Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 16, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/414/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509203839
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2509203839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľov: 1.
F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, B., 2. Bc. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/
XX, B., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Marián Ševčík, CSc., Nezábudkova 22, Bratislava, proti
odporkyni: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, B., zastúpenej advokátom: JUDr. Jozef Gajdoš,
Hviezdoslavova 37, Zlaté Moravce, o náhradu škody 10.693,90 Sk, na odvolanie navrhovateľov proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 19. júna 2012, č.k. 8C/139/2009-351, v jeho zamietajúcej
časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľom sumu 2.075,- Eur
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľom uložil tiež povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni trovy právneho zastúpenia v sume 2.213,18 Eur na účet
jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil s použitím §
489, § 415, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval
tým, že po vykonaní dokazovania návrh považoval za dôvodný len v časti. Navrhovatelia sa návrhom

po pripustenej zmene petitu domáhali uložiť povinnosť odporkyni zaplatiť im sumu 10.643,18 Eur z
titulu náhrady škody a priznať im náhradu trov konania. Návrh odôvodnili tým, že od odporkyni kúpili
nehnuteľnosť v kat. úz. a obci B. a to trojizbový byt č. XX na X. poschodí bytového domu s.č. XXXX
na parcele č. 5031 nachádzajúci sa na T. ulici č. XXXX/XX, pozostávajúci z troch obytných miestností
a príslušenstva, podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Odporkyňa pred
odovzdaním bytu navrhovateľom z bytu bez právneho dôvodu odstránila kuchynskú linku spolu s
dresom vrátane pákových zabudovaných batérií, digestora, elektrického sporáku a stola, ktorý bol pevne

pripevnenýazabudovanývstene.Uvedené zistiliaž05.04.2008priodovzdávaníbytu,pričomvlastnícke
právo im svedčalo od 28.02.2008.

Súd sa najprv vysporiadal pri jednotlivých dielčich nárokoch s tým, či sú preukázané základné
predpoklady zodpovednosti za škodu. Pri porušení právnej povinnosti skúmal, či odporkyňa porušila
právne povinnosti plynúce z kúpnej zmluvy alebo všeobecných právnych predpisov a či navrhovatelia
preukázali vznik jednotlivých dielčich škôd, či aj reálne došlo k zmenšeniu ich majetku.Navrhovateliaprikuchynskejlinkepreukázali,žeodporkyňaporušilasvojupovinnosťplynúcujejzkúpnej
zmluvy, keď predmetom predaja bola aj kuchynská linka užívaná odporkyňou priamo v byte. Spôsobila
navrhovateľom svojim konaním odvezením linky škodu a v tejto súvislosti preukázali príčinnú súvislosť

medzi konaním odporkyne a škodou ako i jej zavinenie. Súd sa stotožnil s navrhovateľmi vyčíslenou
výškou škody za túto linku a mal za to, že ide o správne a spravodlivé určenie jej hodnoty tak vzhľadom
na obsah znaleckého posudku tak i na fakt, že samotná odporkyňa si linku sama ohodnotila na 60.000,-
Sk bez ohľadu na jej kúpnu cenu v čase, keď ju v minulosti kupovala. Preto výpočtom určená kuchynská
linka cez koeficient 3,12% z 1.900.000,- Sk = 59.280,- Sk, t.j. 1.967,74 Eur. V tejto časti návrh považoval

súd za dôvodný a preto v tejto časti priznal navrhovateľom 1.967,74 Eur s titulom vzniknutej škody.
Okrem toho súd priznal navrhovateľmi i náhradu za zaplatený nový keramický obklad v kuchyni v sume
107,26 Eur, ktorú sumu riadne preukázali pokladničným blokom a tento výdavok bol nutný už z vyššie
uvedených dôvodov, tzn. že odporkyňa porušila povinnosť neponechať kuchynskú linku v byte ako
predmet predaja, čím spôsobila škodu, lebo v kuchyni ostal obklad bez kuchyne a linka prinesená z
pivniceani by namontovanínekorešpondovalasobkladomvkuchyni.Týmtobolapreukázanézavinenie

odporkyne, ako aj príčinná súvislosť so vznikom škody. Súd preto súd priznal navrhovateľom náhradu
škody v celkovej výške 2.075,- Eur.

