Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Mária Hajdínová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/284/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223728
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512223728.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a

členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, za ktorú koná konateľ doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., proti odporcovi: Slovenská republika -Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie č. 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, vo veciach vedených na Okresnom súde Bratislava
V. pod sp.zn. 39 C 166/2012 o náhradu škody v sume 125,-- € a nemajetkovej ujmy v sume 550,-- €, s
príslušenstvom, pod sp.zn. 39 C 158/2012 o náhradu škody v sume 125,-- € a nemajetkovej ujmy v sume

330,-- €, s príslušenstvom, pod sp.zn. 39 C 169/2012 o náhradu škody v sume 125,-- € a nemajetkovej
ujmy v sume 385,-- €, s príslušenstvom, pod sp.zn. 39 C 170/2012 o náhradu škody v sume 125,-- €
a nemajetkovej ujmy v sume 2.272,-- €, s príslušenstvom, pod sp.zn. 39 C 172/2012 o náhradu škody
v sume 125,-- € a nemajetkovej ujmy v sume 275,-- €, s príslušenstvom, pod sp.zn. 39 C 182/2012 o
náhradu škody v sume 125,-- € a nemajetkovej ujmy v sume 385,-- €, s príslušenstvom, pod sp.zn. 39
C 183/2012 o náhradu škody v sume 125,-- € a nemajetkovej ujmy v sume 275,-- €, s príslušenstvom,
pod sp.zn. 39 C 196/2012 o náhradu škody v sume 125,-- € a nemajetkovej ujmy v sume 330,-- €,

s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 31.
januára 2014, č.k. 39 C 166/2012-152, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 31. januára 2014, č.k. 39
C 166/2012-152, p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 31.1.2014, č.k. 39 C 166/2012-152, zamietol návrh
navrhovateľa (I.) o náhradu škody v sume 125,-- € a nemajetkovej ujmy v sume 550,-- € vo veci

vedenej pod sp.zn. 39 C 166/2012, (II.) o náhradu škody v sume 125,-- € a nemajetkovej ujmy v sume
330,-- € vo veci vedenej pod sp.zn. 39 C 158/2012, (III.) o náhradu škody v sume 125,-- € a nemajetkovej
ujmy v sume 385,-- € vo veci vedenej pod sp.zn. 39 C 169/2012, (IV.) o náhradu škody v sume 125,-- €
a nemajetkovej ujmy v sume 2.272,-- € vo veci vedenej pod sp.zn. 39 C 170/2012, (V.) o náhradu škody
v sume 125,-- € a nemajetkovej ujmy v sume 275,-- € vo veci vedenej pod sp.zn. 39 C 172/2012, (VI.) o
náhradu škody v sume 125,-- € a nemajetkovej ujmy v sume 385,-- € vo veci vedenej pod sp.zn. 39 C
182/2012, (VII.) o náhradu škody v sume 125,-- € a nemajetkovej ujmy v sume 275,-- € vo veci vedenej

pod sp.zn. 39 C 183/2012, (VIII.) o náhradu škody v sume 125,-- € a nemajetkovej ujmy v sume 330,--
€ vo veci vedenej pod sp.zn. 39 C 196/2012; (IX.) odporcovi náhradu trov konania nepriznal.Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhmi doručenými súdu prvého stupňa dňa 27.9.2012 sa
navrhovateľ domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy odporcom v sumách v návrhu presne
uvedených, spolu náhrady škody v sume 1.000,-- €, náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume

4.802,-- €; návrhy zostali vedené pod sp.zn. 39 C 166/2012, 39 C 158/2012, 39 C 169/2012,
39 C 170/2012, 39 C 172/2012, 39 C 182/2012, 39 C 183/2012, 39 C 196/2012. Súd
prvého stupňa dané veci spojil na spoločné konanie tak, že ďalej boli vedené pod sp.zn. 39 C 166/2012.

Navrhovateľ svoje nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, uplatnené samostatnými návrhmi voči štátu,
Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, odôvodnil nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Bratislava V. v exekučných veciach. V exekučných konaniach vedených
podľa procesných pravidiel, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010, je
založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhoch o udelenie poverenia v zákonom stanovenom čase.

V exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010 sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto
exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného
súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo notárska zápisnica. Navrhovateľ tvrdil, že v predmetných

prípadoch neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi
dlhej dobe. Predmetný postup namieta navrhovateľ ako nesprávny v rozpore so zákonom. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, súd nevykonával žiadne úkony, ktoré by smerovali k
odstráneniu právnej neistoty. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ

uplatnil náhradu majetkovej škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetkovej ujme
zodpovedá náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Náklady, resp. majetková škoda, v každej z uvedených
vecí vyčíslenú v celkovej sume 125,-- € pozostáva zo sumy 70,-- € - správa pohľadávky (pracovné

výkony zamestnancov pomocou informačného systému), 40,-- € - udržanie a správa informačného
systému,15,--€-administratívnespracovanietextovurgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,poštové
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ v každom jednotlivom prípade uplatňoval z dôvodu, že
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu pohľadávky. Taktiež došlo k vyvolaniu rizík ako k zániku povinného, zmareniu účelu

konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného. Nemajetkovú ujmu navrhovateľ uplatnil v
sume 660,-- € za každý rok = 55,-- € mesačne, poznačený prieťahmi, ako potrebu náhrady nemajetkovej
ujmy, ktorá má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
štátu. Výšku nemajetkovej ujmy ako primeranú satisfakciu vyčíslil paušálne s poukazom na

nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach vedených pod č.k. III. ÚS 203/2006-25,
č.k. III. ÚS 235/2004-3, sp.zn. III. ÚS 347/2005, č.k. III. ÚS 118/06-40, č.k. III. ÚS 110/2004-55, č.k.
III. ÚS 125/2004-44, č.k. III. ÚS 229/2004-52, č.k. III. ÚS 21/2005-30, č.k.
III. ÚS 190/2005-36, č.k. III. ÚS 301/2005-38, v ktorých veciach bolo ústavným súdom sťažovateľovi
priznané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy v trvaní viac ako jeden rok v sume 15.000,--

Sk až 20.000,-- Sk. Súčasne navrhovateľ žiadal v každom návrhu vydať medzitýmny rozsudok v
zmysle § 152 ods. 2 veta druhá in fine O.s.p. tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V., pretože tento nerozhodol v zákonomstanovenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku,
ktorá mu vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere povinným.

