Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813213509
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813213509.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu:

BL Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zast. Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862
711 proti žalovanému: I. C., T.. XX.X.XXXX, I. XXXX/XXX, D. T. U., t.č. na neznámom mieste, zast.
opatrovníkom Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, Námestie Legionárov 5, 080 01
Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Advokátska kancelária, ul.
Sovietskych hrdinov č. 163/66, Svidník o zaplatenie 953,25 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 450,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne zo sumy 97,20 eur od 12.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 62,38 eur od 10.2.2011 do zaplatenia,
zo sumy 290,77 eur od 10.3.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 953,25 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 97,20 eur od 12.1.2011 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 62,38 eur od 10.2.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 293,27 eur od 10.3.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 2,50 eur od 10.4.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo

sumy 497,90 eur od 10.1.2012 do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa
24.6.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o
postúpenípohľadávok,vrátanepohľadávkyvočižalovanému.Žalovanýakozáujemcauzavrelsprávnym
predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK") zmluvu o pripojení, predmetom ktorej
bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom v
zmysle § 4 ods. 8 ZEK) žalovanému (ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK). Žalovaný sa zaviazal

riadne odoberať službu, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného
telefónneho čísla a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného
programu služieb. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. 7101742466, splatnú
dňa 9.3.2011, znejúcu na sumu vo výške 293,27 eur, faktúru č. 7113060277, splatnú dňa 9.1.2012,
znejúcu na sumu vo výške 497,90 eur, faktúru č. 7102818987, splatnú dňa 9.4.2011, znejúcu na sumu
vo výške 2,50 eur a faktúru č. 7100681359, splatnú dňa 9.2.2011, znejúcu na sumu vo výške 62,38 eur,
faktúru č. 7011938011, splatnú dňa 11.1.2011, znejúcu na sumu vo výške 97,20 eur. Žalovaný nesplnilsvoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi nezaplatil, resp.
nezaplatil ich pomernú časť, čím porušil povinnosti mu vyplývajúce zo zmluvy v spojení so všeobecnými
podmienkami. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 953,25

eur, žalovaný po postúpení nevykonal žiadnu úhradu. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne
a včas sa žalovaný dostal do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy
vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia a poukázal
na ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia nariadenia vlády SR č. 87/1995.

Opatrovník žalovaného navrhol zamietnuť žalobu v časti, v ktorej si žalobca uplatňuje zaplatenie

zmluvnej pokuty vo výške 497,90 eur. Poukázal na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustálenú
judikatúru,poukazujúcunaneprijateľnosťzmluvnejpokutyatedaneplatnosťtakejtozmluvnejpodmienky
s tým, že žalobca má zákonom zakázané predmetnú podmienku o zmluvnej pokute používať ( § 53a
Občianskeho zákonníka ).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, zmluvou o pripojení, dodatkom
k zmluve, faktúrami, vyjadrením žalobcu a opatrovníka a zistil nasledujúci skutkový stav:

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 2.12.2013 uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje
dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému.
Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné zariadenie Sony Eriscsson CEDAR
za cenu 1 euro s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení bola 109 eur a
telekomunikačnézariadenieNokiaX3zacenu1eurosDPH,pričomštandardnácenavčaseuzatvorenia

zmluvy o pripojení bola 179 eur. V uvedenom prípade teda žalovaný nebol sankcionovaný len za to, že
nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplanil svoju povinnosť riadne a včas
uhrádzaťcenuzaposkytnutéslužby,bolajehoSIMkartavypojenázprevádzky,čímžalovanýporušiljeho
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, keby by prostredníctvom platieb za
poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok

právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu. Zmluvná
pokuta v tomto prípade plní funkciu satisfakčnú ( reparačnú ). Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo
naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu,
ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti
v zmluvnom vzťahu, žalovaný je teda sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas

uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musel byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky,
čím by žalovaný prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil
svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému
mobilný telefón za zľavnenú cenu. Neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného vzniká na strane
právneho predchodcu žalobcu škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou

cenou mobilného telefónu a práve zmluvná pokuta v danom prípade plní paušalizovanú náhradu takto
vzniknutej škody na strane žalobcu.

