Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/87/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211204531
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4211204531.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: ILLE-Papier-Service SK, spol. s
r.o., Lichardova 16, Skalica, IČO: 36 226 947, proti odporcovi: O. B., D. XXXX/X, G., zastúpený: JUDr.
Helena Kontrová, Semerovo č. 414, o zaplatenie 1.266,14 eura s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/122/2011-134 zo dňa 07.05.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/122/2011-134 zo dňa 07.05.2013 v časti,
v ktorej súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 170,-- eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a v časti, v ktorej súd návrh zamietol p o t v r d z u j e .

V časti výroku o trovách konania odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k.

5Cb/122/2011-134 zo dňa 07.05.2013 r u š í a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľsožaloboudošlouOkresnémusúdu Komárno dňa16.03.2011 domáhal,abysúdodporcovi
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.266,14 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6,31
eura od 15.07.2010 do zaplatenia a zo sumy 66,05 eura od 10.08.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania. Návrh odôvodňoval tým, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu Zmluvy o
službe nájomného servisu dňa 18.05.2010 na dobu 36 mesiacov. Navrhovateľ listom zo dňa 24.01.2011
od zmluvy odstúpil, pretože odporca si riadne a včas neplnil povinnosť platiť odmeny za poskytnuté

služby nájomného servisu. Odporca má nedoplatok za dodaný tovar vo výške 6,31 eura a nedoplatok
za poskytovanie služieb nájomného servisu vo výške 66,05 eura. Navrhovateľ si naviac v súlade so
všeobecnými obchodnými podmienkami uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 170,-- eur na náhradu škody
za obdobie, ktoré by inak zostávalo do skončenia zmluvy uplynutím času v sume 1.023,78 eura.

Odporca sa v konaní pred súdom prvého stupňa bránil tým, že sumy 6,63 eura a 66,05 eura, ktoré
považuje za dôvodné, navrhovateľovi zaplatil dňa 04.04.2011. Nesúhlasil však so zaplatením súm
z titulu náhrady škody a zmluvnej pokuty, pričom tvrdil, že zmluva bola uzatvorená na skúšobnú
dobu v trvaní 6 mesiacov. Prevádzkovanie Aréna baru odporca ukončil ku dňu 30.09.2010, pričom

nastupujúci majiteľ tejto prevádzky naďalej využíval služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľovi
preto nemohla vzniknúť škoda.

Podanímdoručenýmsúduprvéhostupňadňa05.05.2011vzalnavrhovateľsvojnávrhvčastiozaplatenie
85,64 eura späť.

Okresný súd Komárno vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5Cb/122/2011-134 zo dňa 07.05.2013 tak,
že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 170,-- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
konanie v časti o zaplatenie 85,64 eura zastavil a návrh vo zvyšnej časti zamietol.Rozhodol tak na základe skutkových zistení, podľa ktorých medzi navrhovateľom zastúpeným C. D. a
odporcom došlo dňa 18.05.2010 k uzatvoreniu Zmluvy o službe nájomného servisu č. 305240 v spojení
so všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa. V zmysle tejto zmluvy navrhovateľ odporcovi

dodal dávkovač papiera Jack 2 kusy so servisnou cenou za štvortýždenné obdobie v sume 19,80 eura,
2 kusy dávkovača mydla Soap Susi za servisnú cenu 6,60 eura za štvortýždenné obdobie, dávkovač
toaletného papiera Big Willy 1 kus za servisnú cenu za štvortýždenné obdobie v sume 4,20 eura,
elektronický dávkovač vône Freddy Fresh 2 kusy za servisnú cenu za štvortýždenné obdobie v sume
23,60 eura, dávkovač toaletného papiera Little Joe 1 kus za servisnú cenu za štvortýždenné obdobie v

sume 1,30 eura. Takto servisná cena bez DPH u odporcu za štvortýždenné obdobie činila 55,50 eura
spolu s DPH 66,05 eura. Účastníci v časti poznámok dojednali „skúšobná doba 6 mesiacov“.. Keďže
odporca nezaplatil servisnú cenu za štvortýždenné obdobie, navrhovateľ listom zo dňa 24.01.2011 od
zmluvy odstúpil. Súčasne vyúčtoval faktúrou č. 749580 kúpnu cenu za dodaný tovar 6,31 eura, ďalej
faktúrou č. 751046 servisnú cenu za štvortýždenné obdobie v sume 66,05 eura. Uvedené istiny spolu s
príslušenstvom odporca zaplatil dňa 04.04.2011. V tejto časti navrhovateľ svoj návrh zobral i späť.