Nadväzne na podrobné vyjadrenie odporcu, na jeho námietky na nedostatok procesných podmienok v
konaní, ktoré videl v zmätočných návrhoch, ako aj ich predčasnom podaní na konanie súdu a nedostatku
právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veciach prieťahov súdu v exekučných konaniach, v
neposlednom rade aj na odporcom vznesenú námietku premlčania, nadväzne na ustanovenie § 103, §
42 ods. 3, § 79 ods. 1, 2 O.s.p. súd prvého stupňa dôvodil nasledovne. Náležitosti návrhu na začatie

konania, vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava platná do 31.12.2012 nevyžadovala osobitné
náležitosti, Občiansky súdny poriadok upravuje tak, že trvá len na tých, ktoré sú celkom nevyhnutné na
to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodovať. Opisom rozhodujúcich skutočností
navrhovateľ prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje opodstatnenosť svojho návrhu.
Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplýva aj z ustanovenia § 120 O.s.p., z ktorého
je zrejmá povinnosť preukázať tvrdenia účastníkov konania. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových

okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré
sú predmetom konania. Rozhodujúce skutočnosti musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby
umožňovali posúdenie totožnosti veci. So zreteľom na ustanovenie § 101 O.s.p. splnenie povinnosti
opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo nie je procesnými prostriedkami vynútiteľné a môže nájsť svoj
odraz iba v rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad návrhu s hmotným právom ešte pred tým, ako

bude požadovaný nárok vecne prejednaný, súdu neprislúcha. Riziko, že takto formulovanému návrhu
nebude vyhovené, nesie v plnom rozsahu navrhovateľ, navyše ak je zastúpený právnym zástupcom,
advokátom; rovnako nesplnenie si povinnosti pripojiť k návrhu listinné dôkazy v zmysle § 79 ods. 2
O.s.p. a ani po doručení poučenia v každej jednotlivej veci spojenej na spoločné konanie „Poučenie pre
účastníka súdneho konania o niektorých procesných právach a povinnostiach“ právnemu zástupcovi

navrhovateľa 9.11.2012 až 14.11.2012. Zákonom č. 412/2012 Z.z. došlo k doplneniu § 9 zákona č.
514/2003 Z.z. o nové odseky 3, 4 v nadväznosti na možnosť dotknutých osôb domáhať sa ochrany
svojich práv v prípade prieťahov v konaní pred súdom alebo iným orgánom, s využitím inštitútu
ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods. l Ústavy Slovenskej republiky. Otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmavať Ústavný súd Slovenskej
republiky.Novelaneobsahujeprechodnéustanovenie,atakvsúladesprávnouteórioumusísaaplikovať
hmotnoprávne ustanovenie platné v čase vzniku nároku, resp. v čase uplatnenia nároku na predbežné
prerokovanie nároku príslušným orgánom (23.4.2012) a na súde (27.9.2012), t.j. znenie ustanovenia §
9 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom v čase uplatnenia nároku navrhovateľom, t.j. do 31.12.2012.

Navrhovateľ žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručil odporcovi dňa
23.4.2012, odporca v 6-mesačnej lehote (do 23.10.2012) nárokom navrhovateľa nevyhovel, v podaní
doručenom súdu prvého stupňa dňa 18.12.2012 považoval nároky navrhovateľa za nedôvodné. Tým
bolo preukázané splnenie procesných podmienok na konanie podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z.z.

Skutočnosti uvádzané odporcom vo vyjadrení týkajúce sa nečinnosti navrhovateľa pri predbežnom
prerokovaní jeho nárokov, nemá za následok, že k predbežnému prerokovaniu nedošlo a návrhy sú
podávané predčasne. Posudzovanie konania navrhovateľa, resp. že na výzvy odporcu na doplnenie
podaní nereagoval, by mohlo mať význam len v prípade úspechu navrhovateľa v súdnom konaní pri
rozhodovaní o náhrade trov konania o predbežnom prerokovaní jeho nároku na náhradu škody. V súlade

s ustanovením § 35 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa oznámil Okresnej prokuratúre Bratislava V. začaté
súdne konania vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom na základe hromadne podaných
návrhov navrhovateľom dňa 27.9.2012. Nevyhovel žiadosti navrhovateľa veci rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom podľa ustanovenia § 152 ods. 2 O.s.p. Takýto návrh považoval za nedôvodný, pre ktorý

postup súdu nie je potrebné vydanie zvláštneho rozhodnutia ani zdôvodnenie v rozhodnutí o veci samej.
Čo sa týka navrhovateľom vznesenej námietky miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava V. ako
súdu, ktorý by mal byť vylúčený z konania a rozhodovania vo veci z dôvodu, že
súd svojím nesprávnym úradným postupom/nezákonným rozhodnutím v exekučných
konaniach mu spôsobil škodu, ktorú svojím návrhom uplatňuje voči štátu, súd prvého stupňa zdôraznil,

že Krajský súd v Bratislave svojimi rozhodnutiami nevylúčil sudcov Okresného súdu Bratislava V. z
konania a rozhodovania vecí podaných navrhovateľom na súd, nakoľko nezistil dôvody na ich vylúčenie
a delegovanie vecí inému súdu (nutná delegácia). Právoplatnými rozhodnutiami Krajského súdu v
Bratislave sp.zn. 6 NcC 129/2012, 8 NcC 122/2012, 2 NcC 120/2012, 3 NcC133/2012, 14 NcC 132/2012, 14 NcC 127/2012, 8 NcC 131/2012, 8 NcC
202/2012, ktorými neboli vylúčení sudcovia Okresného súdu Bratislava V., boli sudcovia, ktorým bola
vec náhodným výberom pridelená, viazaní (sťažnosti navrhovateľa voči rozhodnutiam Krajského súdu v

Bratislave boli odmietnuté Ústavným súdom Slovenskej republiky uzneseniami sp.zn. IV. ÚS 688/2013
zo dňa 12.12.2013, II. ÚS 460/2013 zo dňa 26.9.2013). Na návrh odporcu a z dôvodu hospodárnosti
konaniauznesením č.k.39C166/2012-27zodňa5.12.2012,vspojení sopravnýmuznesením
právoplatným dňom 12.12.2012, č.k. 39 C 166/2012-47 zo dňa 7.3.2013, právoplatným dňom
19.4.2013, č.k. 39 C 166/2012-34 zo dňa 6.4.2013, právoplatným dňom 22.4.2013, spojil na spoločné

konanie veci, ktoré skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov, v súlade s ustanovením §
112 O.s.p. Navrhovateľ objektívne nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani návrhom
na vykonanie exekúcie s dátumom doručenia súdu, ktorý odovzdal v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie
zvolenému súdnemu exekútorovi, zápisnicou spísanou exekútorom ako návrh na vykonanie exekúcie,
ktoré listiny sú v dispozícii zvoleného súdneho exekútora. Prekážky vyplývajúce z uvedených

skutočností sa navrhovateľ snažil odstrániť tým, že ako dôkaz označil príslušný spis exekučného súdu,
ktorý podstatné listiny obsahuje s označením spisovej značky pridelenej súdnym exekútorom, nakoľko
exekučný súd neoznámil navrhovateľovi spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného
konania na všeobecnom súde. Navrhovateľ sa údajne ako poškodený dozvedel o všetkých okolnostiach
priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia o začatí

exekúcie (navrhovateľ nepredložil ani túto listinu do spisu). Navrhovateľ žiadne ďalšie dôkazy neoznačil.

