Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 12, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/223/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207230
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812207230.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: BL
Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zast. Advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti
žalovanej: I. T., L.. X.X.XXXX, J. J. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Petrovská 10, Skalica, zast. JUDr.
Jozefom Kempom, advokátom, AK Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 205,14 eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 157,34 eur spolu s 9% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 12,64 eur za obdobie od 12.8.2009 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 140,37 eur od 12.9.2009 do zaplatenia a s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4,33 eur
od 12.10.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 42,96 eur, pozostávajúce z pomernej
časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 8,58 eur a trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške
34,38 eur, v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42
264 154, so sídlom Petrovská 10, Skalica.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 48,82 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Jozefa Kempa, advokáta, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS
XXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 205,14 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 12,64 eur od 12.8.2009 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 140,37 eur od 12.9.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 4,33 eur od 12.10.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 47,80 eur od 12.7.2010 do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa
16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o
postúpení pohľadávok, vrátane pohľadávky voči žalovanej. Žalovaná ako záujemca uzavrela s právnym
predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK") zmluvu o pripojení, predmetom ktorej
bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom v
zmysle § 4 ods. 8 ZEK) žalovanému (ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK). Žalovaná sa zaviazala

riadne odoberať službu, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného
telefónneho čísla a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného
programu služieb.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 11.7.2010, znejúcu
na sumu vo výške 47,80 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 11.8.2009, znejúcu na sumu
vo výške 12,64 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 11.9.2009, znejúcu na sumu vo výške
140,37 eur. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 205,14 eur.
Žalovaná nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi
nezaplatila, resp. nezaplatila ich pomernú časť, čím porušila povinnosti jej vyplývajúce zo zmluvy v
spojení so všeobecnými podmienkami. Dlh žalovanej žalobca vyčíslil na sumu 205,14 eur. Nezaplatením
faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaná dostala do omeškania a žalobca má teda nárok na
úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania
až do jej zaplatenia.

Vedľajší účastník na strane žalovanej oznámil vstup do konania dňa 21.5.2013 a vo vyjadrení zo dňa
žiadal žalobu v časti zmluvnej pokuty zamietnuť.

Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Ak v priebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že
podľa ust. § 120 ods. 1, 4, OSP, sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy
musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a preto súd rozhodol na základe obsahu listín predložených žalobcom
a žalobou a jej prílohami, zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve, faktúrami, vyjadrením žalobcu a
vedľajšieho účastníka a zistil nasledujúci skutkový stav:

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 5.12.2013 uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh
žalovanej, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol žalobca žalovanej. Na základe Zmluvy o pripojení
zo dňa XX.X.XXXX sa právny predchodca žalobcu so žalovanou dohodli, že v prípade 24 mesačnej
viazanosti žalovanej, žalobca poskytne žalovanej program služieb Relax 60 za zľavnený mesačný
paušálny poplatok 355,80,-Sk (11,81 eur) s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu
služieb bola 439,10,-Sk (14,58 eur) s DPH. Celková výška poskytnutej zľavy bola teda 1.999,60,-Sk.
V uvedenom prípade teda žalovaná nebola sankcionovaný len za to, že nezaplatila splatné faktúry,
ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za
Poskytnuté služby, bola jej SIM karta vypojená z prevádzky, čím žalovaná porušila jej povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté
služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok žalobcu
zabezpečiť žalovanej program služieb za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu
preventívnu, nakoľko podnik chráni pred zneužívaním kúpy programov služieb za akciovú cenu zo
strany špekulatívnych zákazníkov, v opačnom prípade, pri neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie
povinností zo strany zákazníka, by podnik nemohol zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej
ceny za program služieb, ale musel by programy služieb poskytovať za plné neakciové ceny. Ak má
plniť prevenčnú funkciu jej výška musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú
zákazník z toho získava, v opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich
neplnením aj tak získava a nič nestráca.

Zo zmluvy o pripojení uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovanou ako
účastníkom zo dňa XX.X.XXXX podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov vyplýva, že v bode 1. sa podnik zaviazal aktivovať a poskytovať
účastníkovi program služieb Relax 60 za zľavnený mesačný poplatok 355,80 Sk s DPH. Žalovaná ako

účastník vyhlásila, že sa zoznámila so Všeobecnými podmienkami a cenníkom služieb, ktoré sa ako
neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy zaviazal dodržiavať. V ďalšom sa zaviazala riadne a včas plniť všetky
povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, dodatkov a všeobecných podmienok, najmä riadne a včas platiť
cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb a že po dobu 24 mesiacov od dátumu účinnosti tejto zmluvy
nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a a ani neumožní také
konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť túto zmluvu odstúpením od nej alebo právo
vypovedať túto zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka.

Podľa bodu 3 zmluvy v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka ( najmä hociktorej
povinnosti uvedenej v bode 2 tejto zmluvy alebo v čl. 3 bod 3.6. VOP alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až
c) Všeobecných podmienok ) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 1.440,-Sk/47,80 eur.

V zmysle čl. 2. bod 2.1. Všeobecných podmienok práva a povinnosti spoločnosti T- Mobile a účastníka
sa budú riadiť zákonom, zmluvou ( vrátane jej zmien a dodatkov ), Všeobecnými podmienkami, popisom
služieb, platným cenníkom spoločnosti T- Mobile ako aj pokynmi spoločnosti T- Mobile, s ktorými bol
účastník oboznámený.

Podľa čl. 4 bod 4.2 písm. b) Všeobecných podmienok okrem ďalších povinností uvedených vo
Všeobecných podmienkach je účastník povinný najmä uhradiť cenu za zriadenie pripojenia, ako aj všetky
s tým súvisiace náklady a uhrádzať cenu za využívanie služieb v súlade so zmluvou a platným cenníkom.

Z čl. 10 bod 10.1. a 10.2 Všeobecných podmienok vyplýva, že ak v lehote splatnosti nedôjde zo
strany účastníka k úhrade akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti zo zmluvy alebo z
akéhokoľvek zmluvného vzťahu so spoločnosťou T-Mobile, má spoločnosť voči účastníkovi nárok na
úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Úrok z omeškania zo sumy nezaplateného
peňažného záväzku je splatný po uplynutí dňa, ktorý je ako deň splatnosti peňažného záväzku uvedený
vo faktúre, ktorou spoločnosť vyúčtovala účastníkovi peňažný záväzok.

Podľa čl. 13 bod 13.3 písm. b) Všeobecných podmienok spoločnosť T-Mobile môže odstúpiť od zmluvy,
ak účastník nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti tejto ceny.

Z čl. 15 bod 15.2. Všeobecných podmienok vyplýva, že zmluva, všeobecné podmienky ako aj vzťahy
založené zmluvou a všeobecnými podmienkami, ktoré nie sú výslovne upravené v zákone, zmluve a
všeobecných podmienkach, sa spravujú ustanoveniami ostatných právnych predpisov.

Z čl. 18 bod 18.1. Všeobecných podmienok vyplýva, že text Všeobecných podmienok v slovenskom
jazyku je záväzný. Všeobecné podmienky sú spolu s Cenníkom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.6.2010 s dátumom
splatnosti 11.7.2010 na sumu 47,80 eur predstavujúcu zmluvnú pokutu.

Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 6.12.2011, registrovanej aj na tunajšom súde, čím je preukázaná legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluva o pripojení v zmysle dodatku s tým, že časť jej obsahu
bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej
vyššie uvedené faktúry, vrátane faktúry ktorou jej vyúčtoval dojednanú zmluvnú pokutu.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako
dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný
právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Nárok na zaplatenie sumy 47,80 eur uplatnený žalobcom v tomto konaní predstavuje výlučne nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty tak ako bola žalovanej vyúčtovaná vyššie uvedenou faktúrou, ktorý
nárok žalobcu v žalobnom návrhu odvodzoval od skutočnosti, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti
vyplývajúce pre neho z dojednaného zmluvného záväzku a to konkrétne, že riadne a včas neuhradila
cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho došlo k vypojeniu jej SIM karty, pričom v ostatnom písomnom
vyjadrení uviedol aj ďalšie skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o pripojení a dodatku k nej, ktoré ako typové zmluvy
sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie
o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách
a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Súd ďalej konštatuje, že žalobca pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že
ju uzatvárala ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy
vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ
v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky.

Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 9 bral zreteľ na povahu
tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého
programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na
dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v
zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v
súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre porušenie povinností tak ako boli uvedené
v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovaného zo zmlúv a predmetného dodatku. Súd bral
na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva
bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.

