Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/397/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313220939

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4313220939.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLevicesudkyňouJUDr.ĽubicouCambelovouvprávnejvecižalobkyne:X.F.,W..X.X.XXXX,
F. XXX XX Ž., Y. XX, proti žalovanému: Ž. F., W.. X.X.XXXX, F. XXX XX Ž., Y. XX, o určenie výživného,

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý prispievať na výživu žalobkyne sumou 100 eur mesačne, počnúc dňom
14.10.2013, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Zaostalé výživné za čas od 14.10.2013 do 22.4.2014 v sume 407,96 eur žalovaný j e

p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v mesačných splátkach po 25 eur, počnúc dňom právoplatnosti tohto

rozsudku, spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd stanovil žalovanému prispievať na jej výživu sumu 120
eur mesačne od podania žaloby, t.j. od 14.10.2013. Uviedla, že je študentkou 1. ročníka Pedagogickej
fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Za ubytovanie v mieste školy platí 63 eur mesačne, doprava
ju vyjde mesačne 44 eur. Náklady má so zakupovaním študijnej literatúry. Na jej výživu žalovaný prispel
od podania žaloby trikrát po 50 eur.

Žalovaný súhlasil s určením výživného v sume 80 eur mesačne vzhľadom na jeho príjem, ktorý za prvé
tri mesiace v tomto kalendárnom roku činil 584 eur netto. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, k dcére

Y., v sume 100 eur mesačne.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa je dcérou žalovaného. Rodičia žalobkyne boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Levice
zo dňa 13.9.2013 č.k. 7C/28/2013-13 a žalobkyňa spolu aj so sestrou Monikou bývajú u matky.Žalobkyňa je študentkou 1. ročníka denného magisterského štúdia na Pedagogickej fakulte Katolíckej
univerzity v Ružomberku. Štúdium je dvojročné.

Žalobkyňa uviedla, že za ubytovanie v mieste školy platí mesačne 63 eur. Stravné lístky nemá možnosť

si zakupovať. Stravné ju vyjde 100 eur mesačne. Doprava ju vyjde mesačne 44 eur, keďže domov
dochádza každý týždeň. Zakupuje si študijný materiál, študijnú literatúru, čo ju vyjde okolo 30 eur
mesačne. Ako ďalšie výdavky uviedla výdavky na oblečenie, obuv 40 eur mesačne, na telefón 15 eur
mesačne. Žalobkyňa uviedla, že jej matka dochádza do práce do Ipeľského Sokolca a cestovné výdavky
ju vyjdú mesačne 80 eur. Nájomné za byt je 137 eur mesačne, za elektrinu platí 42 eur mesačne. Matka

žalobkyne uhrádza 4,31 eur za mobilné služby. Strava ju vyjde mesačne 120 eur, výdavky na hygienu
30 eur.

Žalovaný uviedol, že nájomné mesačne uhrádza 71,51 eur, mesačne platí za elektrinu 20 eur, za UPC
- internet, TV 29,08 eur, za telefón 8,58 eur. Do zamestnania dochádza do Levíc - do Géne a cestovné
platí mesačne 90 eur. Za lieky uhrádza mesačne 30 eur, za stravu 120 eur. Výdavky na hygienu ho vyjdú
mesačne 10 eur. Má vyživovaciu povinnosť k Y., nar. 26.6.1992 v sume 100 eur mesačne na základe

rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 8.11.2013 č.k. 7C/232/2013-26. Žalovaný na výživu žalobkyne
prispel 3 x 50 eur. Výživné poukázal poštovými poukážkami 17.2.2014, 10.4.2014, 12.3.2014.

Z opisu mzdového listu matky žalobkyne vyplýva, že je zamestnaná v ZaMED, s.r.o. Komárno a jej čistý
mesačný príjem v priemere činí 689,89 eur (za rok 2013).

Z opisu mzdového listu žalovaného vyplýva, že je zamestnaný v ZF Levice, s.r.o., kde jeho priemerný

čistý mesačný príjem činí 667,63 eur (za obdobie 1.1.2013 - 31.3.2014) vrátane dávok počas
práceneschopnosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkového pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však

priznať len odo dňa začatia súdneho konania.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniamalpreukázané,žežalovanýneprispievanavýživužalobkyne
pravidelne mesačne. Od podania žaloby, t.j. od 14.10.2013 zaplatil na výživu žalobkyne trikrát po 50 eur,
t.j. 150 eur. Sú preto dané zákonné predpoklady, aby súd stanovil vyživovaciu povinnosť žalovaného k

žalobkyni od 14.10.2013.

Žalobkyňa je odkázaná na výživné od svojich rodičov, pretože študuje v 1. ročníku Pedagogickej fakulty
Katolíckej univerzity v Ružomberku a nie je schopná sama svoju výživu zabezpečovať.

Súd vyživovaciu povinnosť žalovaného k žalobkyni stanovil primerane odôvodneným potrebám
žalobkyne, ako aj možnostiam a schopnostiam žalovaného v sume 100 eur mesačne. Súd prihliadol
na náklady, ktoré žalobkyňa má predovšetkým na stravovanie, na ošatenie, obuv, na zabezpečenie

kultúrnych, športových potrieb, ako aj v súvislosti so štúdiom (platby za ubytovanie, cestovné, náklady
na študijný materiál). Súd prihliadol aj na schopnosti a možnosti žalovaného, predovšetkým na jeho
čistý mesačný príjem, nevyhnutné náklady na jeho živobytie a na skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k dcére Y., nar. 26.6.1992 v sume 100 eur mesačne. Je v možnostiach a schopnostiach otca
stanovené výživné pre žalobkyňu prispievať. Výživa žalobkyne je zabezpečovaná aj z prídavku na dieťa

23,52 eur mesačne (v roku 2013 23,10 eur mesačne), ako aj z výživného zo strany matky, ktorej čistý
mesačný príjem činí 689,89 eur a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére Y., nar. XX.X.XXXX. Je
v možnostiach a schopnostiach matky žalobkyne, vzhľadom aj na jej nevyhnutné náklady na výživu,
prispievať žalobkyni rovnakou sumou ako žalovaný.

Súd z vyššieuvedených dôvodov žalobe vyhovel sčasti tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené a vo

zvyšnej časti žalobu zamietol.

Súd zaostalé výživné za obdobie od 14.10.2013 do 22.4.2014 vyčíslil v sume 407,96 eur, keď
žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni za uvedené obdobie 557,96 eur (pomerne od
14.10.2013 do 31.10.2013 - 100 eur : 31 dní = 3,22 eur x 18 dní = 57,96 eur, od 1.11.2013 - 22.4.2014
5 x 100 eur = 500 eur, spolu mal zaplatiť 557,96 eur) a zaplatil spolu 150 eur, rozdiel činí tak sumu

zaostalého výživného 407,96 eur.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Na zaplatenie zaostalého výživného súd povolil žalovanému splátky, nakoľko nie je v možnostiach
žalovaného zaostalé výživné zaplatiť naraz vzhľadom na výšku jeho príjmu, výšku bežného výživného
pre obidve deti. Žalobkyňa uviedla, že nemá námietky proti tomu, aby jej žalovaný dlžnú sumu zaplatil
v splátkach. Súd podmienky zročnosti a výšku splátok stanovil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia zaostalého výživného.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vzhľadom na čiastočný procesný úspech obidvoch účastníkov konania súd rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jehodoručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných

vyhotoveniach.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,

ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu.