Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 7, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203871
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114203871.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,

a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, zastúpený: Advokátska kancelária
ERASMUS LEGAL, s.r.o. so sídlom Justičná 9, Bratislava, p r o t i žalovanej: H. E., nar. X.X.XXXX,
bytom K., Z. X, o zaplatenie 1.407,16 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e konanie v časti úrokov z omeškania o 0,01% ročne.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 39,11 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 35,78 Eur od 5.2.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 11.2.2014 domáhal zaplatenia sumy 1.407,16 Eur, kapitalizovaného úroku
z omeškania od zosplatnenia do spísania návrhu vo výške 127,86 Eur a za obdobie od 5.2.2014 do

zaplatenia uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 1.407,16
Eur. Nárok uplatnil z úverovej zmluvy zo dňa 16.1.2009. Neskorším podaním žalovanú sumu špecifikoval
ako istinu vo výške 78,35 Eur (sumu neuhradenej istiny úveru bez úrokov do zosplatnenia) zosplatnenú
istinu vo výške 1.117,42 Eur (zvyšnú časť z poskytnutého úveru vypočítanú ako rozdiel celkového
úveru a súčtu jednotlivých čiastkových súm zo splátok určených podielom na uhradenie istiny, ktoré
boli vyrubené a mali byť uhradené). Žalovanú sumu ďalej predstavuje neuhradený zmluvný úrok do
zosplatnenia 75,71 Eur, zmluvný úrok 127,78 Eur, ktorý by mala žalovaná uhradiť v prípade riadneho

platenia úveru, kapitalizovaný úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 1.407,16 Eur od 11.1.2013 (15
dní od zosplatnenia úveru) do 4.2.2014 vo výške 127,86 Eur. Zvyšok žalovanej sumy je poistné 7,90 Eur
dohodnuté vo výške 1,59 Eur mesačne. K tomuto nároku žalobca uviedol, že suma 7,90 eur je rozdiel
medzi vyrubeným poplatkom za poistenie vo výške 74,26 a uhradenej časti vyrubených poplatkov v
rámci jednotlivých splátok vo výške 66,36 Eur.

Vzhľadom na to, že žalobca pôvodne uplatňoval denný úrok z omeškania vo výške 0,024% denne,
čo ročne predstavuje 8,76% pričom správna výška ročného úroku z omeškania činí 8,75%, v časti o
zaplatenie úroku z omeškania 0,01% ročne zobral žalobu ešte pred začatím konania vo veci samej späť.

Úroky z omeškania žiadal tak podaním zo dňa 17.3.2014 priznať vo výške 8,75% ročne.Žalovaná sa napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu na pojednávanie bez ospravedlnenia
nedostavila, nedostavil sa ani žalobca, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil, ale súhlasil aby sa
pojednávalo v jeho neprítomnosti. Súd preto s použitím § 101 ods. 2 O.s.p. rozhodol v neprítomnosti

účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou zo dňa 22.1.2009, úverovými zmluvnými podmienkami
žalobcu, splátkovým kalendárom, písomným vyjadrením žalobcu, listom o zosplatnení úveru zo dňa
27.12.2012, poštovým podacím hárkom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 22.1.2009 pod č. 3901045672 úverovú zmluvu, ktorou žalobca poskytol žalovanej
úver 1.800 Eur. Žalovaná sa tento úver zaviazala uhradiť 84 mesačnými splátkami po 41,18 Eur, takže

celkové jej náklady činili 1544,40 Eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 19,45 %, RPMN
23,7% a priemerné RPMN 17,05%. V zmluve pod kolónkou „poistenie úverových splátok“ je uvedené,
že klient súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený na poistné riziko dočasnej straty schopnosti splácať
úver a že úhrada za poistenie je 1,59 Eur.

Žalovaná úver prestala splácať v auguste 2012. Podľa splátkového kalendára celkovo uhradila 1.764,22

Eur.

Listom zo dňa 27.12.2012 žalobca úver zosplatnil a vyzval žalovanú na úhradu sumy 1.407,16 Eur v
lehote 15 dní od spísania tohto listu.

Právny vzťah medzi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (od 1.8.2008 do 30.11.2009).

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský

úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 4 ods. 2 citovaného zákona.
Medzi nimi pod písm. g/ je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a pod písm. i/ výška,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základea/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a l/

poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných
splátok, pretože jednak zo zmluvy nie je zrejmý dátum splatnosti mesačnej splátky, ale tiež kvôli tomu,
že pod písm. i/ vyžaduje ako ďalšiu náležitosť zmluvy aj počet splátok. Z toho možno usúdiť, že počet
splátok nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto pri obligatórnej náležitosti zmluvy v
zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť

určená dátumovo, neprichádza do úvahy.

V predmetnej zmluve chýba teda uvedenie konečnej splatnosti úveru, ale aj rozlíšenie splátok istiny,
úrokov a poplatkov, nakoľko nepostačuje, ak je uvedený len ich súčet. Absencia týchto náležitostí
spôsobuje následok podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona teda, že úver sa považuje za bezúročný, a bez
poplatkov. Žalovaná by mala teda žalobcovi vrátiť len poskytnutý úver 1.800 Eur, doposiaľ mu zaplatila

1.764,22 Eur, takže jej dlh činí 35,78 Eur.

Žalobcadožalovanejsumyzapočítalajpoistenievovýške7,90Eur,tentonárokvšakžiadnymspôsobom
nepreukázal.

Žalovanú sumu tvorí aj kapitalizovaný úrok z omeškania od 11.1.2013 do 4.2.2014.

Žalobca má nepochybne nárok aj na úroky z omeškania, ale len z prisúdenej istiny. Nárok na úroky z

omeškania vyplýva totiž z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška
úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca úver zosplatnil listom zo dňa 27.12.2012, ktorým vyzval žalovanú na úhradu celého dlhu do
15 dní, lehota sa pritom počíta od nasledujúceho dňa od spísania výzvy a teda lehota na plnenie

uplynula 11.1.2013. Žalovaná sa však dostala do omeškania až nasledujúcim dňom t.j. 12.1.2013. Úroky
z omeškania ku dňu 12.1.2013 podľa citovaného vládneho nariadenia činili 8,75% ročne. Z prisúdenej
istiny 35,78 Eur za obdobie od 12.1.2013 do 4.2.2014 tak predstavujú 3,33 Eur.

Súd preto zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 39,11 Eur (35,78 Eur ako istinu + 3,33 kapitalizované
úroky z omeškania do 4.2.2014) a od 5.2.2014 až do zaplatenia priznal úroky z omeškania tak, ako

je uvedené vo výroku rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti (ohľadom úrokov a poplatkov) zamietol s
poukazom na § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie a vo vzťahu k
nároku na zaplatenie poistného pre neunesenie dôkazného bremena. Sporové konanie je totiž ovládané
prejednávacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdené skutočnosti a navrhovanie dôkazov je zásadne
vecou účastníkov konania. Účastník konania má tak nielen povinnosť tvrdenia ale aj povinnosť dôkaznú.Účastník,ktorýneoznačil dôkazypotrebnénapreukázaniesvojichtvrdení, nesiezapredpokladu,žením
tvrdené skutočnosti neboli preukázané, nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v jeho
neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno

ohľadom preukázania dôvodnosti uplatneného nároku na poistné, aj v tejto časti súd žalobu zamietol.
Navyše dohodu v tejto časti možno vyhodiť ako neplatnú pre jej neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), keďže z bodu 49 úverovej zmluvy nevyplýva, že by úhrada za poistenie sa mala platiť
pravidelne každý mesiac.

O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. Náhradu trov konania v zmysle § 151

ods. 1 O.s.p. si totiž uplatnil len žalobca, ten však bol so svojim nárokom úspešný len v nepatrnej časti
a preto s poukazom na citované zákonné ustanovenia mu nárok na náhradu trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.