoril v tomto prípade iba úrok za poskytnutie
úveru, ktorý bol v danom prípade vo výške 487,08 eur, čo predstavuje 48,76 % zo sumy poskytnutého
úveru, mal za to, že dohodnutá výška úrokovej sadzby a následná suma celkových nákladov spotrebiteľa
bola primeraná a žalobca si v tomto konaní uplatnil úrok za poskytnutie úveru dôvodne, ale najmä v
súlade s príslušnými právnymi predpismi.
Podaním doručeným súdu dňa 20.11.2013 žalobca zobral v časti kapitalizovaného úroku z omeškania
o sumu 15,60 eur späť, vzhľadom na prepočet kapitalizovaných úrokov z omeškania. Zároveň žiadal
aby súd zaviazal žalovaného priznať úroky z omeškania vo výške 0,025 % denne oproti pôvodnému
návrhu ktorým žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 0,024 % denne, v tejto časti preto súd z obsahu
podania ho posúdil ako rozšírenie žaloby a uznesením túto zmenu žaloby s poukazom na § 95 ods. 1,
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pripustil.
Právny vzťah medzi účastníkmi v danom prípade bol založený zmluvou o spotrebiteľskom
úvere uzavretou podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.8.2008
do 30.11.2009 (ďalej len zákona o spotrebiteľských úveroch) .
Podľa § 2 písm. a/ zákona spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa§4ods.1zákonovospotrebiteľskýchúveroch zmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. i/ je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a l/
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že účastníci uzavreli síce platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ale podľa názoru súdu, zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ zákona
č. 258/2001 Z.z.Podľa tohto ustanovenia v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, a
nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Uvedený nedostatok spôsobuje následok vyplývajúci z ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona
spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný je teda povinný vrátiť len sumu poskytnutého úveru, teda 658,44 eur, keďže z úveru zaplatil
340,56 eur, pričom úver bol vo výške 999,- eur.
Čo sa týka úrokov z omeškania úrokmi omeškania uplatnených od 13.4.2011 do zaplatenia, súd
postupoval bez ich kapitalizácie a žalobu v prevyšujúcej časti už uvedených dôvodov zamietol.
Priznanie úrokov z omeškania vyplýva z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Podľa §
517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška
úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ako už bolo uvedené, žalovaný
sa dostal do omeškania od 13.4.2011, nakoľko v liste o zosplatnení mu bola poskytnutá 15 dňová lehota
na zaplatenie dlhu.
K uvedenému dátumu úroky z omeškania predstavujú 9,25 % p.a. a uplatnená výška úrokov z
omeškania predstavuje nižšiu sumu, súd vychádzajúc z dispozičnej zásady v konaní zakotvenej v § 153
ods. 2 O.s.p. priznal úroky z omeškania v uplatnenom rozsahu.
Zamietnutá bola žaloba aj o zaplatenia sumy 2,48 eur, čo predstavuje samostatný nárok, ktorý žalobca
uplatnil titulom zmluvnej pokuty.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.
Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, inak je neplatná s poukazom na § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Každá zmluva je pritom ukončená podpismi jej účastníkov, čo znamená, žeúčastník svojim podpisom potvrdzuje uzavretie dohody s tým obsahom, ktorý sa nachádza nad jeho
podpisom.
Účastníci, tak ako predložil žalobca úverovú zmluvu sa dohodli len na úverovej zmluve, ustanovenia
o zmluvnej pokute sú uvedené mimo zmluvy, konkrétne v úverových podmienkach, a to je pre prijatie
záveru o písomnej dohode účastníkov ohľadom zmluvnej pokuty nepostačujúce. Žalovaný nepodpísal
úverové podmienky, a preto nemožno z toho vyvodiť, že účastníci uzavreli písomnú dohodu o zmluvnej
pokute.
Čo sa týka námietok žalovaného, že predmetná zmluva bola uzatvorená pod nátlakom a v tiesni,
žalovaný tieto tvrdenia prednesov vo svojej výpovedi navrhol aj vykonať dokazovanie výsluchom
svedkov, ktorí boli predvolaní na pojednávanie, tohto sa však nezúčastnili, preto súd vychádzal
zo skutkového stavu, ktorý bol preukázaný v čase rozhodovania súdu, vychádzajúc z toho, že bolo
predovšetkým na žalovanom tvrdiacom, že stav zakladajúci jeho právo nastal. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov.
Rovnako ani argumentácia vedľajšieho účastníka, pozostávajúca z tvrdení neadekvátnosti dohodnutého
úroku z úveru nie je akceptovateľná. Podľa názoru súdu poskytnutý spotrebiteľský úver nebol pre
žalovaného nevýhodnejší, ako pripúšťajú platné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalobca je
nebankovou spoločnosťou a bankami poskytovaný úver v danom čase dosahoval úrokovú sadzbu
13 % pri sadzbe ročnej úrokovej sadzby 20,95 % od nebankového subjektu nemožno hovoriť o
neadekvátnosti. To však nič nemení na veci, že predmetná úverová zmluva nespĺňala náležitosti
požadované zákonom o spotrebiteľských úveroch v znení v príslušnom ku dňu jej uzatvorenia.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z výsluchu žalovaného mal súd zistené, že žalovaný nemá stabilný príjem pričom je povinný poskytovať
v živote povinnosť k maloletému dieťaťu a nie je vlastníkom žiadnych hodnotnejších hnuteľných veci ani
nehnuteľných vzhľadom na jeho príjmy nie je schopný vyrovnať pohľadávku žalobcu jednou sumou,
preto mu súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splátky 25,- eur mesačne s tým, že keď riadne a včas
nezaplatení čo len jednu splátku, stane sa zročnou celá pohľadávka, resp. jej zostatok.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 142 ods. 2 v spojení
s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, keď zohľadnil skutočnosť, že
návrhu v časti o zaplatenie 1.021,77 eur, pričom k zastaveniu konania došlo len v časti uplatneného
úroku z omeškania, úspech žalobcu predstavoval istinu 658,44 eur, percento úspechu žalobcu bolo
64,44 % a neúspech 35,56 % pomer úspechu a neúspechu potom predstavuje 28,88 %, čo v konečnom
dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu svojich účelne vynaložených trov.
Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 61,- eur čo predstavuje 28,88 % sumu
17,61 eur.
Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu v návrhu za dva úkony právnych
služieb, t.j. prevzatie a príprava zastúpenia ako 1 úkon a písomné podanie na súd ako 2. úkon, podľa §
14 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov, spolu bez DPH zo základu 1.021,77 eur t. j. 61,41 eur
za 1 úkon právnej pomoci spolu za 2 úkony 122,82 eur + 2 x 7,81 eur = 138,44 eur + 20 % DPH spolu
166,12 eur z toho 28,88 % predstavuje sumu 47,97 eur.
Keďže žalobca bol zastúpený advokátom, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému
bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť advokátovi (ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p.).Keďže v konaní bol vo väčšom rozsahu neúspešný žalovaný na, ktorého strane stal vedľajší účastník
súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.