Súd prvého stupňa pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania pri splnení zákonných
podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. Rozhodol tak po tom, ako mal z vykonaného
dokazovania vo všetkých spojených veciach preukázaný nasledovný skutkový stav veci.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 39 C 166/2012 (vec súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého pod sp.zn. EX 6127/10, exekučné konanie vedené na Okresnom súde
Bratislava V. pod sp.zn: 37 Er 3849/2010; na odvolacom súde vedenej pod sp.zn. 2 Co 284/2014)
navrhovateľ uplatnil náhradu škody v sume 125,-- €, čomu zodpovedajú náklady na správu pohľadávky a

nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660,-- € ročne = 55,-- € mesačne, t.j. za navrhovateľom
tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 37 Er 3849/2010
viac ako 318 dní = 550,-- € z dôvodu, že podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
(bez uvedenia mena súdneho exekútora) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1110251,
dlžníka/povinného: I. E., IČO: 37218468, vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. EX/6127/2010. Súdny

exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti
súdu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 18.10.2010 (v omeškaní viac ako 10 mesiacov č.l. 2 - č.l.
3 druhá strana - viac ako 318 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Návrh na predbežné
prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 23.4.2012.
Z exekučného spisu sp.zn. 37 Er 3849/2010 vyplýva, že súdny

exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 6127/2010, požiadal listom doručeným súdu dňa 23.6.2010 o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 14679/2009 zo dňa 22.10.2009, právoplatný dňom 22.3.2010, vykonateľný dňa 25.3.2010, ktorým
bol povinný zaviazaný zaplatiť sumu 645,-- € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne
zo sumy 645,-- € od 25.4.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo

sumy 645,-- € od 9.7.2009 do zaplatenia; náhradu trov rozhodcovského konania v sume
183,73 €. Okresný súd Bratislava V. vydal poverenie dňa 18.10.2010 pod č. 5105
091430* súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky v sume 565,-- € spolu s
príslušenstvom a trovami konania. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
súdu dňa 23.6.2010 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 18.10.2010 (po 117 dňoch

- 15 = omeškanie 102 dní) a nie ako tvrdí navrhovateľ v návrhu omeškanie viac ako 10 mesiacov
(318 dní) po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora. Exekučné
konanie začalo dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Na exekučné
konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení platnom od 15.12.2009 do 31.5.2010. Premlčacia doba
začala plynúť dňom 18.10.2010 a uplynula by dňa 18.4.2014 (18.10.2013 + 6 mesiacov); návrh na súd

navrhovateľ podal včas. K vydaniu poverenia súdom došlo po uplynutí lehoty uvedenej v §
44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v omeškaní 102 dní po zákonnej lehote na vydanie poverenia, čo je
možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup súdu. Navrhovateľ však nepreukázal v predmetnej veci
vznik a ani výšku škody. Neuniesol dôkazné bremeno. Náklady prevádzkovania informačného systémuza každú jednotlivú vec sú v rozpore s jeho tvrdením týkajúcom sa skutočnosti, že listinné dôkazy
uvádzané v návrhu nemá k dispozícii (napr. paušálne 15,-- € administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou

stavu konania na exekučnom súde). Navrhovateľ nepreukázal, či došlo k ohrozeniu vymožiteľnosti
pohľadávky od povinného (napr. zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným, insolventnosť povinného v čase rozhodovania súdu). Nepreukázal listinami/skutočnosťami
uplatňovanú skutočnú škodu. Rovnako navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a prípadným vznikom škody či nemajetkovej ujmy.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 39 C 158/2012 (vec súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého pod sp.zn. EX 11628/2008, exekučné konanie vedené na Okresnom súde
Bratislava V. pod sp.zn. 36 Er 17/2009; na odvolacom súde vedenej pod sp.zn. 2 Co 321/2014)
navrhovateľ uplatnil náhradu škody v sume 125,-- €, čomu zodpovedajú náklady na správu pohľadávky a
nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660,-- € ročne = 55,-- € mesačne, t.j za navrhovateľom

tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 36 Er 17/2009 viac ako 193
dní = 330 € z dôvodu, že podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena
súdneho exekútora) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 19400125, dlžníka/povinného: C.
L., narodená dňa X.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. EX
11628/2008. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia

dátumu podania žiadosti súdu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 14.1.2009 (v
omeškaní viac ako 6 mesiacov; 193 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Návrh na
predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa
23.4.2012. Z exekučného spisu sp.zn. 36 Er 17/2009 vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX
11628/2008, požiadal listom doručeným súdu dňa 8.1.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

na základe exekučného titulu rozsudku rozhodcovského súdu sp.zn. SR 08647/08 zo dňa 17.9.2008,
právoplatnýdňom20.10.2008,vykonateľnýdňa23.10.2008,ktorýmbolpovinnýzaviazanýzaplatiťsumu
19.920,-- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 19.680,-- Sk od 27.5.2008
do zaplatenia, a náhradu trov rozhodcovského konania v sume 5.508,-- Sk. Okresný súd Bratislava V.
vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 14.1.2009 pod č. 5105 068081* súdnemu exekútorovi na

vymoženie pohľadávky v sume 661,22 € spolu s príslušenstvom a trovami konania.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 8.1.2009 a súd rozhodol
po preskúmaní exekučného titulu rozsudku rozhodcovského súdu dňa 14.1.2009 (6 dní) a nie ako tvrdí
navrhovateľ v omeškaní viac ako 6 mesiacov - 193 dní. K vydaniu poverenia súdom došlo v zákonnej
lehote v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na

vykonanie exekúcie súdnym exekútorom dňa 11.12.2008. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný
poriadok v znení platnom od 1.12.2008 do 31.12.2008. Premlčacia doba začala plynúť dňom 14.1.2009
a uplynula dňa 14.1.2012. Odporcom vznesená námietka premlčania s ohľadom na podanie žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku dňa 23.4.2012 a na podanie návrhu na súd dňa 27.9.2012, je preto
dôvodne podaná. Súd prvého stupňa nezistil nesprávnosť úradného postupu pri rozhodnutí o žiadosti

súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a uplatňované nároky aj v prípade ich
opodstatnenosti by boli premlčané.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 39 C 169/2012 (vec súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého pod sp.zn. EX 6167/2011, exekučné konanie vedené na Okresnom súde