V ďalšom uviedol, že zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu, nakoľko podnik
chráni pred zneužívaním kúpy telefónu za akciovú cenu zo strany špekulatívnych zákazníkov. Ak má
zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná

hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava, v opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo plniť,
nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca. Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho
prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne
pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne splnil. Táto hrozba pritom musí byť
dostatočne kvantifikovaná na to, aby splnila účel. Je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky

zmluvnej pokuty v čase, kedy vznikol zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.
Dohodnutá zmluvná pokuta nezabezpečuje uhradenie faktúr za poskytnuté telefonické služby a jej výška
nie je ovplyvnená výškou nezaplatených faktúr za telefonické služby. Výšky zmluvnej pokuty závisí
od poskytnutých benefitov v čase uzavretia zmluvy ( hodnota dotácie na mobilný telefón, hodnota
iných poskytovaných benefitov ). Výška zmluvnej pokuty je teda závislá od rizika, ktoré môže právnemu

predchodcovi žalobcovu vzniknúť v prípade, ak žalovaný načerpá všetky benefity a nezaplatí právnemu
predchodcovi žalobcu žiadnu platbu. Žalovaný mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, a to tým,že mal možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu vstúpi, mal
možnosť výberu medzi zmluvou o pripojení bez kúpy akciového telefónu alebo zmluvy o pripojení s
kúpou akciového mobilného telefónu, zároveň mal na výber, aký mobilný akciový telefón si kúpi a aká

bude dotácia zo strany žalobcu na kúpnu cenu tohto telefónu. Výška ceny mobilného telefónu totiž
ovplyvňuje v značnej miere aj výšku zmluvnej pokuty, žalovaný si nemusel ani mobilný telefón vybrať,
čím by výška zmluvnej pokuty bola značne menšia, resp. žiadna. Žalovaný bol uzrozumený s tým, že ak
sa rozhodne pre kúpu akciového telefónu a v závislosti od výberu konkrétneho telefónu bude závisieť aj
výška jeho zmluvnej pokuty pre prípad porušenia jeho záväzkov, teda žalovaný mal pri dohodnutí výšky

zmluvnej pokuty značnú účasť a nie je pravdou, že nemal možnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť a
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/39/2011.

Ďalej žalobca poukázal na primeranosť zmluvnej pokuty vzhľadom na analógiu iuris § 3a ods. 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré je možné aplikovať aj pre prípady poskytnutia mobilného
zariadenia telekomunikačným operátorom, nakoľko toto mobilné zariadenie je fakticky financované a
poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad žalobcu, ktorý sa žalobcovi vráti až prostredníctvom

postupných platieb a plnení od žalovaného. V prípade poskytnutia mobilného telefónneho zariadenia v
hodnote 500 eur by bola primeraná zmluvná pokuta 1.000 eur, ktorá by pozostávala zo sumy 500 eur z
titulu hodnoty poskytnutého telefónneho zariadenia a 500 eur z titulu sankcie za porušenie povinnosti a
teda žalobca si neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške, ako by mu prípadne ust. § 3a nariadenia
vlády umožňovalo a z tohto dôvodu uplatňovaná zmluvná pokuta nemôže byť neprijateľná, pokiaľ

samotný zákonodarca určil, že sankcia môže byť vyššia.

