Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 23, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010002
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814010002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrei Havírovej a

prísediacich H. Y. a X. X. na hlavnom pojednávaní dňa 23. apríla 2014 vo Vranove nad Topľou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

H. J., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom Vranov
nad Topľou, S. č. XXX/XX, t. č. od 04.09.2013 vo väzbe
v Ústave na výkon väzby Prešov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

od bližšie nezistenej doby roku 2009 až do 01.09.2013 doma, vo Vranove nad Topľou, na S. ulici č. XXX/
XX, okr. Vranov nad Topľou, pravidelne žiadal o peniaze svoju matku J. J., nar. XX.XX.XXXX a sestru J.
J., ktoré s ním bývali a jednalo sa o sumy 2,- až 5,- Eur a cez víkend sumu aj 10,- Eur, pričom peniaze
požadoval s vyhrážkami, že keď mu ich nedajú, tak ich fyzicky napadne, zabije, podpáli ich rodinný dom
alebo sa obesí, preto mu z obavy peniaze dávali a v minulosti viackrát matku aj sestru fyzicky napadol,

avšak na ošetrenie nešli, lebo sa báli obžalovaného i reakcie okolia, pritom ich pod vplyvom alkoholu
robil aj schválnosti a dňa 01.09.2013 v čase približne o 21:00 hod. napadol sestru J. J. tým spôsobom,
že ju udrel hlavou do tváre a následne ju chytiac za vlasy udrel do stola, čím jej spôsobil zranenie a
to : pomliaždenie ľavej okoloočnicovej oblasti s dobou liečenia v trvaní 10 dní, pričom sa pokúsil fyzicky
napadnúť aj matku, čo však už neurobil a po hospitalizácii poškodenej J. J. a v obave pred obžalovaným
odišla k svojej ďalšej dcére do obce Zámutov, pričom v dôsledku konania obžalovaného poškodená
J. J. trpí adaptačnou zmiešanou úzkostne - depresívnou poruchou a poškodená J. J. trpí adaptačnou
zmiešanou poruchou emócií a chovania

t e d a

týral blízke osoby spôsobujúc im fyzické a psychické utrpenie bitím, vyhrážaním, vyvolávaním strachu
a stresu a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zákona pri neexistencii poľahčujúcich okolností

podľa § 36 Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 7 ( sedem ) rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do Ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zákona u k l a d á obžalovanému
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný p o v i n n ý z titulu nároku na náhradu škody nahradiť

poškodeným :
a/ UNION zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom v Bratislave, Bajkalská č. 29/A, IČO 35 36 284 831 sumu
932,83 eur ( deväťstotridsaťdva eur a osemdesiatri eurocentov ).

b/ Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, pobočka Vranov nad Topľou,
Rázusová 128 sumu 75,10 eur ( sedemdesiatpäť eur a desať eurocentov ).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podala na obžalovaného H. J. obžalobu pre
vyššie uvedený skutok, ktorý po právnej stránke kvalifikovala ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr.
poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených J. J.
a J. J.Č., svedkov J. T. a Mgr. T., prečítaním výpovedí splnomocnenkýň poškodených spoločností

UNION zdravotnej poisťovne a.s. a Sociálnej poisťovne, početnými znaleckými posudkami z odboru
zdravotníctva a farmácie a z odboru psychológie, ako aj ďalšími dôkazmi uvedenými v texte, na základe
čoho mal súd skutkový stav za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný H. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po úmrtí otca pred 11. rokmi začal obývať

spoločnú domácnosť spoločne s matkou J.N. J. a so sestrou J. J., pričom na nočný spánok využívali
jednu izbu. Uviedol, že keď nemal peniaze, pýtal ich od svojej matky a sestry za účelom nákupov mäsa,
ale aj alkoholu a to vo výške väčšinou po 2,- až 5,- Eur, pričom nikdy od nich nepýtal 10,- Eur. Uviedol, že
aj keď je na invalidnom dôchodku, vykonáva brigádnicky maliarenské práce a pomocné stavebné práce.
Poprel, že by sa obom poškodeným vyhrážal v prípade neposkytnutia finančných prostriedkov zabitím,

zbitím, či podpálením rodinného domu. Uviedol, že jeho švagor Mgr. T. ho chcel dať do basy. Nemal
vedomosť o tom, že by fyzicky napadol sestru J. a matku J.. Naopak matka mala často vypité, pričom
alkoholické nápoje užívala spoločne s tabletkami. Pokiaľ ho matka niekedy aj so sestrou J. chcela zbiť
palicou, tak jej palicu vytrhol z ruky a položil ju na stôl. So sestrou J. vychádzal dobre, niekedy spoločne
chytali ryby. Uviedol, že na fyzické napádanie jeho osoby matkou či sestrou nemá svedkov. Vypovedal,

že spoločne s matkou a sestrou užívajú na spánok jednu miestnosť už 11 rokov a to z dôvodu úspor na
kúrení. Uviedol, že spí celú noc, keďže musí užívať tabletky na spanie, pričom naopak jeho matka sa
štyri až päťkrát za noc budí a chodí na toaletu, pričom chodí spávať okolo 19:30 hod., niekedy aj o 21:00
hod. a jeho sestra chodí spávať okolo 21:00 - 22:00 hod. On sa ukladá na spánok okolo 21:00 -22:00
hod. Poprel tvrdenie poškodených, že by posúval stoličky či iný nábytok a z uvedeného dôvodu sestra

a matka nemohli spať. Dňa 1.9.2013 sa konala v ich domácnosti oslava a to so začiatkom okolo 12:00
hod. až 12:30 hod., pričom on sa na oslave zdržal iba asi 2 hodiny, pričom sa s ním nikto nerozprával.
Keďže mu bolo zle, vyšiel von pred rodinný dom a jeho synovec J. T. mu povedal, že sa mu nepáči,
ako mu namaľoval jeho byt. Neskôr sa vrátil do svojej izby v čase približne okolo 14:15 hod., vzal si
tabletky na spanie a spal až do 17:00 hod. Po prebudení sa odišiel do pohostinstva, kde vypil asi 10

poldeci borovičky. Domov sa vrátil približne okolo 20:00 hod. Na nič viac si nespomína a nevie o tom,
že by fyzicky napadol svoju sestru J. a že by sa snažil udrieť svoju matku J.. Na tieto skutočnosti si
vôbec nepamätá a má na toto obdobie okno. Nepamätal si, že by búchal stoličkami. Niekedy mával aj
epileptické záchvaty. V nasledujúcich dňoch sa už nestretol so sestrou J. a ani s matkou, pričom švagor
Mgr. T. mu v utorok večer 3.9.2013 povedal, že ho dá zatvoriť. V stredu dňa 4.9.2013 sa mu nepodarilo

telefonicky skontaktovať so sestrou J., avšak okolo 19:30 hod. prišli za ním policajti, ktorý ho zobralina lekárske vyšetrenie a potom bol vzatý do väzby. Nemá vedomosť o tom, že by týral svoju matku a
sestru a vymyslel si to na neho jeho švagor Mgr. T., aby ho zatvoril do basy, aj keď nevie uviesť dôvod,
prečo by tak konal.

Poškodená J. J. uviedla na hlavnom pojednávaní, že spoločne s matkou a obžalovaným H. J. bývajú v
rodinnom dome, ktorý jej daroval jej otec H. J. st. ešte za svojho života. Po úmrtí jej otca pred 11. rokmi
začal obžalovaný veľmi požívať alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých bol agresívny. Obžalovaný bol
asi 4-krát hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici v J. a naposledy sa z liečenia vrátil v máji 2013.

Keď obžalovaný už nemal peniaze, keďže poberal len dôchodok vo výške 36,- Eur, pýtal od nej ako
aj od matky peniaze a to väčšinou vo výške 2,- Eur, pričom cez víkend požadoval do nich aj vyššie
sumy a to 10,- Eur. Obžalovaný sa jej vyhrážal, že keď mu peniaze nedá, tak že ju zbije, zabije, podpáli
rodinný dom a vyhrážal sa jej aj obesením. Z dôvodu obáv z osoby obžalovaného mu peniaze poskytla.
V dôsledku takéhoto správania sa obžalovaného v noci vôbec nespala a prehadzovala sa z jednej strany
na druhú. Jej matka takisto nemohla spať, pričom trpí aj inými zdravotnými problémami a to rakovinou,

problémami po ženskej stránke, vysokým krvným tlakom a má aj problémy so srdcom, keďže je po
porážke.Vdôsledkusprávaniasaobžalovanéhobolaajnervózna,pričom riaditeľkeškolyp.Z.povedala,
že ju obžalovaný zbil. Obžalovaný J. ju zbil celkovo 4-krát, pričom s výnimkou posledného napadnutia
dňa 1.9.2013 na lekárskom ošetrení nebola a to z toho dôvodu, že sa hanbila, že ju zbil vlastný brat.
Obžalovaný ju väčšinou udrel päsťou do tváre, v dôsledku čoho mala modriny na tvári a poslednýkrát

utrpela aj otras mozgu. Od matky J. J. obžalovaný pýtal peniaze a to 2,- až 5,- Eur, cez víkend 10,-
Eur, pričom sa jej vyhrážal, že keď mu peniaze nedá, tak že ju zabije, obesí sa alebo podpáli rodinný
dom. V dôsledku správania sa obžalovaného bola matka nervózna a nespávala. Na matku obžalovaný
raz zdvihol ruku a to dňa 1.9.2013 po oslave jej narodenín. Obžalovaný poškodenú J. J. napadol aj
raz pred troma či štyrmi rokmi, keď mala aj preťaté čelo a z toho dôvodu musela ísť na ošetrenie na

chirurgiu, kde jej ranu očistili. Matka jej vtedy povedala, že obžalovaný ju udrel päsťou do čela, avšak
nenahlásila to na polícii. Vyjadrila sa, že poberá minimálnu mzdu vo výške 320,- Eur, jej matka vdovský
a starobný dôchodok ako aj príspevok na pohonné hmoty, pričom obžalovaný poberá len dôchodok
vo výške 36,- Eur. Uviedla, že na spánok sa ukladajú spoločne s matkou v čase medzi 20:00 hod. až
20:30 hod. Obžalovaný, keď príde domov opitý, tak predtým, ako si ľahne spať, trieska dverami, hádže

zariadením domu a z uvedeného dôvodu nemôžu spoločne s matkou spať. Častokrát si pýta takisto
jesť. V dôsledku takéhoto správania sa obžalovaného nemohla spať, prehadzovala sa z jednej strany na
druhú, pričom nespí kľudne ani ona a ani matka. Dňa 1.9.2013 oslavovala jej matka 70-te narodeniny a
spoločne so sestrou J. T. pripravili pre ňu oslavu. Oslava sa začala okolo 13:00 hod., pričom v čase, keď
sa podávala polievka, obžalovaný bol ešte prítomný, avšak približne po dvoch hodinách si išiel ľahnúť

do svojej izby. Keď sa podávali rezne, tak išla za obžalovaným, aby sa k ním pridal, avšak obžalovaný ju
poslal preč. Obžalovaný sa vzápätí na to obliekol a odišiel do pohostinstva. Oslava sa skončila približne
okolo 19:30 hod. až 20:00 hod. a v čase približne okolo 20:30 hod. sa obžalovaný vrátil v podnapitom
stave. Po príchode domov obžalovaný hodil stoličku do chodby a z toho dôvodu vstala z postele, odišla
do izby, v ktorej sa konala oslava a opýtala sa obžalovaného, že prečo búcha stoličkami. Obžalovaný

na to nič nepovedal, len skočil do nej. Obžalovaný ju päsťou udrel do čela a takisto čelom udrel do jej
čela. Vzápätí na to ju chytil zozadu za vlasy a udrel ju do stola, ktorý ostal v izbe z oslavy. Nevedela sa
vyjadriť,koľkokrátjuobžalovanýudrelpäsťoučihlavičkou.Bránilasatakýmspôsobom,žesaodťahovala
od obžalovaného, pričom tento ju držal zozadu za pyžamo. Vzápätí prišla do izby matka, na ktorú sa
obžalovaný takisto zahnal so zavretou päsťou. Matka povedala obžalovanému, že či jej takýto darček

prichystal na jej narodeniny, pričom keď to obžalovaný počul, tak stiahol ruku. Obžalovaný odišiel späť
do vedľajšej izby a ona spoločne s matkou odišla naspäť do svojej izby. Mala strašné bolesti a nespala,
pričom matka sa takisto prehadzovala a nespala. Nasledujúceho dňa odišla do práce, pričom jej bolo
zle a napínalo ju na zvracanie. Z uvedeného dôvodu išla na chirurgiu, kde jej lekárka povedala, že podľa
príznakov ide o otras mozgu. V nemocnici bola hospitalizovaná od pondelka 2.9.2013 do 9.9.2013,

pričom práceneschopná bola do 23.9.2013. Okrem otrasu mozgu mala pomliaždenie okolo očí, pričom
najprv pociťovala silné bolesti a približne od stredy tieto bolesti boli miernejšie. Po návrate do domácnosti
nemohla vykonávať domáce práce, avšak mohla vykonávať hygienické úkony a stravovať sa. Matka
počas jej hospitalizácie bola u sestry T.. Počas celého obdobia 10 rokov pociťovala strach z brata a
bola nervózna, pričom správanie sa obžalovaného sa výrazne zhoršilo v období posledných siedmich

či piatich rokoch pred konaním hlavného pojednávania. Obžalovaný J. ju zbil celkovo asi štyrikrát a to
stále päsťou do tváre, v dôsledku čoho mala aj modriny. Nárok na náhradu škody si neuplatnila.Poškodená J. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný sa po rozvode svojho manželstva
začal ináč správať a viac požívať alkoholické nápoje, pričom bol asi štyrikrát na psychiatrickom liečení
v J.. Po požití alkoholických nápojov bol obžalovaný veľmi agresívny, pričom po štvrtej psychiatrickej

liečbe sa jeho správanie ešte zhoršilo. Obžalovaného pritom mrzelo, že jej nebohý manžel dcére J.
daroval dom. Od nej ako aj od dcéry J. obžalovaný pýtal peniaze a to ráno 2,- eurá, na obed 2,- eurá
a večer takisto 2,- eurá. Počas víkendu, keď išiel na futbal, pýtal viac, aj 10,- eur. Obžalovaný od nej
pýtal peniaze každý deň, s výnimkou dňa výplaty jeho dôchodku a v prípade, keď mu peniaze nechcela
poskytnúť, tak sa jej vyhrážal, že podpáli rodinný dom, že ich pozabíja alebo že sa obesí. Od dcéry

takisto pýtal peniaze a vyhrážal sa jej rovnakým spôsobom ako jej. Domácnosť finančne zabezpečovala
ona spoločne s dcérou J., pričom ona poberá dôchodok vo výške 377,- eur a dcéra J. má príjem okolo
320,- eur. Obžalovaný naproti tomu poberá len invalidný dôchodok vo výške 35,- Eur, ako aj dávky v
hmotnej núdzi. Obžalovaný, keďže si kupoval víno Milenka, príp. čučo, si od nich pýtal peniaze. Keď
sa jej obžalovaný vyhrážal, ťažko to znášala, keďže ona ho vychovala a obžalovaný si neváži ju a ani
svoju sestru. Obžalovaný ju viackrát fyzicky napadol, pričom za obdobie posledných 10. rokov to bolo