Súd ďalej poukazuje na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti
zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v
prípade, žeby žalovaná len uskutočnila nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez
ohľadu na to, či by k ukončeniu platnosti aj došlo. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty,
ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre žalovanú zo zmluvy, všeobecných
podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností.

S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že vyššie uvedené dôvody sú dostatočné na záver súdu,
že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve, je
neplatné a preto žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 47,80 eur s prísl. zamietol.

Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 157,34 eur.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení,
tak ako to už vyššie uviedol, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, no táto
sumy za tieto služby tak ako jej boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradila. Na základe vyššie
uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 157,34 je
v celom rozsahu dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel.

Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol uvedený v
jednotlivých faktúrach dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade
s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády zo súm a za jednotlivé
obdobia tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 5.12.2013, označenom ako vyjadrenie žalobcu k účasti vedľajšieho
účastníka v konaní a námietka vstupu vedľajšieho účastníka do konania uviedol, že vedľajší účastník
sám navrhol svoj vstup do konania, pričom sa odvoláva na ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku a na skutočnosť, že vedľajší účastník je spotrebiteľským združením. Má za to, že na strane
vedľajšieho účastníka nie sú splnené podmienky na jeho vstup do konania. Poukázal na dôvodovú
správu k zákonu č. 384/2008 Z. z. z ktorej vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožnenie vstupu
vedľajšieho účastníka do konania na strane žalobcu. V zmysle dôvodovej správy k uvedenej novele OSP
„musí ísť o návrh na rozhodnutie o práve podľa osobitného predpisu, musí ísť o návrh o obdobnom práve,
ktorého ochrany sa domáha samotný účastník a musí takýto návrh pripustiť súd. Cieľom navrhovanej

úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak
v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie
alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä
na strane žalobcu) ako vedľajší účastníci.“ Ďalej uviedol, že z ust. § 25 ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa ako aj z ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vedľajší účastník môže
vstupovať do konaní, resp. podávať žaloby len vo veciach ochrany práv spotrebiteľov. To znamená,
že môže vstupovať do konaní, v ktorých sa bude spotrebiteľ domáhať ochrany práva spotrebiteľov
na strane žalobcu, resp. spotrebiteľské združenie je oprávnené podávať návrhy na začatie konania
vo veciach ochrany práv spotrebiteľov. Z uvedených ustanovení taktiež vyplýva, že sa má jednať o
žaloby resp. konania, ktorých predmetom bude ochrana práv spotrebiteľov a nie individuálne prípady
ochrany jedného spotrebiteľa. Uviedol, že predmetom tohto konania nie je ochrana práv spotrebiteľov,
ale individuálna žaloba na plnenie voči konkrétnej fyzickej osobe, teda predmetom tohto konania neboli
a nie sú splnené zákonné podmienky, nakoľko predmetom konania nie je ochrana práv spotrebiteľov,
ale zaplatenie sumy s príslušenstvom. Čo sa týka súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
uviedol, že v zmysle ust. 93 ods. 2 OSP nie je potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na
výsledku konania, ale zákon ustanovuje podmienku, aby predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka
bola ochrana práv o ktoré v konaní ide. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania
je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu
vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie
najvyššieho súdu, sp. zn.: 3 Cdo 188/212 zo dňa 05.02.2013 v zmysle ktorého: „ z ustanovenia § 93
Občianskeho súdneho poriadku nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol
v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka, svoj nesúhlas s vedľajším
účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník z konania bol
pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred
súdom podporovať konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka , automaticky neznamená,
že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí
za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého
sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP“

Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť
naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto konaním súhlasí. Účastník konania má právo
svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby sa na jeho strane zúčastnil konania vedľajší účastník. Súd
musí účastníkov konania vždy relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho
účastníka, ktorý prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať súd vždy jasno či účastník, ktorého
chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril súhlas. Tiež poukázal
na to, že súd je povinný ex offo skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, preto
vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa neho nie sú potrebné pre rozhodnutie súdu
v jednotlivých konaniach a na ochranu spotrebiteľa a nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa,
nakoľko súd má povinnosť na tieto skutočnosti prihliadať ex offo.

