Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 23, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200397
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814200397.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. spoločnosťou Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35855673
proti žalovanej: N. Z., nar. XX.X.XXXX, H. D. Č.. XXX, o zaplatenie 217,31 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 76,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 28.9.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 217,31 eur, spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 28.9.2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. A5463073 zo dňa 20.1.2011 spolu
s dodatkom z toho istého dňa, v zmysle ktorých vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožňovala
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a odpredal jej mobilný telefón Sony Ericsson
Zylo za akciovú cenu.

Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 141 eur s tým, že predmetné
ustanovenie bolo v inom konaní označené ako neprijateľné a tak je povinný zdržať sa používania

takejto podmienky, sa touto žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá mu vznikla
za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Sony Ericsson Zylo vo výške 141 eur
( ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu,
resp. telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu
žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu
viazanosti a následne porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť

riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

V ďalšom uviedol, že uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku
plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadnemohla vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanej neprimerané
podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovanej
a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím

nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovanej. Žalovaná si bola vedomá,
že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3
dodatku, ktorá výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou
z toho dôvodu, že sa zaviazala využívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie
tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej

ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia. Okrem škody za akciový telefón, žalobcovi
vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, ktoré si z dôvodu náročnosti
dokazovania neuplatňuje. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaná spôsobila je pri akciovej
cene telekomunikačného zariadenia Sony Ericsson Zylo 19 eur a predajnej cene 160 eur v sume 141
eur. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb v sume 76,31 eur vyfakturovaných
v období máj 2012 až jún 2012. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 13.9.2012 oznámil žalovanej

sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ju na ich úhradu
v dodatočnej lehote. Ďalej si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom
nasledujúcimpouplynutílehotynadodatočnéplnenieuvedenejvpokuseopokonávku,t.j.od28.9.2012.
Na základe toho žiadal súd, aby mu priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 76,31 eur aj
nárok na zaplatenie sumy 141 eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu

preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného
zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí
súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná. Žalovaná na pokus o
pokonávku nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, faktúrami,
všeobecnými obchodnými podmienkami a zistil nasledujúci stav:

Zo zmluvy o pripojení č. A5463073 zo dňa 20.1.2011 a dodatku k tejto zmluve z toho istého dňa uzavretej
medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe
- nepodnikateľovi SIM kartu a odpredal jej mobilný telefón Sony Ericsson Zylo za akciovú cenu 19 eur.

Predmetom zmluvy bol účastnícky program Deň.

Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

ZoVšeobecnýchpodmienokatozčlánku17bodu17.4vyplýva,žezmluvaaVšeobecnépodmienky,ako

aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania,
ktoréniesúvZmluveaVšeobecnýchpodmienkachvýslovneupravené,sariadiaustanoveniamiZákona,
vtomtoprípadezákonač.č.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov
a ak tieto nie sú upravené, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 13.9.2012 vyplýva, že žalobca upozornil

žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne vyúčtovanej ceny za
poskytnuté elektronické komunikačné služby za mesiace 5/2012 - 6/2012 v sume 76,31 eur. Na základe
dodatkov k zmluvám ju vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty v celkovej výške 141 eur. Pohľadávku ju
vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na účet spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
najneskôr do 27.9.2012, bude spoločnosť Orange Slovensko, a.s. nútená dlžnú sumu vymáhať súdnou

cestou, a pokiaľ ani po rozhodnutí súdu v prospech spoločnosti Orange Slovensko, a.s. nebudú istina
pohľadávky a príslušenstvo uhradené, následne exekučným konaním. Tento si žalovaná prevzala dňa
18.9.2012.Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúry, a to faktúru č. 2156147291 zo dňa
15.6.2012 na sumu 37,49 eur, splatnou dňa 29.6.2012, faktúru

č. 2156146496 zo dňa 15.6.2012 na sumu 2,33 eur, splatnou dňa 29.6.2012, faktúru č. 2152696551 zo

dňa 15.5.2012 na sumu 37,49 eur, splatnou dňa 29.5.2012.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená
odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej
splatnosti.

Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť
účastníkauhradiťcenuposkytnutýchslužieb,akoajuhradiťvšetkyinépeňažnézáväzkyvočispoločnosti

Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné
vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 písm. a), b) článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto
všeobecných podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade s príslušnou zmluvou alebo
jej dodatkom, zákonom a všeobecnými podmienkami a pritom dodržiavať zásady dobrých mravov a

verejného poriadku, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka, ako aj cenu za iné
službyažnazákladepredloženiafaktúry vsúladesustanovenímčlánku11bod11.8týchtovšeobecných
podmienok.

V zmysle čl. 14 bod 14.3 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá spoločnosti Orange Slovensko
za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a týchto Všeobecných podmienok

vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním služby, neoprávneným zasahovaním
do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním
mobilnýchtelefónovalebokoncovýchzariadení,ktorénespĺňajúpožiadavkypodľaosobitnýchpredpisov.

Vzmyslečl.11bod.11.1Všeobecnýchpodmienoksadzbycienapoplatkovzaposkytovaniejednotlivých
služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych

programov, tarifikácie v minútach, sekundách alebo iného ocenenia poskytovania služby.

Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok
z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej
služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická
osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý
svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné

podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ,
nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah

zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť
akúkoľvek zmenu.

Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, ako spotrebiteľský, podľa definície
spotrebiteľskej zmluvy v Občianskom zákonníku a teda aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení a

dodatok k tejto zmluve, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, tá sumy za tieto
služby tak ako jej boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradila. Na základe vyššie uvedeného má
súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 76,31 eur je opodstatnený,
preto žalobe v tejto časti vyhovel,

Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú jej žalobca v pokuse

opokonávkunaplnenieposkytol,dostaladoomeškania,tj.dňom28.9.2012pretojusúdzaviazalzaplatiť
aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením vlády a to vo
výške 8,75 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanej na plnenie v pokuse
o pokonávku. (Výška úrokov z omeškania je určená ako 8 percentuálnych bodov + základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,75

%).Ďalším žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 141 eur titulom náhrady
škody, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a
tzv. akciovou cenou.

Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v dodatku k zmluve ako je to uvedené vyššie
vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v
zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu
škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 OZ, podľa ktorého predpokladom vzniku
tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je porušenie právnej povinnosti

( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad
porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto - škoda
spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak na prípad
zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti ( ide o zodpovednosť

charakteru ex contractu ).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).

To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom

na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zriadenia a jeho akciovou cenou.

Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve o pripojení ako aj
Všeobecných obchodných podmienkach účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli

aj dohodu o predaji mobilného telefónu, a to presne uvedeného v dodatku a za v dodatku uvedenú
kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanej ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V tejto časti
možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v predmetnom ustanovení boli
dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 OZ, podľa ktorého z
kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu

povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli
povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach či užv dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach tak ako sú už vyššie citované v
čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v
čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať žalovanému ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie

za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať
mu ho.

Žalobca teda umožnil žalovanej na základe dodatku k zmluve o pripojení kúpu mobilného telefónu za
ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných
operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol

nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom
protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Je
neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného
vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji
telekomunikačnéhozariadeniazadojednanúcenustvrdenímospôsobeníškody.Keďžežalobcaobdržal

dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na
zaplatenie náhrady škody v sume 141 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a

ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Z uplatnenej sumy 217,31 eur bolo žalobcovi
priznaných 76,31 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 35% a neúspech 65%, čo predstavuje úspech
žalovanej, ktorej po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 30%,
no keďže žalovaná náhradu trov konania nežiadala a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, súd jej

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.