Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 7, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/76/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113207932
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113207932.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: R. V., W.. XX.X.XXXX,

F. Š. L. X, XXX XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so sídlom Sládkovičova
8, Prešov, proti žalovaným v 1. rade: Y. Q., F. A. M. X, T., v 2. rade: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, o náhradu škody z dopravnej nehody takto

r o z h o d o l :

žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 983,70 EUR
spolu s 8,25%-tným ročným úrokom z omeškania od 19.4.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku,

o trovách konania súd rozhodne v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu podanou dňa 19.3.2013 navrhol žalobca uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne

a nerozdielne sumu 983,70 EUR spolu s 8,25%-tným ročným úrokom z omeškania od 19.4.2012 do
zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného. Zároveň
žiadalnahradiťtrovykonania.Vrámcižalobypoukázalnato,žedňa17.1.2012došlokdopravnejnehode
pri obchodnom dome Lidl na ul. E.. J.. L., pri ktorej došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla Seat
Cordoba EČ: L. XXX E. vozidlom Peugeot 206 X.: T. XXX Z. žalovanej v 1. rade. Po nehode bol spísaný
záznam o nehode, v rámci ktorého si žalovaného v 1. rade uznala svoju zodpovednosť za vzniknutú
nehodu. Vozidlo žalobcu bolo obhliadnuté pracovníkmi Slovexperty, a to dňa 18.1.2012 a 31.1.2012.
Následne bolo vozidlo opravené autorizovaným servisom Seat spoločnosťou Camea car, a.s. Prešov

a za opravu bola vyúčtovaná suma 983,70 EUR, pričom na základe krycieho listu poisťovne mala byť
škoda uhradená servisu priamo poisťovňou, t.j. žalovaným v 2. rade. Keďže žalovaný v 2. rade servisu
ani žalobcovi škodu neuhradil, bol zo strany žalobcu viackrát urgovaný, avšak doposiaľ k úhrade škody
nedošlo.

Žalovaný v 2. rade v rámci písomného vyjadrenia súdu doručeného dňa 25.4.2013 navrhol žalobu
zamietnuť, pretože po zhodnotení predložených dokladov zaujal stanovisko, že sa nejedná o poistnú
udalosť, ale o škodovú udalosť, ktorá nie je v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla

žalovanej v 1. rade. Podľa jeho názoru nie je vzhľadom na absenciu dôkazov nárok žalobcu preukázaný,
preto bol vysporiadaný bez poskytnutia náhrady, keďže rozsah poškodenia na motorovom vozidle
žalobcu nezodpovedal udanému nehodovému deju. Škoda na vozidle žalobcu nespĺňa fyzikálne
zákonitosti popísaného stretu vozidiel. Skutočnosti uvedené v uplatnení nároku na náhradu škody a
hlásenie o spôsobenej škode nezodpovedajú reálnej skutočnosti na vozidlách škodcu a poškodeného,
resp. existuje podozrenie, že vozidlo žalobcu už bolo poškodené pred škodovou udalosťou. Na základe
priloženej fotodokumentácia žalovaný v 2. rade zastáva názor, že rozsah a charakter poškodenia namotorovom vozidle žalobcu nezodpovedá udanému priebehu dopravnej nehody - poškodeniu vozidlom
poistenej žalovanej v 1. rade.

Žalobca v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že je prevádzkovateľom poškodeného motorového

vozidla, na ktorom žalovaná v 1. rade spôsobila škodu, pričom v čase nehody vozidlo neviedol, pretože
hoviedlajehomanželkaazjejvyjadrenievie,žeknehodedošlotak,žekeďodchádzalazparkoviska,tak
do nej nacúvala žalovaná v 1. rade. Poukázal na to, že všetko sa riadne nahlásilo, urobila sa obhliadka,
avšakpoisťovňatouzavrelatak,ženezaplatífaktúruzaopravu,pričomkeďžiadaltelefonickyvysvetlenie
bolo mu povedané, že vlastne nafingovali nehodu, z čoho bol veľmi rozčúlený, viackrát to urgoval a aj

písomne žiadal o prešetrenie, avšak záver poisťovne bol taký istý, teda že odmietla poskytnúť poistné
plnenie.