Vozvyšnýchčastiachnávrhnanáhraduškodyzamietolakoneodôvodnenýatoznasledujúcichdôvodov:

a) Nárok na náhradu hotových výdavkov zakupované obkladačky do kúpeľne umiestnené na miesto
pôvodného a odporkyňou odstráneného zrkadla v sume 66,19 Eur, lebo navrhovatelia nepreukázali v

tejtočastiexistenciupredpokladovvznikuzodpovednostizaškodu.Súdmápreukázané,žepredmetnom
kúpnej zmluvy nebolo zrkadlo v kúpeľni, ani nemali zmluvne dohodnuté, aby odporkyňa po odmontovaní
zrkadla na jeho miesto osadila obkladačky. Už bežnou obhliadkou muselo byť navrhovateľom zrejmé,
že keď sa zrkadlo odstráni ostane po ňom voľné miesto bez obkladačiek.

b) Nárok na náhradu hotových výdavkov za kupovanú novú podlahu na chodbu a do kuchyne v celkovej

výške 8.783,- Sk, posúdil s tým, že mal preukázané, že v chodbe došlo k poškodeniu zabudovanej
šatníkovej skrine po odstránení botníka. Navrhovatelia pri obhliadke bytu videli, že botník je pripevnený
ku skrini a logicky z toho vyplýva, že botník by si odporkyňa nemohla vziať bez toho, že by ho technicky
neodmontovala. Účastníci nedohodli v zmluve, že by odporkyňa v prípade vzniknutej diery v skrini
po odmontovaní botníka túto vyspravila. Pokiaľ ide o ťahaný kábel medzi dvoma podlahami, čo bol

dôvodom výmeny podlahy na chodbe, súd mal výpoveďou svedka P. M. preukázané, že je možné takto
kábel ťahať. Z tohto dôvodu aj nárok uplatnený na náhradu podlahy do chodby súd vyhodnotil ako
nedôvodný a v tejto časti nárok zamietol. Čo sa týka podlahy v kuchyni, súd mal za to, že tu bola
výmena podlahy dôvodná pre to, že pôvodná kuchynská linka bola bezdôvodné odmontovaná, tzn.
škoda bola spôsobená porušením povinnosti odporkyne nechať v byte namontovanú kuchynskú linku

ako časť predmetnej zmluvy. Navrhovatelia v tomto prípade však preukázali i príčinnú súvislosť medzi
konaním odporkyne a vznikom škody. Neuniesli však dôkazné bremeno na preukázanie koľko platili za
novú podlahu do kuchyne a súd ich návrhu preto v tejto časti nevyhovel. Pokiaľ by riadne pokladničnými
dokladmi preukázali koľko za podlahu zaplatili mohli byť v tejto časti návrhu úspešní.

c) Súd zamietol aj navrhovateľmi uplatňovaný nárok na náhradu hotových výdavkov za vystierkovanie

a vymaľovanie kuchyne + použitie sieťky v uplatnenej výške 8.592,- Sk. Súd síce dal za pravdu
navrhovateľom, že vzhľadom na už popísané skutočnosti o kuchynskej linke mali objektívny dôvod
časť steny v kuchyni vystierkovať a vymaľovať, ale navrhovatelia nepreukázali konkrétnu výšku škody
riadnym pokladničným dokladom, kúpnu cenu za stierku do kuchyne, ani sumu zaplatenú za prácu
spojenú stierkovaním v kuchyni.

d) Súd nepriznal navrhovateľom ani náhradu hotových výdavkov za kúpený nový digestor do kuchyne v
hodnote 265,22 Eur a kúpenú novú kuchynskú linku. Vychádzal z toho, že navrhovatelia žiadajú náhradu
za pôvodnú kuchyňu a jej súčasťou bol i digestor. Keďže súd priznal navrhovateľom náhradu v tej časti,
tedavpôvodnejkuchynskejlinkyvrátanedigestora,pokiaľbypriznalnáhraduzadigestoranovúkuchyňu
navrhovatelia by sa bezdôvodne obohatili. Navrhovatelia preukázali, že museli v dôsledku odnesenia

pôvodnej kuchyne odstraňovať múrik stojaci v kuchyni, ale nepreukázali výšku škody v sume 1.000,-Sk spojenú s odstraňovaním múrika, nedoložili pokladničný doklad a preto súd i v tejto časti ich návrh
zamietol.

