Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/175/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212216327
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212216327.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so
sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, v konaní zastúpený BBH advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Gorkého 3, IČO: 36 713 066, proti žalovaným: 1. T. M., nar. XX. XX.
XXXX, 2. R. M., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom Z. A., A. XXX/XX, o zaplatenie 1.772,56 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 15. februára 2013,
č. k. 13C/643/2012-113, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovaných v 1./ a 2./

rade zaplatiť spoločne a nerozdielne priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach po 60 eur mesačne,
ako aj v zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1./ a 2./ rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) rozsudkom zo dňa 15. februára
2013, č. k. 13C/643/2012-113 rozhodol, že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 904,26 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
825,09 eur od 04. 07. 2012 až do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 60,- eur,
splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého

plnenia. Návrh v časti prevyšujúcej sumu 904,26 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania a v
časti úroku vo výške 13,15 % ročne zo sumy 1.431,91 eur od 04. 07. 2012 do zaplatenia zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vodôvodnenírozhodnutiapoukázalsúdnato,žežalobcasanávrhomdoručenýmsúdudňa14.08.2012
domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 1.772,56 eur spolu s 12,10 % úrokom ročne
zo sumy 1.439,91 eur od 04. 07. 2012 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.548,31
eur od 04. 07. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaným na

základe Zmluvy o splátkovom predaji č. 0212026544 z 18. 05. 2005 poskytol úver, ktorý sa žalovaní
zaviazali vrátiť spolu s úrokom. Žalovaní svoj záväzok riadne neplnili a k 03. 07. 2012 ich záväzok
predstavuje sumu 1.772,56 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1.439,91 eur, z riadnych úrokov vo
výške 90,46 eur, úrokov z omeškania vo výške 224,35 eur a nákladov vo výške 17,94 eur. Žalobca ďalej
uviedol, že zo sumy istiny vo výške 1.439,91 eur si uplatňuje úroky vo výške 12,10 % od 04. 07. 2012
až do ich zaplatenia. Úrok z omeškania si uplatňuje zo súčtu dlžnej istiny, úrokov a poplatkov, teda zo
sumy 1.548,31 eur od 04. 07. 2012 do zaplatenia. Žalobca na výzvu súdu podaním z 11. 01. 2013 doplnil

skutkové tvrdenia a uviedol, že žalovaní čerpali úver vo výške 2.323,57 eur (70.000,- Sk). Zostatok úveruk 31. 12. 2008 bol vo výške 1.608,89 eur (48.469,50 eur), keď žalovaní v období od 18. 05. 2005 do 31.
12. 2008 uhradili sumu 1.924,76 eur (57.985,80 Sk). Žalobca ich platby započítal na poplatky a náklady
súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a až následne na istinu. Žalovaní v období od 01. 01.

2009 uhradili sumu 960,76 eur a ich dlh k 31. 08. 2011 predstavoval sumu 1.498,03 eur, ktorá pozostáva
zo sumy istiny vo výške 1.439,91 eur, keď žalovaný v 1. rade ostatný raz uhradil splátku dňa 20. 03.
2010 a po 31. 08. 2011 už výška istiny nerastie. Žalovaná suma potom pozostáva zo sumy 1.439,91 eur
predpísanej do 31. 08. 2011, úrokov vo výške 90,46 eur vyčíslených ako 13,15 % úrok ročne zo sumy
1.439,91 eur od 01. 09. 2011 do 20. 02. 2012. Pozostáva aj z úroku z omeškania vo výške 224,25 eur,

ktorý je tvorený sumou 103,78 eur vyčíslenou od ostatnej úhrady splátky, teda od 21. 03. 2010 do dňa
konečnej splatnosti úveru a zo sumy 120,48 eur, ktorá predstavuje 21,15 % zo sumy 1.530,37 eur od 21.
02. 2012 do 03. 07. 2012. Náklady vo výške 17,94 eur predstavujú poplatky za správu úveru za august
2011 až január 2012 po 2,99 eur mesačne. Žalobca súčasne navrhol pripustiť zmenu petitu v časti úroku
tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi 13,15 % úrok ročne zo sumy 1.439,91 eur od 04. 07. 2012
do zaplatenia. Súd uznesením z 15. 02. 2013 pripustil žalobcom navrhnutú zmenu petitu v časti úroku, v

súlade s § 101 ods. 2 OSP pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu
a z výsluchu žalovanej v 1./ rade zistil, že jej manžel sa stal invalidom, prišiel o zamestnanie a odvtedy
nepracuje, majú finančné problémy, preto ponúkali žalobcovi nový splátkový kalendár niekedy v lete roku
2012, ale tento trval na úhrade celého dlhu jednou sumou. Podľa nej je ich dlh nižší, no tento nevyčíslila
a požiadala o umožnenie platenia v splátkach, lebo manžel je invalid a ich dve deti (17 rokov a 12 rokov)

študujú. Aj žalovanému v 2./ rade sa žalovaná suma zdá vysoká a zo žaloby nevie, ktoré splátky sú
žalované a ktoré uhradili. V roku 2008 sa stal 70 % invalidom a odvtedy je bez zamestnania.

