Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 5, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/275/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200988
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200988.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej
veci navrhovateľa: Mgr. T. T., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX A., R. č. XXXX/X,
zast. advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Advokátska kancelária L. X, XXX XX F. X, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok,
v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX

XXXX X zo dňa 14.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa
14.10.2013 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q
ods. 2 O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 309,56 €
na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mariána Ďurinu, advokáta so sídlom L. X, XXX XX . F.. X, číslo
bežného účtu L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v A. F. E., pobočka zahraničnej banky, do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2013 odporkyňa Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 11. júlu 2013, pretože nespĺňa
podmienky uvedené v § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona
č. 555/2007 Z.z., § 21, § 132 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov.

V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa citovala ust. § 65, § 274 zákona č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z., § 21 ods. 1, § 132 ods. 1, § 174 ods.
1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a uviedla, že
navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. SPOU-OSZ-47.472-3/2013-VZ zo 6.8.2013 od 31.10.2012 podľa § 143h ods. 1, ods. 2 a v súlade
s § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi

zhodnotená doba výkonu náhradnej vojenskej služby od 1.10.1974 do 28.2.1975 v I. kategórii funkcií,
doba služobného pomeru príslušníka ZNB od 1.3.1975 do 23.1.1984 v I. kategórii funkcií a doba
rehabilitácie od 24.1.1984 do 31.3.1991 v I. kategórii funkcií. Poukázala na ust. § 14 ods. 4
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a uviedla, že vzhľadom
k tomu, že dobu služby v I. kategórii funkcií, ktorá je postavená na roveň zamestnania I. pracovnej
kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
navrhovateľ získal v rozsahu 16 rokov a 65 dní, nárok na starobný dôchodok mu k 11.7.2013 nevznikol.Nárok na starobný dôchodok podľa v súčasnosti platných predpisov navrhovateľovi vznikne dovŕšením
dôchodkového veku 62 rokov, t. j. 11.7.2017.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho

preskúmania.

Uviedol v ňom, že vek 55 rokov dosiahol 11.7.2010, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom
čase odpracoval 16 rokov a 186 dní v zamestnaní v I. pracovnej kategórie: ako vojak náhradnej služby
v ČSĽA od 1.10.1974 do 28.2.1975, ako policajt v PZ od 1.3.1975 do 23.1.1984, doba
mimosúdnej rehabilitácie od 24.1.1984 do 31.3.1991. Tvrdí, že dôchodkový vek sa zníži iba za výkon
prác zaradených do I. a II. pracovnej kategórie a ním odpracované roky a dni v I. pracovnej kategórii,

získané zo všeobecného systému poistenia na tento účel odporkyňa nedostatočne zohľadnila, čo
jeho osobu vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje. Poukázal na Haagsky dohovor z 13.1.2000 o
medzinárodnej ochrane dospelých osôb, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej
normesociálnehozabezpečeniaaDohovorč.128oinvalidných,starobnýchapozostalostnýchdávkach.
Taxatívnymi podmienkami nároku na starobný dôchodok je stanovená doba dôchodkového poistenia

15 rokov a fyzický vek 62 rokov, a tieto musia byť splnené súčasne, ak zákon neustanovuje inak. Z
týchto podmienok však existujú výnimky. Dôchodkový vek sa naďalej určuje podľa § 21 ods. 1 zákona
č. 100/1988 Zb. (55 a 20 rokov v I. kategórii) a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. (v rozpätí 56 - 59 rokov).
V závislosti od toho, koľko rokov doby zamestnania získal žiadateľ výkonom zamestnania v I. pracovnej
kategórii, v I. kategórii alebo II. kategórii funkcií. V tomto prípade je základnou podmienkou fyzický

vek 55 rokov, ktorý sa predlžuje podľa počtu rokov doby zamestnania v preferovaných kategóriách až
na 59 rokov. V súčasnosti má fyzický vek 58 rokov, mal by sa riadiť ust. § 21 zákona č. 100/1988
Zb., má nárok na starobný dôchodok podľa ods. 1 písm. b) a bol zamestnaný najmenej 15 rokov,
ale musí byť splnená aj podmienka, že bol od zamestnávateľa uvoľnený z dôvodov uvedených v §
12 ods. 3 písm. d) a e). Navrhovateľ spĺňa uvedené písmeno d, nakoľko bol uvoľnený v súvislosti s

uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení, tak ako to uvádza pracovná skupina pri
personálnom a školskom odbore VS MV SR Bratislava dňa 17.6.1993, kedy v zmysle zákona č. 87/1991
Zb. o mimosúdnej rehabilitácii bolo prepustenie zo služobného pomeru navrhovateľa rehabilitované a
dôvod prepustenia bol prekvalifikovaný na dôvod reorganizácie. Ďalej poukázal na ust. § 274 ods. 1 a §
255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že vykonával vojenskú náhradnú službu, službu policajta

a dobu rehabilitácie v rozsahu 16 rokov a 186 dní, a táto sa stala zakladajúcou na nárok na výsluhový
dôchodokpodľaosobitnéhopredpisu,pričommunebolpriznanýinvalidnývýsluhovýdôchodok,invalidný
dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a preto je obdobím dôchodkového poistenia v prospech
navrhovateľa aj obdobie jeho vojenskej náhradnej služby, služby policajta a doba rehabilitácie podľa §
255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a nie je možné pre neho stanoviť iné, menej výhodné podmienky pre

posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok. Poukázal tiež na to, že mu nevznikol nárok na starobný
dôchodok z I. kategórie funkcií podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., preto je potrebné v súlade s
§ 21 ods. 1 písm. b) a § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. hodnotiť jeho vojenskú náhradnú
službu, službu policajta a dobu rehabilitácie v rozsahu 16 rokov a 186 dní ako zamestnanie I. pracovnej
kategórie a v dôsledku toho odísť do starobného dôchodku vo veku 58 rokov, ktorý navrhovateľ dosiahol

11.7.2013, resp. vo veku 55 rokov, ktorý dosiahol dňa 11.7.2010. Navrhovateľ má za obdobie civilného
zamestnania od 1.9.1970 do roku 2010 zhodnotené aj ďalších 27 rokov a 53 dní, t. j. 27,1452 roka, podľa
stavu individuálneho účtu poistenca a spĺňa teda všetky podmienky pre vznik starobného dôchodku
oveľa skôr, ako v 62. roku veku. S poukazom na uvedené navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a
vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

Vo vyjadrení zo dňa 27.2.2014 odporkyňa s poukazom na totožné dôvody, ako sú uvedené aj v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Na pojednávaní konanom dňa 5.5.2014 navrhovateľ zotrval na svojom opravnom prostriedku s
poukazom na pripojené listinné dôkazy.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní poukázal na listinné dôkazy, a to oznámenie úradu FMV

pre ochranu Ústavy a demokracie č. W-627/P-90 zo dňa 25.6.1990 a č. W-19/P-XII.-90 zo dňa 22.3.1990
a okrem iného uviedol, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením jeho fyzickéhoveku 55 rokov v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., pretože bol zamestnaný najmenej
15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) a bol z tohto zamestnania uvoľnený z dôvodov
uvedených v§12ods.3písm.d)zákonač.100/1988Zb.osociálnomzabezpečení.Vprípadeúspechu

žiadal, aby protistrana bola zaviazaná trovami konania, ktoré vyčísli v zákonnej lehote troch dní.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie
odporkyne k veci zo dňa 27.2.2014 a s poukazom naň navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo
dňa 14.10.2013 ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s
administratívnym spisom odporkyne, s ostatným spisovým materiálom ako aj s predloženými listinnými

dôkazmi a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 26.8.2013, doručenou
odporkyni dňa 30.8.2013, požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 11.7.2013.

Navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov.

V zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa
za dobu pred 1.1.2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129), t. j. aj príslušníkov PZ, zaradená do I.
(II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená
do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené
v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. ako aj § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnaní do I., II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú
do 31.12.2023.

Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.1.2004 podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka, vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto
obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,

invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Z ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na účely
nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby služby
policajta. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi,
ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný

dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (t. j. doby tzv. civilného zamestnania). Z
obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, odboru sociálneho
zabezpečenia Bratislava č.: SPOU-OSZ-47.472-3/2013-VZ zo dňa 6.8.2013 bol navrhovateľovi podľa §
143h ods. 1 a ods. 2 v súlade s § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.4.2013 priznaný

od 1.1.2008 výsluhový dôchodok s nárokom na jeho výplatu odo dňa podania žiadosti, t. j. od 31.10.2012
v sume 68,92 € mesačne, zvýšený od 1.7.2013 na sumu 70,04 € mesačne. Podľa odôvodnenia
tohto rozhodnutia pre výpočet výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená podľa § 58
zákona doba trvania služobného pomeru 16 rokov a 186 dní (doba výkonu náhradnej vojenskej službyod 1.10.1974 do 28.2.1975, doba služobného pomeru príslušníka ZNB od 1.3.1975 do 23.1.1984
a doba mimosúdnej rehabilitácie od 24.1.1984 do 31.3.1991). Z listinného dôkazu - oznámenia zo
dňa 17.6.1993, ktoré vypracovala pracovná skupina pri personálnom a školskom odbore VS MV SR

Bratislava, vyplýva, že rehabilitáciou navrhovateľa nedošlo k zrušeniu rozkazu MV ČSSR č. 13/1984
o prepustení navrhovateľa zo služobného pomeru, ani k zrušeniu rozkazu o pozastavení výkonu jeho
služby. Z hľadiska jeho nárokov bol preklasifikovaný iba dôvod jeho prepustenia tak, ako keby bol
prepustený podľa § 100 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1970 Zb., teda z dôvodov reorganizácie.

Z listinného dôkazu - oznámenia Ministerstva vnútra SR, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava

č. SPOU-OSZ-47.472-13/2014-VZ zo dňa 15.1.2014 vyplýva, že doba od 24.1.1984 do 31.3.1991 sa u
navrhovateľa považuje za dobu trvania jeho služobného pomeru. Podľa § 30 zákona č. 87/1991 Zb. ak
došlo k neplatnému ukončeniu služobného pomeru vojakov z povolania alebo príslušníkov ozbrojených
zborov, posudzujú sa nároky na sociálne dávky vplývajúce zo zákonov o služobných pomeroch týchto
osôb, ako keby boli prepustené z reorganizačných dôvodov.

Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších

predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek
aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b),
ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e).

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako
zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1.1.2000 hodnotí služba vojakov z

povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti
tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie
I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Podľa § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred

rokom, v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných
opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné
obdobie.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva, že navrhovateľ po 31.3.1991
získalďalšiedobycivilnéhozamestnaniaapokiaľodporkyňauvedenédobynezhodnotila,nepostupovala

v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX
X . zo dňa 14.10.2013 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho v súlade s ust.
§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a
vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok
znova, pričom je viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).

Navrhovateľ bol v predmetnom konaní úspešným účastníkom konania, a preto má pri aplikácii ust. §
250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil
prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania prijatom na tunajšom súde dňa 12.5.2014

v celkovej výške 351,79 € vyčíslených podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 11 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je 1/6 výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p.. Vdávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania
rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového
základu. 1/13 výpočtového základu pre rok 2013 predstavovala 60,08 € a pre rok 2014 61,85 €. Pokiaľ

ide o trovy právneho zastúpenia, súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za

1) prevzatie a príprava zastúpenia v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 60,08 €,

2) účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 5.5.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo
výške 61,85 €,

3) režijný paušál za jeden úkon právnej služby v súlade s ust. § 15 písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky vo
výške 8,04 €,

4) náhrada za stratu času v súlade s § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 vyhlášky (spolu 11 polhodín
x 13,40 €) spolu vo výške 147,40 €,

5) cestovné vlakom z F. do Žiliny a späť spolu vo výške 24,38 € v súlade s § 16 ods. 4 a § 17
ods. 2 vyhlášky,

čo spolu predstavuje sumu 309,56 €.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že nejde priamo o dávkovú vec
v zmysle ust. § 11 ods. 4 druhej vety vyhlášky, a preto ním požadovanú základnú sadzbu tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby vo výške 130,16 € za rok 2013 a vo výške 134 € za rok 2014 neuznal.

Odporkyňa je teda povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 309,56
€ na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mariána Ďurinu, advokáta so sídlom L. X, XXX XX. F. X, číslo

bežného účtu: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. vedený v A. F. E., pobočka zahraničnej banky, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia

súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V Žiline, dňa 5. mája 2014

JUDr. Zuzana Jančárová

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková