Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 25, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712221643
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712221643.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu

TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 01 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného
JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava,
proti žalovanej G. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X., XXX XX X., štátne občianstvo: SR, t.č. na
neznámom mieste, zastúpenej Teréziou Pečkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, ako
opatrovníčkou, o zaplatenie sumy 893,75 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 646,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 646,75 Eur od 10. 03. 2012 do zaplatenia a trovy konania v sume 43,27 Eur na účet

právneho zástupcu žalobcu JUDr. Alana Streláka, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Na vŕšku
12, 811 01 Bratislava, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zvyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 30. 11. 2012, ktorá bola doručená súdu dňa 27. 12. 2012 domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 1.043,90 Eur (893,75 Eur + 150,15 Eur) s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 893,75 Eur od 15. 01. 2011 až do zaplatenia, tiež náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že dňa 02. 09. 2010 bola medzi ním ako veriteľom na jednej strane a žalovanou ako dlžníčkou na
strane druhej uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 120101953 (ďalej len „zmluva o úvere“) na
čiastku 650,- Eur, za odplatu vo výške 247,- Eur. Zmluvou o úvere sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku

vo výške 897,- Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške
3,25 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 88,73 Eur. Prvá splátka bola splatná
10. deň po uzatvorení zmluvy o úvere a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky bol ako veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú
zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila žalovaná podpisom na úverovej zmluve.
Žalovaná celkovo do dnešného dňa uhradila sumu 3,25 Eur, pričom posledná uhradená suma vo výške

3,25 Eur bola uhradená dňa 02. 09. 2010. V súlade s článkom II. zmluvy o úvere bola žalovaná povinná
hradiť úver v 13 mesačných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy o
úvere, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, oznámil
jej stratu výhody splátok podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa
15. 11. 2010 upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V Oznámení
o zosplatnení záväzku zo dňa 06. 03. 2012 oznámil žalovanej, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú

časť úveru a odplaty) sa stal splatný ku dňu 14. 01. 2011. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere
neevidoval a ani neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu zo strany žalovanej. Preto dlžná čiastka činí sumu893,75 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 897,-
Eur a čiastkou vo výške 3,25 Eur, ktorá bola žalovanou uhradená (897,- Eur - 3,25 Eur = 893,75 Eur).
V zmysle bodu 3. Obchodných podmienok (ďalej len „obchodné podmienky“), ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťouzmluvyoúvere,sažalovanázaviazalauhradiťvprípadeporušeniapodmienokzmluvyzmluvnú
pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do
zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa žalovaná dostala
do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je vo výške 650,- Eur, tak dohodnutá
mesačnázmluvnápokutajevovýške21,45Eur(t.j.3,30%zosumy650,-Eur=21,45Eur).Vzhľadomna

uvedené je žalovaná podľa zmluvy o úvere povinná uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 21,45 Eur za každý
začatý mesiac omeškania až do zaplatenia z celkovej dlžnej čiastky. V zmysle § 3a Nariadenia Vlády
č. 87/1995 Z.z., si uplatňuje úhradu zmluvnej pokuty až do dosiahnutia maximálnej prípustnej hranice
určenej v citovanom vládnom nariadení, t.j. do dosiahnutia výšky poskytnutých finančných prostriedkov,
pričom výška sankcií za omeškanie nesmie presiahnuť maximálnu výšku v zmysle § 3a ods. 1 tohto
nariadenia. Po dosiahnutí tejto výšky si uplatňuje úhradu zákonného úroku z omeškania v zmysle § 3a

ods. 3 tohto nariadenia. Ďalej sa žalovaná zaviazala uhradiť v zmysle bodu 3. obchodných podmienok
náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím
súdnehoaleborozhodcovskéhokonaniavovýške20%zposkytnutejistiny,najmenejvšak67,-Eur,ktorá
nepodlieha vyúčtovaniu (t.j. 20 % zo sumy 650,- Eur), najmenej však 67,- Eur. Za účelne vynaložené
náklady sa považujú najmä osobné návštevy a vyhľadávanie dlžníka poverenou osobou zo strany

veriteľa, vyhotovenie a zasielanie upomienok, registrácia, evidencia a dohľadávanie dlžníka v systéme
veriteľa, pravidelné overovania a aktualizácia dát dlžníka, identifikácia a zaúčtovanie nepravidelných
platieb mimo určenú výšku, telefonické hovory, náklady spojené s pokusmi o mimosúdne vyriešenie
sporu (poštovné, právne konzultácie). Náhrada podľa tohto nezahŕňa náklady súdneho konania alebo
iného konania spojeného s vymáhaním dlhu. Z týchto dôvodov podal voči žalovanej žalobu o zaplatenie

sumy 1.043,90 Eur, z toho sumy 893,75 Eur z titulu úveru a sumy 150,15 Eur z titulu mesačnej zmluvnej
pokuty vo výške 21,45 Eur za 7 mesiacov omeškania od januára 2011 do júla 2011, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 893,75 Eur od 15. 01. 2011 až do zaplatenia.