Žalovaná v 1. rade v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že celé je jej to nepríjemné a zdá sa jej
absurdné, že prebieha toto konanie, pretože dňa 17.1.2012 asi o 10.00 hod. skutočne nakupovala v
obchodnom dome Lidl na sídlisku L., pričom v ten deň snežilo a keď odchádzala z parkoviska pozrela
sa na stranu, kde chcel vyjsť z radu stojacich vozidiel, pričom nezaregistrovala nijaké vozidlo, avšak keď

už začala robiť tento manéver, opätovne sa nepresvedčila, či skutočne môže cúvať do uličky, po ktorej
išla T.. V. (manželka žalobcu), do ktorej vlastne narazila svojím vozidlom. Ohľadom konkrétneho stretu
uviedla, že svojím vozidlom chcela vycúvať smerom dozadu doľava z pohľadu vodiča, pričom narazila
svojou strednou až pravou časťou, konkrétne zadným nárazníkom do ľavého predného blatníka vozidla
žalobcu. Uviedla, že v tom čase bola vo vozidle aj jej stará mama E. Y. a taktiež jej maloletá dcéra.

Poukázala na to, že keď vyšli z vozidiel, videli, že škoda nie je nejak vysoká, preto hneď volala do svojej
poisťovne, kde jej bolo povedané, že vozidlo je potrebné obhliadnuť, preto hneď išli do servisu Camea,
kde sa vykonávajú obhliadky, kde jej však bolo povedané, že obhliadku nie je možné vykonať a že ju
bude kontaktovať ich expert, pričom hneď v ten deň aj volal a tým, že majú prísť na druhý deň, kde
aj prišli a obe vozidlá boli obhliadnuté. Uviedla, že obhliadku vykonával T.. Š., ktorý sa vyjadril v tom

zmysle, že poistná udalosť bude vybavená. Zároveň uviedla, že keď sa od poškodených dozvedela, že
im škoda nebola uhradená, vyzvala poisťovňu listom zo dňa 23.3.2012 o prešetrenie tejto skutočnosti,
pretože skutočne neúmyselne spôsobila škodu, na čo poisťovňa reagovala listom zo dňa 11.4.2012
tak, že poistná udalosť bude ešte prešetrená a následne niekedy v polovici apríla bola vykonaná ďalšia
obhliadka, ktorú vykonal T.. I., (správne pracovník spoločnosti A3P s.r.o.) ktorý sa taktiež vyjadril, že

k nehode takto mohlo dôjsť, pretože je tam sklon parkoviska a vyjadroval sa aj k otázke tzv. výšok,
pretože poisťovňa argumentovala tým, že z hľadiska výšky nárazníka a škody na motorovom vozidle
poškodeného takto k nehode dôjsť nemohlo. V tejto súvislosti zároveň uviedla, že keď bola realizovaná
doobhliadka,takdlažba,ktorátambola,takdásapovedaťbola„sadnutá“,pretožetamasibolzlýpodklad
a bola tam preliačina a asi práve z tohto dôvodu došlo k takému stretu vozidiel, pričom keďže do tejto

predajne často chodí, vie o tom, že v lete v tom roku, keď sa stala nehoda, bola dlažba opravovaná,
preto predpokladá, že by tam už teraz takýto sklon nebol.

Svedkyňa Š. V. v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že niekedy v januári roku 2012, na presný
dátum sa už nepamätá, ale pamätá si, že vtedy snežilo, bola na nákup v obchodnom dome Lidl na L.
a keď odchádzala z parkoviska už smerom k hlavnej ceste, tak do nej narazila T.. Q., ktorá vychádzala

z parkoviska, a to tak, že svojou zadnou častou vozidla narazila do jej ľavej prednej časti vozidla. Po
nehodeišlinaparkoviskopredservisCamea,kdebolaajrobenáobhliadkabuďvtendeň,alebonadruhý
deň, pričom nehoda bola prešetrovaná aj po niekoľkých mesiacoch priamo na parkovisku pri obchodnom
dome, kde sa expert, ktorý to obhliadal vyjadril tak, že je všetko v poriadku, pretože parkovisko má sklon
a k nehode došlo tak, ako to bolo uvedené, preto už bola spokojná, že vec sa konečne vyrieši, avšak

aj napriek tomu poisťovňa odmietla poskytnúť poistné plnenie. Svedkyňa taktiež uviedla, že pokiaľ by
mala byť v súčasnosti nejaká rekonštrukcia nehody, tak nevie ako by to bolo, pretože keď stáli pri Camei,
tak to vychádzalo tak, že jej poškodenie bolo vyššie, než poškodenie žalovanej v 1. rade a to práve
v dôsledku toho, že na parkovisku bol sklon, čo potvrdil aj expert, ktorý to uzavrel jednoznačne, že k
nehode takto došlo.