e) Navrhovatelia sa domáhali náhrady škody vzniknutej pri robení nového elektrického vedenia a úpravy

elektroinštalácie. Škodu kvalifikovali jednak ako náklady na materiál a náklady za prácu pre odborného
pracovníka. Výsluchom svedkov mal však preukázané, že pri obhliadke bytu odporkyne, keď sa
kontrolovalozabudovaniesvetielvkúpeľnivšetkobolorobenévrámcivtedyplatnýchnoriem.Výsluchom
odporkyne mal preukázané, že ona elektrine nerozumela a považovala všetko v poriadku, keď mala
dokonca dvoch elektrikárov v byte ohľadom elektriny. Súd prihliadal na to, že navrhovatelia si museli byť

vedomí, koľko ročný byt kupujú, o stave bytu mali vyhotovený znalecký posudok a pokiaľ sa rozhodli
zmeniť si elektroinštaláciu, tak nešlo o dôsledok predaja bytu s vadami. Z tohto dôvodu im nepriznal
náhrady spojené či už s materiálom alebo prácou spojenou so zavádzaním novej elektroinštalácie a tiež
inými prácami, znižovanie stropov, maľovanie, penetrácia, škrabanie, teda prácami robenými z dôvodu,
že nová elektrina bola v izbách vedená vrchom. Navrhovatelia totiž nepreukázali v tejto časti porušenie
právnej povinnosti odporkyňou, následkom ktorej by bola nutná nová elektroinštalácia. Súd vykonal

dôkazy výsluchom svedkov, ktorí boli prizvaní vyjadriť sa k stavu elektriny, či prerábok elektriny v období,
keď v byte bývala odporkyňa. Z ich vyjadrení jasne vyplynulo, že bodové svetlá v kúpeľni boli v poriadku
v čase ich osadenia.

f) Súd zamietol i uplatnenú náhradu za ďalšie náklady spojené s úpravami v byte: sadrokartón 20.102,-
Sk, omietka 11.067,- Sk, stierka + maľovka 30.747,- Sk, kasel na chodbe za 500,- Sk, penetrácia

30,- Sk, škrabanie 30,- Sk, za práce z dôvodu, že navrhovatelia nepreukázali, že by odporkyňa
spôsobila škodu odôvodňujúcu takéto stavebné úpravy a ani objektívne nepreukázali výšku výšky škody
konkrétnymi pokladničnými blokmi. Predmetné náklady navrhovatelia deklarovali v súvislosti s novou
elektroinštaláciou a keďže súd zamietol návrh na náhradu nákladov spojených s elektroinštaláciou
zamietol i tieto ďalšie uplatnené náhrady v spojení s jej vykonaným.

g) Súd zamietol návrhy i uplatnené ušlé nájomné za obdobie mesiacov máj 2008 až apríl 2009
v celkovej sume 3.600,- Eur, tzn. 12 mesiacov x 300,- Eur. Vychádzal pritom z obsahu e-mailu
navrhovateľov odporkyni, že prvé dva, tri mesiace budú v roku 2008 byt nebudú využívať a termín
vysťahovania v dobe do marca nechali na odporkyňu. Súd si z toho logicky urobil úsudok, že približne od
tretieho, resp. štvrtého mesiaca mienili byt užívať. Podľa úprav, ktoré v byte robili súd dospel k záveru,

že pokiaľ by v skutočnosti mienili byt prenajať nerobili by v byte také rozsiahle zmeny pre cudzích
nájomníkov, ktorí by novo prerobený byt užívali skôr ako oni, aj s prihliadnutím k tomu, že na byt si brali
úver. Z tohto si už slovo užívať súd vysvetlil tak, že ho mienili osobne užívať, teda bývať v byte. Nakoľko
súd potom úpravy a zmeny špecifikované navrhovateľmi v návrhu vyhodnotil ako úpravy spojené za
účelom zveľadenia bytu a nie nutných opráv návrh v časti ušlého nájomného zamietol ako nedôvodný a

tiež uviedol, že ani pri tomto nároku navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, že by im škoda vznikla
v súvislosti s porušením povinnosti odporkyne.

V závere odôvodnenia potom súd prvého stupňa doplnil, že neuznal ani predložený rozpočet cez
program Cemkros za objektívny dôkaz na preukázanie reálnych nákladov na prerábku bytu, lebo
rozpočet je robený k 15.01.2012, pričom samotná rekonštrukcia bytu prebiehala v roku 2008. Súd

nepripustil vykonanie dôkazu výsluchom svedka C. R., ktorý robil novú elektroinštaláciu navrhovateľov z
dôvodu, že navrhovatelia nepreukázali, že by odporkyňa svojím konaním spôsobila škodu na pôvodnej
elektroinštalácii, resp. že by predala byt s vadnou elektrinou a vedela o tom.

V časti rozhodnutia o náhrade trov konania rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa s použitím § 142
ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p. Odporkyni ako úspešnej priznal náhradu trov konania vychádzajúc z

tarifnej hodnoty veci, tzn. zo sumy 10.643,18 Eur po pripustení zmeny návrhu. Odmena za jeden úkon
potom predstavuje 270,54 Eur, trovy právneho zastúpenia, ktoré podrobne vyčíslil potom predstavujú
3.408,57 Eur. Cestovné náklady 370,99 Eur a náhrada hotových výdavkov za fotokópie zo spisu 1,44
Eur. Pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z toho, že navrhovatelia sa domáhali
sumy 10.643,18 Eur a súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť 2.075,- Eur a vo zvyšku návrh zamietol.