Písomným podaním zo dňa 07. 02. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 12. 02. 2013 žalobca súdu
oznámil, že netrvá na uplatnenom nároku v časti zmluvnej pokuty.

Následne súd o žalobe žalobcu rozhodol platobným rozkazom č.k. 31Ro/165/2012-22 zo dňa 16. 04.
2013,keďtentoplatobnýrozkazsanepodariložalovanejdoručiťdovlastnýchrúk,pričomvtomtoprípade
je náhradné doručenie vylúčené podľa § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.),
podľaktoréhoplatobnýrozkaztrebadoručiťodporcovidovlastnýchrúk,náhradnédoručeniejevylúčené.

Nakoľko platobný rozkaz č.k. 31Ro/165/2012-22 zo dňa 16. 04. 2013 sa nepodarilo žalovanej doručiť

do vlastných rúk, súd tento platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil uznesením č.k. 31Ro/165/2012-40
zo dňa 08. 01. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 02. 2014 a to podľa § 173 ods. 2 prvá
veta O.s.p., podľa ktorého, ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho
uznesením zruší v plnom rozsahu.

Na to súd vo veci vykonal úkony za účelom zistenia, kde sa žalovaná zdržuje, kde býva, nakoľko

táto na adrese X. XXX, XXX XX X., ako i na adrese A. 8, XXX XX F. je ako adresátka podľa relácie
pošty neznáma, na tieto adresy súd doručoval žalovanej súdne zásielky, keďže žalobca tieto adresy u
žalovanej uviedol v žalobe, následne súd zistil, že žalovaná je prihlásená k trvalému pobytu na adrese
X., bez bližšej špecifikácie (Register obyvateľov SR), podľa správy Obce X. zo dňa 09. 10. 2013 táto na
adrese X. XXX nebýva, jej pobyt nie je obci známy, podľa správy Obvodného oddelenia PZ Detva zo dňa

19. 10. 2013 žalovaná už dlhšiu dobu v X. nebýva, takmer už 10 rokov, pričom od jej bývalého manžela
sa nepodarilo zistiť, kde sa táto t.č. zdržuje. Nakoľko žalovaná má evidovaný trvalý pobyt v obci X., bez
bližšej adresy, súd žalovanej doručoval súdne zásielky aj podľa § 5 Zákona č. 253/1998 Z.z., o hlásení
pobytu občanov Slovenskej republiky a Registri obyvateľov Slovenskej republiky, v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takéhoto občana na účely

doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do
zoznamu voličov, keď ani takýmto zákonným postupom sa nepodarilo súdne zásielky žalovanej doručiť,preto u žalovanej bol dôvodný procesný postup podľa § 29 ods. 2 v spojení s § 29 ods. 6 O.s.p., keď súd
žalovanej v tomto konaní ustanovil na jej zastupovanie opatrovníčku v osobe Terézie Pečkovej, súdnej
tajomníčky Okresného súdu Zvolen uznesením č.k. 14C/27/2014-51 zo dňa 28. 03. 2014.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25. 04. 2014, ktorého sa právny zástupca žalobcu, ani
opatrovníčka žalovanej nezúčastnili, obidvaja boli na toto pojednávanie predvolaní riadne a včas, právny
zástupca žalobcu neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 24. 04. 2014,
ktoré bolo doručené súdu dňa 24. 04. 2014, nepožiadal však zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie
tohto pojednávania, opatrovníčka žalovanej neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala zo

žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania, keď potom za zistenia a vyhodnotenia
týchto procesných podmienok na konanie súd na tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu a opatrovníčky žalovanej, keď pri tom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na

obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 02. 09. 2010 uzavreli žalobca ako veriteľ na jednej strane a žalovaná ako dlžníčka na strane druhej
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120101953 (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe tejto zmluvy o
úvere žalobca poskytol žalovanej bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 650,- Eur. Úver

bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny, pričom žalovaná podpisom na zmluve o úvere
potvrdila prevzatie úverovej istiny v sume 650,- Eur v hotovosti. Žalovaná sa ďalej v zmysle tejto zmluvy
o úvere zaviazala uhradiť žalobcovi istinu vo výške 650,- Eur, odplatu za poskytnutie úveru vo výške
247,- Eur, spolu celkovo sumu 897,- Eur. Túto sumu 897,- Eur sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi
v 13 mesačných splátkach a to nasledovne: v prvých troch mesačných splátkach vo výške 3,25 Eur

a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 88,73 Eur, pričom splatnosť
prvej splátky bola dojednaná na 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného
zaplatenia mala byť splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Strany zmluvy o úvere si
ďalej dojednali, že žalobca ako veriteľ je oprávnený žiadať od žalovanej ako dlžníčky vrátenie celej dlžnej
sumy po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany

nedohodnú písomne inak. Doporučený termín úhrady bol stanovený na 22. dňa v mesiaci. Priemerná
RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z., ku dňu podpisu zmluvy o úvere bola
47,39 %. Zmluva o úvere bola žalovanou podpísaná aj na jej druhej strane, kde sú uvedené Obchodné
podmienky (ďalej len „obchodné podmienky“), ktoré tvorili prílohu zmluvy o úvere. V článku 1. týchto
obchodných podmienok je uvedená RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70 %. V článku 3.

obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa článku
2. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo
výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania
až do zaplatenia z celkovej dlžnej čiastky. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že veriteľ je oprávnený
účtovať dlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy

pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej
však 67,- Eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu. Tiež si tu zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré
medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe nimi uzatvorenej zmluvy o úvere alebo súvisiacich
s touto zmluvou, vrátane sporov o jej platnosť a výklad, predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi
Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť, a.s., IČO: 44 146

990, so sídlom Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava. Týmto však nie je dotknuté právo dlžníka, resp.
spoludlžníka obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky.

Predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 15. 11. 2010 žalobca žalovanú
upomínal na uhradenie dlhu zo zmluvy o úvere po splatnosti v sume 3,25 Eur, vyzval ju na úhradu tejto
sumy najneskôr do 5 dní od obdržania výzvy, výzvu odoslal na pošte pre žalovanú dňa 15. 11. 2010, keď

Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 06. 03. 2012 oznámil žalovanej, že jej záväzok zo zmluvy
o úvere zosplatnil ku dňu 14. 01. 2011 z dôvodu omeškania so splácaním úveru. Súčasne jej oznámil,že týmto sa stáva celý dlh splatný, t.j. istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny spolu vo výške 893,75
Eur, ďalej so zmluvnou pokutou vo výške 3,3 % z istiny za každý začatý mesiac omeškania, t.j. celkom
vo výške 300,30 Eur a náhradou účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej

sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z úveru (najmenej však 67,-
Eur), t.j. v sume 130,- Eur. Celková dlžná čiastka bola vyčíslená na sumu 1.324,05 Eur, ktorú žalobca
žiadal uhradiť bezodkladne v hotovosti, prípadne na jeho bankový účet uvedený v tomto oznámení.
Súčasnejuupozornil,žeinakvecbudepostúpenápríslušnémusúdunakonanie,keďoznámenieodoslal
pre žalovanú na pošte dňa 07. 03. 2012.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná vrámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
vrámci svojej podnikateľskej činnosti

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom, všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to

najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutý takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,

k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným
použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím

fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,

je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej

zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne

aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 príkladmo vymenuváva, ktoré ustanovenia uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa najmä považujú za neprijateľné podmienky, keď podľa písm. k) sú to aj tie,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka, je dôsledkom transpozície Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom
zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré

by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov“.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná voči žalovanej
v časti o zaplatenie sumy 646,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 646,75 Eur
od 10. 03. 2012 do zaplatenia, nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 247,- Eur s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 247,- Eur od 15. 01. 2011 až do zaplatenia, ďalej nedôvodná v časti o
zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 646,75 Eur vo výške 9 % ročne od 15. 01. 2011 do 09. 03. 2012,