celkovo asi 20-krát a to priemerne jedenkrát do mesiaca. Obžalovaný ju raz pred piatimi či siedmimi
rokmi udrel päsťou do čela tak, že musela ísť na ošetrenie k chirurgovi. Obžalovaný ju väčšinou bil
päsťou a to väčšinou do oblasti chrbta, do bokov, krížov ako aj hlavy. Udrel ju väčšinou raz alebo dvakrát,
keď stihol, pričom potom utiekla von. Obžalovaný ju takto celkovo zbil dokopy asi dvadsaťkrát, pričom
viackrát na ošetrenie nebola. Dcéru J. takisto bil tak, že ju chytal za ruky a za vlasy a takisto ju bil

päsťami. Dcéra J. jej o o tom síce nechcela povedať, ale keďže spala vedľa na posteli v spálni, videla,
že dostala bitku aj ona. Dcéru chcela ochrániť a vtedy niekedy buchol obžalovaný aj do nej. Dcéra J.
ako aj ona tajili, že ich obžalovaný bije, keďže sa hanbili. Mali modriny po tvárach, ale tvrdili, že spadli
a dcéra J. si spustila vlasy do tváre, aby nebolo vidno, že ju obžalovaný udrel. Obžalovaný dcéru J. bil
častejšie, až niekedy musela utiecť von z rodinného domu, pričom aj plakala. Obžalovaný im obom aj

vulgárne nadával a keď prišiel večer domov, tak chcel jesť, pýtal od nej jedlo a keď sa mu niečo nepáčilo
alebo mu nedala jesť, tak kričal. Dňa 1.9.2013 sa konala oslava jej sedemdesiatky, ktorú zorganizovali
jej dcéry so začiatkom asi okolo 12:00 hod., pričom obžalovaný H.Q. J. trochu posedel a potom odišiel
preč. Zjedol len polievku a predjedlo a nevedeli, kam odišiel. Oslava sa skončila približne okolo 18:00
hod. a s dcérou J. išli spať okolo 19:00 hod. až 20:00 hod., pričom čakali, kedy a v akom stave príde

obžalovaný. Obžalovaný prišiel asi okolo 21:00 hod. a počuli, ako búchal a posúval nábytok v druhej
izbe v ich rodinnom dome. Z uvedeného dôvodu išla dcéra J. za ním, pričom ho upozorňovala, aby nepil,
lebo mu to škodí. Dcéra J. sa potom vrátila do ich izby, pričom videla, že má modrinu nad okom. Dcéra
J. jej povedala, že ju obžalovaný zbil päsťou. Keď počula, že sa niečo deje, tak vstala a išla do izby,
v ktorej bol hluk, pričom dcéra J. išla oproti nej s modrinami. Na to pristúpil k nej obžalovaný a zahnal

sa päsťou na jej rameno, pričom predtým ju pravou rukou chytil za jej ľavé rameno. Na to povedala
obžalovanému, či jej prichystal takýto darček na narodeniny a z toho dôvodu ju obžalovaný neudrel.
Spolu s dcérou sa vrátili do spálne a išli spať, pričom obžalovaný si vzal paplón a odišiel spať do inej
izby. Na ďalší deň išla dcéra J. do práce, avšak o 16:00 hod. zavolala dcére J. T., ktorá jej oznámila,
že dcéra J. je v nemocnici z toho dôvodu, že ju obžalovaný zbil. Dcéra J. T. ju vzala k sebe domov a

zdržiavala sa u nej asi 2 týždne a to počas hospitalizácie dcéry J.. Správanie sa obžalovaného voči nej
ako aj voči jej dcére J. sa stalo neznesiteľným asi pred piatimi či siedmimi rokmi, kedy ju mal obžalovaný
aj udrieť tak, že musela absolvovať lekárske vyšetrenie. V súvislosti s vyjadrením obžalovaného, že ho
mala biť palicou, uviedla, že je natoľko slabá, že nedokáže jesť príborom, ale používa len ľahkú lyžicu a
nemá silu v rukách na to, aby zdvihla palicu. Poprela aj tvrdenie obžalovaného, že by spoločne s dcérou

požívali alkoholické nápoje.

Podľa splnomocnenej zástupkyne poškodenej UNION zdravotnej poisťovne a.s. U. Y., ktorá bola
vypočutá v prípravnom konaní, náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej J. J.X.
predstavovali sumu 932,83 eur.

SplnomocnenázástupkyňapoškodenejSociálnejpoisťovneJUDr.Y.J.vprípravnomkonanívypovedala,
že za obdobie práceneschopnosti boli poškodenej J. J. vyplatené nemocenské dávky v sume 75,10 eur.

Z výpovede svedka Mgr. T. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že správanie obžalovaného sa zhoršilo po

jeho rozvode. Z rozprávania oboch poškodených, pričom švagriná J. nechcela o tom veľmi rozprávať,
mal vedomosť, že asi pred desiatimi rokmi obžalovaný napadol poškodenú J. J., pričom potom ho
obžalovaný navštívil v domácnosti a správal sa nekontrolovateľne. Svokra sa mu niekoľkokrát zdôverila,
že obžalovaný ju napadol a takisto, že od nej pýtal peniaze väčšinou okolo 2,- a cez víkend aj 5,- či10,- Eur s tým, že keď mu nedá peniaze, tak podpáli rodinný dom, zabije ju a raz sa jej vyhrážal tým,
že sa sám obesí. Peniaze pýtal nielen od svokry, ale aj od švagrinej J., avšak J. o tom nechcela veľmi
rozprávať. Obžalovaný pritom peniaze nepýtal a ani fyzicky nenapádal poškodené v jeho prítomnosti,

keďže sa na to neodvážil. Pred jeho manželkou, t. j. svedkyňou J. T. má obžalovaný takisto rešpekt.
Polícia bola u poškodených asi dva či trikrát, avšak poškodené nechceli podať trestné oznámenie na
obžalovaného. Má vedomosť o tom, že obžalovaný svokru raz či dvakrát udrel päsťou a takisto vie,
že švagrinú Michaelu mal napadnúť päsťou. Obžalovaný vydržal niekoľko dní nepiť alkohol, ale potom
požíval alkoholické nápoje celý mesiac a ani nič nejedol. Vyjadril sa aj k početným hospitalizáciám

obžalovaného v Psychiatrickej nemocnici J.. Obžalovaný aj poškodené užívali na spánok jednu izbu
a vyjadril sa aj k času ukladania sa na nočný spánok poškodenými a aj obžalovaným. Dňa 1.9.2013
manželka J. T. spoločne so švagrinou J. zorganizovali oslavu 70-tky jeho svokry, pričom malo ísť o
prekvapenie. Oslava sa začala približne okolo 12:30 hod., pričom obžalovaný z oslavy odišiel okolo
15:00 hod. a to smerom do pohostinstva. Oslava sa skončila asi okolo 19:00 hod., pričom spoločne
s manželkou a švagrinou poupratovali po oslave. Na druhý deň jeho manželke zavolala učiteľka, že

švagriná je v nemocnici a že údajne zvracala. Spoločne s manželkou išli do nemocnice na chirurgiu,
kde im švagriná povedala, že keď sa obžalovaný vrátil, tak búchal so stolom či stoličkou a začal na nich
kričať, že na oslave boli samí podnikatelia. Obžalovaný potom svojim čelom udrel do čela poškodenej
J. a potom ju udrel päsťou do hlavy a to viackrát. Vzápätí na to prišla svokra a opýtala sa obžalovaného,
či sa nehanbí, že takýto darček jej dal na oslavu narodenín. Obžalovaný sa zahnal aj na svokru J. J., ale

ju nenapadol. Svokra J. J. sa ich vtedy opýtala, keďže sa bála obžalovaného, či by ju nevzali k sebe a
asi týždeň bola u nich. Svokra sa bála, že pokiaľ bude obžalovaný prepustený z väzby, tak že jej ublíži. K
tvrdeniu obžalovaného, že mal obe poškodené naviesť na ich výpovede sa vyjadril, že to nie je pravdou
a že obžalovanému chcel pomôcť už v čase, keď začal vo väčšej miere požívať alkoholické nápoje.