Z čestného prehlásenia E. Y. (starej mamy žalovanej v 1. rade) vyplýva, že táto bola priamym svedkom
pri strete vozidiel dňa 17.1.2012 doobeda na parkovisku pri obchodnom dome Lidl na sídlisku L., pričomvozidlo, ktoré šoférovala jej vnučka (žalovaná v 1. rade) cúvalo z parkoviska a T.. V. z druhého vozidla
práve prechádzala okolo, autá sa nabúrali a na aute jej vnučky sa šuchol zadný nárazník pod kufrom
a T.. V.Á. mala preliačený ľavý predný blatník.

SvedokY.Š.,pracovníkspoločnostiSlovexperta,s.r.o.Žilina,vrámcivýsluchupredsúdomvypovedal,že
pracuje ako technik tejto spoločnosti, pričom obhliada motorové vozidlá, avšak vzhľadom na odstup času
si na nejaké konkrétne skutočnosti ohľadom obhliadky vozidiel účastníkov nepamätá. Po nahliadnutí do
fotodokumentáciesvedokuviedol,žepokiaľjenaobhliadkejehopečiatkaapodpis,takonrobilobhliadku
a vyhotovoval aj fotodokumentáciu. Uviedol, že na fotodokumentácii je aj výškové meradlo, ktoré sa

používa práve na zaznačenie v akej výške sa nachádza poškodenie vozidiel. Zároveň uviedol, že on
vykonáva iba tzv. technickú časť a nevyjadruje sa ku skutočnosti, či bude škoda likvidovaná, resp. akým
spôsobom bude likvidovaná.

Svedok K.. R. I. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že pokiaľ je na doobhliadke uvedené jeho
meno, tak túto aj realizoval a pravdepodobne vozidlo doobhliadal v servise Camea potom, čo už bolo
rozobraté. Taktiež uviedol, že jeho úlohou bolo realizovať iba tzv. technickú časť a nikdy sa nevyjadroval

k tomu, či bude poistná udalosť likvidovaná.

Svedok K.. U. N. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že si nepamätá na to, aby pri obchodnom
dome Lidl na sídlisku L. robil nejakú doobhliadku, avšak nemôže to úplne vylúčiť, ani potvrdiť, keďže
robí veľa obhliadok. Zároveň uviedol, že pokiaľ zasiela do poisťovne nejaké doklady, tak sa aj vyjadruje
ku skutočnosti, či k nehode takto mohlo dôjsť, resp. nemohlo alebo čiastočne. Svedok ďalej uviedol, že

pri obhliadaní vozidiel, teda pri zisťovaní korešpondencie stretu vozidiel sa berie do úvahy aj charakter a
sklon terénu a predpokladá, že práve z tohto dôvodu mohla byť realizovaná táto doobhliadka na mieste
samom. Taktiež uviedol, že je možné, že predná časť vozidla žalobcu sa mohla zakliesniť pod vozidlo
žalovanej v 1. rade, ktorá nehodu zavinila z dôvodu, že vozidlo pri zabrzdení má tendenciu, že najprv
klesne zadná časť a potom predná časť vozidla a zadná časť sa akoby nadvihne.

Svedok Y. M., likvidátor žalovaného v 2. rade vypovedal, že predmetnú poistnú udalosť prvotne likvidoval
na základe predloženej fotodokumentácie a vyjadrenie technika tak, že poistnú udalosť zamietol,
pretože vychádzal zo skutočnosti, že stret vozidiel nezodpovedal výškovým ani tvarovým pomerom.
Na otázku súdu, či sa aj technik, ktorý vykonával technickú časť vyjadruje ku skutočnosti, či mohlo
dôjsť k nehode, svedok vypovedal, že technik sa k tomu tiež vyjadruje, pričom aj v danom prípade

uviedol, že k nehode takto dôjsť nemohlo. Ďalej vypovedal, že celá vec bola predložená aj odbornému
likvidátorovi v Banskej Bystrici, ktorý taktiež poistnú udalosť zamietol. Uviedol tiež, že v danom prípade
sarobiloajdošetreniespoločnosťouA3P,ktorárobiladoobhliadkuajnamiestesamomaajnazákladejej
záverov bolo zotrvané na pôvodnom stanovisku o zamietnutí škody. Ohľadom skutočnosti kto konkrétne
zo spoločnosti A3P vykonával doobhliadku, svedok uviedol, že k tomu sa nevie vyjadriť, pretože sú to

bezmenní ľudia z dôvodu, aby nemohli byť ovplyvňovaní.