Bratislava V. pod sp.zn. 36 Er 2947/2011; na odvolacom súde vedenej pod sp.zn. 2 Co 322/2014)
navrhovateľ uplatnil náhradu škody v sume 125,-- €, čomu zodpovedajú náklady na správu pohľadávky,
nemajetkovej ujmy vypočítanej z paušálnej sumy 660,-- € ročne = 55,-- € mesačne, t.j za navrhovateľom
tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 36 Er
2947/2011 viac ako 7 mesiacov, resp. 228 dní = 385,-- € z dôvodu, že podal návrh na vykonanie

exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora) pre vymoženie pohľadávky zo
zmluvy o úvere č. 103000084 dlžníka/povinného: K. P., narodená dňa XX.X.XXXX, vedenej súdnym
exekútorom pod sp.zn. EX 6167/2011. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 3.8.2011
(v omeškaní viac ako 7 mesiacov č.l. 2, č.l. 3 druhá strana 228 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15-

dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky dňa 23.4.2012. Z exekučného spisu sp.zn. 36 Er 2947/2011 vyplýva, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 11628/2008, požiadal listom doručeným súdu dňa 3.6.2011 o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku rozhodcovského súdu sp.zn.SR 14094/2010 zo dňa 17.2.2011, právoplatný dňom 28.3.2011, vykonateľný dňa 31.3.2011, ktorým
zaviazal povinného zaplatiť sumu 775,27 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo
sumy 775,27 € od 4.10.2010 do zaplatenia a zákonným úrokom vo výške 6 %

ročne zo sumy 775,27 € od 8.11.2010 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania v sume
255,56 €. Okresný súd Bratislava V. vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 3.8.2011 pod č. 5105
104468* súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky v sume 775,27 € spolu s príslušenstvom
a trovami konania. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa
3.6.2011, súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 3.8.2011 (omeškanie 46 dní = 61-15

dní) a nie ako tvrdí navrhovateľ v omeškaní viac ako 7 mesiacov (228 dní). Exekučné konanie začalo
dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom; dňa 14.4.2011. Na exekučné konanie
sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení platnom od 1.7.2010 do 31.5.2011. Premlčacia doba začala
plynúť dňom 3.8.2011 a uplynula by dňa 3.2.2015 (3.8.2014 + 6 mesiacov). Návrh na súd bol podaný
včas, a tak odporcom vznesená námietka premlčanie nie je dôvodná. Navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno, nepreukázal vznik a ani výšku škody. Náklady prevádzkovania informačného systému za

každú jednotlivú vec sú v rozpore s jeho tvrdením týkajúcim sa skutočnosti, že listinné dôkazy uvádzané
v návrhu nemá k dispozícii. Navrhovateľ nepreukázal, či došlo k ohrozeniu vymožiteľnosti pohľadávky od
povinného(napr.zánikpovinného,zmarenieúčelukonaniaprestratukontaktuspovinným,insolventnosť
povinného v čase rozhodovania súdu). Nepreukázal listinami/skutočnosťami uplatňovanú skutočnú
škodu. Rovnako navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

prípadným vznikom škody či nemajetkovej ujmy. V predmetnej veci nepreukázal existenciu podmienok
zodpovednosti štátu za škodu.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 39 C 170/2012 (vec súdneho exekútora Ing.
Bc. Karola Nagyho sp.zn. EX 649/2006, JUDr. Rudolfa Krutého sp.zn. EX 68/2008, exekučné konanie

vedené na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 37 Er 2708/2006; na odvolacom súde vedenej
pod sp.zn. 2 Co 323/2014) navrhovateľ uplatnil náhradu škody v sume 125,-- €, čomu zodpovedajú
náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660,--
€ ročne = 55,-- € mesačne, t.j za navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu viac ako 41 mesiacov - 1.232
dní = 2.272,-- € z dôvodu, že podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez

uvedenia mena súdneho exekútora) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 4470022, dlžníka/
povinného: G. P., narodený dňa XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. EX 68/2008 (čo
je nesprávny údaj navrhovateľa). Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
(bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa
22.3.2006 (v omeškaní viac ako 41 mesiacov č.l. 2 - č.l. 3 druhá strana - viac ako 1.232 dní), t.j. po

zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ údajne
podal Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 23.4.20102. Z exekučného spisu sp.zn. 37
Er 2708/2006 vyplýva, že súdny exekútor Ing. Bc. Karol Nagy, EX 649/2006, požiadal listom doručeným
súdu dňa 15.3.2006 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu notárskej
zápisnice N 4428/2005, NZ 42036/2005, NCRLs 41473/2005 zo dňa 11.9.2005, spísanej notárom JUDr.

Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom, ako Vyhlásenie účastníka zastúpeného advokátom Mgr.
Tomášom Kušnírom, konajúcim na základe plnej moci, ktorá je v zmluve o úvere a tvorí prílohu notárskej
zápisnice, o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c/ zákona
č. 233/1995 Z.z., ktorou povinný dlžník uznal dlh v celkovej sume 29.433,-- Sk, t.j. 976,99 € (z toho úver
14.000,-- Sk a poplatok v sume 11.200,-- Sk, t.j. 25.200,-- Sk) vrátane úroku z omeškania vyčísleného vo

výške0,25%denneazaviazalsahosplatiťdo12.10.2005.OkresnýsúdBratislavaV.vydalpovereniena
vykonanie exekúcie dňa 22.3.2006 pod č. 5105 014216* súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Nagymu
na vymoženie pohľadávky v sume 5.200,-- Sk spolu s príslušenstvom a trovami konania.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 15.3.2006, súd rozhodol
po preskúmaní exekučného titulu dňa 22.3.2006 (7 dní) doručenom súdnemu exekútorovi dňa 29.3.2006

(14 dní) a nie ako tvrdí navrhovateľ v omeškaní viac ako 41 mesiacov, resp. 1.232
dní. Exekučné konanie začalo dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
dňa 1.2.2006. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení platnom od 1.9.2005 do
30.11.2006.Navrhovateľnepreukázalpodaniežiadostinapredbežnéprerokovaniejehonárokuvzmysle
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Odporca skutočnosť, že mu zo strany navrhovateľa bola doručená

žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, nerozporoval. Navrhovateľ opravil podaný
návrh v časti dátumu narodenia povinného, ale údaj, že konanie bolo vedené pri podaní návrhu na
vymoženie pohľadávky súdnym exekútorom: Ing. Bc. Karol Nagy, sp.zn. EX 649/2006, neuviedol. Údaj,
že konanie na vymoženie pohľadávky proti povinnému zo zmluvy č. 4470022 uzavretej dňa 25.2.2005bolo vedené u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp.zn. EX 68/2008, je v časti dátumu v
zjavnom rozpore s údajom, že poverenie bolo vydané už dňa 22.3.2006. V predmetnom exekučnom
konaní súd nezistil nesprávny úradný postup vzhľadom na skutočnosť, že poverenie bolo vydané v

zákonnej lehote od podania žiadosti v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnej veci
by aj námietka premlčania vznesená odporcom bola dôvodne podaná; poverenie bolo vydané súdnemu
exekútorovi dňa 22.3.2006, trojročná premlčacia doba podľa zákona č. 514/2003 Z.z. uplynula dňom
22.3.2009.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod p.zn. 39 C 172/2012 (vec súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého pod sp.zn. EX 2900/09, exekučné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V.
pod sp.zn. 36 Er 1727/2009; na odvolacom súde vedenej pod sp.zn. 2 Co 324/2014) navrhovateľ uplatnil
náhradu škody v sume 125,-- €, čomu zodpovedajú náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú
ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660,-- € ročne = 55,-- € mesačne, t.j za navrhovateľom tvrdenú
nečinnosť súdu viac ako 161 dní = 275,-- € z dôvodu, že podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č.
1400003, dlžníka/povinného: C. Š., narodená dňa X.X.XXXX. Súdny exekútor požiadal súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu). Súd o žiadosti mal
rozhodnúť až dňa 8.6.2009 (v omeškaní viac ako 5 mesiacov č.l. 2 - č.l. 3 druhá strana - viac ako
161 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku

navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 23.4.2012. Z exekučného spisu
sp.zn. 36 Er 1727/2009 vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX
2900/2009, požiadal listom doručeným súdu dňa 3.6.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Bratislava V. sp.zn. 22 Cb 93/2005 zo dňa
9.2.2007, zmenenom rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.11.2007, sp.zn. 6

Cob 22/2007, právoplatný dňom 7.2.2008, vykonateľný dňa 10.2.2008, ktorým bol povinný zaplatiť
príslušenstvo pohľadávky, úroky z omeškania v sume 1.057,16 € (31.848,-- Sk); náhradu trov konania.
Okresný súd Bratislava V. vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 8.6.2009 pod č. 5105 071460*,
doručenom súdnemu exekútorovi dňa 17.6.2009. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcieboladoručenásúdudňa3.6.2009,súdrozhodolpopreskúmaníexekučnéhotituludňa8.6.2009

(5 dní), doručenom súdnemu exekútorovi dňa 17.6.2009 (14 dní) a nie ako tvrdí navrhovateľ v omeškaní
viac ako 5 mesiacov (161 dní). Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie
exekúcie súdnym exekútorom; dňa 25.5.2009. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok
v znení platnom od 1.4.2009 do 31.5.2009. Súd v predmetnom exekučnom konaní nezistil nesprávny
úradný postup vzhľadom na skutočnosť, že poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané v zákonnej

lehote 15 dní od podania žiadosti v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Odporcom vznesená
námietka premlčania nebola dôvodná. Premlčacia doba začala plynúť dňom 17.6.2009 a uplynula by
dňa 17.12.2012 (17.6.2012 + 6 mesiacov). Návrh s poukazom na dátum podania žiadosti na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.4.2012 bol podaný včas.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod p.zn. 39 C 182/2012 (vec súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého pod sp.zn. EX 11891/2011, exekučné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V.
pod sp.zn. 36 Er 4962/2011; na odvolacom súde vedenej pod sp.zn. 2 Co 325/2014) navrhovateľ uplatnil
náhradu škody v sume 125,-- €, čomu zodpovedajú náklady na správu pohľadávky; ako aj nemajetkovú
ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660,-- € ročne = 55,-- € mesačne, t.j za navrhovateľom tvrdenú

nečinnosť súdu viac ako 7 mesiacov - 229 dní = 385,-- € z dôvodu, že podal návrh na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o
úvere č. 102300325, dlžníka/povinného: W. O., narodený dňa XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom
pod sp.zn. EX 11891/2011. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez
uvedenia dátumu podania žiadosti súdu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 26.10.2011 (v omeškaní

viac ako 7 mesiacov č.l. 2 - č.l. 3 druhá strana - viac ako 229 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15-dňovej
lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal na Ministerstve spravodlivosti
Slovenskej republiky dňa 23.4.2012. Z exekučného spisu sp.zn. 36 Er 4962/2011 vyplýva, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 11891/2011, požiadal listom doručeným súdu dňa 25.8.2011 o udelenie
poverenia na vymoženie pohľadávky na základe exekučného titulu rozsudku rozhodcovského súdu

sp.zn. SR 02182/11 zo dňa 13.4.2011, právoplatný dňom 23.5.2011, vykonateľný dňa 26.5.2011, ktorým
zaviazal povinného zaplatiť sumu 2.401,02 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo
sumy 2.401,02 € od 28.10.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo
sumy 2.401,02 € od 8.12.2010 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania v sume 533,07 €.Okresný súd Bratislava V. vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 26.10.2011 pod č. 5105 108317*.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 25.8.2011, súd rozhodol
po preskúmaní exekučného titulu dňa 26.10.2011 (omeškanie 47 dní = 62 dní - 15 dní) a nie ako tvrdí

navrhovateľ v omeškaní viac ako 7 mesiacov (229 dní). Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu
na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom; dňa 6.7.2011. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný
poriadok v znení platnom od 1.6.2011 do 31.12.2011. Odporcom vznesená námietka premlčania nebola
dôvodná; návrh bol podaný včas. Premlčacia doba začala plynúť dňom 3.8.2011 a uplynula by dňa
3.2.2015 (3.8.2014 + 6 mesiacov). Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.