Svedkyňa J. T. sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný J. začal po otcovej smrti viac požívať
alkoholické nápoje. Obžalovaný pýtal od jej matky a sestry peniaze a to väčšinou 1 - 2,- Eur a cez
víkend aj 9 či 10,- Eur. Od nej obžalovaný nepýtal peniaze, keďže mal pred ňou rešpekt. Keď mu
matka a sestra nechceli dať peniaze, tak sa im vyhrážal, že ich zabije, že podpáli dom a že sa obesí.
Poškodené z dôvodu obáv z osoby obžalovaného mu peniaze dávali. Finančne zabezpečovala chod

domácnosti matka poberajúca dôchodky ako aj príspevok na motorové vozidlá vo výške približne 400,-
Eur, sestra J. poberala ako školníčka minimálnu mzdu a príjem obžalovaného prestavoval čiastočný
invalidný dôchodok vo výške 36,- Eur, pričom poslednú dobu obžalovaný poberal aj dávku v hmotnej
núdzi. Obžalovaný však nemal peniaze na alkohol a preto ich pýtal od matky a sestry. Od matky mala
vedomosť, že obžalovaný ju fyzicky napadol asi dvadsaťkrát za posledných 11 rokov, pričom raz bola aj

na lekárskom ošetrení, kde jej zošili čelo. Sestra J. je utiahnutá, avšak mala vedomosť o tom, že aj ju
obžalovaný fyzicky napadol, nepovedala jej však koľkokrát, keďže o tom nechcela rozprávať. Sestra J.
pritom až do doby posledného napadnutia nebola na lekárskom ošetrení. Vyjadrila sa, že obe poškodené
chodili spávať okolo 20:00 či 21:00 hod., pričom obžalovaný ich budil, pýtal od nich niekedy peniaze a
niekedy chcel jesť. Dňa 1.9.2013 spoločne so sestrou J. zorganizovala oslavu sedemdesiatky ich matky,

pričom malo ísť o prekvapenie. Obžalovaný po uplynutí približne hodiny a pol odišiel z oslavy. Neskôr
videli ako obžalovaný odišiel do krčmy a do konca oslavy sa nevrátil naspäť, pričom oslava skončila
okolo 19:00 hod. Od sestry sa dozvedela, že obžalovaný sa vrátil domov okolo 21:00 hod. Keď zavolala
sestreJ.nesledujúcehodňapribližnevčaseokolo17:00hod.až18:00hod.,takjejsestrapovedala,žeje
v nemocnici, pretože ju obžalovaný zbil. Sestra jej povedala, že obžalovaný ju udrel päsťou do hlavy nad

okom a že takisto odlomil nôžku zo stola, ktorou ju chcel udrieť. Obžalovaný ju mal takisto buchnúť čelom
do jej čela a ťahať za vlasy. Vzápätí do izby vošla matka, pričom obžalovaný aj ju chcel udrieť, zahnal sa
na ňu rukou, na čo mu matka povedala, že či jej takúto oslavu pripravil a že jej je ľúto, že má takéhoto
jediného syna. Obžalovaný tak matku neudrel. Poškodené raz volali políciu, avšak obžalovanému bola
udelená len pokuta. Matka bola na lekárskom ošetrení iba raz a sestra takisto jedenkrát, vtedy 2.9.2013.

Obe poškodené boli uzavreté a nechceli rozprávať o tom, ako sa k ním obžalovaný správa. Keď už mali
obe poškodené dosť správania sa obžalovaného, tak vtedy sa zdôverili s tým, ako sa voči nim chová
obžalovaný. Posledných 6-7 rokov to obe poškodené pociťovali veľmi intenzívne. Matka jej povedala, že
obžalovaný ju napadol asi dvadsaťkrát a sestra J. jej odmietla povedať, koľkokrát ju obžalovaný napadol.

Podľa znaleckého posudku MUDr. Valdmana z odboru zdravotníctva - farmácie poškodená J. J. utrpela
pomliaždenie ľavej okoloočnicovej oblasti, čo predstavuje ľahké poranenie. Uvedené zranenie vzniklo
priamym pôsobením tupého až tupohranného predmetu na túto oblasť, čo by zodpovedalo úderu
hlavou alebo päsťou do oblasti ľavého oka. Poranenie poškodenej teda mohlo vzniknúť tak ako uviedlapoškodená vo svojej výpovedi, teda pôsobením fyzického násilia na tvár poškodenej. Uvedené zranenie
si vyžadovalo liečenie v rozmedzí od 7 do 10 dní, pričom obvyklý spôsob života poškodenej bol mierne
obmedzený nutnosťou ústavnej liečby a miernymi bolesťami okoloočnicovej oblasti a hlavy. Bodovo

ohodnotil uvedené poranenie poškodenej počtom bodov 15.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológie PhDr. P. Č. na poškodenú J. J. vyplýva, že osobnosť
uvedenej poškodenej je psychosomaticky narušená, pričom v popredí sú neurotické strachy, depresívne
rozlady, desové reakcie a sklony k instabilite. Nevedela sa zmieriť s riešením, aby ona ako matka

udala svojho syna pre jeho agresívne správanie sa na polícii. Preto bola schopná dlhodobejšie
znášať synove agresívne výpady voči jej osobe, tiež vydieranie a vyhrážanie sa. U menovanej sa
prejavoval syndróm týranej osoby, ktorého príčinou bolo neprimerané, agresívne správanie sa jej syna
v spojitosti s nadávkami, vyhrážaním sa a vydieraním. Psychický stav poškodenej charakterizoval ako
posttraumatickú stresovú poruchu pri dlhodobom domácom násilí dôsledkom konania jej syna H. J.,
čo sa prejavovalo depresívnymi stavmi, úzkosťou a neurotickou dekompenzáciou. U poškodenej J. J.

uvedený znalec zistil silné zmnoženie neurotických mechanizmov silnej intenzity, patologickú úzkosť,
depresívne tendencie a psychosomatické narušenie. Smerom k vonkajšiemu prostrediu má tendenciu
zakrývaťsvojeproblémy.UpoškodenejJ.J.zistilzávislúporuchuosobnosti,pričomideunejonadmernú
submisivitu podriaďovať sa vôli iných. U tejto poškodenej zistil syndróm týranej osoby prejavujúci sa
apatiou, anxiozitou, depresiou, neurotickými poruchami, ktoré boli zapríčinené opakovanými verbálnymi

útokmi, vydieraním, vyhrážaním a fyzickými atakmi zo strany jej brata. Aj u tejto poškodenej zistil
posttraumatickú stresovú poruchu pri dlhodobom domácom násilí, dôsledkom konania jej brata H. J.,
ktorá sa prejavovala úľakovými reakciami, depresívnymi stavmi, patologickou úzkosťou a neurotickou
dekompenzáciou.

U oboch poškodených znalec PhDr. Č. nezistil tendenciu skresľovať prežité situácie vo svoj prospech,
ich výpovede vo všeobecnosti je možné považovať za vierohodné a úprimné, pričom neprejavili
vlastnosti vypovedať neúplne a účelovo. Nezistil u nich ani známky signalizujúce, aby boli niekým
ovplyvnené.