Z vyjadrenia žalovaného v 2. rade zo dňa 2.3.2012 vyplýva, že podľa priloženej fotodokumentácie bolo
zistené,žerozsahacharakterpoškodeniamotorovéhovozidlažalobcunezodpovedáudanémupriebehu
škodovej udalosti spôsobenej vozidlom žalovanej v 1. rade, pričom poškodenie vozidla nezodpovedá
výškovo ani tvarovo vozidlu škodcu.

Z vyjadrenia žalovaného v 2. rade zo dňa 18.5.2012 vyplýva, že k prešetrením okolnosti a vzniku
priebehu škodovej udalosti a dokladov v spise škodovej udalosti sa nepreukázali nové skutočnosti, ktoré
by oprávňovali zmeniť pôvodné stanovisko žalovaného v 2. rade o zamietnutí škody.

Z vyjadrenia spoločnosti A3P s.r.o. Bratislava zo dňa 25.4.2012 vyplýva, že v rámci šetrenia boli k veci
vypočuté účastníčky nehody (manželka žalobcu T.. V. a žalovaná v 1. rade), pričom v rámci previerky na

mieste samom, keď boli vozidlá pristavené tak ako stáli v čase poistnej udalosti možno konštatovať, že k
poškodeniu motorového vozidla došlo tak, ako to uvádza škodca a poškodený. Pri postavení motorových
vozidiel na mieste poistnej udalosti, výškové pomery motorových vozidiel v mieste nárazu sú zhodné,
pričom miesto poistnej udalosti bolo obhliadnuté, zdokumentované a ofotené.Z faktúry č. 445390 dodávateľa Camea car, a.s. vyplýva, žeza opravu motorového vozidla bola žalobcovi
vyúčtovaná suma 983,70 EUR.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), fyzické a právnické osoby vykonávajúce

dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla,
ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 442 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 442 ods. 3
OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon), poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 4 ods. 4 zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné

plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 6 zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné
na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo

po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.Podľa § 15 ods. 1 zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 2 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Podľa § 3 O.s.p., občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a
rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že na vozidle žalobcu vznikli

poškodenia, ktoré boli v rámci opravy vozidla odstránené a za ktoré vyfakturovala spoločnosť Camea
car, a.s. sumu za opravu vozidla vo výške 983,70 EUR, ktorú žalobca uhradil. V rámci vykonaného
dokazovania súd zisťoval, či k predmetnej škode na vozidle žalobcu došlo v dôsledku konania žalovanej
v 1. rade. Žalovaný v 2. rade u ktorého mala žalovaná v 1. rade uzavreté povinné zmluvné poistenie
odmietol žalobcovi nahradiť škodu z dôvodov, že stret vozidiel nezodpovedá výškovým pomerom,

pretože poškodenie ľavého predného blatníka žalobcu je vo výške 70 cm, na ktorom sa nachádza
modrá farba a vozidlo žalovanej v 1. rade má na vozidle čiernu lištu a poškodenie na tomto vozidle
bolo spôsobené vo výške 60 cm. Skutočnosti, že na poškodenom vozidle sa nachádzala modrá farba
škodcu, podľa názoru súdu iba jednoznačne zodpovedá tomu, že vozidlo škodcu t.j. žalovanej v 1. rade
bolo skutočne modrej farby, pričom aj z pripojenej fotodokumentácie (č.l. 94 spisu) je úplne zrejmé,