Navrhovateľ ďalej odporcovi podľa § 6 ods. 3 všeobecných obchodných podmienok vyúčtoval zmluvnú
pokutu vo výške 170,-- eur, ako a aj náhradu škody vo výške 1.023,78 eura (50 % z ceny služieb
nájomného servisu za obdobie, ktoré by inak zostalo do skončenia zmluvy uplynutím času). Odporca mal
priestory Aréna baru v nájme do 30.09.2010. Následne mal tieto prenajaté nájomca K. S. od 01.12.2010
na dobu určitú do 31.11.2015. Navrhovateľ so K. S. dňa 10.12.2010 uzavrel Zmluvu o službe nájomného

servisu za servisnú cenu za štvortýždenné obdobie v sume 89,25 eura s DPH. Do dňa 11.03.2013
navrhovateľ uzatvoril Zmluvu o službe nájomného servisu s ďalším nájomcom predmetných nebytových
priestoroch - Z. I., pričom servisná cena za štvortýždenné obdobie bola dohodnutá v sume 77,11 eura
s DPH.

V právnych záveroch odôvodnenia svojho rozsudku súd prvého stupňa skonštatoval, že Zmluva o

službe nájomného servisu uzatvorená medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy podľa § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka, čiže tzv. nepomenovanej zmluvy. Povinnosťou navrhovateľa bolo podľa
objednávky odporcu dodal tovar a vykonať pravidelnú servisnú službu. Zmluvný vzťah účastníkov bol
dojednaný na dobu určitú po dobu 36 mesiacov, pričom skúšobnú dobu účastníci dojednali ohľadne
množstva dodaných spotrebičov - dávkovačov. Miestom ich umiestnenia bol Aréna bar, Konkolyho

námestie č. 1, Hurbanovo. Súčasť zmluvy tvorili všeobecné obchodné podmienky. Keďže odporca
nezaplatením odplaty za servisné služby podstatne porušil svoju zmluvnú povinnosť, navrhovateľ bol
oprávnený v zmysle všeobecných obchodných podmienok od zmluvy jednostranne odstúpiť.

Keďže tak navrhovateľ aj urobil, bol oprávnený podľa § 6 ods. 3 všeobecných obchodných podmienok
požadovať od odporcu dojednanú zmluvnú pokutu v súlade s § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd

prvého stupňa zmluvnú pokutu nepovažoval za neprimerane vysokú, keďže za celkovú dobu spolupráce
by bol odporca na odplate zaplatil navrhovateľovi 2.377,44 eura. Vo vzťahu k uvedenej skutočnosti sa
súdu zmluvná pokuta dojednaná vo výške 170,-- eur nejavila ako neprimerane vysoká a moderačné
právo upravené v § 301 Obchodného zákonníka preto nepoužil .

V časti nároku týkajúcom sa náhrady škody vo výške 50 % z ceny služieb nájomného servisu za

obdobie,ktorébyinakzostalodoskončeniazmluvyuplynutímčasu(§6ods.3všeobecnýchobchodných
podmienok) súd prvého stupňa posúdil návrh ako nedôvodný. Vychádzal z § 373 Obchodného
zákonníka, pričom skonštatoval, že základnými atribútmi náhrady škody je porušenie právnej povinnosti,
vznik škody zavinením účastníka a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom
škody. Dospel k záveru, že v danom prípade síce došlo k porušeniu povinností odporcu, avšak

navrhovateľovi škoda nevznikla. Navrhovateľ totiž následne uzavrel na identický nebytový priestor dve
Zmluvy o službe nájomného servisu, ktorými ho má zabezpečený až do súčasnosti, pričom vo vyššie
uvedených zmluvách dojednaná odplata za štvortýždňový výkon dokonca presahuje odplatu dojednanú
s odporcom. Súd prvého stupňa naviac skonštatoval, že v § 6 ods. 3 všeobecných obchodných
podmienok vopred stanovená výška náhrady škody je výkonom práva, ktorý je v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného zákonníka. z uvedených dôvodov súd prvého
stupňa návrh v časti uplatnenej náhrady škody zamietol.