Súd v súlade s § 118 ods. 2 OSP prítomných oboznámil, že nemá preukázanú dôvodnosť výšky
žalovanej sumy. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že v danom prípade sa
jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej boli

žalovaní v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v predmete svojej
činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade ide o žalobcom
vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaní nemali možnosť reálne
ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č.
258/2001 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských

zmlúv od 01. 04. 2004 predpisom lex specialis a podľa názoru súdu ide aj v prípade spotrebiteľského
úveru o spotrebiteľskú zmluvu, čo znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom
č. 258/2001 Z. z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane
všeobecných ustanovení o záväzkoch. Aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech

spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb., § 53 a nasl. OZ, vzhľadom na prechodné ustanovenia OZ
(§ 879j/, § 879l/, § 879m/ OZ) a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. Z vykonaného dokazovania považoval
za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bola dňa 18. 05. 2005 uzavretá Zmluva o splátkovom
úvere č. 0212026544, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 70.000,- Sk, ktorý

sa žalovaní zaviazali splatiť mesačnými splátkami po 1.330,- Sk pri úrokovej sadzbe 12,10 % ročne
a RPMN vo výške 6,5 %, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20. 06. 2005 a konečná
splatnosť úveru bola 20. 02. 2012. Poplatok za správu úveru bol 50,- Sk mesačne. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaní mali 81 mesačnými splátkami uhradiť žalobcovi sumu 111.780,- Sk (81 x 1.330,- Sk + 81
x 50,- Sk), z ktorej suma 4.050,- Sk predstavuje poplatky za správu úveru do konečnej splatnosti úveru

a suma 37.730,- Sk predstavuje úrok z úveru (81 x 1.330 - 70.000). Žalovaní žalobcovi titulom splátok
uhradili, podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaní nerozporovali, sumu 1.924,76 eur a sumu 960,76 eur,
teda úhrnom uhradili sumu 2.885,52 eur. Žalobca neuviedol, ako konkrétne zúčtoval platby žalovaných.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaní k 20. 03. 2010 uhradili sumu 2.885,52 eur (1.924,76 eur + 960,76 eur),
žalobcovia mali k uvedenému dňu preplatok vo výške 228,54 eur, keďže za 58 splátok splatných do 20.

03. 2010 vrátane, mali uhradiť sumu 2.656,98 eur, vrátane poplatku za vedenie účtu po 50,- Sk mesačne
(58 x 45,81 eur). Preplatok vo výške 228,54 eur zodpovedá bez 0,51 eur ďalším 5 splátkam splatným
20. 04. 2010, 20. 05. 2010, 20. 06. 2010, 20. 07. 2010 a 20. 08. 2010, preto žalovaní neboli v omeškaní
s ich úhradou. Keďže od 20. 03. 2010 podľa žalobcu nerealizovali žiadnu splátku, od márneho uplynutia
lehoty splatnosti splátky splatnej 20. 09. 2010 až do konečnej splatnosti úveru dňa 20. 02. 2012 boli

žalovaní v omeškaní s ich úhradou, keď mali uhradiť 18 splátok po 45,81 eur, teda sumu 824,58 eur,
ktorá predstavuje dlžné splátky žalovaných a po pripočítaní nedoplatku vo výške 0,51 eur zo splátkysplatnej 20. 08. 2010 pokrytej preplatkom žalobcov, dlh žalovaných na splátkach, vrátane poplatkov za
vedenie účtu, predstavuje sumu 825,09 eur.

Žalobca tvrdil, že úrok z omeškania do 03. 07. 2012 predstavuje sumu 224,25 eur, ktorej spôsob

vyčíslenia nešpecifikoval. Odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty splatnosti 18 splátok
splatných vždy 20. deň v mesiaci, od 20. 09. 2010 až do 20. 02. 2012, teda od 21. 09. 2010 do 03.
07. 2012 vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ vo výške určenej v
§ 3 nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., resp. od 21. 09. 2011 vo výške 8 % ročne na základe tvrdení
žalobcu. Žalobca neuviedol akým úrokom z omeškania úročil dlžné mesačné splátky splatné od 20. 09.

2010, a tak súd splátky splatné od 20. 09. 2010 do 20. 08. 2011 vrátane, úročil úrokom z omeškania
o 8 percentuálnych bodov vyšším ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška
základnej úrokovej sadzby ECB k 21. 09. 2010 až 21. 08. 2011 bola 1 %., preto žalobcovi vznikol nárok
na 9 % úrok z omeškania ročne zo súm dlžných splátok a poplatkov v úhrnnej výške po 45,81 eur
mesačne, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti splátok splatných 20. 09. 2010, 20.
10. 2010 až 20. 03. 2011 vrátane, ako aj nárok na 9,25 % úrok z omeškania ročne zo súm dlžných splátok

a poplatkov v úhrnnej výške po 45,81 eur mesačne odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti
splátok splatných 20. 04. 2011, 20. 05. 2011 a 20. 06. 2011 vrátane a na 9,50 % úrok z omeškania ročne
zo súm dlžných splátok a poplatkov v úhrnnej výške po 45,81 eur mesačne odo dňa nasledujúceho po
uplynutílehotysplatnostisplátoksplatných20.07.2011a20.08.2011.Taktovyčíslenýúrokzomeškania
dlžných mesačných splátok splatných od 20. 09. 2010 do 20. 08. 2011 vrátane, predstavuje až do 03.