Z uvedeného potom vyvodil, že navrhovatelia boli úspešní len čiastočne a čistý úspech odporkynepredstavuje 64,93%, pričom z celkovej náhrady trov konania potom priznal odporkyni tento pomer
64,93%, tzn. 2.213,18 Eur.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podali odvolanie navrhovatelia z dôvodu, že majú za to,

že v časti rozhodnutia o škode spôsobenej demontom kuchynskej linky, poškodenia podlahy v kuchyni
a tiež škôd spôsobných na maľovke a stenách kuchyne v súvislosti s protiprávnym konaním odporkyne
súd rozhodol predčasne a neodôvodnene. Súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal demontážom starého
obkladu,odstraňovanímúčelovodonesenejstarejkuchynskejlinkyatieždemontážoupodlahyvkuchyni,
tiež v nedostatočnom rozsahu preskúmal spôsob odstránenia škôd svojpomocou a možnosť vyčíslenia

škody na základe dvoch znaleckých posudkov a v tomto zmysle zamietol a aj cenníkom stanovené
ceny pre práce v stavebnej výrobe. Na základe predložených dôkazov mal súd dostatočne priestor
na preskúmanie výšky spôsobenej škody a to náležitým spôsobom tak, aby mohol rozhodnúť, že
v spôsobenej škode v rozsahu ako to stanovuje právny poriadok. V danom prípade boli splnené
všetky predpoklady na reálne vyčíslenie škody spôsobenej odporkyňou na zariadení kuchyne tak, že
súd bez dostatočných dôvodov považoval nárok navrhovateľov za nedôvodný, nakoľko nepredložili

pokladničné bloky o kúpe materiálu. Je zrejmé, že navrhovatelia odstraňovali škody spôsobné
odporkyňou prostredníctvom na to spôsobilej osoby a okrem znaleckých posudkov predložili aj rozpis
prác vykonaných pri odstraňovaní škody spôsobenej odporkyňou a vydokladovali sumu, ktorú za tieto
práce zaplatili. Pri dostatočnom vykonaní predložených dôkazov je možné reálne určiť majetkovú ujmu,
ktorá vznikla v majetkovej sfére navrhovateľov a v zmysle ustanovení o náhrade škody. Súd zúžil

právo navrhovateľov na náhradu škody na predloženie pokladničných blokov za materiál a na základe
nepredloženia pokladničných blokov považoval výšku majetkovej ujmy za nepreukázanú a z tohto
dôvodu v danej časti návrh predčasne zamietol. Vyčíslenie výšky škody v kuchyni sa zo znaleckého
posudku zúžilo len na kuchynskú linku, avšak u ostatných častí kuchyne sa vyžadovali pokladničné
bloky. Navrhovatelia v snahe uviesť kúpený byt do užívania zakúpili novú kuchynskú linku a digestor,

elektrický sporák, čím vybavili kuchyňu zariadením ako bola deklarovaná pôvodná kuchyňa pri obhliadke
pred kúpou bytu, takto bola kuchyňa popísaná aj znaleckým posudkom a tiež notárskou zápisnicou, na
základe ktorej navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo k predmetnému bytu. O zakúpených veciach
predložili aj pokladničné bloky. Súd však v tejto časti vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného
pre potreby poskytnutia hypotekárneho úveru a následného znaleckého posudku, ktorý vypracoval ten

istý znalec, ktorý vypracováva posudky pre finančné inštitúcie za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti
pri poskytnutí úverov. Pokiaľ súd vychádzal z určenia ceny prostredníctvom pokladničných blokov,
malo sa tak postupovať aj pri určovaní ceny kuchynskej linky, digestora a sporáka, nakoľko z ich
zakúpení navrhovatelia odstraňovali stav spôsobný odporkyňou a dávali vec do predošlého stavu.
Súd v danom prípade nedostatočne preskúmal dôkazy a tým ich ukrátil na ich práve na náhradu

škody, keď z predložených dôkazov je zrejmé aká škoda im bola spôsobená a túto škodu je možné
reálne vyčísliť už na základe týchto dôkazov. Časť uplatneného nároku tvorila aj suma potrebná
pre opravu elektroinštalácie v byte, čo súd zamietol s odôvodnením, že elektroinštalácia v byte bola
v súlade s platnými normami v čase vykonanej obhliadky vypočutými svedkami, pričom aj podľa
svedeckých výpovední išlo o dobu spred 15 rokov pred kúpou bytu. Zároveň súd poukázal aj na to,