že pri strete vozidiel došlo nielen k poškodeniu lišty nárazníka, ale aj časti vozidla pod touto lištou,
teda časti vozidla, kde je vozidlo na modro lakované. V súvislosti s výškovými pomermi týkajúcimi sa
miesta poškodenia vozidiel k stretu ktorých, podľa názoru súdu jednoznačne došlo, súd poukazuje
na skutočnosť, že z výsluchu oboch účastníčok nehody, t.j. žalovanej v 1. rade a svedkyne V., ako
aj čestného prehlásenie T.. Y., ktorá v čase nehody bola vo vozidle žalovanej v 1. rade, jednoznačne

vyplynulo ako k nehode došlo, t. j. že žalovaná v 1. rade sa nedostatočne presvedčila, či môže bezpečne
vycúvať z radu stojacích vozidiel a svojím vozidlom vošla do jazdnej dráhy svedkyne V., ktorá už, aj
vzhľadom na to, že bola zima, šmykľavo a snežilo, nestihla vozidlo ubrzdiť a došlo k stretu vozidiel.
Zároveň z ich výsluchu jednoznačne vyplynulo, že na mieste samom bola realizovaná doobhliadka, z
ktorej vyplynulo, že vzhľadom na terén miesta nehody (preliačinu, sklon parkoviska) je nepochybné, že k

stretu vozidiel došlo tak ako to uviedli obe účastníčky nehody. Z výsluchu žalovanej v 1. rade vyplynulo,
že táto často nakupuje v obchodnom dome Lidl na sídlisku L., pričom v mieste, kde došlo k nehode,
podľa jej názoru nebol asi dobrý podklad a dlažba bola v tomto mieste podľa jej vyjadrenia „sadnutá“,
avšak zároveň uviedla, že v lete roku kedy sa nehoda stala, bolo parkovisko opravované, preto by asi v
súčasnosti nebolo možné urobiť prípadnú rekonštrukciu za tých istých podmienok. Ako už bolo uvedené,

žalovanáv1.rade,akoajT..V.(manželkažalobcu)zhodneuviedli,ženamiestesamombolarealizovaná
aj doobliadka, avšak nevedeli uviesť, kto túto doobhliadku realizoval. Z tohto dôvodu súd vypočúval
všetkých označených pracovníkov (zamestnancov spoločnosti Slovexperta, s.r.o.), ktorí mohli vykonať
doobhliadku, pričom z výsluchu svedkov Š. E. K.. I. vyplynulo, že oni realizujú iba technickú časť a nikdy
sa nevyjadrujú ku skutočnosti, či popísaným spôsobom mohlo dôjsť k nehode. Toto ich tvrdenie však

bolo vyvrátené, pretože svedok K.. N. sa vyjadril, že technik sa vyjadruje aj ku priebehu nehody, teda
či k nehode nemohlo, resp. nemohlo dôjsť alebo mohlo dôjsť čiastočne, o čom svedčí aj záznam tohto
svedka (čl. 67 spisu), z ktorého vyplýva, že poistná udalosť nemohla byť spôsobená vozidlom škodcu s
tým, že sa jedná o neštandardnú poistnú udalosť. Skutočnosť, že technik sa vyjadruje aj ku skutočnosti,
či k nehode tak mohlo dôjsť potvrdil aj likvidátor žalovaného v 1. rade, svedok M..

Podstatnou okolnosťou, ktorá potvrdzuje vyjadrenia účastníčok nehody je však správa spoločnosti A3P
s.r.o. Bratislava zo dňa 25.4.2012, z ktorej jednoznačne vyplýva, že k poškodeniu motorového vozidla
žalobcu došlo tak ako to uvádza škodca a poškodený t.j. žalovaná v 1. rade a manželka žalobcu, ktorá
v čase nehody viedla motorové vozidlo, pričom tento dôkaz súd považoval za významný aj z hľadiska
posúdenia dôveryhodnosti výpovedí účastníkov nehody, pričom závery tejto správy iba jednoznačne

potvrdili tvrdenia účastníkov nehody. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zástupca
žalovaného v 2. rade sa vyjadril, že napriek správe spoločnosti A3P, ktorá robila šetrenie tejto poistnej
udalosti, jej závery nie sú pre nich smerodajné, pričom aj keď účastníkom nehody oznámili, že dôjde
k prešetreniu tejto udalosti, napriek záverom došetrenia, ktoré boli opačné, než šetrenie žalovaného v2. rade, napriek tomu zotrvali na svojich záveroch o odmietnutí škody, čo súd, podobne ako sa vyjadril
právny zástupca žalobcu, považuje minimálne za nekorektné.