V späťvzatej časti súd prvého stupňa konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporcovi priznal ich plnú náhradu proti
navrhovateľovi (75,50 eura titulom poplatku za odpor a 647,69 eura titulom trov právneho zastúpenia).
V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že rozhodnutie sa zakladá na ustanovení § 142 ods.

3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včasné odvolanie a to v časti výroku o zamietnutí návrhu,
ako aj v časti o náhrade trov konania. Súd prvého stupňa podľa neho dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p.).

Súd prvého stupňa podľa navrhovateľa pochybil, ak mal zato, že navrhovateľovi škoda nevznikla.
Navrhovateľovi voči odporcovi vznikol právny nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku, ktorý
by navrhovateľ dosahoval, keby odporca neporušil svoj záväzok dojednaný v predmetnej zmluve.
Existencia iných právnych vzťahov navrhovateľa nemôže mať súvis so vznikom škody zo záväzkového

vzťahu medzi navrhovateľom a žalovaným, ktorý porušil svoju primárnu povinnosť odoberať náplne a
uhrádzať dohodnutú cenu za zabezpečovanie servisu zo strany navrhovateľa. Dohodnutím akejkoľvek
inej navrhovateľovej zmluvy ani nenastali okolnosti vylučujúce zodpovednosť tak, ako sú predvídané
ustanovením § 374 Obchodného zákonníka, pretože kontrahovanie zmluvy o službe nájomného servisu
je hlavnou činnosťou navrhovateľa. Protiprávne konanie jedného z obchodných partnerov a uplatnenie

náhrady škody z tohto vzťahu neznamená, že navrhovateľ nemôže vstúpiť do vzťahu s ďalšou osobou.

Konštatovanie súdu prvého stupňa, že vopred stanovená výška náhrady škody je rozpornou so
zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka odporca označil za
nesprávny právny názor a tiež za prekvapivý záver. Odporca totiž ani raz nenamietal nesúlad z
vyššie uvedeným ustanovením a rovnako ani súd neformuloval pri oboznamovaní výsledkov prípravy

jednotlivých pojednávaní v zmysle § 118 O.s.p. možnosť rozporu so zásadou poctivého obchodného
styku. Žalobca tak nemal možnosť brániť sa proti tomuto tvrdeniu, ktoré sa neočakávane prvýkrát
objavilo v texte rozsudku. Navrhovateľ zdôraznil, že základný právny rámec regulujúci náhradu škody
obsiahnutý najmä v § 379 a § 380 Obchodného zákonníka má jednoznačne dispozitívnu povahu, z
čoho vyplýva, že zmluvným stranám zákon umožňuje dohodou upraviť rozsah náhrady škody rôznym

spôsobom. Zákon zmluvným stranám nebráni stanoviť si fixnú sumu, v ktorej sa bude škoda uhrádzať.
Alternatívne navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na prevenčnú a uhradzovaciu funkciu ustanovenia § 6
bod 3 všeobecných obchodných podmienok nie je vylúčené, aby paušálne stanovená výška náhrady
škody bola súdom prípadne považovaná za zmluvnú pokutu. Súd prvého stupňa podľa navrhovateľa
naviac dezinterpretoval zásadu poctivého obchodného styku, pretože predsa nie je možné poskytnúť

ochranutomu,ktosámporušujepostulátpoctivéhoobchodnéhokonanianeplnenímsisvojichzmluvných
povinností.

Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania navrhovateľ namietal, že návrh bol vzatý späť v dôvodne
podanej časti pre správanie žalovaného, žalovanému preto mala byť uložená povinnosť uhradiť trovy
konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené.