Nepreukázal vznik a ani výšku škody. Nepreukázal, či došlo k ohrozeniu vymožiteľnosti pohľadávky od
povinného(napr.zánikpovinného,zmarenieúčelukonaniaprestratukontaktuspovinným,insolventnosť
povinného v čase rozhodovania súdu). Nepreukázal listinami/skutočnosťami uplatňovanú skutočnú
škodu. Rovnako navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
prípadným vznikom škody či nemajetkovej ujmy.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 39 C 183/2012 (vec súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého pod sp.zn. EX 6639/2011, exekučné konanie vedené na Okresnom súde
Bratislava V. pod sp.zn. 37 Er 3019/2011; na odvolacom súde vedenej pod sp.zn. 2 Co 326/2014)
navrhovateľ uplatnil náhradu škody v sume 125,-- €, čomu zodpovedajú náklady na správu pohľadávky a
nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660,-- € ročne = 55,-- € mesačne, t.j za navrhovateľom

tvrdenú nečinnosť viac ako 5 mesiacov - 171 dní = 275,-- € z dôvodu, že podal návrh na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora) pre vymoženie pohľadávky
zo zmluvy o úvere č. 103600044, dlžníka/povinného: S. G., narodená dňa XX.XX.XXXX,
vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. EX 6639/2011. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v návrhu). Súd o žiadosti mal

rozhodnúť až dňa 1.8.2011 (v omeškaní viac ako 5 mesiacov č.l. 2 - č.l. 3 druhá strana - viac ako
171 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku
navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 23.4.2012. Z exekučného spisu
sp.zn. 37 Er 3019/2011 vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 6639/2011, požiadal listom
doručenýmsúdudňa8.6.2011oudeleniepoverenianavykonanieexekúcienazákladeexekučnéhotitulu

rozsudku rozhodcovského súdu sp.zn. SR 14366/2010 zo dňa 28.1.2011, právoplatný dňom 28.2.2011,
vykonateľný dňa 3.3.2011, ktorým zaviazal povinného zaplatiť sumu 1.008,87 € spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.008,87 € od 2.7.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom
z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 1.008,87 € od 24.9.2010 do zaplatenia a náhradou trov
rozhodcovského konania v sume 305,01 €. Okresný súd Bratislava V. vydal poverenie

na vykonanie exekúcie dňa 1.8.2011 pod č. 5105 104106*. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu dňa 8.6.2011 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa
1.8.2011 (omeškanie 39 dní = 54 - 15 dní) a nie ako tvrdí navrhovateľ omeškanie viac ako
5 mesiacov (171 dní). Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym
exekútorom dňa 27.4.2011. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení platnom

od 1.7.2010 do 31.5.2011. Poverenie bolo vydané s omeškaním 39 dní po uplynutí zákonnej
15-dňovej lehoty. Odporcom vznesená námietka premlčania nie je dôvodná. Premlčacia doba začala
plynúť dňom 1.8.2011 a uplynula by dňa 1.2.2015 (1.8.2014 + 6 mesiacov). Návrh bol podaný včas.
Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal vznik a ani výšku škody, či došlo k
ohrozeniu vymožiteľnosti pohľadávky od povinného (napr. zánik povinného, zmarenie účelu konania pre

stratu kontaktu s povinným, insolventnosť povinného v čase rozhodovania súdu). Nepreukázal listinami/
skutočnosťamiuplatňovanúskutočnúškodu.Rovnakonavrhovateľnepreukázalpríčinnúsúvislosťmedzi
nesprávnym úradným postupom a prípadným vznikom škody či nemajetkovej ujmy.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod p.zn. 39 C 196/2012 (vec súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého pod sp.zn. EX 10996/2008, exekučné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava
V. pod sp. zn. 37 Er 26/2009; na odvolacom súde vedenej pod sp.zn. 2 Co 327/2014) navrhovateľ
uplatnil náhradu škody v sume 125,-- €, čomu zodpovedajú náklady na správu pohľadávky; nemajetkovú
ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660,-- € ročne = 55,-- € mesačne, t.j za navrhovateľom tvrdenú
nečinnosť súdu viac ako 186 dní = 330,-- € z dôvodu, že podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č.
1960014, dlžníka/povinného: V. T., narodený dňa XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn.
EX 10996/2008. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia
dátumu podania žiadosti súdu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 13.1.2009 (v omeškaní viac ako6 mesiacov č.l. 2 - č.l. 3 druhá strana viac ako 186 dní), t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote.
Z exekučného spisu sp.zn. 37 Er 26/2009 vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý,EX10996/2008,požiadallistomdoručenýmsúdudňa9.1.2009oudeleniepoverenianavykonanie

exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku rozhodcovského súdu sp.zn. SR 08963/2008 zo dňa
11.9.2008, právoplatný dňom 29.9.2008, vykonateľný dňa 2.10.2008, ktorým zaviazal povinného na
zaplatenie sumy 23.000,-- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 22.760,--
Sk od 14.4.2008 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania v sume 6.592,-- Sk. Okresný
súd Bratislava V. vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 13.1.2009 pod č. 5105 068022*. Žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 9.1.2009 a súd rozhodol po
preskúmaní exekučného titulu a skúmaní podmienok podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení
s § 57 Exekučného poriadku dňa 13.1.2009. Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu
na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 6.12.2008. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný
poriadok v znení účinnom od 1.12.2008 do 31.12.2008. Odporca úspešne vzniesol námietku premlčania
podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 13.1.2009,

doručené súdnemu exekútorovi dňa 19.1.2009, premlčacia doba začala plynúť dňom 19.1.2009 a
uplynula dňa 19.1.2012. Návrh na predbežné prerokovanie návrhu pod č. 3653 podaný Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 23.4.2012 bol podaný po márnom uplynutí premlčacej doby.
Súd prvého stupňa prihliadal na odporcom vznesenú námietku premlčania a návrh ako premlčaný bez
ďalšieho zamietol.

Navrhovateľ vo všetkých uvedených veciach (vedených na Okresnom súde Bratislava V.
pod sp.zn. 39 C 166/2012, 39 C 158/2012, 39 C 169/2012, 39 C 170/2012, 39 C 172/2012,
39 C 182/2012, 39 C 183/2012, 39 C 196/2012) uplatňoval voči štátu, zastúpenom Ministerstvom
spravodlivostiSlovenskejrepubliky,podľazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
mala byť navrhovateľovi spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V.
v exekučných konaniach, na tom skutkovom základe, že o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, t.j. 15 dní od doručenia
žiadosti (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Žiadny právny predpis Slovenskej republiky nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle na
majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak bolo
preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nesprávnym

úradným postupom je porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote. Nesprávny úradný postup možno vykladať ako porušenie pravidiel stanovených právnymi
normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané
v rámci činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia.
Z tohto hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné považovať aj

nevydanie,resp.oneskorenévydanierozhodnutia,akmalobyťvsúladesuvedenýmipravidlamisprávne
vydané v stanovenej lehote (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), prípadne iná nečinnosť štátneho
orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania, za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda,
ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so
vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. Premlčacia doba je trojročná, začína plynúť od momentu

rozhodnutia,vydaniapoverenia,očomsanavrhovateľ(súdnyexekútor)vniektorýchprípadochdozvedel
pred viac ako tromi rokmi. Každý z účastníkov konania nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach.
Navrhovateľ musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v návrhu, inak mu nie je možné uplatnený
nárok priznať (aj keď je druhý účastník v konaní nečinný). Zmysel uplatňovania dôkazného bremena
spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v

ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy,
a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Navrhovateľ v prejednávaných

veciach neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal existenciu podmienok pre úspešné uplatnenie svojich
nárokov na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v návrhu vznikla nesprávnym úradným postupom;
či už existenciu nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody
a nesprávnym úradným postupom. V prejednávaných veciach súd nezistil ani skutočnosti všeobecnetvrdené, že navrhovateľ, resp. navrhovateľom zvolený súdny exekútor, podával urgencie, sťažnosti na
prieťahy v konaní, konkrétne výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania
na exekučnom súde, ktoré znamenali zvýšené náklady navrhovateľa, resp. vznik škody. Urgencie sa v

exekučných spisoch nenachádzali a súd ani nezistil podanie sťažností v predmetných veciach lustráciou
v správnom registri Okresného súdu Bratislava V.

