Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou

Judgement was issued by JUDr. Martin Kopina

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811206419
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8811206419.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom, v právnej veci žalobcu:

THORPE recovery, s.r.o., so sídlom Stráž 8419, Zvolen, IČO 46 662 324, zastúpeného JUDr. Petrom
Psotkom, advokátom, Stráž 223, Zvolen, proti žalovanému: N. K., T.. XX.X.XXXX, H. G.S. N. XXXX/XX,
D. T. U., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Máriou Birnsteinovou, súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Humenné, o zaplatenie sumy 737,84 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 542,80 eur a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 56,50 eur, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.8.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenie
sumy 737,84 eur a náhrady trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 1.6.2001
uzavrel so spoločnosťou DRUKOS, a.s. so sídlom ul. Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica Zmluvu č.
XXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti DRUKOS a.s. dodať žalovanému hnuteľné
veci - tovar, bližšie špecifikovaný v zmluve a záväzok žalovaného zaplatiť spoločnosti DRUKOS, a.s.
nájomné vo výške 504,48 eur. Ďalej uviedol, že v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami,
ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa žalovaný pri omeškaní s plnením svojho peňažného
záväzku zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Predmetná pohľadávka bola radom postúpení následne postúpená na žalobcu. Žalovaný sa zaviazal
zaplatiť pôvodnému veriteľovi z titulu zmluvy peňažné plnenie v celkovej výške 504,48 eur v 12
mesačných splátkach vo výške 42,05 eur. Splátky bol povinný uhrádzať do 15. dňa v príslušnom
kalendárnommesiaci.Žalovanýsvojupovinnosťvyplývajúcuzozmluvysplniťsvojzáväzokriadneavčas
porušil a dostal sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 504,48 eur. Nárok pôvodného
veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy bol priznaný rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou v
konaní pod sp. zn. XC/XXX/XXXX. Žalobca si prostredníctvom tohto žalobného návrhu uplatňuje právo

na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú vyčísľuje za obdobie 4 roky spätne odo dňa napísania návrhu,
t.j. od 15.7.2007. Poukázal, že žalovaný do dňa podania návrhu neuhradil ani časť istiny. Žalovaný
svoj záväzok zaplatiť omeškanú istinu nesplnil a jeho omeškanie s platením dlžnej sumy pretrváva.
Zaplatenieistinyjezabezpečenézmluvnoupokutouurčenoupercentuálnučiastkoudennezdlžnejsumy,
ktorá na základe výpočtu predstavuje sumu 737,84 eur ( 0,1 % denne zo sumy 504,68 eur od 15.7.2007
do 15.7.2011, omeškanie 1462 dní). Na záver uviedol, že žalobcom uplatňované právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty vzniklo v súlade s článkom I. VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.Žalovaný sa k podanému žalobnému návrhu nevyjadril. Súdu sa nepodarilo zistiť jeho terajší pobyt,
preto mu ustanovil opatrovníčku, s ktorou pokračoval v konaní.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením

právneho zástupcu žalobcu, Zmluvou o nájme č. XXXXXXXXX, Saldokontom k zmluve, Zmluvami o
postúpení, vyjadrením žalobcu zo dňa 14.4.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Žalovaný ako nájomca a spoločnosť DRUKOS, a.s. ako prenajímateľ dňa 1.6.2001 uzavreli zmluvu o
nájme s právom kúpy prenajatej veci č. 201029928, predmetom ktorej bol v zmluve uvedený nájom
tovaru - B. X. XXXXA Stereo farebný stereo prijímač. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu nájmu po

navýšení v sume 15.198,- Sk s nultou splátkou v sume 0,-Sk a následne túto sumu splatiť v 12
mesačných splátkach po 1.266,- Sk s tým, že splátky sú splatné vždy do 15. dňa v mesiaci.

Podľa Článku I. bod 2b Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej
veci (ďalej len ,,Všeobecné podmienky“), nájomca sa zaväzuje za predmet nájmu platiť nájomné a to
v pravidelných splátkach nájomného v počte a vo výške podľa zmluvy o nájme mesačne vždy do 15.

dňa v kalendárnom mesiaci, až do úplného zaplatenia nájomného celkom podľa zmluvy. V prípade, že
predmetom zmluvy o nájme je viac kusov tovaru a tieto nie sú nájomcovi dodané súčasne, je nájomca
povinný začať platiť už za 1. dodaný kus tovaru v uvedených lehotách a to vo výške mesačného
nájomného zodpovedajúceho zmluve vzťahujúceho sa k tomuto tovaru, pričom splátky nájomného v
ďalších mesiacoch sčítava v náväznosti za ďalší doručený tovar podľa zmluvy.