Na záver žalobca uviedol, že prípade, ak by súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty,
je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcu bola spôsobená skutočná
škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny predchodca
žalobcu fakticky financoval mobilné zariadenie, ktoré si žalovaný sám vybral a poskytol mu toto

zariadenie za výhodnejšiu úvodnú sumu. Žalovaný mal predmetné mobilné zariadenie uhradiť počas
celej doby trvania zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo však nedodržal. Právny predchodca by
neposkytol dotáciu do mobilného zariadenia žalovanému, ak by sa tak žalovaný sám nerozhodol. Týmto
právnemu predchodcovi žalobcu vznikla škoda, ktorá by mu nebola vznikla, ak by žalovaný dodržal svoj
záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnil počas celej doby viazanosti. V prípade ak by súd neznal

nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v žiadnej výške, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť,
že právnemu predchodcovi žalobcu bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie
doposkytnutéhomobilnéhotelefónu/koncovéhozariadeniaapretobymalsúdpriznaťžalobcovizmluvnú
pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody. žalovaný sa zaviazal uhradiť právnemu
predchodcovi žalobcu zmluvnú pokutu pri kumulatívnom splnení podmienok a to, že poruší určené

povinnosti a to najmä povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb
a iné povinnosti uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach a právny predchodca žalobcu po
porušovaní povinností žalovaného vyplývajúcich mu zo zmluvy a dodatku pristúpi k vypojeniu SIM karty,
pričom v zmysle Všeobecných podmienok mohol právny predchodca žalobcu odstúpiť od zmluvy len v
taxatívne uvedených prípadoch. Široké a demonštratívne vymedzenie povinnosti žalovaného, porušenie

ktorých zakladá právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je konkretizované ďalšou podmienkou,
ktorou je následné vypojenie SIM karty, ku ktorému vypojeniu môže dôjsť len na základe splnenia
taxatívne vymedzených podmienok. Samotné porušenie akejkoľvek povinnosti nezakladá žalobcovi
právo na uplatnenie zmluvnej pokuty či inej sankcie, uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany žalobcu je
možné až na základe vypojenia SIM karty.

Zo zmluvy o pripojení k mobilnému telefónu Sony Ericsson K550i zo dňa 19.12.2007 a zo zmluvy
o pripojení k telekomunikačnému zariadeniu Nokia X3 Touch and Type zo dňa 9.12.2010 uzavretými
medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovaným ako účastníkom, fyzickou osobou
nepodnikateľom podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov vyplýva, že tieto boli uzavreté na čas neurčitý, že cena za poskytované služby je

stanovená cenníkom.Podľa bodu 1 dodatku k zmluve o pripojení k telekomunikačnému zariadeniu Sony Ericsson CEDAR zo
dňa 3.11.2010 a dodatku k zmluve o pripojení k telekomunikačnému zariadeniu Nokia X3 Touch and
Type zo dňa 9.12.2010 jeho predmetom bola aktivácia služieb uvedených v tabuľke dodatku (písm. a)

dodatku), záväzok podniku zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu uvedeného
v tabuľke (písm. c) dodatku), záväzok žalovaného riadne a včas platiť podniku cenu služieb podniku
podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými
podmienkami, osobitnými podmienkami a platným cenníkom ( písm. b) dodatku).

Z tabuľky č. 1 dodatkov súd zistil, že dĺžka viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov a suma zmluvnej

pokuty vo výške 248,95 eur/7.499,87 Sk.

Podľa bodu 4 dodatkov k zmluve v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka ( najmä
hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl.
3 bod 3.6. VOP alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k
následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu
uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. 7113060277 zo dňa 22.12. 2011 s dátumom
splatnosti 09.01.2012 na sumu 497,90 eur predstavujúcu zmluvnú pokutu. Ďalej faktúru č. 7102818987
zo dňa 22.3.2011, na sumu 2,50 eur, splatnú dňa 9.4.2011, faktúru č. 71017242466 zo dňa 22.2.2011
na sumu 293,27 eur, splatnú dňa 9.3.2011, faktúru č. 7100681359 zo dňa 22.1.2011 na sumu 62,38
eur, splatnú dňa 9.2.2011, faktúru č. 7011938011 zo dňa 22.12.2010 na sumu 97,20 eur, splatnú dňa

11.1.2011.

Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa24.6.2013,registrovanejajnatunajšomsúde,čímjepreukázanálegitimáciažalobcuvtomtokonaní.

Zustanovení§517ods.1,ods.2Občianskehozákonníka,vyplýva,žedlžník,ktorýsvojdlhriadneavčas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za

poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
podľaust.§43anasl.zák.č.610/2003Z.z.zmluvaopripojenívzmysledodatkustým,žečasťjejobsahu
bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému

vyššie uvedené faktúry, vrátane faktúry č. 7113060277, ktorou mu vyúčtoval dojednanú zmluvnú pokutu.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení

zo dňa 19.12.2007 ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka ).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ).

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je

obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení
zo dňa 9.12.2010 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosťoboznámiťsapredpodpisomzmluvy,aknemoholovplyvniťichobsah.Neprijateľnépodmienkyupravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka v prípade zmluvy o pripojení zo dňa 19.12.2007 s odkazom na ustanovenie § 3
ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatváral právny predchodca žalobcu
akododávateľažalovanýakospotrebiteľ,pričomobsahzmluvyboldanýprávnympredchodcomžalobcu
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola uzavretá zmluva o pripojení v znení dodatku k zmluve.

Nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie zmluvnej pokuty tak ako bola žalovanému vyúčtovaná vyššie
uvedenou faktúrou, ktorý nárok žalobcu v žalobnom návrhu odvodzoval od skutočnosti, že žalovaný
si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z dojednaného zmluvného záväzku a to konkrétne,
že riadne a včas neuhradil cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho došlo k vypojeniu jeho SIM
karty, pričom v ostatnom písomnom vyjadrení uviedol aj ďalšie skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok na

zaplatenie zmluvnej pokuty.

Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja
od zmluvy o pripojení a dodatkov k nej, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným
spôsobomneovplyvňujeapretosanejednáoindividuálnedojednanézmluvnéustanovenie.Žalobcaako

dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná
pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých dodatkoch a žalobca menil len výšku
zmluvnej pokuty. Súd ďalej konštatuje, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a
žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že ju uzatváral ako fyzická osoba

- nepodnikateľ. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská
republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Základnýmprincípomspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedataké
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva
bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena
za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v
zmysle dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a
že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná

pokuta bola dojednaná pre porušenie povinností tak ako boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach
vyplývajúcich pre žalovaného zo zmlúv a predmetného dodatku. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace
s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači
spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti. Dodávateľ z hľadiska času vôbec
nerozlišuje, kedy ku skutočnosti zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že

zmluvná pokuta by mu patrila aj v prípade, žeby žalovaný len uskutočnil nejaký úkon smerujúci k
ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či by k ukončeniu platnosti aj došlo. Ďalším aspektom
je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre
žalovaného zo zmluvy, všeobecných podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností.

V danej právnej veci si žalobca uplatňuje nárok z titulu zmluvnej pokuty ako sa ňou súd zaoberal vyššie,

pričom sa jedná o dojednanie, ktoré bolo viacerými rozhodnutia súdov a to aj tunajšieho vyhlásené
za neprijateľnú zmluvnú podmienku ( napr. rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
9C/53/2012, 3C/151/2012).Súd poukazuje na ustanovenie § 53a ods. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú

povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie § 53a je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským
štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok.

Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ( čl. 7 ods. 1 smernice ).

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa

a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok ( čl. 6 ods. 1 smernice ). Citované ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má
považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v
režime pravidiel verejného poriadku, teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať
a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať ( rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 ).

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú, takáto zmluvná podmienka je neplatná,
jedná sa o absolútnu neplatnosť ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ). Jej ďalším používaním
dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom výslovne zakázaný a priznanie plnenie z takejto

zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom, ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu. Súd
je povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a to aj z takej, ktorú už skôr judikoval. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky
v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva, ak existuje

zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania, je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu
povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,
majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.

