Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/132/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712207723
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712207723.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa C. J. nar.
X.X.XXXX bývajúceho v obci J. č. XXX zast. matkou L. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v obci J. č. XXX
proti odporcovi E. J. nar. X.X.XXXX bývajúceho v S. F. Z. č. XX o určenie výživného o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 17P 159/2012-20 z 11.7.2012 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 17P 159/2012-56 z 30.10.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určenie výživného odporcu pre navrhovateľa za obdobie od
25.5.2012 do 31.1.2013.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o určenie výživného odporcu pre navrhovateľa od 1.2.2013 do budúcna,
dlžnom výživnom, trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa
výživným 170,- € mesačne, ktoré ho zaviazal platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 25.5.2012 do
budúcna. Dlžné výživné 120,- € za mesiac jún 2012 povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po
30,- € spolu s bežným výživným počnúc mesiacom august 2012 pod následkami straty výhody splátok
v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. V dopĺňacom rozsudku rozhodol o celom predmete konania tak,
že v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné pre navrhovateľa 100,- € mesačne, ktorú sumu
považuje za primeranú a dostatočnú tak k oprávneným nárokom navrhovateľa, ako aj finančným a
majetkovým pomerom odporcu. Namietal, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, pretože vykonané dôkazy správne nevyhodnotil a jeho rozhodnutie nezahŕňa rozhodujúce
skutočnosti významné pre správne právne posúdenie v prejednávanej veci. Konkrétne konštatoval, že
konajúci súd predovšetkým nezohľadnil objektívnu skutočnosť, že od februára 2012 má jeho priemerný
mesačný zárobok klesajúcu tendenciu z dôvodu, že zamestnávateľ zaviedol trojzmennú prevádzku,
v dôsledku čoho nepoberá príplatky za práce v sobotu a v nedeľu. Súčasne vyslovil presvedčenie,
že konajúci súd dostatočne nezohľadnil ďalšie okolnosti tykajúce sa jeho finančných pomerov a to
predovšetkým to, že rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach bol zaviazaný prispievať na maloletú
dcéru výživným 100,- € mesačne a 150,- € mesačne prispieva svojej matke, u ktorej toho času žije. Z
uvedených dôvodov považuje takto určené výživné za neprimerané.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdil v celom rozsahu. Poukázal predovšetkým na
skutočnosť, že aj jeho matka pracuje u toho istého zamestnávateľa ako odporca a tak isto jej bol krátený
priemerný mesačný zárobok z dôvodu zavedenia trojzmennej prevádzky a nevyplácania príplatkov za
prácu v sobotu a v nedeľu. Napriek tomu si jeho matka svoju vyživovaciu povinnosť plní a fakticky
prevzala celé finančné zabezpečenie jeho vysokoškolského štúdia na seba, keďže odporca odkedy
opustil spoločnú domácnosť na neho neprispieva žiadnym spôsobom ani sa inak o neho nezaujíma.

Odporca doručil odvolaciemu súdu 18.3.2014 podanie, v ktorom uviedol, že k XX.X.XXXX s ním
zamestnávateľ J. T. J. a.s., E. ukončil pracovný pomer z dôvodu organizačnej zmeny prijatej rozhodnutím
príslušného orgánu zamestnávateľa zo dňa 24.1.2013 - zrušením pracovného miesta, v dôsledku ktorej
zamestnanec sa stal nadbytočným vzhľadom na zmeny u zamestnávateľa spojené so znížením stavu
zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce (ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce). Uviedol,
že šesť mesiacov poberal príspevok pred nástupom do zamestnania a od júla 2013 je bez práce a bez
príjmu. Nemá nárok ani na sociálnu dávku.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2
cit. zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý
dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého
rozsudku o výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci
súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu
konania pred súdom prvého stupňa a odporca ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,
majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom pre navrhovateľa. Odvolací súd rovnako ako súd prvého
stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého
stupňa, že určené výživné je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu,
a pritom zohľadňuje rozsah odôvodnených potrieb navrhovateľa. Vo vzťahu k odvolacím námietkam
odporcu odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zák. ust., v
ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred výdavkami rodičov, preto je každý rodič
povinný svoje výdavky usmerniť tak, aby neohrozil plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Odvolací súd
je toho presvedčenia, že odporca mal v rozhodujúcom období dostatok finančných prostriedkov na
uspokojovanie vlastných potrieb, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby tento štandard poskytol
navrhovateľovi formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že rodičia dieťaťa, ktorý nežijú spolu
má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k odvolacím námietkam
odporcu odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené
a preukázané všetky skutočnosti, podstatné pre rozhodnutie v merite veci. S výsledkami hodnotenia
dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožnil, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci a zodpovedajú zásadám logiky a nie
sú v rozpore so zákonom. V dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti a správnosti určenia
výživného, preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým určil výživné odporcu pre navrhovateľa
vo výške 170,- € mesačne potvrdil, a to za obdobie od 25.5.2012 do 31.1.2013.

Z podania odporcu doručenému odvolaciemu súdu 18.3.2014 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku prvého
stupňa ku dňu 31.1.2013 s odporcom bol ukončený pomer dohodou v dôsledku zrušenia pracovného

miesta. Od toho času je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Vychádzajúc z uvedeného dospel
odvolací súd k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku súdu prvého
stupňa o určenie výživného za obdobie od 1.2.2013 do budúcna, pretože skutkový základ zistený súdom
prvého stupňa sa po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa zrejme zmenil tak, že právne posúdenie
súdu prvého stupňa už nemožno aplikovať od 1.2.2013 a je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie za účelom zistenia nového skutkového základu od uvedenej doby do budúcna
a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania rozhodol o výživnom od odporcu pre
navrhovateľa, preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil rozsudok vo výroku o výživnom
od 1.2.2013 do budúcna, dlžnom výživnom, trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a dodáva, že rozhodnutím odvolacieho súdu o určenie výživného pre
navrhovateľa na úplnom novom skutkovom základe by účastníkov konania zbavil možnosti domáhať
sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov, a zároveň by porušil
princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, čím by podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odňal
účastníkom konať pred súdom. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie v
naznačenom smere so zameraním na skúmanie životnej úrovne oboch účastníkov konania a rozhodnúť
o návrhu navrhovateľa od 1.2.2013, dlžnom výživnom za celé obdobie od určenia vyživovacej povinnosti
odporcu pre navrhovateľa, trovách konania a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2
O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľné.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.