Podľa Článku I. bod 3 Všeobecných podmienok, pre účely tejto zmluvy je platba uhradená včas pokiaľ je
v stanovenej lehote suma predstavujúca nájomné pripísaná na učet prenajímateľ alebo dňom zaplatenia
na príslušnej pošte v prípade platenia poštovou poukaz Nájomca je povinný uhrádzať nájomné v
lehotách, vo výške a s uvedením variabilného symbolu v súlade s touto zmluvou a splátkovým
kalendárom.

Podľa Článku I. bod 4 Všeobecných podmienok, pokiaľ je nájomca v omeškaní s úhradou nájomného
podľa článku I. bod 2b tejto zmluvy je prenajímateľ oprávnený vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo
výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Podľa Článku VIII. bod 1 Všeobecných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ nie je v tejto
zmluve uvedené inak, spravujú sa právne vzťahy príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Následne došlo k radu postúpení vymáhanej pohľadávky a to až na obchodnú spoločnosť KFZ Sys. s.r.o.
v konkurze, ktorej správcom konkurznej podstaty je a to nasledovne: správkyňa konkurznej podstaty
JUDr. Marta Todeková za úpadcu Drukos a.s. v konkurze písomnou zmluvou zo dňa 16.3.2006 ako
postupca postúpila pohľadávky postupníkovi N. R. spolu s dodatkom č. 1 zo dňa 27.3.2006. Tento
ako postupca dňa 16.3.2006 uzavrel písomnú zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s dodatkom č.

1 dňa 27.3.2006 s postupníkom Obchodnou spoločnosťou Mediation KMCH s.r.o. so sídlom v Nitre.
Táto spoločnosť ako postupca zmluvou zo dňa 23.2.2008 postúpila pohľadávky postupníkovi IVACO
Comsultants Limited so sídlom v Seychelles. Táto spoločnosť dňa 17.5.2008 postúpila pohľadávky
obchodnej spoločnosti Agropolis s.r.o. Nitra, pričom posledný postupník zmenil obchodné meno na KFZ
Sys. s.r.o. so sídlom na Košútska 1342, Sládkovičovo. Na posledne menovaného postupníka bol

vyhlásený konkurz Okresným súdom v Trnave a správcom konkurznej podstaty je SKP, k.s., Lazovná
64, Banská Bystrica, ktorý bol do tejto funkcie ustanovený uznesením Okresného súdu Trnava č.k.
31K 11/2008-491 zo dňa 10.11.2009. dňa 18.12.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh právneho
zástupcu žalobcu na zmenu účastníka konania na strane žalobcu, a to tak, aby z konania vystúpil SKP,
k.s., so sídlom Lazovná, Banská Bystrica a na jeho miesto nastúpila spoločnosť Thorpe recovery, s.r.o.,

Stráž, Zvolen. Súd uznesením zo dňa 19.12.2013 pripustil zmenu žalobcu, čím je preukázaná aktívna
legitimácia žalobcu v tomto konaní.Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 14.4.2014 uviedol, že dojednaná výška zmluvnej pokuty 0,1%
denne za každý deň omeškania vzhľadom na zabezpečovaciu a donucovaciu funkciu, zároveň aj
vzhľadom k tomu, že má okrem uvedeného slúžiť aj k úhrade všetkých prípadných škôd v majetkovej

sfére veriteľa, ktoré bolo možné v čase uzavretia zmluvy dôvodne očakávať, je primeranou majetkovou
sankciou za nesplnenie povinnosti dlžníka riadne a včas platiť počas obdobia niekoľkých rokov a to aj
v zmysle dostupnej judikatúry. Ďalej uviedol, že s poukazom na charakter daného zmluvného vzťahu
ako spotrebiteľského je potrebné brať do úvahy aj hodnotenie zmluvy v kontexte ustanovení zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ktorý nahradil platnú úpravu v

zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedený zákon je transpozíciou smernice
EurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESdoslovenskéhoprávnehoporiadku,pričomuvedenánovela
neponecháva celkom na voľnej úvahe súdov ich rozhodovanie ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty
ako zmluvnej podmienky, ale bez ujmy pre dodávateľa zabezpečuje jednoduchšie, ale predovšetkým
jednotnejšiepravidlápriposudzovanísúhrnusankciíspojenýchsporušenímzáväzkuspotrebiteľa. Ďalej
uviedol, že v zmysle ust. § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj v kontexte smernice,

je za spotrebiteľský úver potrebné považovať každé dočasné poskytnutie finančných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej spotrebiteľovi veriteľom bez ohľadu na právnu formu, pričom v zmysle
dôvodovej správy sa odloženou platbou rozumie aj splátkový nákup, resp. predaj. Teda ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch možno aplikovať aj na predmetnú zmluvu doloženú do súdneho

spisu. V ďalšom poukázal na ustanovenie § 3a ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
v znení nariadenia č. 281/2010 z 9.6.2010 a citoval dôvodovú správu k predmetnej novele s tým, že
týmto sa určuje maximálna možná výška súhrnu sankcií za omeškanie s platením peňažných záväzkov
spotrebiteľov v rámci spotrebiteľských úverov, ktorá je zákonom povolená za jeden kalendárny rok a na
podporu svojho tvrdenia citoval z predmetnej dôvodovej správy s uvedením príkladu poskytnutého úveru

1.000 eur, podľa ktorého výška všetkých sankcií v prepočte na rok, vyjadrená v percentuálnych bodoch,
nesmie byť vyššie ako 70,23% a z opačného pohľadu potom dospeje k záveru, že ročný súhrn všetkých
sankcií pri omeškaní spotrebiteľa je prijateľný, resp. primeraný až do výšky 70,23% z omeškaného
plnenia dlžníka ročne.

Opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku.

Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), môžu
účastníci uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu
alebo účelu zákona.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky

zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa§53ods.1,ods.4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, neprijateľnosť zmluvných

podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená,
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie) spotrebiteľom fyzická

osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä
pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva
výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 6 ods. 3 Zákona, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s
dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1 a 2 Zákona, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa
má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa
zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré
viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,

podmienky,ktorýmisapodmieňujepredajvýrobkualeboposkytnutieslužbypožiadavkou,abyspotrebiteľ
zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu
a podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
nepomenovaná zmluva podľa § 51 OZ, ktorá je označená ako zmluva o nájme s právom kúpy prenajatej

veci. Touto zmluvou sa spoločnosť DRUKOS, a.s. ako prenajímateľ zaviazala dodať žalovanému veci
špecifikované v zmluve a tento sa zaviazal platiť dojednané nájomné až do úplného zaplatenia podľa
zmluvy. Pre prípad omeškania s platením peňažného záväzku sa žalovaný v súlade s § 544 ods. 1
Občianskeho zákonníka zaviazal platiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý
deň omeškania.

V zmysle § 25 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, na ktorý zástupca odkazuje, právne vzťahy, ktoré
vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších
predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.Zástupca žalobcu uviedol, že na vzniknutý vzťah medzi účastníkmi tohto konania na základe uzavretej
zmluvy je možné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010. Keďže však
zmluvabolauzavretáeštevroku2001,súdmázato,ževzmyslecitovanýchprechodnýchazáverečných

ustanovení takýto postup nie je možný, nakoľko tieto je potrebné posúdiť podľa ustanovení zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, s

odkazom na ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona

sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 20.6.2001.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že vyššie uvedená zmluva uzavretá medzi účastníkmi

konania je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a ako takú
ju súd aj posudzoval.

Súd sa zaoberal primeranosťou dojednanej sankcie za porušenia povinnosti žalovaným vo forme
zmluvnej pokuty. Žalobca primeranosť výšky, resp. vyčíslenej sumy zmluvnej pokuty považoval za
nižšiu ( o 33,73% pri ročnom súhrne všetkých sankcií pri omeškaní spotrebiteľa až do výšky 70,23% ),

než je celkový súhrn primeraných sankcií vzťahujúcich sa na omeškanie dlžníka s odkazom na § 3a
nariadenia vlády č. 97/1995, ktorá novela nadobudla účinnosť od 1.7.2010. Tu súd poukazuje na to,
že v zmysle § 10b citovaného nariadenia ak došlo k omeškaniu pred 1. júlom 2010, výška sankcie za
omeškanie spotrebiteľa sa riadi podľa predpisov účinných do 30.6.2010, takže na omeškanie žalovanej
z právneho vzťahu s predchodcom žalobcu nemožno toto ustanovenie aplikovať, keďže k omeškaniu

došlo pred účinnosťou uvedenej novely. Napriek tomu súd poukazuje na to, že právny zástupca žalobcu
za primerané s odkazom na dôvodovú správu k predmetnej novele považoval sankcie do výšky 70,23%
ročne, keď výslovne citoval príklad z dôvodovej správy.

