Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 28, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713201795
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713201795.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

C.. W. L., rod. P., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX K., štátna občianka SR proti
odporkyni v I.rade C. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom L..M. XXXX/XX, XXX XX K. a
odporcovi v II.rade Z. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom M. P. F. XXX, obaja zastúpení
ustanoveným opatrovníkom L. F., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen o zaplatenie 125 € s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa v I.rade a odporca v II.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke 125
€ a nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 16,50 €, predstavujúce zaplatený súdny poplatok za

podaný návrh, ktoré sú povinní tiež spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke, a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohoto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 07.02.2013 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky zo dňa 07.02.2013, ktorým sa
domáhala, aby súd platobným rozkazom zaviazal odporcov zaplatiť jej sumu 125 € a nahradiť jej
trovy konania za zaplatený súdny poplatok, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

Svoj návrh zdôvodnila tým, že dňa 2l.12.2012 uzavrela ako prenajímateľka s odporcami ako nájomcami
zmluvu o prenájme nehnuteľnosti, v ktorej sa odporcovia zaviazali platiť prenajímateľke nájomné a

úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu riadne a včas. Odporcovia uhradili dňa 22.12. sumu 100
€ v hotovosti ( za mesiac december). V zmysle článku 5 bod 2 mali odporcovia za nasledujúce mesiace
jej platiť sumu 250 € vždy 5-teho v daný mesiac. Dňa 5.januára jej nebola uhradená spomínaná suma a
tak telefonicky kontaktovala p. V., ktorá jej sľúbila, že jej danú sumu uhradí čo najskôr. Toto sa opakovalo
niekoľkokrát a približne od l2.l. obaja odporcovia nedvíhali mobilný telefón a neodpovedali na SMS. Po
niekoľkých neúspešných hovoroch si obaja vypli telefóny. Manžel sa pokúšal kontaktovať s p. V. aj p.
N. ale neúspešne, až l5. januára sa manželovi podarilo skontaktovať s p. V. (z iného mobilného čísla),

ktorá mu oznámila, že z bytu obaja odišli a kľúče hodili do poštovej schránky. Vyzval ju, aby zaplatili za
prenájom nehnuteľností sumu 125 €, čiže polovicu za daný mesiac. Dňa 25.l. a 30.l. boli osobne za p. N.
a vyzvali ho, aby uhradil dlžný podiel nájmu teda 62,50 €, čo sa však do dňa spísania žalobného návrhu
nestalo. Odporcovia užívali danú nehnuteľnosť od l.l.2013 do l5.l.2013, za ktorú nezaplatili. Vzhľadom k
tomu, že odporcovia nesplnili svoju povinnosť platiť nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu riadne
a včas, žiadala, aby súd rozhodol v zmysle tam uvedeného petitu.

Tunajší súd vyzval navrhovateľku dňa 5.4.2013, aby oznámila súdu ako žiada, aby odporcovia boli v
platobnom rozkaze zaviazaní, teda jednotlivo, percentuálne, spoločne a nerozdielne, plnením jedného

zaniká povinnosť druhého..., nakoľko tento údaj v návrhu na vydanie platobného rozkazu absentuje.Na túto výzvu reagovala navrhovateľka podaním zo dňa l2.6.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa
l3.6.2013, v ktorom uviedla, že súhlasí s návrhom okresného súdu, aby jej odporcovia uhradili dlh na
nájomnom vo výške 125 € s príslušenstvom spoločne a nerozdielne ( pasívna solidarita) podľa § 511

ods.1 Občianskeho zákona.

Na návrh vydal súd dňa 25.6.2013 platobný rozkaz sp.zn. 13Ro 22/2013-16, ktorý však musel v zmysle
ustanovenia § 173 ods.2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“) uznesením č.k.
13Ro 22/2013-40 zo dňa 10.1.2014 v plnom rozsahu zrušiť, pretože sa ho odporcom nepodarilo doručiť
do vlastných rúk.