07. 2012 úhrnom sumu 66,50 eur. Úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžných mesačných splátok
splatných vždy 20. deň v mesiaci, od splátky splatnej 20. 09. 2011 až do ostatnej splátky splatnej 20.
02. 2012, predstavuje od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty splatnosti každej z uvedených splátok
až do žalobcom vymedzenej doby 03. 07. 2012 sumu 12,67 eur. Na základe uvedeného súd mal za
preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na úrok za omeškanie s úhradou 18 dlžných splátok splatných

vždy 20. deň v mesiaci, od 20. 09. 2010 až do 20. 02. 2012, a to za obdobie od 21. 09. 2010 do 03. 07.
2012 vo výške 79,17 eur (12,67 + 66,50 eur).

Ďalej súd poukázal na to, že zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti,
pričom okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností

účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy
právnejnormy,potomspravidlaaninemôžesplniťdôkaznúpovinnosť.Kprípadnejargumentáciižalobcu,
že dôvodnosť jeho nároku v časti zmluvného úroku a úroku z omeškania vyplýva z predložených
listinných dôkazov súd poznamenal, že predloženie výpisu z účtu žalovanej nie je možné považovať

za zákonom vyžadované opísanie rozhodujúcich skutočností (§ 79 ods. 1 OSP). Bolo by v rozpore s
ústavnou zásadou rovnosti účastníkov (čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd), aby súd svojou
činnosťou (analýzou predložených listín) v podstate plnil (a nahradzoval) procesnú aktivitu žalobcu,
keďže ide o splnenie požiadavky kladenej na žalobcu ustanovením § 79 ods. 1 veta druhá OSP. V danom
prípade žalobca, napriek výzve súdu, až do vyhlásenia dokazovania za skončené, súdu nespresnil

rozhodujúceskutočnostinapreukázaniedôvodnostijehonárokunažalovanépeňažnéplnenienadsumu
dlžných splátok, v ktorých je zahrnutá aj suma úroku z úveru, vyčísleného do konečnej splatnosti úveru ,
vrátane poplatkov za správu úveru ako aj úroku z omeškania v úhrnnej výške 904,26 eur (825,09 eur -
dlžné splátky a poplatky + 12,67 eur - úrok z omeškania do 03. 04. 2012 z dlžných splátok splatných od
20. 09. 2011 do 20. 02. 2012 + 66,50 eur - úrok z omeškania do 03. 04. 2012 z dlžných splátok splatných

od 20. 09. 2010 do 20. 08. 2011 vrátane). Podľa názoru súdu je úročenie iných súm než zostatku istiny
úveru neprípustné, a tak je neprípustné aj úročenie sumy úroku z úveru zahrnutého v dlžných splátkach
(ďalším) úrokom z úveru, resp. úrokom z omeškania. Je to v rozpore aj s § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, resp. oba úroky sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ), ktoré sa ďalej neúročí.
Úrok z úveru vyjadruje „cenu - odplatu“ za poskytnuté peňažné prostriedky až do konečnej splatnosti

úveru, v danom prípade do 20. 02. 2012. Úrokom z úveru sa úročí istina čerpaného úveru, teda neúročia
sa ním ani poplatky, či úrok z úveru. Nepreukázaným zostal, po zmene petitu, aj nárok žalobcu na 13,15
% úrok ročne zo sumy 1.431,91 eur od 04. 07. 2012 až do zaplatenia, najmä keď uvedeným úrokom
sa úročí istina čerpaného úveru len do konečnej splatnosti úveru (20. 02. 2012). Po uplynutí konečnej
lehoty splatnosti (ostatnej splátky), má veriteľ dlžníka nárok len na úrok z omeškania z dlžných splátok,

keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Navyše,
je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovanéhopod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do
splatnosti dlhu, v danom prípade do 20. 02. 2012, ktoré nepochybne aj v danom prípade boli rozpočítané
do 81 anuitných mesačných splátok. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu nepovažoval ani v časti

žalovaného 13,15 % úroku z úveru od 04. 07. 2012, ale ani od 21. 02. 2012, za dôvodný. Žalobca až do
vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal, že by žalovaní mali dlh vo výške prevyšujúcej sumu
904,26 eur, ktorá predstavuje dlžné splátky vo výške 825,09 eur a úrok za omeškanie s ich úhradou
vyčíslený do 03. 07. 2012 vo výške 79,17 eur, preto súd návrh žalobcu v časti prevyšujúcej uvedenú
sumu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom na preukázanie dôvodnosti návrhu

nad uvedenú sumu, a to až do žalovanej sumy 1.772,56 eur. Pretože žalovaní svoj peňažný záväzok
riadne a včas neuhradili, dostali sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Občiansky zákonník v §
517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. kogentne (zmluvné strany sa od tejto
úpravy nemôžu odchýliť; ak by sa aj mohli, nemôžu sa odchýliť v neprospech spotrebiteľa s poukazom
na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ustanovujú maximálnu výšku úrokov z omeškania pri omeškaní
splnenímpeňažnéhoobčianskoprávnehozáväzku.Vzmyslenaznačenéhosúdpovažujezmluvnývzťah

medzi žalobcom a žalovanými za občianskoprávny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Žalovaní sa podľa žalobcu dostali do omeškania dňom 04. 07. 2012, keď úrok
z omeškania do uvedeného dňa žalobca zahrnul do žalovanej istiny. So sumou dlžných splátok úveru
a poplatkov vo výške 825,09 eur bola žalovaná v omeškaní aj po 04. 07. 2012, a tak žalobcovi vznikol
nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 04. 07. 2012 bola 1 %, preto žalobcovi vznikol
nárok na 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy dlžných splátok úveru a poplatkov v úhrnnej výške 825,09
eur, avšak s poukazom na § 153 ods. 2 OSP súd žalobcovi priznal ročný úrok z omeškania v žalovanej 8
% výške. Súd návrh žalobcu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. Takto zistený skutkový
stav súd právne posúdil podľa ustanovení § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 06. 2006 a podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30. 06. 2007.

Lehotu na plnenie súd žalovaným určil v súlade s § 160 ods. 1 OSP, pričom im uložil povinnosť uhradiť
prisúdenú istinu s príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach, pod hrozbou straty výhody
splátok z dôvodu, že príjem žalovanej v 1./ rade spolu s invalidným dôchodkom žalovaného v 2./ rade

nedovoľuje žalovaným, bez ohrozenia existencie ich štvorčlennej rodiny s dvomi maloletými deťmi,
uhradiť súdom prisúdenú sumu istiny s príslušenstvom naraz. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný
(51 %), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, úroku z úveru a v časti úroku z omeškania je úspechom
žalovaných (49 %), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, a to v nepriznanej časti žalovanej istiny, v časti
nepriznaných úrokov z omeškania, v časti rozhodnutia o plnení dlhu v splátkach, v časti zamietnutých
riadnych úrokov a v časti trov právneho zastúpenia podal žalobca písomne v zákonnej lehote odvolanie,
v ktorom žiadal, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu
1.772,56 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 1.548,31 eura od 04. 07. 2012

do zaplatenia, s riadnym úrokom vo výške 13,15 % p. a. zo sumy 1.431,91 eura od 04. 07. 2012
do zaplatenia na bankový účet navrhovateľa vedený v Z., a.s. č. ú. XXXXXXXXX/XXXX a záväzok
vzniknutý z titulu Zmluvy o splátkovom úvere II na bankový účet žalobcu vedený v Z. sporiteľni, a.s.
č. ú. XXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žiadal, aby žalovaní boli povinní
zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového konania vo výške 112,50 eura ako i trovy odvolacieho konania

tak, ako budú vyčíslené a trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní za dva úkony právnej
služby (prevzatie a príprava veci, podanie na súd) v celkovej výške 213,50 eura na číslo účtu právneho
zástupcu žalobcu vedeného v H. banke, a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX a trovy právneho zastúpenia
v odvolacom konaní tak, ako budú žalobcom vyčíslené, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
prípadne aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania žalobca konštatoval, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 15.
02. 2013 zamietol, okrem iného, návrh v časti istiny prevyšujúcej sumu 904,26 eura s tým, že žalobca
nepreukázal, že by žalovaní mali dlh vo výške prevyšujúcej sumu 904,26 eura. Ako žalobca predložil
podrobnú dokumentáciu, ktorá preukazuje jednotlivé splátky žalovaných na dlžnú sumu, ako aj to, ako
boli tieto splátky započítané a ako v dôsledku toho, že žalovaní neplnili riadne, narastala dlžná suma o

riadny úrok a úrok z omeškania. Dovolil si zhrnúť skutočnosti, ktoré už boli uvedené v prvostupňovomkonaní. Uviedol, že žalobca predložil výpis z úveru č. 0212026544 za obdobie od 18. 05. 2005 do 31.
12. 2008 (ďalej len Výpis č. 1), výpis z úveru č. 0212026544 (ďalej len Výpis č. 2) za obdobie od 01.
01. 2009 do 31. 08. 2011, ako aj prehľad o transakciách na úverovom účte č. 0212026544/0900 od

19. 09. 2011 do 20. 12. 2012 (ďalej len Prehľad o transakciách) a podrobne špecifikoval výšku istiny,
riadnych úrokov a úrokov z omeškania. Z Výpisu č. 1 jednoznačne vyplýva skutočnosť, že odporcovia
v 1./ a 2./ rade skutočne čerpali finančné prostriedky v zmysle Zmluvy o úver č. 0212026544 a z
výpisu jednoznačne vyplýva, že zostatok úveru predstavoval ku dňu 31. 12. 2008 sumu resp. konečný
zostatok vo výške 48.469,50 SKK, čo po prepočítaní konverzným kurzom 30,126/1 EURO predstavuje