Upozornil tiež na to, že vstupom vedľajšieho účastníka do konania by tento získal informácie o
citlivých údajoch týkajúcich sa spotrebiteľa ako účastníka konania na strane žalovaného a to napr.:
mena, priezviska, rodné čísla účastníka konania, miesto jeho aktuálneho pobytu atď. Uvedené
informácie by boli poskytnuté vedľajšiemu účastníkovi ex lege jeho vstupom do konania, bez ohľadu
na stanovisko osoby, na ktorej strane do konania vstupuje. Takýmto poskytovaním osobných údajov
by preto dochádzalo k porušovaniu zákona o ochrane osobných údajov. Došlo by tiež k porušeniu
telekomunikačného tajomstva upraveného v § 55 a násl. Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách. Poukázal aj na porušovanie Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne čl. 19 ods. 2 a
3, keďže zduženie by vstúpilo do konania bez súhlasu a vedomia spotrebiteľa. Tým by združenie
získalo údaje o súkromí spotrebiteľa v rozpore s Ústavou garantovaným právom spotrebiteľa na
súkromie. Taktiež by došlo k porušeniu ústavného práva žalobcu na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním a zneužívaním údajov týkajúcich sa žalobcu.

Poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Brezno sa obrátil na Ústavný súd návrhom na vyslovenie
nesúladu ustanovenia § 93 ods. 2 OSP s ústavou SR, s článkom 19 ods. 2 a 3.

Podľa § 93 ods. 1 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 a 4 citovaného zákona, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto súd o prípustnosti rozhodoval podľa
vyššie citovaného ustanovenia §93 ods. 3 OSP.

S účinnosťou od 15.10.2008 OSP zaviedlo novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní
ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 OSP. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj
právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu
vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 OSP. Citované ustanovenie nevyžaduje právny
záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na
vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je
tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré
majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu
vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona.
V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Aj preto námietka žalobcu, že vedľajší účastník môže vstupovať do konaní, resp.
podávať žaloby len vo veciach ochrany práv spotrebiteľov a nie v prípade individuálnej ochrany práv
jedného spotrebiteľa, neobstojí.

Vedľajší účastník v súlade s ustanovením §93 ods. 3 OSP do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je
obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od
momentu jeho začatia až do doby kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom keď došiel
súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez
návrhu (§ 82 ods. 1 OSP).

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia §93
ods. 4 OSP. Má teda v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie a taktiež aj právo vzniesť námietku
premlčania.

Keďže v danej veci vstúpila do konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
spotrebiteľských práv, pričom v tomto konaní ide o spotrebiteľskú vec, preto súd o námietke žalobcu vo
vzťahu k vstupu vedľajšieho účastníka konania rozhodol tak, že námietku považoval za neopodstatnenú
a vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustil.

O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaná súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, pričom súd
vychádzal z pomeru úspechu účastníkov v konaní. Žalobca v konaní uplatňoval 205,14 eur a bol
úspešný do výšky 157,34 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 76 % a jeho neúspech 24%. Z
tohto dôvodu podľa zásady pomeru úspechu účastníkov súd priznal náhradu trov konania žalobcovi,
ktorý mal vo veci väčší úspech, a to vo výške 52% zo sumy, na ktorú by mal žalobca nárok pri
plnom úspechu. Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov konania pozostávajúca zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a 52% z tejto sumy predstavuje 8,58 eur, a z
trov právneho zastúpenia vo výške 66,12 eur a 52% z tejto sumy predstavuje 34,38 eur (prevzatie veci,
príprava zastúpenia a podanie návrhu á 19,92 eur, 2x režijný paušál á 7,63 € + 20% DPH) na náhradu
ktorých zaviazal žalovanú.

Pokiaľ ide o trovy konania právneho zástupcu vedľajšieho účastníka má súd za to, že žalobcom
uplatnená pohľadávka pozostávala z neuhradených služieb vo výške 157,34 eur a zmluvnej pokuty vo
výške 47,80 eur. K uvedenému preto súd pristúpil tak, že uplatnené nároky sú samostatne žalovateľnými
nárokmi (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012).
Tvrdenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania len v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 47,80 eur
je preto opodstatnené a vzhľadom na túto skutočnosť mu súd priznal náhradu trov konania v zmysle
§ 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech nemal.

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 47,80 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty veci 47,80 eur (jeden úkon 16,60 Eur) za dva
úkony právnej služby a 2x režijný paušál á 7,81 eur, spolu 47,80 eur, na úhradu ktorých súd zaviazal
žalobcu.

Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.