Z uvedených dôvodov sa navrhovateľ svojím odvolaním domáhal, aby odvolací sú podľa § 220 O.s.p.
zmenil prvostupňový rozsudok v ním napadnutej časti tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť
žalobcovi 1.023,78 eura a tiež aj náhradu trov konania vo výške 136,50 eura na zaplatených súdnych
poplatkoch a 1.384,73 eura na trovách právneho zastúpenia.

Proti rozsudku podal včasné odvolanie tiež odporca, a to výlučne voči výroku, ktorým bol zaviazaný na

zaplatenie 170,-- eur navrhovateľovi. Namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil
vo vzťahu k nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu. Odporca s poukazom na § 273 Obchodného
zákonníka trval na tom, že zmluvné strany sa v texte zmluve odchýlili vo všeobecných obchodných
podmienok, keď si trvanie zmluvného vzťahu dohodli len na skúšobnú dobu 6 mesiacov. Keďže po jej
uplynutí nedošlo k ďalšej dohode, naopak odporca oznámil, že končí s užívaním priestoru, kde majú

byť prenajaté veci použité, uplynutím uvedenej doby zmluvný vzťah skončil. Z uvedeného dôvodu podľa
odporcu nemohlo prísť k použitiu ustanovení všeobecných obchodných podmienok o zmluvnej pokute
o náhrade škody. Odporca naviac uviedol, že obchodné podmienky navrhovateľa nespĺňajú podmienkuvšeobecne známych obchodných podmienok a preto mali byť k návrhu zmluvy pripojené. Za obdobie
trvania zmluvy odporca navrhovateľovi riadne zaplatil.

Z uvedených dôvodov odporca žiadal, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok v ním napadnutej časti

zmenil tak, že návrh zamietne aj v časti týkajúcej sa sumy 170,-- eur.

Následne sa k odvolaniu odporcu písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý považuje za nespochybniteľné,
že účastníci uzatvorili zmluvu na obdobie 36 mesiacov podľa § 5 všeobecných obchodných podmienok.
Navrhovateľ tak nad rámec všeobecných obchodných podmienok poskytol odporcovi možnosť
dojednania skúšobnej doby, ktorá nenahrádza niektorý z bodov všeobecných obchodných podmienok,

ale ich iba dopĺňa v súlade s § 1 bod 2.

Navrhovateľ označil za zmätočný poukaz odporcu na § 273 Obchodného zákonníka, pretože toto
ustanovenie podľa jeho názoru upravuje osobitné dojednania v obchodných zmluvných vzťahoch vo
forme iba takých všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú vypracované odbornými alebo
záujmovými organizáciami. Všeobecné obchodné podmienky vypracované navrhovateľom sú podľa
svojho obsahu len podrobnou úpravou náplne zmluvného vzťahu.

Napokon sa k odvolaniu navrhovateľa písomne vyjadril odporca. Zdôraznil, že žalovaný od 30.09.2010
nemal k dispozícii priestor, kde mali byť prenajaté veci používané, čo považuje za okolnosť
vylučujúcu zodpovednosť v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Odporca sa stotožnil s
právnym posúdením veci prvostupňovým súdom v zamietajúcej časti výroku. Nárok na náhradu škody
navrhovateľovi nemohol vzniknúť, keďže k majetkovej ujme neprišlo. Navrhovateľ v súlade s § 385

Obchodného zákonníka využil možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva
uzavretá s odporcom.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec na pojednávaní nariadenom v súlade s § 214 O.s.p..
Pri prejednaní odvolaní účastníkov bol odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný tak rozsahom
ako aj dôvodmi podaných odvolaní.

Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade
s § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na obsah v odvolaní oboch účastníkov však odvolací súd považuje za potrebné vysporiadať
sa s ťažiskovými námietkami, ktoré navrhovateľ a odporca vo svojich odvolaniach uviedli.