sumu 1.608,89 eura. Žalovaní v rozhodnom období od 18. 05. 2005 do 31. 12. 2008 uhradili sumu
predstavujúcu 57.985,30 SKK, ktorá po prepočte konverzným kurzom predstavuje sumu 1.924,78 eura.
Z príslušného Výpisu č. 1 možno vyčítať platobnú bilanciu žalovaných a ako prvý deň zhoršenia ich
platobnej bilancie možno určiť na deň 20. 12. 2005, kedy zrealizovali úhradu predpísanej mesačnej
splátky úveru v sume 689 SKK, t. j. 22,87 eura, namiesto predpísanej mesačnej splátky vo výške 1.330
SKK, t. j. 44,15 eura a následne hradili sporadicky, v nezodpovedajúcej výške splátok. V zmysle čl. III

bod 7 Zmluvy o splátkovom úvere, ktorá bola priložená k návrhu, je dlžník povinný v prípade omeškania
so splácaním pohľadávky úveru platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením a
zároveň dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s
úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí. Nakoľko žalovaní neplnili svoj záväzok
vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne a včas, narastala dlžná suma o úroky a úroky z omeškania a

žalobca si započítal splátky najskôr na poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky
a istinu, a to všetko v uvedenom podaní. Vo Výpise č. 2 sa uvádza počiatočný zostatok úveru ku dňu
01. 01. 2009 v sume 1.608,89 eura. Žalovaní v období od 01. 01. 2011 do 31. 08. 2011 uhradili sumu
960,76 eura, pričom konečný zostatok ku dňu 31. 08. 2011 predstavoval sumu 1.498,30 eura. Táto
suma pozostáva z istiny vo výške 1.439,91 eura, ktorá predstavuje súčet sumy finančných prostriedkov

skutočne čerpaných žalovanými, riadnych úrokov a poplatkov za správu úveru predpísaných žalobcom
do dňa 20. 03. 2010, t.j. do doby, kedy žalovaný v 1./ rade uhradil poslednýkrát splátku žalobcovi,
ako aj úrokov z omeškania predpísaných žalobcom za obdobie od 21. 03. 2010 do 31. 08. 2011. Po
31. 08. 2011 už výška istiny nerastie a žalobca predpisuje žalovaným už len riadne úroky v sadzbe
13,15 % p. a. zo sumy istiny vo výške 1.439,91 eura do dňa konečnej splatnosti úveru, t. j. do 20.

02. 2012, ako aj úroky z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy istiny vo výške 1.439,91 eura do
20. 02. 2012, taktiež poplatky za správu úveru vo výške 2,99 eura v zmysle Sadzobníka poplatkov zo
dňa 20. 02. 2012. Odo dňa 21. 02. 2012 došlo u žalobcu k internej zmene vo vyčísľovaní riadnych
úrokov a úrokov z omeškania tak, že tieto predpisuje už iba v jednej sadzbe vo výške 21,15 %
p.a., uvedená hodnota predstavuje súčet sadzby riadnych úrokov vo výške 13,15 % p.a. a sadzby

úrokov z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 1.530,37 eura, ktorá sa skladá zo sumy istiny vo
výške 1.439,91 eura, riadnych úrokov vo výške 90,46 eura až do zaplatenia. Žalobca predložil súdu
aj podpornú dokumentáciu s názvom „Prehľad o transakciách“, z ktorej vyplýva, že po 20. 02. 2012
žalobca predpisuje žalovaným už len úroky vo výške 21,15 % p.a. zo sumy 1.530,37 eura. Z tohto titulu
si žalobca svojím návrhom uplatnil pohľadávku voči žalovaným, ktorá bola vyčíslená ku dňu 03. 07. 2012

a pozostáva z istiny vo výške 1.439,91 eura, riadnych úrokov vo výške 90,46 eura a úrokov z omeškania
vo výške 224,25 eura a nákladov za správu vo výške 17,94 eura. Žalobca nepovažuje za pravdivé
tvrdenie súdu, že neuviedol, ako konkrétne zúčtoval platby od žalovaných, keďže vo svojom vyjadrení
zo dňa 11. 01. 2013 jednoznačne uviedol, akým spôsobom zúčtoval platby žalovaných, a to podrobnou
špecifikáciou jednotlivých platieb a ich zostatkov a všetky svoje tvrdenia dokladoval súdu príslušnou

dokumentáciou. Podľa názoru žalobcu nie je pravdivé ani konštatovanie súdu, že ku dňu 20. 03. 2010
mali žalovaní preplatok, keďže od 20. 12. 2005, t.j. pol roka po uzavretí zmluvy, boli permanentne v
omeškaní a neuhrádzali splátky v plnej výške, takže im dlžná suma neustále narastala o úrok a úroky
z omeškania z jednotlivých splátok a od 20. 03. 2010 už z ich strany nebola uskutočnená žiadna
úhrada. Okrem uvedenej nezrovnalosti výpočtu dlžnej sumy v rozpore s predloženými dôkazmi považuje

