Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/218/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113224289
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113224289.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: S. N., nar.

XX.XX.XXXX, C., W. X, zast. JUDr. Pavlom Michalikom, advokátom so sídlom v Prešove, Smreková
3, proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, IČO 00327646, zast. JUDr. Alojzom Naništom,
advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o peňažnú úhradu za užívanie veci, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania 942,58 eur na účet jeho právneho
zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.8.2013 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť sumu 8.748,- eur a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný užíva 243 m2 nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva žalobcu

parcely č. XX XXX/XX, zapísanej na liste vlastníctva XXXX, k.ú. C. - zastavané plochy a nádvoria a to
za rok 2009 až 2012 (pred prednesením návrhu doplnil za obdobie od 1.1.2009 do roku 2012). Nájomné
vyčíslil v sume 12,- eur za 1 m2, čo za rok predstavuje sumu 2.916,- eur (2.916 x 3 = 8.748,- eur ). Po
zmenežalobyprednesenejnapojednávaníkonanomdňa11.3.2014apripustenejsúdomnapojednávaní
konanom dňa 13.5.2014 sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu titulom nájmu od roku
2009 do roku 2013 vo výške 11.664,- eur.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu krátkou cestou na pojednávaní dňa 13.5.2014, žalobca navrhol
zmenu žaloby poukazujúc na právny stav, že žalovaný užíva sporný pozemok bez právneho dôvodu a

akceptoval dôvody uvedené v listoch zo dňa 7.2.2011, 20.1.2012 a 13.6.2012, tak, aby žalovanému bola
uložená povinnosť odkúpiť sporné pozemky a to z parcely č. XX XXX/XX o výmere 243 m2 - zastavané
plochy a dvoria podľa XPXX/XXXX k.ú. C., zapísané na LV č. XXXX a v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku predložiť návrh zmluvy o prevode predmetných nehnuteľnosti a náhradu trov konania.

Súčasne žalobca zobral svoju žalobu v časti uloženia povinnosti zaplatiť žalovanému 11.664,- eur
uplatňovanej titulom nájomného za roky 2009, 2010, 2011, 2012, 2013 späť a v tejto časti žiadal konanie
zastaviť.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril a poukázal na to, že na parcele Y.-X. XXXXX/XX sa nachádza mestská

komunikácia na ulici K Surdoku v Prešove. Uvedená komunikácia je obslužnou verejnou mestskoukomunikáciou a tvorí hlavný a zatiaľ jediný prístup k zástavbe ulíc K Surdoku, Kúty, Surdok. Žalovaný
požiadalObvodnýpozemkovýúradvPrešovenavykonaniepozemkovýchúpravvobvodemestaPrešov
a v ďalšom poukázal na ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z. a to konkrétne ustanovenie § 4 ods. 2, ak

sa neuplatní postup podľa ods. 1 usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná sa
v konaní o nariadení pozemkových úprav, podľa osobitného predpisu. K uplatnenému nároku žalobcom
kvalifikovaného ako nájom za roky 2009 až 2012 uviedol, že nebola uzatvorená nájomná zmluva, nárok
žalobcu ako nájomné je teda nedôvodný, ku dňu 1.7.2009 však vzniklo právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Čo sa týka obdobia od 1.1.2009

do 30.6.2009, žalovaný vzniesol námietku premlčania s tým, že od 1.7.2009 vzniklo v prospech vlastníka
stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, vzhľadom na zákonné vecné bremeno vo verejnom
záujme a aj v tomto prípade vzniesol námietku premlčania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi návrhom, výpisom z listu
vlastníctva č. XXXX, výkazom výmer, geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyjadrením žalovaného,
žiadosťou o majetkoprávne vyporiadanie nehnuteľností, oznámením zo dňa 20.1.2012, vyjadrením

Okresného úradu Prešov, pozemkového a lesného odboru zo dňa 7.5.2014 a rozhodnutím Obvodného
pozemkového úradu Prešov zo dňa 27.2.2012 a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový
stav veci:

Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaným je užívaná nehnuteľnosť, a to parcela zapísaná na
LV č. XXXX č. XXXXX/XX o výmere 243 m2, kde žalovaný odmieta zaplatenie nájmu za rok 2009

až 2012 napriek tomu, že poslanci odhlasovali vyplatenie nájmu, alebo vyporiadanie tejto záležitosti
do septembra 2009. Doposiaľ neuzatvorili dohodu o odpredaji pozemkov a ani žalovaný doposiaľ
neuzatvoril dohodu o predaji pozemku, ani nezaplatil žiadne nájomné, pričom nehnuteľnosť užíva
ako cestu. Žalovaný v zmysle stavebného zákona bez toho, aby rokoval s majiteľom nehnuteľnosti o
vysporiadaní pozemku realizoval v tomto mieste komunikáciu spolu s odvodňovacím rigolom. Žalobca

odôvodnil uplatňované nájomné za obdobie od roku 2009 (po zmene žaloby) do roku 2013 v sume 12,-
eur za 1 m2.