Podľa § 29 ods.2 O.s.p. pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi,

ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, alebo ak
je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý
duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Podľa § 29 ods.6 O.s.p. za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť

aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo
veciach, ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1000 €
( ďalej len „ drobné spory“).

Uznesením č.k. 10C 19/2014 zo dňa 25.4.2014 ustanovil súd odporcom opatrovníčku L. F., súdnu
tajomníčku Okresného súdu Zvolen podľa § 29 ods.2 a 6 O.s.p., nakoľko bolo zistené, že obaja

odporcovia na adresách uvedených v žalobnom návrhu sú neznámi, napriek tomu, že lustráciou v
Registri obyvateľov SR súd zistil, že trvalý pobyt oboch odporcov nebol zmenený a je zhodný s adresami
uvedenými v žalobnom návrhu. Prostredníctvom lustrácii v Ústrednej evidencii väzňov ZVJS SR bolo
zistené, že žiadny z odporcov sa t.č. nenachádza vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody.
Lustráciou v registri poistencov Sociálnej poisťovne súd nezistil u žiadneho z odporcov zamestnávateľa,

prostredníctvom ktorého by mohol odporcom doručovať súdne zásielky.

Zo správy obce M. P. F. súd zistil, že odporca v II.rade a celá jeho rodina sa už dlhšiu dobu (5 rokov)
v ich obci nezdržuje. Zo správy OO PZ Zvolen vyplýva, že bolo vykonané šetrenie k pobytu odporkyne
v I.rade, ktorým bolo zistené, že na adrese trvalého pobytu táto nebýva a ani sa nezdržiava. Taktiež
zo správy OO PZ v Senci vyplýva, že šetrením pobytu odporcu v II.rade bolo zistené, že tento sa na

adrese trvalého pobytu nezdržiava a podľa susedov sa zdržiava na neznámom mieste. Keďže konkrétne
miesto pobytu odporcov sa súdu nepodarilo zistiť a rovnako sa nepodarilo zistiť žiadnu z blízkych osôb
odporcov, resp. ich rodinných príslušníkov, ktorí by vyslovili súhlas s ustanovením za ich opatrovníkov
v tomto konaní, súd ustanovil za opatrovníka zamestnanca tunajšieho súdu.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 28.4.2014 s tým, že na toto pojednávanie sa dostavila

navrhovateľka, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Nedostavila
sa odporkyňa v I.rade, ani odporca v II.rade, ani ustanovená opatrovníčka odporcov, ktorá mala tiež
doručenie predvolania na pojednávanie vykázané. Ustanovená opatrovníčka odporcov ospravedlnila
svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 25.4.2014 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti s tým,
že k predmetu veci sa vyjadriť nevie, a žiadala, aby súd rozhodol vec v zmysle platných právnych

predpisov. Súd postupoval podľa ustanovenia § 101 ods.2 O.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal
a rozhodol.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinnými dôkazmi, ktoré označila
navrhovateľka, a ktorých fotokópie priložila k návrhu, resp. doložila v priebehu konania a to : zmluvu
o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 2l.12.2012 z čl. 3-5, preberací protokol z čl.6, čiastočný výpis z LV

č.XXXX pre k.ú. K. týkajúci sa bytu č.XX vo vchode XX na l.poschodí, pričom zistil tento skutkový stav.

Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že sa v decembri 2012 rozhodli prenajať byt, pričom
sa im ozvali viacerí potencionálni nájomníci, z ktorých si vybrali odporcov. Nakoľko bolo pred Vianocami,manželovi prišlo ľúto, že títo nemali kde bývať a tak im kľúče odovzdali už 20.decembra, hoci zmluva sa
uzatvárala asi deň nato 2l.12.kedy im vyplatili v hotovosti čiastku 100 €, čo predstavovalo nájomné do
konca decembra. V zmluve sa dohodlo, že ďalšie úhrady budú prebiehať k 5.dňu príslušného mesiaca,