žalobca rozhodnutie súdu za nesprávne, protichodné, a teda i nepreskúmateľné. Žalobca má za to, že
Okresný súd Komárno vec nesprávne právne posúdil, keď zamietol návrh žalobcu v časti prevyšujúcej
sumu 904,26 eura, rozhodnutie súdu je v tejto časti nepreskúmateľné, lebo na jednej strane tvrdí, že
žalobca svoje tvrdenia riadne preukázal a na druhej strane uvádza, že má niektoré z nich (vrátane
istiny prevyšujúcej sumu 904,26 eura) za nepreukázané a z predložených dôkazov nedostatočne

zistil skutkový stav. Súd podľa žalobcu aj nedostatočným spôsobom zistil skutočnosti potrebné na
presvedčivé zdôvodnenie svojho rozhodnutia, keďže zaviazal žalovaného na úhradu peňažného plnenia
v splátkach bez akéhokoľvek zistenia sociálnych, majetkových, finančných a osobných pomerov a vtejto časti sa riadil len tvrdeniami žalovaných na pojednávaní, ktorí žiadnym spôsobom nepreukázali
svoje tvrdenia o nepriaznivej finančnej a majetkovej situácii.

Žalobca súdu vytýkal, že mu priznal úrok z omeškania len zo sumy 825,09 eura, namiesto sumy

1.548,31 eura. Uviedol, že v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka je zmluva o
úvere absolútnym obchodom, a keďže zmluva o splátkovom úvere spĺňa podstatné náležitosti zmluvy
o úvere, obligatórne sa na ňu vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa bodu 7.4.4 prvá
veta Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pokiaľ je klient v omeškaní so
splácaním úveru alebo jednotlivých splátok úveru, banka je oprávnená požadovať od klienta okrem

úrokov tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky, pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania
denne od prvého dňa omeškania (vrátane) až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia
dlžnej čiastky (vrátane). Pokiaľ je klient v omeškaní so zaplatením úrokov, zmluvných pokút, poplatkov,
odmien, náhrady škody a nákladov vynaložených bankou alebo iných peňažných záväzkov, je banka
oprávnená požadovať od klienta úroky z omeškania z dlžných čiastok, pričom dlžné čiastky sa úročia
úrokmi z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane) až do dňa

bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia príslušnej dlžnej čiastky (vrátane). Žalobcom uplatnené
úroky z omeškania prislúchajú žalobcovi zo všetkých dlžných čiastok, vrátane riadnych úrokov, a to
až do doby, kým žalovaní nevrátia poskytnuté peňažné prostriedky. Pokiaľ ide o dobu, za ktorú má
žalobca ako veriteľ nárok na riadny úrok, tvrdenie súdu, že po dohodnutej konečnej splatnosti nemá už
veriteľ nárok na riadny úrok, je v priamom rozpore s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka

a takýmto výkladom by sa veriteľ, ktorého dlžník je v omeškaní, dostal do horšieho postavenia, ako
veriteľ dlžníka, ktorý spláca riadne a včas. V zmysle ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je
povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť
len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Žalobca má za to, že predmetné
ustanovenie sa vzťahuje výlučne na predčasné splatenie úveru a nie na prípad žalovaných, ktorí sa

naopak dostali so splatením úveru do omeškania. Podľa bodu 7.4.2 prvá veta Všeobecných obchodných
podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane). Z podstaty úveru ako ceny za používanie peňažných
prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Keďže súd
v merite veci nesprávne vec posúdil, následkom toho je nesprávne i rozhodnutie súdu o trovách konania.

Žalobca vytýkal súdu, že rozhodol o trovách bez akéhokoľvek odôvodnenia, keď žalobcovi nepriznal
trovy konania ani pomerne v časti, v ktorej bol úspešný, preto je podľa neho rozhodnutie arbitrárne,
vydané v rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP a tým aj nepreskúmateľné.

Žalovaní sa k odvolaniu, napriek výzve súdu prvého stupňa, nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej zamietajúcej časti výroku ako aj v časti výroku o trovách konania (§ 212 ods. 1 OSP)
a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP)
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietajúcej časti výroku o povinnosti žalovaných v 1./ a 2./ rade zaplatiť spoločne a nerozdielne
priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach po 60 eur mesačne, ako aj v zamietajúcej časti výroku a

výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyžaduje, aby sa odvolací súd plne stotožnil s jeho
procesným postupom a závermi. Zásadným kritériom je vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
Vecnou správnosťou sa rozumie správnosť skutkových zistení a správnosť právneho posúdenia veci.
Práve z vyššie spomínanej situácie vychádza koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v

odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie (s náležitosťami podľa § 157 ods. 2), ale obmedzí sa len
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť
ďalšiedôvodynazdôrazneniesprávnostipreskúmavanéhorozhodnutia.Právonaodôvodneniesúdnehorozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúce.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II.ÚS 78/2005, podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom súdom prvého stupňa považuje odvolací súd za dostatočné,

prvostupňový súd sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania a tieto
aj správne jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a dospel k správnemu záveru o potrebe
zamietnutia návrhu žalobcu prevyšujúceho sumu 904,26 eura, ako aj v prevyšujúcej časti úroku z
omeškania a v časti úroku vo výške 13,15 % ročne zo sumy 1.431,91 eura od 04. 07. 2012 do zaplatenia
a rovnako tak aj v časti výroku o trovách konania. Za správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie

súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaných v 1./ a 2./ rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach po 60 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až do úplného zaplatenia pod následkami straty
výhody splátok.

Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné splniť ju do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Povolenie splátok na plnenie patrí medzi procesné úkony súdu, ktorý na základe voľnej úvahy môže
sám, nezávisle od návrhu účastníkov, uvážiť, či je povolenie zmienenej výhody vhodné so zreteľom na

sociálne pomery toho, komu sa ukladá povinnosť na plnenie ako aj so zreteľom na výšku prisúdenej
sumy alebo na iné okolnosti prípadu.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa výrok o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi prisúdenú
sumu s príslušenstvom v splátkach riadne odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP, keď
prihliadol na to, že príjem žalovanej v 1./ rade spolu s invalidným dôchodkom žalovaného v 2./ rade,

z ktorého vyživujú aj dve maloleté deti, im nedovoľuje bez ohrozenia ich existencie uhradiť prisúdenú
istinu s príslušenstvom naraz.

Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k zamietavej časti výroku rozsudku, súd
prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový
stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému

dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych
skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Je
nesporné, že žalovaní v 1./ a 2./ rade sa v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 18. mája 2005 č.
0212026544, uzatvorenej podľa § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov zaviazali poskytnutý spotrebný úver vo výške 70.000,- Sk (čo v prepočte na

aktuálnu menu euro v SR predstavuje 2.323,57 eura) vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi vo výške
úrokovej sadzby 12,10 % p.a., s poplatkom za poskytnutie úveru 1.400,- Sk (t. j. 46,47 eura), poplatkom
za správu úveru 50,- Sk (1,66 eura) v mesačných splátkach po 1.330,- Sk (44,15 eura), pričom splatnosť
prvej splátky bola 20. 06. 2005 a konečná splatnosť úveru 20. 02. 2012. Odvolateľ namieta nesprávne
práve posúdenie, majúc za to, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval na danú vec ust. § 517 ods.

2 Obč. zákonníka o úroku z omeškania, majúc za to, že správne mal aplikovať ust. § 369 ods. 1Obch. zákonníka, z dôvodu, že uzatvorený zmluvný vzťah - zmluva o splátkovom úvere - je absolútnym
obchodom v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zákonníka a spravuje sa Obchodným zákonníkom.

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý je potrebné chápať komplexne. Do Slovenského

právneho poriadku sa aproximovali viaceré smernice Európskej rady a parlamentu, ktoré upravujú
ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale ide o druh zmluvy,
pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj osobitné predpisy ustanovujú osobitné podmienky.
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a
dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho

zákonníka, ale aj uzatvárané podľa Obchodného zákonníka a osobitných predpisov. Z hľadiska ochrany
spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť
ich obsah. Súd má v prípade uvedených spotrebiteľských zmlúv povinnosť ex offo skúmať, či takáto
zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ust. § 54 Obč. zákonníka.

Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona (OZ) v neprospech spotrebiteľa.

V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je
absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zákonníka a spravuje sa ust.
§ 479 a nasl. Obch. zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. §
52 a nasl. Obč. zákonníka, ako aj ust. osobitného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného

zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj
vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ust. § 52 a nasl. Obč. zákonníka o ochrane
spotrebiteľa a ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z., pričom tento právny

predpis v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme. Veriteľom v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba
poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, prikazuje
aplikovať ustanovenia Obč. zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa
priaznivejšie, ako príslušné ustanovenia Obch. zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Obč. zákonníka
predstavujekorektívprepoužiteustanoveníObch.zákonníka,atoajnapriekcharakteruúverovejzmluvy

ako absolútneho obchodu podľa Obch. zákonníka. Uvedené znamená, že Obch. zákonník možno v
prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Obč.
zákonníka. Pokiaľ zmluvné strany dojednali v zmluve úrok z omeškania, ktorý je síce v súlade s
úpravou § 369 ods. 1 Obch. zákonníka, ale presahuje úrok z omeškania prípustný podľa § 517 ods. 2
Obč. zákonníka, dojednanie úroku z omeškania nad výšku prípustnú podľa predpisov Obč. zákonníka

predstavuje neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je povinný na
neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať a nepriznať na základe nej požadované plnenie. Čo sa týka
úrokov z omeškania ich výšku zákon č. 258/2001 Z. z. neupravoval. Takáto úprava bola obsiahnutá
v dvoch právnych predpisoch, a to v ust. § 369 Obchodného zákonníka a v ust. § 517 Občianskeho
zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase uzatvorenia zmluvy výšku úrokov pri jej

dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, Občiansky zákonník neumožňoval priznať vyššiu výšku
úrokov z omeškania, než ako to vyplývalo z ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., teda maximálne
len do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola v tomto
smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto

súvislosti je právne významné ust. § 54 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznávaaleboinakzhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.Vzhľadom na uvedené skutočnosti je predmetná zmluva o splátkovom úvere zo dňa 18. mája 2005
spotrebiteľskou zmluvou, pretože aj z hľadiska jej obsahu (výška úveru 2.323,57 eura) je potrebné túto
zmluvu zaradiť pod režim ustanovenia § 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.
Súd prvého stupňa správne posudzoval predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a ods.
1, 2 zákona č. 634/1992 Zb., podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. K obsahu posúdenia predmetnej zmluvy je potrebné uviesť, že Smernica
Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 neurčila zmluvné typy, ktoré môžu

mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva, upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva,
môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho
spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana
v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách
uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.