čo sa týka nároku na zaplatenie sumy 150,15 Eur (zmluvná pokuta), v tejto časti žalobca pred vydaním
platobného rozkazu vzal žalobu späť, preto súd o tomto nároku nerozhodoval podľa § 172 ods. 6 O.s.p.,
podľa ktorého, zmenu návrhu na začatie konania (§ 95) alebo čiastočné späťvzatie návrhu na začatie
konania (§ 96) pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v rozsahu,
ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu a

odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na začatie konania doručí všetky zmeny a čiastočné späťvzatia
návrhu na začatie konania uskutočnené v čase od začatia konania do vydania platobného rozkazu.
O týchto podaniach pred vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhoduje, ak o návrhu na začatie
konania rozhoduje platobným rozkazom; v konaním nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je
predmetom konania takto upravený posledný návrh.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 02. 09. 2010 uzavreli žalobca ako veriteľ na
jednej strane a žalovaná ako dlžníčka na strane druhej zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120101953
(ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe tejto zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanej bezúčelový,
hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 650,- Eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 %
z istiny, pričom žalovaná podpisom na zmluve o úvere potvrdila prevzatie úverovej istiny v sume 650,-

Eur v hotovosti. Žalovaná sa ďalej v zmysle tejto zmluvy o úvere zaviazala uhradiť žalobcovi istinu vo
výške 650,- Eur, odplatu za poskytnutie úveru vo výške 247,- Eur, spolu celkovo sumu 897,- Eur. Túto
sumu sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi v 13 mesačných splátkach a to nasledovne: v prvých 3
mesačných splátkach vo výške 3,25 Eur a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach
vo výške 88,73 Eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy,

každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia mala byť splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Strany zmluvy o úvere si ďalej dojednali, že žalobca ako veriteľ je oprávnený žiadať od žalovanej
ako dlžníčky, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak, vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí
3 mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky. Doporučený termín úhrady bol stanovený
na 22. dňa v mesiaci. Priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z., ku dňu

podpisu zmluvy o úvere bola 47,39 %. Zmluva o úvere bola žalovanou podpísaná aj na jej druhej strane,
kde sú uvedené Obchodné podmienky (ďalej len „obchodné podmienky“), ktoré tvorili súčasť zmluvy o
úvere. V článku 1. týchto obchodných podmienok je uvedená RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov
67,70 %. V článku 3. obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj
záväzok podľa článku 2. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú

pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý
aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvné strany sa ďalej dohodli,
že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi, resp. spoludlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov
za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania
vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,- Eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu. Tiež si tuzmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe nimi
uzatvorenej zmluvy o úvere alebo súvisiacich s touto zmluvou (vrátane sporov o jej platnosť a výklad),
predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri

Rozhodcovská spoločnosť, a.s., IČO: 44 146 990, so sídlom Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava.
Týmto však nie je dotknuté právo dlžníka, resp. spoludlžníka obrátiť sa s návrhom na začatie konania
na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky. Predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej
sumy zo dňa 15. 11. 2010 žalobca vyzval žalovanú na uhradenie dlhu zo zmluvy o úvere po splatnosti
v sume 3,25 Eur, žiadal o úhradu tejto sumy najneskôr do 5 dní od obdržania výzvy. Oznámením o

zosplatnení záväzku zo dňa 06. 03. 2012 žalobca oznámil žalovanej, že jej záväzok zo zmluvy o úvere
zosplatnil ku dňu 14. 01. 2011 z dôvodu omeškania so splácaním úveru. Súčasne jej oznámil, že týmto
sa stáva celý dlh splatný, t.j. istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny, spolu vo výške 893,75 Eur, ďalej
so zmluvnou pokutou vo výške 300,30 Eur a náhradou účelne vynaložených nákladov za úkony spojené
s vymáhaním dlžnej sumy vo výške 130,- Eur. Celková dlžná čiastka bola vyčíslená na sumu 1.324,05
Eur, ktorú žalobca žiadal uhradiť od žalovanej bezodkladne v hotovosti, prípadne na jeho bankový účet

uvedený v tomto oznámení. Súčasne ju upozornil, že inak vec bude postúpená príslušnému súdu na
konanie.

Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere
uzatvorenou podľa zákona č. 129/2010 Z.z., v znení neskorších predpisov a podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Spravuje sa teda právnym režimom zákona č. 129/2010 Z.z., a právnym režimom Občianskeho
zákonníka.

Súd predmetnú zmluvu o úvere preto podrobil jej preskúmaniu zhľadiska súdnej kontroly
spotrebiteľských zmlúv, a to bez ohľadu na to, že žalovaná bola v súdnom konaní nečinná.