Zástupca žalovaného v 2. rade navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, čo súd považoval

za nadbytočné a nehospodárne, keďže z doteraz vykonaných dôkazov mal súd za jednoznačne
preukázané, že k nehode došlo tak, ako to uviedli účastníčky nehody, pričom súd zároveň poukazuje
na to, že žalovaný v 2. rade sa na pojednávania opakovane nedostavoval, aj keď to podľa názoru
súdu malo byť v jeho záujme a až na základe opätovnej žiadosti súdu, predložil celý spisový materiál
týkajúci sa poistnej udalosti, keďže aj z výsluchu jeho likvidátora K.. M. bolo zrejmé, že poistná udalosť

bola došetrovaná aj špeciálnym subjektom t.j. spoločnosťou A3P, s.r.o., z ktorej záverov skutočne
nevyplynulo, že by sa malo jednať o nejakú fingovanú poistnú udalosť. Súd zároveň poukazuje na to,
že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že miesto nehody (dlažba pred obchodným domom) už nie je
v takom stave, ako to bolo v čase nehody, keďže dlažba bola opravovaná, preto ani prípadne znalecké
dokazovanie by nebolo možné vykonať za identických podmienok. Z vyššie uvedených dôvodov, preto
súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania.

Žalovaný v 2. rade, ktorý namietal základ nároku a navrhol žalobu ako celok zamietnuť, sa síce
nevyjadroval k otázke skutočnej škody, avšak súd sa touto otázkou zaoberal, teda zaoberal sa
prípadným zohľadnením amortizácie pri určení výšky škody. Z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001
v platnom znení vyplýva, že poškodenému sa uhrádza škoda vzniknutá poškodením veci. Občiansky
zákonník v rámci spoločných ustanovení o náhrade škody „spôsob a rozsah náhrady škody“, uvádza, že

sa uhrádza skutočná škoda. Zohľadnenie amortizácie znamená, že pri určení výšky škody sa prepláca
cena práce v plnom rozsahu, pokiaľ súvisí s poškodením veci, a čo sa týka použitého materiálu, tak
pri výpočte škody sa zohľadňuje aj vek vozidla a počet najazdených kilometrov a na základe týchto
parametrov sa určí tzv. amortizácia z materiálu, teda percentuálne sa odpočíta určité percento ceny
použitého materiálu a poškodenému sa vyplatí iba časť ceny za materiál po zohľadnení amortizácie,

keďže dodaním nového materiálu má dôjsť u poškodeného k zhodnoteniu veci (napr. R 3/1984). Súd
sa však súd nestotožňuje s takýmto ponímaním náhrady skutočnej škody (uvedenia veci do pôvodného
stavu) a citovanú judikatúru v tomto smere považuje už za prekonanú, a to aj s poukazom na to,
že súd sa v konaní nemôže riadiť výlučne prísnym formalizmom pri výklade právnych predpisov, ale
výklad právnych predpisov má smerovať k spravodlivému riešeniu občianskoprávnych vzťahov. Je

nesporné, že cieľom vykonanej opravy v predmetnej veci bolo odstránenie následkov poškodenia,
ktoré vznikli na vozidle žalobcu a za ktoré zodpovedajú žalovaní. Súd zároveň poukazuje na to, že
princípu spravodlivosti sa prieči to, aby poškodený ktorý nezavinil nehodu a nespôsobil vznik škody,
na túto skutočnosť „doplácal“ tým, že mu nebude preplatená náhrada škody v celom rozsahu, resp.
všetky účelne vynaložené náklady na opravu veci. Zároveň je evidentné, že od poškodeného nemožno

spravodlivo požadovať to, aby si zabezpečil napr. rovnako „staré“ diely (blatník), ktoré je potrebné pri
oprave použiť a takýmto spôsobom uviedol vec do pôvodného stavu a zároveň obnovil jej pôvodnú
funkčnosť.Vsúvislostistým,žeopravouvozidlamádôjsťkjehozhodnoteniu,súdpoukazujenato,žeuž
samotnou opravou veci dochádza k tomu, že sa skôr znižuje všeobecná hodnota veci (trhová-predajná
cena veci), čo bezpochyby platí pri havarovaných motorových vozidlách, pretože pokiaľ je zistené, že