Zo znaleckého posudku MUDr. J. N. a MUDr. X. A. z odvetvia psychiatrie na obžalovaného súd zistil, že
obžalovaný trpí syndróm závislosti od alkoholu na úrovni IV. vývinovej fázy podľa Jellineka s poruchami
správania sa v stave opitosti a ide u neho aj o emočne nestabilnú poruchu osobnosti a tempore
criminis - jednoduchú opitosť stredne ťažkého až ťažkého stupňa. U obžalovaného v čase spáchania
skutku nezistili prítomnosť žiadnej duševnej choroby alebo poruchy v zmysle psychózy, avšak zistili u

neho chronický alkoholizmus na úrovni IV. vývinovej fázy podľa Jellinekovej klasifikácie s poruchami
správania sa v stave opitosti u emočne nestabilnej osobnosti. V čase spáchania trestného činu išlo u
neho o jednoduchú alkoholovú opitosť stredne ťažkého až ťažkého stupňa, pričom jeho rozpoznávacie
a ovládacie schopnosti boli zmenšené len pod vplyvom užitého alkoholu, nie však podstatne, preto
bol schopný rozpoznať protiprávnosť a nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie

mohol aj ovládať. U obžalovaného pod vplyvom požitého alkoholu došlo k vystupňovaniu agresívnych
prejavov konformne jeho osobnostnej a intelektovej úrovne pri zrejme dlhodobej konfliktnej rodinnej
situácii. Obžalovanému navrhli uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Vyjadrili
sa, že u obžalovaného ide o emočne nestabilnú osobnosť, jednoducho štrukturovanú, impulzívnu,
s rysmi nezdržanlivosti a nedostatočnej sebakontroly, depravovanú najmä v morálnej aj sociálnej

oblasti, s disponovanosťou pre agresívne konanie, potencované požitím alkoholu. Ide o trvalú negatívnu
povahovú osobnostnú odchýlku, ktorú nie je možné ovplyvniť ani zmeniť medicínskymi prostriedkami
a preto nie je indikované ani nariadenie žiadnej formy ochranného psychiatrického liečenia. U
obžalovaného nezistili poruchy vnímania a ani poruchy pamäťových funkcií a preto je schopný reálne
vnímať, uložiť do pamäti a následne aj identické, reálne zopakovať. Obžalovaný má však tendenciu

skresľovať zážitky, resp. meniť, príp. spája prežité s vymysleným, aby sa vykreslil v lepšom svetle.

Zo znaleckého posudku MUDr. J. N. a MUDr. X. A. z odvetvia psychiatrie na poškodenú J. J. vyplýva,
že táto trpí adaptačnou zmiešanou úzkostne - depresívnou poruchou pri dlhodobej nepriaznivej rodinnej
situácii. Prejavy tejto poruchy nemajú trvalý charakter a spravidla po určitej dobe dôjde spontánne

k úprave stavu. Táto porucha sa u poškodenej rozvinula ako reakcia na dlhodobú stresovú situáciu
v rodine a záťažová situácia iniciovala výskyt a prejavy subjektívnej tiesne s emočnými prejavmi
úzkosti, obáv, s poruchami spánku, avšak tieto prejavy nie sú v súčasnosti takej intenzity a hĺbky,
aby sa hodnotili ako depresívne poruchy. Jej psychický stav si nevyžaduje medikamentóznu liečbu asama verbalizovala zmiernenie prejavov. Poškodená je schopná správne vnímať podstatné a dôležité
skutočnosti ako aj správne interpretovať prežité skutočnosti. U poškodenej zistili adaptačnú poruchu
s úzkostne- depresívnymi prejavmi a nezistili u nej vznik posttraumatickej stresovej poruchy. Aktuálny

psychický stav poškodenej je v príčinnej súvislosti s konaním a správaním sa obžalovaného H. J..

U poškodenej J. J. tieto znalkyne diagnostikovali adaptačnú zmiešanú poruchu emócii a chovania pri
dlhodobejzáťažovej (stresovej)situácievdomácomprostredí,pričomtietopríznakypovymiznutístresu
alebo okolností, ktoré ich sprevádzali, spravidla v krátkej dobe odznejú ( spontánne, i bez liečby ). U tejto

poškodenej takisto nezistili rozvoj posttraumatickej stresovej poruchy a uvedená adaptačnú porucha
s prejavmi depresívnej nálady, s obavnými emociálnymi reakciami sa rozvinula v dôsledku konania a
správania sa obžalovaného J..

V prípravnom konaní bola vyhotovená zápisnica o ohliadke miesta činu s príslušnou fotodokumentáciou,
zabezpečený zápis o dychovej skúške obžalovaného J., správa od praktického lekára pre dospelých

MUDr. S.. M., vyčíslenie liečebných nákladov zdravotnej poisťovne UNION a.s. ako aj prehľad
vyplatených nemocenských dávok Sociálnou poisťovňou v prípade poškodenej J. J., správa Sociálnej
poisťovne týkajúca sa obžalovaného H. J., správa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad
Topľou o poberaní dávok v hmotnej núdzi obžalovaným H. J.. Zároveň bola v rámci prípravného konania
zabezpečená správa o povesti obžalovaného ako aj správa z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody, v ktorom obžalovaný vykonáva väzbu.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval
súdzajednoznačnepreukázané,žeobžalovanýH.J.sadopustilskutkutak,akojeuvedenévovýrokovej
časti tohto rozsudku. Obžalovaného J. zo spáchania žalovaného skutku usvedčujú svedecké výpovede

oboch poškodených J. J. a J. J.Č., ktoré potvrdzujú aj svedecké výpovede J. T. a Mgr. T., v zhode s
ktorými vyznieva aj rozsiahle znalecké dokazovanie z rôznych odborov ako aj zabezpečené listinné
dôkazy.Kspáchaniuskutkusapriznalajsamotnýobžalovanýakovprípravnomkonanítakajnahlavnom
pojednávaní, aj keď si nepamätal, že by poškodené týral.

Z výpovedí poškodených J. J. a J. J. mal súd za preukázané, že po úmrtí otca obžalovaného v roku
2002 obžalovaný začal užívať domácnosť s oboma poškodenými, pričom z dôvodu úspory nákladov
na vykurovanie rodinného domu na nočný odpočinok využívali všetci len jednu miestnosť. Obžalovaný
od uvedenej doby začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje a začal sa k obom poškodeným
neprimerane správať. Obžalovaný podľa vyjadrení oboch poškodených, čo vyplýva aj zo zabezpečenej

správy Sociálnej poisťovne, poberal invalidný dôchodok vo výške 36,40 eur, pričom poberal aj dávky v
hmotnej núdzi vo výške uvedenej v správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou.
Domácnosť rodiny J. však finančne zabezpečovala poškodená J. J. poberajúca starobný ako aj vdovský
dôchodok vo výške 377, eur ako aj poškodená J. J. majúca príjem, aj keď na hranici minimálnej mzdy,
z riadneho pracovného pomeru vo výške 320, eur. Obžalovaný J. podľa vyjadrení oboch poškodených

pritom na chod ich spoločnej domácnosti ani ničím neprispieval. Z týchto zistených finančných možností
členov domácnosti J. je teda zrejmé, že obžalovaný J. v uvedenom období ani nemal dostatočné
finančné prostriedky na zabezpečenie si potrebného množstva alkoholických nápojov. Z uvedeného
dôvodu aj vyznieva dôveryhodne vyjadrenie oboch poškodených, že obžalovaný od nich pravidelne
každý deň požadoval peňažné prostriedky v sumách 2, eur až 5, eur a počas dní pracovného pokoja

až do výšky 10, eur. Obe poškodené pritom zhodne potvrdili, že obžalovaný požadoval od nich peniaze
nehľadiac na to, že jedná z nich mu už peniaze poskytla. Obžalovaný pritom v prípade neposkytnutia
požadovanej peňažnej sumy sa obom poškodeným vyhrážal zabitím, zbitím, podpálením rodinného
domu či obesením sa.