Nadväzne na všetko vyššie uvedené súd prvého stupňa návrhy na začatie konania zamietol z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena (vo veciach vedených pod sp.zn. 39 C 166/2012,

39 C 169/2012, 39 C 183/2012), ako nedôvodné (39 C 158/2012, 39 C 170/2012,
39 C 172/2012, 39 C 182/2012), v dôsledku úspešne vznesenej námietky premlčania (39 C 170/2012,
39 C 196/2012). Rozsudok odôvodnil ustanovením § 9, § 17 ods. 1, 2, 3, 18, § 19 ods. l zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a niektorých
zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, zákonom č. 355/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok). Úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, hoci rozhodoval

podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p., keďže, napriek ich uplatneniu, mu žiadne trovy konania
nevznikli.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac ustanovením § 205
ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 221 ods. l písm. f/, g/, h/, § 205 ods. 2 písm. c/,

d/, e/, f/ O.s.p. (súd prvého stupňa odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený
sudca;súdprvéhostupňanesprávnevecprávneposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené;
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Z ustanovenia §
101 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že možnosť súdu konať v neprítomnosti účastníka je obmedzená splnením
formálnej podmienky spočívajúcej v podaní žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané

s označenými dôvodmi. Súd prvého stupňa preto nemohol postupovať podľa ustanovenia § 101 ods.
2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Z neúčasti sa ospravedlnil, pričom trval na osobnej
účasti právneho zástupcu a žiadal o odročenie pojednávania. Ak napriek tomu súd konal a rozhodol
v neprítomnosti jeho a jeho právneho zástupcu, odňal mu možnosť konať pred súdom. V návrhu na
začatie konania upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec

pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič
nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. Rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných
krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach, v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu

Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovania práva na nestranný
súd. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.10.2012, sp.zn.
11 NcC 46/2012, na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 345/2009, I. ÚS
27/1998, III. ÚS 16/2000. Podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd,
ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam

odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení rozsudku, k
dôkazom, ktoré vykonal. Za tohto stavu došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva
na súdnu ochranu, k odňatiu možnosti konať pred súdom. Konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci
súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom
rozhodnutí rozhodol o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/

O.s.p., proti ktorému je prípustné odvolanie; a tak v čase podania odvolania o zamietnutí návrhu nebolo
právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Dôsledok správania súdu, kedy
predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z
dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie jeho práva na súdnu ochranu;
meritórne rozhodnutie je prinajmenšom predčasné. Súd prvého stupňa pochybil, keď uvádzal, že ním

namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnenie prezentované časové
úseky tomu nenasvedčujú. Na splnenie zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov
a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je dôležité skúmať nielen samotný
moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnémusúdnemu exekútorovi. Vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Vo veci bolo
potrebné vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise; za
stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanému návrhu, mal mu súd umožniť uplatňovať svoje

stanoviská k skutkovým, právnym, otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym
úradnýmpostupomavýškouspôsobenejškody.Súdprvéhostupňavykonaldokazovanie,ktoréhoobsah
a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Ak súd zistil, že existuje okolnosť brániaca
vydať pre navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov
konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Majú právo vyjadriť sa aj k dôkazom, ktoré

súd získal z vlastnej inciatívy, pričom nie je dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednejstrane
alebo žiadnej z nich. Táto zásada nie je obmedzená ani druhom súdneho procesu. Súd vykonal
dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či
išlo o listiny založené v exekučnom spise. Súd sa zaoberá len škodou, ktorá mala súvisieť so správou
pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním
dlžníka (povinného). Úplne však ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na

udržiavanie a správu informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov
urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje.
V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu,
je arbitrárne. Skutkový dej a skutkový základ v tomto konaní je jedinečný, odôvodnil svoje negatívne
rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach, v

ktorých vystupujú tí istí účastníci, v ktorých bol rozdielny skutkový dej, a teda skutkový základ. Nesúhlasí
s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). V
prípade, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli
na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Dlžník nemôže byť
zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli z iného právneho titulu. Pravým právnym

titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu, za ktorý dlžník nemôže niesť
zodpovednosť. Vyčíslenie škody vychádzalo z jeho účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných
údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné
doklady, resp. pracovné, obchodné zmluvy. Výšku škody chcel preukázať znaleckým posudkom, ktorého
vyhotovenie zabezpečil. Súd nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie
v zákonom stanovenom čase. Sám súd pritom zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom
stanovenomčaseapretútonečinnosťanesprávnyúradnýpostupnenašielžiadneobjektívneudržateľné
ospravedlňujúce dôvody. Rozhodnutie súdu považuje za vnútorne rozporné. V súvislosti s majetkovou

ujmouanalyzujeokolnosti,ktorésvecouvôbecnesúvisiaatietookolnostivydávazaodôvodneniesvojho
rozhodnutia. Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.10.2013, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania
podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť

resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez
nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. apríla 2014 (§ 211 ods.
2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, zástupcovia,

upovedomení zákonným spôsobom.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a
keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu
už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku

odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové
závery, vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce zustanovenia§157ods.2O.s.p.Vňomdalsúdprvéhostupňajasnúapresvedčivúodpoveďnapodstatnú
otázku, prečo návrhu navrhovateľa na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v jednotlivých
veciach nevyhovel. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. jednotlivo i v ich vzájomnej

súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj
právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.

Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikyzodňa17.6.2009,sp.zn.5MCdo8/2008).Právonaspravodlivýsúdnyproces
je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v

zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do
práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004),
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

Je nepochybné, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Štát (Slovenská
republika) zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci (okrem orgánov územnej samosprávy pri

výkone samosprávy) a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom (§ 2, § 3 ods. l citovaného zákona). Podľa citovaného
zákonného ustanovenia teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh orgánov
verejnej moci uvedených v ustanovení § 2 citovaného zákona o.i. aj nesprávnym úradným postupom

tých, ktorí tieto úlohy plnia, nezákonným rozhodnutím (nezákonne vydaným). Tejto zodpovednosti sa
nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 citovaného zákona). Je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu
(bez ohľadu na zavinenie); štát však zodpovedá len vtedy, ak sú súčasne splnené aj ďalšie podmienky
zodpovednosti, a to existencia škody, nemajetkovej ujmy, nesprávny úradný postup orgánu verejnej
moci, nezákonné rozhodnutie, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom,

nezákonným rozhodnutím. Ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, štát zodpovednosť
nenesie. Je nespornou skutočnosťou, že povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho
medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (čl. 13 ods. l písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky),
rovnako podľa čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd každý je oprávnený konať čo nie je zákonom
zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Ako nepochybne vyplýva z obsahu spisu, súd prvého stupňa spojil na spoločné konanie veci u neho
vedené pod sp.zn. 39 C 166/2012, 39 C 158/2012, 39 C 169/2012, 39
C 170/2012, 39 C 172/2012, 39 C 182/2012, 39 C 183/2012, 39 C 196/2012, tak, že ďalej boli
vedené pod sp.zn. 39 C 166/2012. Návrh navrhovateľa na prerušenie daných konaní podľa § 109

ods. 2 písm. c/ O.s.p. do skončenia konania Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho ústavných
sťažnostiach rozhodol súd prvého stupňa uznesením zo dňa 13.11.2013, č.k. 39 C 166/2012-111, tak,
že návrh navrhovateľa zamietol. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
20.12.2013, sp.zn. 2 Co 557/2013, 2 Co 573/2013, 2 Co 574/2013, 2 Co 575/2013, 2 Co 576/2013, 2
Co 578/2013, 2 Co 579/2013, uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa

13.11.2013, č.k. 39 C 166/2012-111, potvrdil; uznesenie odvolacieho súdu bolo
doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 22.1.2014, odporcovi dňa 20.1.2014. Znamená to, že
v čase rozhodovania súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznesenie, ktorým súd prvého stupňa
zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania, bolo už právoplatné. Odvolanie navrhovateľa v tom,že súd prvého stupňa rozhodoval rozsudkom skôr, ako uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nadobudlo právoplatnosť, nevychádza zo
skutočnostívyplývajúcichzospisu.Rovnakoniejedanýodvolacídôvodspočívajúcivtom,žerozhodoval

vylúčený sudca. Nadriadený súd vo všetkých spojených veciach ešte v roku 2012 rozhodol tak, že
zákonného sudcu (JUDr. Danielu Bergerovú) z konania a rozhodovania vecí nevylúčil. Neobstojí ani
ďalší odvolací dôvod spočívajúci v tom, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom,
keď konal a rozhodol v jeho neprítomnosti a z tohto dôvodu sa nemohol vyjadriť k predloženým a
vykonaným dôkazom, nemohol predložiť znalecký posudok na ustálenie výšky škody. Pojednávanie dňa

28.8.2013, 13.11.2013 bolo odročené na neurčito. Predvolanie na pojednávanie dňa 31.1.2014 bolo
doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa s dostatočným časovým predstihom dňa 22.1.2014 (§ 115
ods. l, 2 O.s.p.). Daného pojednávania sa nezúčastnil navrhovateľ, ani jeho právny zástupca, svoju
neprítomnosť vôbec neospravedlnili, nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd
prvého stupňa za tohto skutkového stavu správne postupoval, keď konal a rozhodol v ich neprítomnosti
(§ 101 ods. 2 O.s.p.); vychádzal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Súd dal navrhovateľovi

dostatočný časový priestor predložiť, navrhnúť dôkazy, oboznámiť sa s dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise, na pojednávanie oboch účastníkov, zástupcov, riadne a včas predvolal; sám navrhovateľ z
vlastného rozhodnutia tento priestor nevyužil. Svoju vlastnú pasivitu nemôže dávať na vrub súdu a v
konečnom dôsledku využiť vo svoj prospech. Navrhovateľ nepreukázal, že pred začatím pojednávania
saospravedlnilasúčasnepožiadalzdôležitéhodôvodu(presneoznačeného)oodročeniepojednávania.

Znamená to, že súd prvého stupňa poskytol účastníkom, ich zástupcom, reálnu možnosť chrániť svoje
práva a oprávnené záujmy. Ak túto možnosť nevyužili, osobitne odvolateľ, bez
uvedenia dôvodov (ospravedlniteľných), takéto chovanie už zákonodarca nedovoľuje v odvolacom
konaní zohľadniť v ich prospech. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ pred začatím
pojednávania súdu nepredložil ním spomínaný znalecký posudok, nestalo sa tak ani v odvolacom

konaní. Napokon v súlade s ustanovením § 120 ods. l O.s.p. súd napriek povinnosti účastníkov
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. V
odvolaní navrhovateľ uvádzal len všeobecné dôvody ohľadne spôsobených prieťahov v jednotlivých
exekučných konaniach, neuvádzal konkrétne skutočnosti, ktorými by spochybňoval vecnú a právnu
správnosť rozsudku súdu prvého stupňa v otázke dôvodnosti škody, nemajetkovej ujmy, premlčania.

Namietané skutkové tvrdenie v jednotlivých veciach, v ktorých vystupujú tí istí účastníci, na rovnakom
skutkovom a právnom základe, je dané práve tým, že sám navrhovateľ uvádza skutkový dej, základ,
odôvodnenie odvolania rovnaké; rovnaké návrhy, odvolania, vyjadrenia. Zhodne so záverom súdu
prvého stupňa aj odvolací súd dôvodí, že navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, neuniesol
dôkazné bremeno v otázke vzniku a výšky škody, či došlo k ohrozeniu vymožiteľnosti pohľadávky od

povinného(napr.zánikpovinného,zmarenieúčelukonaniaprestratukontaktuspovinným,insolventnosť
povinného v čase rozhodovania súdu). Nepreukázal listinami/skutočnosťami uplatňovanú skutočnú
škodu. Rovnako navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
prípadným vznikom škody či nemajetkovej ujmy (v konaniach vedených pod sp.zn. 39 C 166/2012,
39 C 169/2012, 39 C 183/2012); v konaniach vedených pod sp.zn. 39 C 158/2012, 39

C 170/2012, 39 C 172/2012, 39 C 182/2012, nebol preukázaný nesprávny úradný postup súdu v
exekučných veciach; vo veciach vedených pod sp.zn. 39 C 170/2012, 39 C 196/2012
odporca úspešne vzniesol námietku premlčania nárokov navrhovateľa.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania

nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. 1, § 142 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.