S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že nárok uplatnený žalobcom z titulu zmluvnej pokuty
nemožno žalobcovi priznať, nakoľko sa jedná o nárok z absolútne neplatnej neprijateľnej podmienky

určenej súdom, preto žalobu v tejto časti spolu s príslušenstvom zamietol.

Napriek vyššie uvedenému súd ohľadom skutočností uvádzaných žalobcom v ostatnom písomnom
vyjadrení poznamenáva, že skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému zľavnené
telekomunikačné zariadenie, resp. že mu umožnil na základe dodatku k zmluve kúpu za ním určenú
zníženú kúpnu cenu, v danom prípade 1 euro, považuje za prejav jeho marketingovej a obchodnej

stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za
takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu
zamerané výhradne na účel získania klientov. Z rovnakých dôvodov neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu
o preventívnej funkcii dojednanej zmluvnej pokuty a prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty. Čo sa týkažalobcom uvádzanej možnosti žalovaného ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty výberom zmluvy bez kúpy
akciovéhotelefónuavprípadekúpyvýberommobilnéhotelefónu avýškoudotáciezostranypredchodcu
žalobcu na kúpnu cenu súd uvádza, že z dodatku k zmluve o pripojení nevyplýva, žeby žalovaný pri

kúpe tzv. akciového telefónu bol oboznámený so skutočnou, reálnou cenou mobilného telefónu a ani
skutočnosť, že žalovaný mal poskytnuté mobilné zariadenie uhradiť počas doby trvania zmluvného
vzťahu postupnými splátkami, čo nedodržal, žiadne takéto prehlásenie, resp. dojednanie o úhrade
skutočnej ceny zariadenia sa nenachádza ani v zmluve ani v dodatku, či všeobecných podmienkach. Z
uvedených listín vyplýva jedine povinnosť žalovaného platiť poplatok za vybraný paušál, no nie sú tam

žiadne ustanovenia o predaji telefónu na splátky počas doby viazanosti, dohodnuté mesačné splátky
boli poplatkami za poskytované služby v rámci vybraného paušálu. K ďalším skutočnostiam uvádzaným
žalobcom k primeranosti zmluvnej pokuty s odkazom na § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. súd
poznamenáva, že uvedené ustanovenie pojednáva o spotrebiteľských zmluvách, predmetom ktorých je
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, čo v danej veci nie je splnené, nakoľko predmetom
zmluvy medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bolo poskytnutie dojednaných telekomunikačných

služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách a predaj tzv. akciového mobilného telefónu.
Taktiež má súd za to, že tvrdenie žalobcu, že v prípade nepriznania nároku na zaplatenie celej zmluvnej
pokuty má nárok na náhradu škody vo výške dotácie poskytnutej žalobcom na nákup mobilného
zariadenia samo osebe takéto právo nezakladá, keďže zákon v prípade vzniku zodpovednosti za škodu
presne vymedzuje podmienky takéhoto zodpovednostného vzťahu a nestačí len konštatovanie o vzniku

škody vo výške sumy dotácie.

Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 2,50 eur za upomienku tak
ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. 7102818987 a faktúrou číslo 7101742466, spolu v
sume 5 eur. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým.
Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť

dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a
práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou
za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a
v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho
záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú

v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v
časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné
objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu

s príslušenstvom zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 450,35 ktorá suma
predstavuje žalobcom uplatnenú sumu pozostávajúcu z istiny 953,25 eur zníženej o zmluvnú pokutu a
poplatky za upomienku spolu v sume 502,90 eur ako sa nimi súd zaoberal vyššie.

Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých

faktúr dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania za žalované obdobia, v
súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, a to vo výške
9% ročne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadnyzúčastníkovnemánanáhradutrovprávo.Žalobcamalvkonaníúspech47%,tedavčasti,vktorej
súd žalobe vyhovel, neúspech v časti 53%, ktorý predstavuje úspech žalovaného, preto súd rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.