Žalobca vo svojej výpovedi doplnil, že komunikácia bola pôvodne užšia a došlo k jej rozšíreniu,
pričom boli urobené aj odvodňovacie kanály, nakoľko komunikácia bola sústavne zaplavená vodným
tokom Sekčov. Čo sa týka stanovenia výšky nájomného, pri stanovení vychádzal z cien, ktoré mal

zistenpožadoval sumu 12,- eur za 1 m2.

Po zastavení konania v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 11.664,- a eur a pripustení zmeny
návrhu zostal predmetom sporu uplatnený nárok žalobcu, ktorým žalobca žiadal o uloženie povinnosti
žalovanému odkúpiť sporný pozemok.

Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že bolo preukázané, že uzatvorenie nájomnej zmluvy ponúkané

zo strany žalobcu bolo doteraz bezúspešné a preto jediné správne rozhodnutie, by bolo také,
aby žalovaný odkúpil spornú parcelu za dohodnutú cenu (takú, akú žalobca očakáva). Žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu poukazoval na to, že jediné riešenie je, aby žalovaný odkúpil
predmetnú časť parcely, na ktorej je miestna komunikácia a poukázal na to, že žalovaný by mohol
iniciatívne pristúpiť k vyriešeniu tohto problému.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len O.s.p.) súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom
konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú,
ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. marca 2009, tento zákon upravuje usporiadanievlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len

"pozemok pod stavbou").

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový
areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných

predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania
vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi
pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej
výmere,bonitearovnakéhodruhu,akobolpôvodnepozemokpredzastavaním,poskytnevlastníkstavby
v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa

poskytne v rámci územia obce.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. § 3 konanie o nariadení pozemkových úprav 5 z dôvodu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť
vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na
potreby vlastníka stavby.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k
pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych

predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom

území.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca je vlastníkom parcely, na ktorej je v časti miestna
komunikácia v rozsahu 243 m2. Žalovaný uvedenú skutočnosť ani nepopieral, pričom poukázal na to,
že uvedená komunikácia je obslužnou verejnou mestskou komunikáciou a tvorí hlavný a zatiaľ jediný
možný prístup k zástavbe ulíc Ku Surdoku, Kúty, Surdok. Žalovaný poukázal na to, že dňa 20.1.2012

oznámil žalobcovi stanovisko k jeho žiadostiam o majetkoprávne vysporiadanie, s tým, že žalovaný
požiadal Obvodný pozemkový úrad v Prešove o vykonanie pozemkových úprav v mesta Prešov.

Podaním Okresného úradu Prešov, pozemkový lesný odbor doručeným súdu dňa 12.5.2014 mal súd
zistené, že konanie o ktoré žalovaný požiadal je prerušené a to z dôvodu vyriešenia predbežnej otázky
vo veci poskytnutia ponuky náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom.

Nárok žalobcu na náhradu za užívanie predmetných pozemkov za obdobie od 1.7.2009 do 21.12.2010
bolo možné podľa názoru súdu posúdiť podľa zák. č. 66/2009 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa
1.7.2009.Žalovanému dňom 1.7.2009 vzniklo k predmetnému pozemku v jeho prospech právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetného pozemku (§ 4 ods. 1 zák. č.
66/2009 Z.z.).

Žalobcovi vznikol v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. nárok na to, aby mu žalovaný zámennou
zmluvou poskytol náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Ak sa neuplatní postup podľa
odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení
pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods. 2 zák. č.
66 /2009 Z.z.).

Okrem toho však, zák. č. 66/2009 Z.z. v § 2 ods. 1 nestanovuje obci, resp. vyššiemu územnému

celku žiadnu lehotu, v ktorej obec, resp. územný celok môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný
pozemok, a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám v zmysle zák. č. 330/1991 Zb. (§
2 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z.).

Mohlo by teda dôjsť k tomu, že obec, resp. vyšší územný celok vlastníkovi pozemku po dlhú dobu
trvajúcu i viac rokov neposkytne náhradný pozemok, prípadne konanie o pozemkových úpravách (ktoré

možno začať na návrh obce, resp. vyššieho územného celku, ale i na návrh vlastníka pozemku) bude
trvať po dlhú dobu.