Podľa obsahu predmetná zmluva o úvere nespĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., a preto bola uzatvorená v rozpore s týmto zákonom, keď
potom je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Predovšetkým
táto spotrebiteľská zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, obsahuje len
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ďalej neobsahuje podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, keď v spotrebiteľskej zmluve je len uvedené, že úver je

poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny, ďalej obsahuje síce ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, avšak neobsahuje všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, čo sú náležitosti, ktoré musí obsahovať
zmluva o spotrebiteľskom úvere. Táto zmluva je tiež neplatná i podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť čo do dojednania splatnosti mesačných splátok, keď žalovaná sa

zaviazala úver vrátiť v 13 mesačných splátkach a to nasledovne: v 3 mesačných splátkach vo výške
3,25 Eur a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 88,73 Eur, pričom prvá
splátka mala byť splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia
malabyťsplatná30.deňposplatnostipredchádzajúcejsplátky,termínúhradyboldoporučenýna22.dňa
v mesiaci, čím spotrebiteľ nemal jasne a zrozumiteľne formulovanú splatnosť úveru, resp. jednotlivých

splátokúveru,žiadensplátkovýkalendáržalobcanedokladoval.Predmetná zmluvabolauzatvorenáako
„typická formulárová zmluva“ v množstvom povinností pre žalovanú ako spotrebiteľku vrátane sankcií za
rôzne porušenia povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy pre ňu ako spotrebiteľku, celá je neprehľadná,
ťažko sa v nej orientuje, je nezrozumiteľná aj čo do uvedenia RPMN, keď táto v texte zmluvy uvedená
ako priemerná RPMN 47,39 %, v obchodných podmienkach je uvedená ako RPMN 67,70 %, keď i

uvedené spôsobuje nezrozumiteľnosť a neurčitosť samotnej zmluvy a teda jej absolútnu neplatnosť.

Na základe týchto skutočností súd vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom úvere za absolútne neplatný
právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v celom
texte.

Ako súd už dôvodí, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje viaceré neprijateľné podmienky, ktoré

sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená akoformulárová zmluva na predtlači, vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany
dodávateľa. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematický špecifický okruh
ustanovení o prejave vôle vedúci k materiálnej ochrane spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon

označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstaraniu tovaru
alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú
môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu
vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy a teda v predmete a cene
plnenia, a to určite, jasne, zrozumiteľne. Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom

navyše podľa názoru súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez
ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho
preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by
bola z tohto dôvodu absolútne neplatná. V tomto smere úvah súdu je i to, že sám žalobca spravodlivo
nevychádza z rozhodcovskej doložky dojednanej v obchodných podmienkach, nevychádza zo zmluvnej
pokuty dojednanej v obchodných podmienkach.

Predmetná zmluva o úvere obsahuje dojednanie za poskytnutie úveru vo výške 650,- Eur, odplaty vo
výške 247,- Eur na obdobie poskytnutia úveru 13 mesiacov, obsahuje dojednanie úroku z úveru vo výške
20 % z istiny pri tomto úvere poskytnutom na 13 mesiacov, čo v prepočte činí pri odplate 247,- Eur
však nie 20 % úroku z úveru, ale 35 % úroku z úveru za zapožičanie úverových prostriedkov v sume
650,- Eur, keď i v tomto ohľade zmluva o úvere je nesprávna a zakladá absolútnu neplatnosť. Uvedené

nemôže podliehať súdnej ochrane, keď navyše takéto dojednania sú aj v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 Občianskeho zákonníka, keď potom žalobca sa nemohol domáhať účinnej súdnej ochrany z
takto neplatne dojednaných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

Žalobca tiež v súdnom konaní nepreukázal ako veriteľ splnenie povinností vyplývajúcich z § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., teda nepreukázal ako posudzoval s odbornou starostlivosťou

schopnosť žalovanej ako spotrebiteľky splácať spotrebiteľský úver, či posudzoval príjem žalovanej ako
spotrebiteľky, jej majetkové, osobné pomery, teda jej schopnosť splácať úver počas doby, na ktorú bol
poskytnutý a v dojednaných splátkach.