Navrhovateľ svojím odvolaním prvostupňový rozsudok napadol v časti výroku, ktorým bol jeho návrh
zamietnutý v rozsahu o zaplatenie 1.023,78 eura. Navrhovateľ sa zaplatenia tejto sumy domáhal
ako náhrady škody vo forme ušlého zisku, ktorý by bol dosahoval, keby odporca neporušil svoj
záväzok dojednaný v predmetnej zmluve. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku
jasne vyjadril, ako dospel k záveru, že navrhovateľovi v súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti zo

strany odporcu škoda nevznikla. Navrhovateľ totiž po odstúpení od zmluvy uzavretej s odporcom v
krátkom čase uzavrel typovo rovnakú náhradnú zmluvu z nasledujúcim prevádzkovateľom identických
nebytových priestorov, ktorou si zabezpečil príjem dokonca vyšší, než ktorý by bol dosahoval na základe
zmluvy uzavretej s odporcom. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi škoda vo forme ušlého zisku
vzniknúť nemohla. Navrhovateľ vo svojej argumentácii uvedenej v odvolaní ignoruje fakt, že jedným z

predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka je reálny vznik
škody. Ak škoda (či už vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku) v dôsledku porušenia zmluvnej
povinnosti z akéhokoľvek dôvodu nevznikne, nie je možné hovoriť o existencii zodpovednostného
vzťahu z titulu zodpovednosti za škodu. Navrhovateľovi preto v danom prípade nemohol vzniknúť nárok
na náhradu škody, pretože mu škoda vo forme ušlého zisku, vďaka uzavretiu zmluvy plne nahradzujúcej

zaniknutý zmluvný vzťah, nevznikla.

Vo svetle uvedeného sa závery súdu prvého stupňa, v ktorých sa zaoberá otázkou rozpornosti výkonu
predmetného práva navrhovateľa s pravidlami poctivého obchodného styku, javia ako nadbytočné pre
správne právne posúdenie veci, pretože navrhovateľovi v danom prípade z vyššie uvedených dôvodov
právo na náhradu škody vôbec nevzniklo.Podľa § 6 ods. 3 všeobecných obchodných podmienok v prípade, ak ILLE-Papier-Service SK
(navrhovateľ) odstúpi od zmluvy z dôvodu porušenia niektorej zo zmluvných povinností odberateľom,
najmä a nielen, ak sa odberateľ dostane do omeškania s úhradou niektorej splatnej faktúry viac ako

30 dní, zaväzuje sa odberateľ zaplatiť ILLE náhradu škody vo výške 50 % z ceny služby nájomného
servisu za obdobie, ktoré by inak zostávalo do skončenia zmluvy uplynutím času a zmluvnú pokutu vo
výške 170,-- eur.

Navrhovateľ ďalej v odvolaní tvrdí, že súdu nič nebránilo, aby v § 6 ods. 3 všeobecných obchodných
podmienok paušálne stanovenú výšku náhrady škody vnímal ako zmluvnú pokutu. Odvolací súd

s takýmto názorom navrhovateľa nesúhlasí, pretože z textu § 6 ods. 3 všeobecných obchodných
podmienok je zrejmé, že navrhovateľ pri jeho koncipovaní jasne rozlišoval medzi zmluvnou pokutou vo
výške 170,-- eur a limitáciou náhrady škody (výškou 50 % z ceny služby nájomného servisu za obdobie,
ktoré by zostávalo do skončenia zmluvy uplynutím času).

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne, keď návrh navrhovateľa v predmetnej
časti zamietol.

Odporca svojim odvolaním prvostupňový rozsudok napadol v časti výroku, ktorým bolo návrhu v časti o
zaplatenie 170,-- eur vyhovené. V tejto časti ide o zmluvnú pokutu, na ktorú navrhovateľovi vzniká nárok
podľa § 6 ods. 3 všeobecných obchodných podmienok citovaný vyššie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s dôvodmi prvostupňového súdu, ktoré ho viedli by vyhoveniu žalobe v tejto časti. Odporca v
odvolaní opätovne namietal, že všeobecné obchodné podmienky vypracované navrhovateľom sa nestali