vozidlo už bolo havarované, jeho skutočná trhová cena skôr klesá, aj keby bolo napr. zrejmé, že do
vozidla boli dodané nové diely, ktoré nahradili napr. diely staršie, keďže už samotný fakt, že vozidlo
bolo havarované má vplyv na cenu vozidla, čo je aj všeobecne známe. Súd poukazuje na to, že rozsah
náhrady škody musí zohľadniť sumu všetkých nevyhnutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený
vynaložiťkobnoveniupôvodnéhomajetkovéhostavu,vdanomprípadekopravemotorovéhovozidlatak,

aby toto bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné, ako pred škodovou udalosťou, pričom
pokiaľ obnovenie pôvodného stavu nie je možné inak, ako za použitia nových náhradných dielov, oprava
bola tým pádom prevedená účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov škodovej udalosti a nie je
možné prenášať povinnosť k náhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného
a tým ho nedôvodne znevýhodňovať oproti škodcovi (nález Ústavného súdu ČR II ÚS 2221/07 zo dňa

19.3.2008). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca, resp. všeobecne poškodený, by sa určite
uspokojil aj s tým, aby jeho vozidlo bolo uvedené presne do takého stavu, aký bol pred poškodením,
pričom na druhej strane poškodený má v súvislosti s nehodovou udalosťou dokonca ešte ďalšie náklady,
ktorémôžusúvisieťsozabezpečenímopravyvozidla,taktiežstýmsúvisístratačasu,napr.ajnemožnosť
užívať vozidlo a pod., preto by, aj s ohľadom na tieto skutočnosti, nebolo nespravodlivé od poškodeného

vyžadovať to, aby z vlastných prostriedkov uhrádzal tzv. zhodnotenie vozidla, keďže on by bol určitespokojný s tým, ak by jeho vozidlo bolo uvedené presne do takého pôvodného stavu v akom bolo pred
poškodením, čo však, ako už bolo vyššie spomenuté, vo veľkej väčšine prípadov nie je ani reálne možné.

Súdvsúvislostispojmomzhodnotenievozidlasamozrejmepoukazujenato,ževniektorýchkonkrétnych

prípadoch môže dôjsť skutočne k zhodnoteniu vozidla, čo by bolo namieste napr. v prípade ak by
sa oprava vozidla realizovala určitým nadštandardným spôsobom, napr. že by do vozidla boli dodané
napr. určité súčasti, ktoré nie sú bežné, alebo sú určitým spôsobom výnimočné napr. aj drahšie a pod.
(napr. pokiaľ by si poškodený pri poškodení kolesa na motorovom vozidlo vymenil bežné disky za
tzv. elektróny, určite by došlo k zhodnoteniu vozidla, pričom takéto zhodnotenie by samozrejme musel

znášať samotný poškodený, na druhej strane pokiaľ by došlo k výmene bežne opotrebovaných starších
diskov za porovnateľné nové disky, tak poškodený, podľa názoru súdu, nemôže „doplácať“ na to, že
mu bola spôsobená škoda). V tomto smere je teda nutné zvažovať účelnosť a nevyhnutnosť nákladov
vynaložených na uvedenie veci do pôvodného stavu.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovanej v 1. rade
s poukazom na ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka, pričom zodpovednosť žalovaného v 2.

rade je daná na základe ustanovenia § 15 ods. 1 a § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení, súd
zaviazal oboch žalovaných na zaplatenie žalovanej sumy spoločne a nerozdielne. Súd mal na základe
vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaná v 1. rade, ktorá sa nedostatočne presvedčila, či
môže bezpečne vycúvať z radu stojacich vozidiel, nepochybne porušila dopravné predpisy, v dôsledku
čoho došlo k stretu vozidiel a na vozidle žalobcu vznikla škoda, ktorá bola jednoznačne preukázaná

predložením faktúry o oprave, preto súd zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu
983,70 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne (neidúc nad petit žaloby) a to od
19.4.2012, keďže je nepochybné, že k tomuto dňu už boli obaja žalovaní v omeškaní, pričom je
nepochybné, že žalovaný v 2. rade už na základe listu zo dňa 2.3.2012, kedy oznámil, že poistnú udalosť
vybavuje bez náhrady, mal skončené šetrenie potrebné pre poskytnutie poistného plnenia a keďže s

poukazomnaustanovenie§11ods.7zákonač.381/2001neplnilvlehotedo15dníposkončeníšetrenia,
k 19.4.2012 bol už nepochybne v omeškaní s plnením náhrady škody pre žalobcu.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie, súd rozhodne o trovách konania v lehote do 30
dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.