Fyzické napádanie oboch poškodených obžalovaným J. mal súd opätovne za preukázané ich
svedeckými výpoveďami. Poškodená J. J. vypovedala, že obžalovaný J. ju opakovane fyzicky napádal
v období posledných 10 rokov celkovo v počte približne 20 krát. Poškodená J. J. uviedla, že obžalovaný
ju fyzicky napádal údermi päsťou do oblasti chrbtice, krížov či rúk a to v počte jedného až dvoch úderov,
keďževäčšinoupredjehofyzickýmiatakmiušlaaobžalovanýsajunepokúšal výslovnezadržaťzdôvody

snahy ju opakovane fyzicky napádať. Dôveryhodne pritom vyznieva tvrdenie poškodenej J. J., že na
presný počet takýchto fyzických útokov obžalovaného si už nepamätá vzhľadom na početné ochorenia,
ktorými už v čase tohto fyzického násilia obžalovaného trpela. Poškodená J. J. bola v dôsledku takýchto
útokov na jej osobu zo strany obžalovaného na lekárskom ošetrení len raz približne v období pred piatimiči siedmimi rokmi pred konaním hlavného pojednávania, teda niekedy v období rokov 2007 až 2009,
pričom v dôsledku fyzického útoku obžalovaného jej bolo potrebné aj zašiť ranu na hlave. Poškodená
J. J.Š. totožne tvrdila, že obžalovaný J. ju opakovane celkovo asi 4 krát fyzicky napadol údermi päsťou

do tváre. V dôsledku uvedených fyzických atakov obžalovaného mala pritom aj modriny po tvári. S
uvedenými fyzickými útokmi obžalovaného na jej osobu sa zdôverila iba riaditeľke základnej školy, v
ktorejbolazamestnaná.Sutrpenýmizraneniamipritomnebolanalekárskomvyšetrenía hospitalizovaná
v dôsledku fyzického napadnutia jej osoby obžalovaným bola až po jeho útoku zo dňa 1.9.2013. Obe
poškodené pritom potvrdili, že obžalovaný fyzicky útočil aj na druhú poškodenú, aj keď poškodená J.

J. vypovedala, že jej dcéra J. J. nemala záujem zdôverovať sa jej s útokmi obžalovaného na jej osobu,
aj keď vzhľadom na skutočnosť, že poškodená J. J. spala na vedľajšej posteli videla, že túto fyzicky
napadol obžalovaný H. J.. Obe poškodené sa pritom rovnako pred cudzími osobami nezdôverovali s
tým, že by ich obžalovaný nejakým spôsobom fyzicky napádal, aj keď na ich tele boli známky fyzických
útokov na ich osoby, pričom poškodená J. J. sa snažila aj zakryť známky fyzických útokov na jej osobu.

Agresívne správanie sa obžalovaného H. J. voči poškodeným vyvrcholilo dňa 1.9.2013, keď sa v
domácnosti J. konala oslava 70- tych narodením poškodenej J. J.. Obžalovaný H. J. sa zdržal na
predmetných oslavách, ktoré sa konali približne v čase od 12.00 hod do 18.00 či 19.00 hod. len krátku
chvíľu, pričom po odchode z nej a poobednajšom spánku opustil uvedený rodinný dom. Po opätovnom
návrate do domácnosti v čase približne okolo 20.30 hod. až 21.00 hod., pod vplyvom alkoholických

nápojov, začal podľa vyjadrení oboch poškodených manipulovať so zariadením domácnosti a teda obom
poškodeným bránil v nočnom spánku. Poškodená J. J. z uvedeného dôvodu vošla do miestnosti, v ktorej
sa nachádzal obžalovaný a požiadala ho, aby sa vyjadril, z akého dôvodu búcha stoličkami. Obžalovaný
po uvedenej otázke fyzicky zaútočil na poškodenú J. J. tak, že svojim čelom narazil do jej čela a takisto
ju päsťou udrel do čela. Vzápätí poškodenú J. J. chytil zozadu za vlasy a udrel jej hlavou do stola. Po

týchto fyzických útokov obžalovaného vošla do miestnosti aj poškodená J. J., ktorú sa obžalovaný J.
takisto pokúsil fyzicky napadnúť tak, že sa na ňu zahnal päsťou, avšak po jej vyjadrení, či jej prichystal
takýto darček na oslavu jej narodenín, poškodenú J. J. neudrel. Poškodená J. J. sa pritom nasledujúci
deň po pretrvávajúcich závratoch a bolestiach hlavy podrobila lekárskemu vyšetreniu, pri ktorom bolo
zistené, že v dôsledku útoku obžalovaného dňa 1.9.2013 utrpela otras mozgu ako aj pomliaždenie ľavej

okoloočnicovej oblasti, pričom znalec z odboru zdravotníctva a farmácie sa nestotožnil s pôvodným
lekárskym diagnostikovaním otrasu mozgu u tejto poškodenej.

Poškodená J. J. teda pri tomto fyzickom útoku na jej osobu utrpela podľa znaleckého posudku z odboru
zdravotníctva a farmácie pomliaždenie ľavej okoloočnicovej oblasti, ktoré predstavuje ľahké poranenie a

ktoré mohlo byť spôsobené priamym pôsobením tupého až tupohranného predmetu zodpovedajúcemu
úderu hlavou alebo päsťou do oblasti ľavého oka. Poškodená J. J. sa liečila v rozmedzí od 7 do 10 dní,
pričom obvyklý spôsob života poškodenej bol mierne obmedzený nutnosťou ústavnej liečby a miernymi
bolesťami okoloočnicovej oblasti a hlavy.

V súlade s výpoveďami oboch poškodených vyznievajú aj výpovede príbuzných obžalovaného a
poškodených, svedkov J. T. a Mgr. J. T., ktorí potvrdili, že obžalovaný požadoval od oboch poškodených
finančné prostriedky a v prípade ich neposkytnutia sa im vyhrážal zabitím, podpálením rodinného domu
či obesením sa. Obžalovaný mal aj fyzicky napádať obe poškodené s tým, že podľa vyjadrenia svedkyne
J. T. matku, poškodenú J. J. mal obžalovaný napadnúť celkovo asi 20 krát za posledných 11 rokov, avšak

poškodená J. J. sa jej nechcela zdôverovať s fyzickými útokmi na jej osobu obžalovaným J.. O fyzickom
útoku obžalovaného na poškodenú J. J. dňa 1.9.2013 sa svedkovia T. dozvedeli od poškodenej J. J.K.
po tom, ako ju navštívili v nemocnici. V súvislosti s tvrdením obžalovaného H.Q. J., že poškodené boli
na svoje výpovede navádzané svedkom Mgr. T., pričom však obžalovaný nevedel uviesť motív takéhoto
konania tohto svedka, sa samotný svedok Mgr. T. vyjadril, že obžalovanému sa snažil pomôcť už vtedy,

keď začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje a tvrdenie obžalovaného označil za výmysel.
Takéto vyjadrenie svedka Mgr. T. je v súlade so závermi znaleckého dokazovania z odboru psychológie
naobepoškodené,priktoromneboliuobochpoškodenézistenétendencieskresľovaťprežitésituácievo
svoj prospech, pričom podľa záverov toho dokazovania ich výpovede možno vo všeobecnosti považovať
za vierohodné a úprimné, pričom ani u jednej z poškodených neboli zistené známky signalizujúce,