Pre úplnosť veci, vzhľadom na námietky žalobcu, odvolací súd uvádza, že podľa právnej úpravy ochrany

spotrebiteľa v práve Európskych spoločenstiev a Európskej únie ako i podľa platného právneho poriadku
Slovenskej republiky, každý typ zmluvy môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, a preto takúto povahu
môže mať aj zmluva uzatvorená i podľa Obchodného zákonníka, teda i predmetná úverová zmluva,
ktorá bola medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanými v 1./ a 2./ rade ako spotrebiteľmi uzavretá v
zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Takáto konštatácia súdu prvého stupňa je právne dôvodná

i napriek tomu, že Obchodný zákonník spotrebiteľskú zmluvu ako osobitný typ zmluvy nepozná.

Podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98)
dohodnutéúroky(zmluvnéúroky)zposkytnutýchprostriedkovpatrialendosplatnostidlhu(jehosplátok).
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného
zákonníka. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v opačnom prípade

by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na
tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie
od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských

úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie
vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič
to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje
celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie
už úrokov z úveru.

Správne túto situáciu rozanalyzoval súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti
od toho upravil sumy, ktoré je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky z
úveruvčaseposplatnosticeléhoúveru,pokiaľtunastupujerežimplateniaúrokovzomeškania.Odvolací
súd v tejto súvislosti nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané
rozhodnutie okresného súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp.

za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne
odôvodneným právnym názorom okresného súdu, ktorý jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil
rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo
žalobcovi nepriznal istinu v časti prevyšujúcej sumu 904,26 eura ako aj v prevyšujúcej časti úroku z
omeškania a v časti úroku vo výške 13,15 % p.a. zo sumy 1.431,91 eura od 04. 07. 2012 do zaplatenia a

tiežsprávneuviedol,žeúrokomzúverusaúročíistinačerpanéhoúverulendokonečnejsplatnostiúveru.
Zmluvnými úrokmi nazývame vopred dohodnutú odplatu za užívanie istiny. Úroky predstavujú hodnotu
peňazí respektíve stratu veriteľa v dôsledku zmeny hodnoty peňazí. Výšku úrokov neustanovuje právny
predpis, aj výška závisí od dohody zmluvných strán. Úroky z úveru predstavujú odmenu (odplatu) za
peňažné prostriedky, ktoré boli poskytnuté na požiadanie dlžníka podľa príslušnej zmluvy o úvere. Úroky

sú splatné v dohodnutej dobe inak spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Zmluvné úroky
je potrebné odlíšiť od úrokov z omeškania, na ktoré vzniká veriteľovi právo zo zákona (§ 517 ods. 2 OZ,
§ 369 ods. 3 Obch. zák.). Úroky z omeškania sú majetkovou sankciou za oneskorené splatenie peňažnejpohľadávky. Úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale jej príslušenstvom, čo nepochybne
vyplýva z ust. § 121 ods. 3 OZ.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia a právnych záverov vyplýva, že zmluvné úroky predstavujú

odmenu za poskytnutie finančných prostriedkov a úroky z omeškania sú sankciou za to, že dlžník
oneskorene splatil svoj dlh. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, z akého dôvodu v plnom
rozsahu nepriznal žalobcovi ním požadovanú istinu s príslušenstvom, keď uviedol, že žalobca
do vyhlásenia rozsudku, napriek výzve súdu, nespresnil rozhodujúce skutočnosti na preukázanie
dôvodnosti jeho nároku na žalované plnenie nad sumu dlžných splátok, v ktorých je zahrnutá aj suma

úroku z úveru, vyčísleného do konečnej splatnosti úveru, vrátane poplatkov za správu úveru ako aj
úroku z omeškania, v úhrnnej výške 904,26 eura. Odvolací súd k tomu poznamenáva, že žalobca riadne
nešpecifikoval za požadované obdobie výšku a spôsob výpočtu úrokov z úveru a následne zostatok
úveru,anispôsobvýpočtuúrokovzomeškaniaazavecnenesprávnepovažujeodvolacísúdajvyčíslenie
riadnych úrokov z úveru a úrokov z omeškania v jednej sadzbe 21,5 % p.a. ako súčtu sadzby riadnych
úrokov vo výške 13,5 % p.a. a sadzby úrokov z omeškania vo výške 8 % p.a.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v súlade s
ustanovením § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil, vrátane
výroku o trovách konania, ktorý je taktiež vecne správny a v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 OSP
vzhľadom k pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konania. V ostatnom poukazuje odvolací súd na
výstižné a správne dôvody súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (§ 219

ods. 2 OSP).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešní žalovaní v 1./ a 2./ rade si náhradu trov konania
neuplatnili a žiadne trovy im ani v priebehu odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd žalovaným

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.