čím vyšli v ústrety p. V., ktorá hovorila, že jej vtedy chodí výplata na účet , a tiež uviedli, že nemajú
hotovosť zaplatiť dopredu nájomné za dlhšie obdobie a tak od nich nepýtali hneď depozit. Keď prešiel
5.1. nasledujúceho roku a peniaze na účet nenabehli, kontaktovali p. V., zisťovali v čom je problém,
pričom ona im povedal, že peniaze už vložila na účet cez Poštovú banku, že by to za nejaký deň,
dva malo prísť. Tak čakali, keďže nič neprišlo znovu ju kontaktovali, následne uviedla, že to vložila do

Tatrabanky, a keďže to znovu neprišlo, tak ju opätovne kontaktovali, ale už sa jej nedovolali, až po
niekoľkých dňoch, keď manžel skúšal volať z iného čísla, tak im odpovedala, čo už bolo asi okolo l3.-
l4.1., že už tam nebýva, že sa s odporcom v II.rade rozišli, kľúče hodila do poštovej schránky, načo jej
manžel povedal, že takto sa veci neriešia a mala im to dať vedieť, keďže ony do bytu dovtedy nemohli
vstúpiť, pretože tam boli ony ako nájomcovia. Následne už ona prestala s nimi komunikovať, a keďže
vedeli, že p. N. pracuje na prevádzke, kde sa predáva kebab, tak tam sa za ním zastavili s manželom,

on sa však vyhováral na odporkyňu v I.rade, povedal, že to nezaplatí, že nemá peniaze, že to majú
riešiť s ňou. Ešte manžel posielal SMS aj p.V. ako poslednú možnosť pred riešením záležitosti súdnou
cestou, načo ona odpovedala, že kým sa neporadí s právnikom už o tom s nimi nebude komunikovať. Na
otázku súdu, či je navrhovateľka výlučnou vlastníčkou predmetného bytu uviedla, že nie je, tento majú v
bezpodielovom spoluvlastníctve s manželom, ale vtedy na zmluvu dali iba ju, pretože manžel odchádzal

ako profesionálny vojak na misiu na Cyprus a aby sa teda ľahšie komunikovalo s nájomcami, ale s
uzavretím zmluvy samozrejme súhlasil, aj vlastne všetky záležitosti s tým súvisiace v tom čase riešil on.

Zo zmluvy o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 2l.12.2012 súd zistil, že ako prenajímateľ je tu uvedená
navrhovateľka, ako nájomcovia sú tu uvedení odporcovia s tým, že predmetom tejto zmluvy bol nájom
bytu č.XX vo vchode č.XX na 1.poschodí v bytovom dome vo K., na ul. L., súp. číslo stavby XXXX

zapísaný v k.ú. K. na LV č.XXXX. Pokiaľ ide o dobu prenájmu, nájomná zmluva bola uzavretá na
dobu určitú do 3l.12.2013 s tým, že nájomný pomer začal dňom 20.l2.2012. Pokiaľ ide o nájomné
a úhradu za plnenia poskytované s užívaním nehnuteľnosti, bola dojednaná výška mesačnej splátky
250 € s energiami (plyn, elektrika, voda). Nájomné malo byť vyplatené tak, že dňa 22.12.2012 uhradia
nájomcovia sumu 100 € v hotovosti a nasledujúce mesiace budú nájomcovia uhrádzať prenajímateľovi

sumu 250 € v hotovosti do 5-teho v daný mesiac.

Z preberacieho protokolu k nehnuteľnosti byt č.XX, vchod XX, 1.poschodie na ul. L., súp. č. stavby XXXX
súd zistil, že sú tu uvedené stavy meračov, konkrétne teplej a studenej vody, plynu, tepla v kuchyni a
v izbe.