aby boli niekým ovplyvnené. Znaleckým dokazovaním z uvedeného vedného odboru tak neboli zistené
žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zníženie vierohodnosti ich výpovede vo všeobecnej rovine.V kontexte s takto vykonaním dokazovaním vyznievajú aj ďalšie závery znaleckého dokazovania z
odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie ako aj z odboru psychológie. Znalec z odboru psychológia
skonštatoval u oboch poškodených posttraumatickú stresovú poruchu pri dlhodobom domácom násilí

v dôsledku konania obžalovaného H. J.. Zistil u nich syndróm týranej osoby prejavujúci sa apatiou,
anxiozitou, depresiou a neurotickými poruchami. Uvedená posttraumatická stresová porucha nebola
výslovne zistená znalkyňami z odvetvia psychiatrie, ktoré u poškodenej J. J. zistili adaptačnú zmiešanú
úzkostne - depresívnu poruchu a u poškodenej J. J. adaptačnú zmiešanú poruchu emócií a chovania
pri dlhodobej záťažovej ( stresovej ) situácie v domácom prostredí. Ani u jednej z poškodených nezistili

rozvoj posttraumatickej stresovej poruchy. Podľa názoru súdu však diagnostikovanie posttraumatickej
stresovej poruchy nie je nevyhnutným predpokladom na ustálenie, že konanie obžalovaného vykazuje
znaky týrania. Za týranie podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné považovať také konanie páchateľa,
ktoré sa vyznačuje určitým stupňom hrubosti, bezohľadnosti a dlhším trvaním, ktoré poškodená osoba
pociťuje ako ťažké príkorie. Pociťovanie prejavov správania sa inej osoby ako ťažké príkorie je
bezpochyby kategóriu subjektívnou, pre záver však, že o takéto prežívanie, resp. vnímanie správania

sa inej osoby, sa táto subjektívna kategória musí prejaviť aj navonok. V žiadnom prípade však takýmto
prejavom navonok nemusí byť práve postraumatická stresová porucha. Zo znaleckého dokazovania z
odboru psychológie ako aj z odvetvia psychiatrie pritom vyplýva, že obe poškodené trpia depresívnymi
stavmi, úzkosťou, neurotickou dekompenzáciou, u poškodenej J. J. aj apatiou s tým, že znaleckým
dokazovaním z odvetvia psychiatrie boli tieto prejavy kvalifikované ako adaptačná zmiešaná úzkostne

- depresívna porucha, ktorá bola zapríčinená konaním a správaním sa obžalovaného H. J.. Takúto
poruchu diagnostikovanú u oboch poškodených možno považovať za prejav toho, že obe poškodené
vnímali a pociťovali správanie sa obžalovaného ako ťažké príkorie.

U obžalovaného bol pritom znaleckým dokazovaním z odvetvia psychiatrie zistený syndróm závislosti

od alkoholu - chronický alkoholizmus na úrovni IV. vývinovej fázy podľa Jellineka s poruchami
správania sa v stave opitosti ako aj emočne nestabilná porucha osobnosti. V čase zadržania
obžalovaného dňa 4.9.2013 sa podľa záverov znalcov obžalovaný nachádzal v stave jednoduchej
alkoholovej opitosti pravdepodobne stredne ťažkého až ťažkého stupňa, v dôsledku čoho došlo k
zníženiu jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností, avšak nepodstatne a bol schopný rozpoznať

protiprávnosť a nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie aj ovládať. Pod
vplyvom alkoholických nápojov došlo u obžalovaného k vystupňovaniu agresívnych prejavov konformne
jeho osobnostnej a intelektovej úrovni pri zrejme dlhodobej konfliktnej rodinnej situácii. Emočne
nestabilnú poruchu diagnostikovanú u obžalovaného prejavujúcu sa nezdržanlivosťou a nedostatočnou
sebakontrolou vyhodnotili znalkyne ako trvalú negatívnu povahovú osobnostnú odchýlku, ktorú nie je

možné ovplyvniť ani zmeniť medicínskymi prostriedkami.

Obžalovaný sa vo vzťahu k spáchaniu žalovaného skutku opakovane vyjadroval rozporne, keď v
prípravnom konaní jeho spáchanie priznal a v konaní pre súdom najprv urobil vyhlásenie o nevine. Vo
svojej súvislej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel, že by od oboch poškodených pýtal peniaze

a že by sa im vyhrážal zabitím, zbitím či podpálením rodinného domu, pričom si nepamätal, že by
fyzicky napadol sestru J. J. či matku J. J.. Naopak tvrdil, že poškodená J. J. ho fyzicky napádala
palicou, pričom so sestrou J. J. vychádzal niekedy lepšie. Poškodená J. J. pritom poprela, že by
obžalovaného niekedy fyzicky napadla a to z dôvodu svojho zdravotného stavu. Vyjadrila sa, že nie
je schopná stravovať sa s použitím príbora a na tento účel využíva často len ľahkú lyžicu. Súd mal

aj vzhľadom na celkovú pohyblivosť poškodenej J. J. na hlavnom pojednávaní za preukázané, že táto
by nemala dostatočnú fyzickú silu na napadnutie obžalovaného H. J.. Zároveň samotný obžalovaný
uviedol, že nikto nebol prítomný pri údajných fyzických útokoch na jeho osobu poškodenou J. J..
Obžalovaný rovnako poprel tvrdenia oboch poškodených, že ich rušil v nočnom spánku a uvádzal,
že naopak poškodená J. J. sa niekoľkokrát do noci budí zo spánku a využíva toaletu. Obžalovaný si

nepamätal okolnosti skutku zo dňa 1.9.2013, keď mal po predchádzajúcom odchode z oslavy 70- tych
narodením svojej matky do pohostinstva a po opätovnom návrate do domácnosti vo večerných hodinách
fyzicky napadnúť poškodenú J. J., pričom sa mal pokúsiť udrieť aj matku, poškodenú J. J.. Uviedol,
že na obdobie spáchania skutku má tzv. okno. Pri ďalšom svojom vyjadrení pred súdom uviedol, že
si takisto nepamätá, že by sa k obom poškodeným správal tak ako je opísané v obžalobe a že za

všetko môže požívanie alkoholických nápojov jeho osobou. Súd tak tvrdeniam obžalovaného neuveril,
opierajúc sa o vyššie uvedené výpovede poškodených ako aj svedkov T.O., v zhode s ktorými vyznievajú
aj závery znaleckého dokazovania, z ktorého nevyplynuli žiadne zistenia, ktoré by zakladali dôvod
neveriť výpovediam poškodených, na rozdiel od záverov týkajúcich sa obžalovaného, ktoré pochybnostiv hodnovernosť výpovede obžalovaného zakladajú. Rovnako bez významu nezostáva ani skutočnosť,
že znaleckým dokazovaním bola zistená taká štruktúra osobnosti obžalovaného, ktorá zodpovedá
charakteru trestnej činnosti kladenej mu za vinu.