V takom prípade by bol vlastník pozemku nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku
v jeho vlastníctve zo strany obce, resp. vyššieho územného celku z titulu práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu bez nároku na akúkoľvek náhradu. To by znamenalo zvýhodnenie postavenia obce,

resp. vyššieho územného celku na úkor postavenia vlastníka. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má
právo na náhradu za vecné bremeno, ktorým je zo zákona zaťažený pozemok v jeho vlastníctve, žalobca
sa však v tomto konaní po vznesenej námietke premlčania a zmene návrhu domáhal uloženia povinnosti
žalovanému uzatvoriť kúpnu zmluvu na parcelu zaťažujúcu vecné bremeno.

Podľa čl.2 LISTINY ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD štát je založený na demokratických hodnotách a

nesmie sa viazať ani na výlučnú ideológiu ani na náboženské vyznanie. Štátnu moc možno uplatňovať
iba v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom ktorý ustanoví zákon. Každý môže
konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa čl. 2 ods. 3
Ústavy nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy
medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (§ 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tieto vzťahy sú
upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov, práva
a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajúce na základe prejavov vôle

vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov.

Vzhľadom na formuláciu uplatňovanej povinnosti vo vzťahu k žalovanému, ktorej sa žalobca domáhal je
potrebné vychádzať zo zásady rovnosti právnych vzťahov, čo znamená, že nikto nemôže jednostranne
nikomu ukladať povinnosti a vnucovať práva (nemo iudex in causa sua), ktorá úzko súvisí následne
so zásadou autonómie vôle a zmluvnej voľnosti, uvedená zásada je prejavom voľnosti subjektov

občianskoprávnych vzťahov pri vzniku, zmene a zániku právneho vzťahu. Realizácia zásady zmluvnej
autonómie znamená, že subjekt občianskeho práva sa môže samostatne rozhodnúť, či urobí alebo
neurobí právny úkon (či uzavrie alebo neuzavrie zmluvu), slobodne si vyberá adresáta právneho úkonu,
a môže si zvoliť formu právneho úkonu, následne aj keď zásada slobody vôle pri robení právnych úkonov
má svoje zákonné limity, tak ako nikoho nemožno bezdôvodne zbaviť jeho vlastníckeho práva, nikoho

nemožno nútiť k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.Vychádzajúc z dikcie zákona (§ 142 O.s.p. ) je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané zásadou
zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má

právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho
práva, pričom plný úspech vo veci sa zisťuje porovnávaním žalobného petitu s výrokom rozhodnutia,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

V súdenej veci niet sporu o tom, že žalobca v priebehu konania s ohľadom na vyjadrenia
žalovaného čo do uplatnenia nájomného, zobral žalobu v celom rozsahu späť. Dôsledkom tohto
späťvzatia bolo zastavené konanie, a preto z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie

konania, čím bol daný dôvod pri rozhodovaní o náhrade trov konania pre aplikáciu ust. § 146 ods.
2 veta prvá O.s.p. na
druhej strane si uplatnil nárok pozostávajúci z uloženia žalovanému uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej bol
neúspešný.

Žalovanému takto vzniklo právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie jeho práva.

Právny zástupca žalovaného si vyčíslil trovy konania podľa z § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v
platnom znení a v súlade s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky z hodnoty sporu 8.748,- eur za 1 úkon právnej
služby vo výške 253,94 eur a to za 3 úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa
4.11.2013, písomné podanie vo veci samej 5.11.2013 a za účasť na pojednávaní dňa 11.3.2014 (právny
zástupca žalovaného mal nárok na ďalší úkon právnej služby za účasť na pojednávaní dňa 13.5.2014,

ktorý si neuplatnil, z dôvodu nevhodne navrhovanej zmeny žalobného petitu, hoc by nárok naň mal).

Ďalšoupoložkouvzmyslekvyššiecitovanejvyhláškejenáhradarežijnéhopaušálu,ktorábolauplatnená
spolu v sume 23,66 eur (2 x 7,81 eur za úkony vykonané v roku 2013 + 8,04 eur za úkon vykonaný
v roku 2014.

Právnyzástupcažalovanéhojeod1.3.2009platcomDPHaztohodôvodutobolauplatnenáaj20%DPH

spolu v sume 157,10 eur, spolu tak náhrady trov pozostávajú z trov právneho zastúpenia predstavujú
sumu 942,58 eur (761, 32 za 3 úkony právnej služby + 23,66 eur a režijný paušál + 20 % DPH 157,10
eur).

Pretože žalovaný, ktorému súd priznal náhradu trov konania, bol v konaní právne zastúpený, platobným
miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149

ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.