Nakoľko súd posúdil zmluvu o spotrebiteľskom úvere za absolútne neplatný právny úkon ako celok,
bez ohľadu na to, že vyhodnotil, že sú absolútne neplatnými aj niektoré zmluvne dojednané jej

podmienky ako neprijateľné, z takéhoto neplatného právneho úkonu žalobcovi nemohol vzniknúť nárok
na zaplatenie spotrebiteľského úveru včítane odplaty, mohol mu vzniknúť jedine nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

Žalovaná plnila žalobcovi sumu 3,25 Eur, prijala plnenie 650,- Eur, rozdiel predstavuje 646,75 Eur,

keď potom žalobca má voči žalovanej nárok na zaplatenie tejto sumy z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. V zvyšujúcej časti, čo sa týka zaplatenia sumy 247,- Eur s príslušenstvom ako nesplatenej
časti úveru, včítane odplaty súd potom žalobu žalobcu voči žalovanej zamietol.

O správnosti takéhoto skutkového a právneho vyhodnotenia napokon nemal pochybnosti ani samotný
žalobca, keď platobným rozkazom č.k. 31Ro/165/2012-22 zo dňa 16. 04. 2013 mu bola prisúdená len

táto čiastka, pričom voči tomuto platobnému rozkazu žalobca odpor nepodal.

Z prisúdenej sumy 646,75 Eur súd priznal žalobcovi i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa §
517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 a podľa § 563 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Na základe uvedeného potom žalobca má voči žalovanej nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z

prisúdenej sumy, keďže žalovaná je v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Toto
omeškanie stále trvá, preto až do vydania bezdôvodného obohatenia žalovaná je povinná žalobcovi
zaplatiť úroky z omeškania a to odo dňa 10. 03. 2012, keď v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa
06. 03. 2012 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy síce vo väčšom rozsahu, než bola
prisúdená, a z iných právnych dôvodov, než boli posúdené v tomto konaní, čo možno považovať za

výzvu na plnenie, táto bola odoslaná pre žalovanú na pošte dňa 07. 03. 2012, 3 dni plynuli na doručenie
tejto výzvy žalovanej, výzva mala byť doručená najneskôr dňa 09. 03. 2012, preto odo dňa 10. 03. 2012
má žalobca nárok voči žalovanej na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej sumy, za obdobie od
15. 01. 2011 do 09. 03. 2012 súd žalobu žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol, keďže
žalobca nepreukázal pred dňom 10. 03. 2012 doručenie výzvy na plnenie.

Z neprisúdenej sumy súd nepriznal ani úroky z omeškania, keďže nepriznal ani istinu.

Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, v znení
do 31. januára 2013, keď k omeškaniu došlo pred týmto dňom, výška úrokov z omeškania bola o
8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky k prvému dňu omeškania v tomto prípade bola 1 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov bola 9 %,
keď potom žalobca má nárok voči žalovanej na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z
prisúdenej sumy, keď takéto znenie bolo dôvodné aplikovať s poukazom na § 10c citovaného vládneho
nariadenia, avšak v znení platnom, podľa ktorého, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,

výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalobca mal
v konaní úspech len čiastočný, pričom mal úspech vo väčšej časti ako neúspech, úspech mal v časti o
zaplatenie sumy 646,75 Eur, neúspech v časti o zaplatenie sumy 397,15 Eur (247,- Eur + 150,15 Eur,

keď neúspech je i v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, v ktorej žalobca netrval na podanej žalobe), preto
mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, avšak len pomerom úspechu a neúspechu,
ktorý predstavuje 24 % (646,75 :1.043,90 = 0,62, 397,15 : 1.043,90 = 0,38, 62 % - 38 % = 24 %). Vo
výške 24 % má tak žalobca právo na náhradu účelne vynaložených a preukázaných trov konania, ktoré
vo veci navrhol priznať a ktoré vyčíslil na zaplatený súdny poplatok zo žaloby v sume 38,50 Eur a za

trovy právneho zastúpenia v sume 141,79 Eur, spolu v sume 180,29 Eur, z ktorej 24 % predstavuje sumu
43,27 Eur (180,29 : 100 x 24 = 42,37). Trovy právneho zastúpenia v sume 141,79 Eur, ktoré vyčíslil
žalobca prostredníctvom právneho zástupcu pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby po 51,45
Eur, k tomu DPH, keď úkonmi právnej služby boli príprava a prevzatie zastúpenia, žaloba, k tomu 2-krát
režijný paušál po 7,63 Eur, k tomu DPH, spolu to činí 141,79 Eur. O trovách právneho zastúpenia súd

rozhodol podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., v znení neskorších predpisov.
Celkové trovy konania v sume 43,27 Eur je žalovaná povinná nahradiť žalobcovi na účet zastupujúceho
advokáta žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §

204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)