súčasťou zmluvy v zmysle § 273 Obchodného zákonníka, pretože podľa jeho tvrdenia k návrhu zmluvy
neboli priložené.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Ak by aj vznikli pochybnosti o tom, či všeobecné obchodné podmienky vypracované navrhovateľom boli
k návrhu zmluvy o službe nájomného servisu uzatváranej s odporcom skutočne priložené, odporca
svojím podpisom zmluvného textu potvrdil okrem iného aj to, že tieto všeobecné obchodné podmienky
vzal na vedomie. Všeobecné obchodné podmienky vypracované navrhovateľom sa preto v zmysle § 273
ods. 1 Obchodného zákonníka stali súčasťou zmluvy ako takzvané "iné obchodné podmienky", ktoré

boli aj odporcovi pri uzatvorení zmluvy známe, keďže v zmluve písomne potvrdil, že ich vzal na vedomie.

Odporcom aj v odvolaní opakovane uvádzané tvrdenie, že predmetná zmluva bola uzatvorená iba na
skúšobnú dobu 6 mesiacov a jej uplynutím zanikla, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa § 5
ods.1všeobecnýchobchodnýchpodmienokbolazmluvauzatvorenánadobuurčitúvtrvaní36mesiacov
od montáže dávkovača. V samotnom texte zmluvy je v časti vyčlenenej pre poznámky uvedený text

" Skúšobná doba 6 mesiacov ". Interpretačné pochybnosti ohľadne významu uvedenej poznámky
vysvetlil svedok C. D. vo svojej výpovedi pred prvostupňovým súdom tak, že túto ako obchodný zástupca
navrhovateľa do zmluvy uviedol on a týkala sa výlučne objemu dodaných služieb a spotrebičov zo
strany navrhovateľa a nie skrátenia trvania zmluvného vzťahu. Takéto vysvetlenie významu predmetnej
poznámky zo strany vypočutého svedka odporcom ani jeho právnym zástupcom následne v konaní

pred súdom prvého stupňa už namietané nebolo, pričom žalovaná strana nenavrhla vykonanie
žiadneho dôkazu, ktorý by spochybňoval skutkové zistenia vyplývajúce z výpovede uvedeného svedka.
Dojednanie o " skúšobnej dobe 6 mesiacov " na dobu trvania zmluvného vzťahu vyplývajúcu zo
všeobecných obchodných podmienok preto nemohlo mať v zmysle § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka
vplyv, keďže nebolo dojednaním upravujúcim dobu trvania zmluvného vzťahu odlišne od všeobecných

obchodných podmienok. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa správne skonštatoval, že zmluvný
vzťah účastníkov bol dojednaný na dobu podľa § 5 ods. 1 všeobecných obchodných podmienok, čiže
na dobu 36 mesiacov.

V ostatnom odvolací súd poukazuje na obsah odôvodnenia napadnutého prvostupňového rozsudku.
Z uvedených dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok v častiach napadnutých odvolaniami

účastníkov v merite veci podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.Odvolaním navrhovateľa bol rozsudok napadnutý aj v časti výroku o trovách konania. Rozhodnutie o
trováchkonaniaodvolacísúdpovažujezanepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov.Súdprvéhostupňa
v odôvodnení rozhodnutia o trovách konania nielen nevysvetlil, prečo v danom prípade rozhodoval o

trovách podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia súd priznáva plnú náhradu trov konania
iba v prípadoch, ak mal účastník neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho
rozhodnutia nevysvetlil, ktorá situácia dovoľujúca aplikáciu § 142 ods. 3 O.s.p. v danom prípade nastala.
Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci možno len usudzovať, že súd považoval neúspech odporcu

za neúspech v pomerne nepatrnej časti. Odvolací súd však pre takýto prípad predosiela, že neúspech
v časti prevyšujúcej 10 % z predmetu konania sa podľa ustálenej súdnej praxe za neúspech v pomerne
nepatrnej časti nepovažuje. Z odôvodnenia rozhodnutia o trovách konania ďalej vôbec nie je zrejmé,
ako sa súd vysporiadal s trovami konania tej časti, v ktorej bolo konanie pre čiastočné späťvzatie návrhu
zastavené. Z uvedených dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok v časti výroku o trovách konania
podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa v

tomto rozsahu na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. v novom
rozhodnutí vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.