Súdnazákladevyššieuvedenéhoustálil,čovkonečnomdôsledkukonštatovalajžalobca, žepredmetné
zmluvy uzavreté medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu sú zmluvami spotrebiteľskými.

Medziúčastníkmiboladojednanázmluvnápokutavovýške0,1%dennezdlžnejčiastky.Vposudzovanej
veci je konečná výška zmluvnej pokuty plne závislá na dobe, po ktorú žalovaný nesplnil povinnosť,
ktorú sám zmluvne prevzal. Zmluvná pokuta je dôsledkom relatívne dlhej doby, ktorá uplynula odo dňa
splatnosti zabezpečenej pohľadávky do jej zaplatenia. Výška zmluvnej pokuty plne závisí od doby, po
ktorú dlžník svojou zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť neplní - čím dlhšia je doba omeškania,

tým vyššia je zmluvná pokuta. V danom prípade možno uviesť, že zmluvná pokuta vo výške 0,1% z
dlžnej čiastky za každý deň omeškania je s ohľadom ku všetkým okolnostiam daného prípadu primeraná
a dojednanie o zmluvnej pokute nie je preto neplatné podľa ust. § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi a
nemá charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky a z tohto dôvodu takéto dojednanie nie je neplatné.

Opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania, preto sa súd musel vysporiadať aj týmto

návrhom. Žalobca si uplatňoval nárok na zmluvnú pokutu za obdobie štyroch spätne od podania návrhu,
teda v štvorročnej premlčacej dobe podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, aj keď vo
všeobecných podmienkach bolo výslovne medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným dojednané,
ževzťahsariadiustanoveniamiObčianskehozákonníka.Akosúdkonštatovalvyššie,predmetnázmluvaje zmluvou spotrebiteľskou a preto aj bez ohľadu na dojednanie o použití ustanovení Občianskeho
zákonníka je potrebné na posúdenie premlčania nároku použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka,
nakoľko ak by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, najmä ohľadom

určenia premlčacej doby, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom
právnom vzťahu. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta nie je príslušenstvom
pohľadávky, ale je samostatným majetkovým nárokom. Ako samostatný majetkový nárok vystupuje
zmluvná pokuta až vtedy, keď sa naplnia predpoklady vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, t.j.
keď dôjde k porušeniu povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Nárok na zmluvnú pokutu je potom

samostatne vymáhateľný a samostatne u neho plynie aj premlčacia doba, ktorá je v zmysle § 101
trojročná, preto v danom prípade bola čiastočne dôvodne vznesená námietka premlčania a preto súd
priznal nárok za dobu od 2.8.2008 do 15.7.2011, do ktorej doby si žalobca uplatnil nárok na zmluvnú
pokutu. V danom prípade išlo o 1077 dní omeškania x 0,504 eur za deň omeškania, čo predstavuje
sumu 542,80 eur, na ktorú úhradu sumy súd zaviazal žalovaného a vo zvyšku žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, pričom súd vychádzal z pomeru úspechu

účastníkov v konaní.

Žalobca v konaní uplatňoval 737,84 eur a bol úspešný do výšky 542,80 eur, čo predstavuje úspech
žalobcu 74 % a jeho neúspech 26%. Z tohto dôvodu podľa zásady pomeru úspechu účastníkov súd
priznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal vo veci väčší úspech, a to vo výške 48% zo sumy,
na ktorú by mal žalobca nárok pri plnom úspechu.

Právny zástupca žalobcu JUDr. Peter Psotka si trovy právneho zastúpenia neuplatnil a žalobca je v
súlade s §4 ods. 2 písm. m) z. č. 71/1992 Z.z. oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Právny zástupca postupcu, v mene ktorého konal správca SKP, k.s. so sídlom Lazovná 64, Banská
Bystrica, JUDr. Pavol Konečný si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 117,72 eur za dva úkony
právnej služby á 51,45 eur a 2x režijný paušál á 7,41 eur. Pri plnom úspechu by teda žalobcovi patrila

náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 117,72 eur a 48% z tejto sumy
predstavuje 56,50 eur, na náhradu ktorých zaviazal žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.