Z výpisu z LV č.XXXX pre k.ú. K. z katastra nehnuteľnosti vytvoreného cez katastrálny portál zo

dňa 28.4.2014 súd zistil, že je ako stavba uvedený bytový dom na ul. L. a súp. č.XXXX postavený
na parcelách č.XXXX/XX až XXXX/XX s tým, že v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby je pri
byte č.XX vo vchode XX na 1.poschodí ako vlastník uvedený C.. U. L. a C.. W. L., rod. P., dátum
narodenia XX.X.XXXX, resp. X.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel X/X, titul nadobudnutia kúpna zmluva
X. z 5.l2.2012-3161/12.

Podľa § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“) nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo
bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

Podľa § 686 ods.1 OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku
nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež
obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví
sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa § 7l0 ods.2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.

Ustanovenie § 676 ods.2 neplatí pre zánik nájmu bytu.Podľa § 700 ods.1 OZ byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú
rovnaké práva a povinnosti.

Podľa § 701 ods.2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú oprávnení a povinní

všetci spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 511 ods.1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté, alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh
spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § l45 ods.1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V

ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § l45 ods.2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja
manželia spoločne a nerozdielne.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov, dospel súd k názoru,
že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu
zmluvy o nájme predmetného bytu, v ktorej bola navrhovateľka v postavení prenajímateľa a odporcovia
boli v postavení spoločných nájomcov. Predmetný byt je síce v bezpodielovom spoluvlastníctve
navrhovateľky a jej manžela s tým, že pri tomto právnom úkone vystupovala ako prenajímateľka len
navrhovateľka a nie aj jej manžel, avšak z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že súhlas jej manžela

k tomuto právnemu úkonu, teda k uzavretiu zmluvy o nájme bytu bol daný, keďže tento súhlas je
možné dať v akejkoľvek forme, teda nielen písomne ale aj ústne, resp.mlčky-konkludentne, keď zo
správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená, a to aj
dodatočne. Navyše nebolo v konaní preukázané, že by sa ktokoľvek neplatnosti tohto právneho úkonu
dovolával. Na základe tejto nájomnej zmluvy, teda navrhovateľka prenechala odporcom ako spoločným

nájomcom do užívania predmetný byt a odporcom tým vznikla povinnosť zaplatiť dohodnuté nájomné a
úhradu za plnenia poskytované s užívaním nehnuteľnosti v celkovej výške 250 € mesačne. Vychádzajúc
z tvrdení navrhovateľky má súd zato, že odporcovia neuhradili včas a riadne nájomné a úhradu za
plneniaposkytovanésužívanímbytuzamesiacjanuár2013,pričomnavrhovateľkasiuplatnilavpodanej
žalobe len pomernú časť tejto sumy, konkrétne jednu polovicu, t.j. 125 € za obdobie tohto mesiaca,

počas ktorého odporcovia predmetný byt reálne užívali, resp. do času, kedy sa navrhovateľke, resp. jej
manželovi podarilo z vlastnej iniciatívy zistiť, že odporcovia prestali predmet nájmu užívať. Pokiaľ ide
o dobu trvania nájmu, resp. skončenie nájomného vzťahu, súd nemal preukázané, že by k ukončeniu
nájomnej zmluvy došlo, či už písomnou dohodou alebo písomnou výpoveďou niektorej zo zmluvných
strán, teda najneskôr nájom skončil uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý, avšak túto otázku súd

podrobnejšie neskúmal, nakoľko to bolo pre toto konanie irelevantné, keďže navrhovateľka si uplatnila
nárok na zaplatenie nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu len za vyššie uvedené obdobie. Súd
preto prisúdil navrhovateľke celú žalovanú sumu, pretože tento nárok považoval za nesporný a zaviazal
odporcov k jeho úhrade spoločne a nerozdielne v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Navrhovateľka si v návrhu uplatnila nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p.,podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľka bola úspešná v celom rozsahu podaného žalobného návrhu, pričom zaplatila súdny
poplatok za podaný návrh na výzvu súdu vo výške 16,50 € a z tohto dôvodu jej súd priznal aj nárok na

náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 €.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)