V súvislosti s posudzovaním doby páchania žalovaného konania obžalovaného voči poškodeným súd
vychádzal z vyjadrení oboch poškodených v prípravnom konaní vykonávanom v roku 2013, v ktorom
obe zhodne vypovedali, že obžalovaný sa voči obom správal agresívne už zhruba desať rokov s tým, že
správanie sa obžalovaného voči nim sa zhoršilo po úmrtí otca poškodenej J. J. a obžalovaného H. J. a

teda manžela poškodenej J.N. J.. V uvedenom období začal obžalovaný podľa ich vyjadrení vo zvýšenej
miere požívať alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých bol značne agresívny. Poškodená J. J. sa najprv
vyjadrila, že za obdobie posledných 10 rokov ju obžalovaný napadol najmenej 20 krát a pri neskoršej
výpovedi v prípravnom konaní, že ju fyzicky napadol asi 4 krát. Uvedená poškodená pritom na hlavnom
pojednávaní zotrvala na svojom pôvodnom vyjadrení, že za obdobie posledných 11 rokov, teda od doby
úmrtia jej manžela, ju obžalovaný zbil celkovo 20 krát a to v priemere asi jedenkrát do mesiaca. Uviedla,

že správanie sa obžalovaného sa stalo neznesiteľným po jeho prvom fyzickom útoku na jej osobu
približne pred piatimi či siedmimi rokmi. Poškodená J. J. zhodne tvrdila, že správanie sa obžalovaného
začalo mať agresívny charakter po požití alkoholických nápojov a to po úmrtí jej otca, teda približne
pred 11 rokmi od doby konania hlavného pojednávania. Uviedla, že obžalovaný ju za uvedené obdobie
fyzicky napadol asi 4 krát, pričom v dôsledku uvedených fyzických atakov ona a ani jej matka nenavštívili

žiadneho lekára. Lekárske vyšetrenie v dôsledku konania obžalovaného poškodená J. J. absolvovala až
po udalosti zo dňa 1.9.2013, keď ju obžalovaný fyzicky napadol. Totožne aj táto poškodená vypovedala,
že obžalovaný sa k nej ako aj k matke správal neprimerane asi posledných 10 rokov pred dobou konania
hlavného pojednávania, avšak jeho správanie sa stalo neznesiteľným asi pred piatimi či siedmimi rokmi.
Je teda nepochybné, že ako obe poškodené uviedli v prípravnom konaní, obžalovaný sa voči nim začal

neprimerane správať od doby úmrtia H. J. st. dňa 23.11.2002, pričom konanie obžalovaného nabralo
takú mieru trvalosti a intenzity, ktorá sa vyžaduje na kvalifikovanie protiprávneho konania páchateľa
trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona v období posledných piatich
či siedmich rokov pred dobou konania hlavného pojednávania, teda v období rokov od 2007 do 2009,
čo vyvolalo u oboch týchto poškodených pocit ťažkého príkoria. Z uvedeného dôvodu súd ustálil oproti

obžalobnému návrhu dobu spáchania žalovaného skutku na dobu od bližšie nezistenej doby roku 2009
až do dňa 1.9.2013, kedy mal obžalovaný fyzicky napadnúť sestru, poškodenú J. J.. Takto ustálenú dobu
protiprávneho konania obžalovaného voči poškodeným možno pritom považovať za páchanie trestnej
činnosti obžalovaným „ po dlhší čas „ v zmysle ust. § 138 písm. b) Tr. zákona a teda vyžadované v
ust. § 208 ods. 2 písm. d) Tr. zákona. V zhode so znaleckým dokazovaním z odvetvia psychiatrie na

obe poškodené súd upravil skutkovú vetu, pokiaľ ide o následky na duševnom zdraví. Poškodená J.
J. v dôsledku konania obžalovaného trpí adaptačnou zmiešanou úzkostne - depresívnou poruchou a
poškodená J. J. trpí adaptačnou zmiešanou poruchou emócií a chovania. Zároveň v zhode s výsledkami
dokazovania na hlavnom pojednávaní, bez toho, aby to narušilo totožnosť skutku, upravil skutok o
konkrétnu formu tzv. domáceho násilia, ktorého sa obžalovaný dopúšťal voči obom poškodeným.

Obžalovanýtaksvojimkonaním,keďpodhrozbouzabitia,zbitia,podpáleniarodinnéhodomučiobesenia
sa od oboch poškodených pravidelne vyžadoval finančné čiastky, pričom obe poškodené aj opakovane
fyzicky napádal, čo vyvrcholilo dňa 1.9.2013, keď fyzicky zaútočil na poškodenú J. J., v dôsledku čoho
jej spôsobil fyzické poranenie a v prípade oboch poškodených aj duševné poruchy bližšie opísané v

skutkovej vete rozsudku, pričom tohto konania sa dopúšťal po dlhší čas, po objektívnej stránke naplnil
skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. d ) Tr. zákona.

Objektom uvedeného trestného činu je záujem na ochrane blízkych osôb proti všetkým formám

domáceho násilia.

Subjektívna stránka konania obžalovaného bola daná vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a)
Tr. zákona, keďže obžalovaný chcel neustálym vyhrážaním sa a ďalším správaním opísaným vo výroku
rozsudku spôsobiť obom poškodeným fyzické či psychické utrpenie.

Súd, opierajúc sa predovšetkým o závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie, mal za
preukázané, že obžalovaný sa skutku dopustil ako plne trestne zodpovedný subjekt.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona ).

Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti už tri krát súdne trestaný, pričom išlo
o odsúdenia v rokoch 1989, 1995 a v roku 1996, pri ktorých už platí fikcia neodsúdenia. Obžalovaný

sa však mal dňa 12.01.2012 dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Z uvedeného
dôvodu súd nevzhliadol na strane obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti ( § 36 Tr. zákona ).
Obžalovaný sa síce pri svojom ďalšom výsluchu v prípravnom konaní priznal k spáchaniu skutku a jeho
spáchanie oľutoval, avšak na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o nevine. Z celého vystupovania
obžalovaného na hlavnom pojednávaní mal súd za ustálené, že aj prípadná ľútosť obžalovaného nad
spáchaním skutku je formálna a prednesená v snahe dosiahnuť nižšiu výmeru trestu, ktorý mu v prípade

uznania za vinného hrozil. Súd nezistil ani žiadne priťažujúce okolnosti vyplývajúce z § 37 Tr. zákona.
Z uvedeného dôvodu bolo potrebné pri aplikácii § 38 ods. 2 Tr. zákona obžalovanému ukladať trest
odňatia slobody v rámci trestnej sadzby upravenej v ust. § 208 ods. 2 Tr. zákona v rozpätí od siedmich
do pätnástich rokov.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, keďže tento, aj keď už bol v dávnejšej minulosti
súdne trestaný, nikdy na neho ešte nebolo pôsobené nepodmienečným trestom odňatia slobody, aj
na správanie sa obžalovaného v konaní pred súdom, keď si predsa uvedomil neprimeranosť svojho
správania sa voči poškodeným, súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody na samej spodnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby je trestom na nápravu obžalovaného primeraným tak z hľadiska

individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného skutku vo výkone
trestu, súd ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia ( § 48 ods. 2
písm. a / Tr. zákona ).

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný požíva alkoholické nápoje vo zvýšenej miere, ako aj vzhľadom
na závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie, ktoré odporúčali obžalovanému uloženie
ochrannej protialkoholickej liečby ústavnou formou súd v zmysle § 73 ods. 2 písm. c ) Tr. zák. v spojení
s § 74 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému uvedené ochranné liečenie v ústavnej forme.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Poškodenej UNION zdravotnej poisťovni, a.s., ktorá si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody

pozostávajúcej z vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti poškodenej J. J., bol priznaný tento
nárok v nej uplatnenej výške 932,83 eur. Poškodená Sociálna poisťovňa si zas uplatnila nárok na
náhradu škody pozostávajúci z vyplatených nemocenských dávok poškodenej J. J. za obdobie od
02.09.2013 do 22.09.2013 vo výške 75,10 eur, v ktorej jej bol aj priznaný. Na náhradu škody uvedeným
poškodeným súd zavial obžalovaného H. J..

Poškodená J. J. si nárok na náhradu škody neuplatnila, preto o jej nároku na náhradu škody nebolo
rozhodované.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od oznámenia rozsudku

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka a poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody. Odvolanie nemôže podať osoba, ktorá sa ho výslovne vzdala.