že navrhovatelia nepreukázali porušenie právnej povinnosti odporkyňou a tým nepreukázali ani nutnosť
rekonštrukcie elektroinštalácie. Súd pri vyhodnotení dôkazov ohľadne vád predávajúcej nehnuteľnosti
absolútne opomenul svedka, ktorého navrhli na vypočutie navrhovatelia, ktorí zrejme ako jediný sa
mohol odborne vyjadriť k stavu elektroinštalácie v byte, ktorí kúpili navrhovatelia. Do spisu bolo založené
aj čestné vyhlásenie tohto svedka, avšak súdu postačoval výsluch konkrétnych svedkov navrhnutých

odporkyňou, ktorí potvrdzovali okolnosti rekonštrukcie a elektroinštalácie, ktoré sa rozchádzajú s
tvrdeniami odporkyne. Z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v spise je zrejmé, že stav elektroinštalácie
už vizuálne nezodpovedá technickým normám vzťahujúcim sa na túto problematiku. Rozhodnutie súdu
je teda unáhlené. Nevykonanie dôkazu výsluchom navrhnutého svedka navrhovateľmi, bola reálne
odňatá možnosť navrhovateľom uplatniť si svoje právo pred súdom. Súd sa zaoberal iba bodovými

svetlami v kuchyni s odvolaním sa na výsluch vypočutých svedkov, pričom je zrejmý rozpor aj u týchto
svetiel. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmá snaha súdu o zjednodušenie tejto problematiky. Podstatou
nároku navrhovateľov bola zodpovednosť odporkyne za vady predanej nehnuteľnosti, ktoré museli
navrhovatelia odstrániť, pokiaľ chceli byt užívať. Z konštatovania súdu je zrejmé, že čo sa týka vád bytu
túto otázku neriešil, odvolal sa na vek bytu a to, že navrhovatelia si mali uvedomovať aký starý bytu

kupujú, pričom je zrejmé, že do elektroinštalácie bolo zasahované, či už kvôli prerábke bytového jadra,
resp. kúpeľne, ale najmä kvôli zabudovaniu elektrického sporáka v kuchyni. Uvedené skutočnosti súpreukázané aj z výpovede odporkyne, kedy pôvodný plynový sporák demontovala a po predaji bytu ho
dala do kuchyne ako náhradu, pričom si bola vedomá, že aj fotografie poskytnuté súdu potvrdzujú, že
plyn bol v byte odpojený a v kuchyni bola urobená elektrická prípojka kvôli sporáku. Súd zamietol aj

uplatnený nárok navrhovateľmi na náhradu škody odôvodnenú ušlým ziskom na nájomnom. Poukázali
na to, že kúpou bytu alebo veci si v právnom zmysle navrhovatelia nadobudli vlastnícke oprávnenie,
teda najmä oprávnenie predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať
s ním. Začatie užívania vrátane prenechania užívania inej osobe je podmienené riadnou funkčnosťou
bytu. Z predložených dôkazov a fotodokumentácie je zrejmé, že byt nezodpovedá stavu pri obhliadke,

teda stavu v akom bol deklarovaný jeho predaj. Súd nesprávne vyhodnotil otázku ušlého zisku na
nájomnom,nakoľkosažiadnymspôsobomnevysporiadalvosvojomrozhodnutísosplnenýmpodmienok
na vznik nároku na náhradu škody takto vzniknutej a svoje rozhodnutie oprel o úmysel navrhovateľov
užívať byt pre seba. Rozsudok je čiastočne nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďže z neho
nemožno bez ďalšieho jednoznačne usudzovať ako súd ohodnotil existenciu prvých dvoch základných
predpokladov zodpovednosti za škodu a to protiprávne konanie odporkyne spočívajúce v porušení

jej právnej povinnosti a vznik škody. K samotnému predpokladu zodpovednosti za škodu, ktorým je
porušenie právnej povinnosti doplnil, že porušenie právnej povinnosti je protiprávnym úkonom aj vo
vzťahu k poškodeným, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4Cdo/319/2008.
Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 221
ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporkyňa odvolanie nepodala a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmiodvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.
2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo veci vecne správne.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i
správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne,
podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľovi a k veci dodáva len nasledovné:

Predmetom konania je náhrada škody, nárok z vady predanej veci a škoda titulom ušlého zisku.

V časti vyhovenie návrhu odvolanie nebolo podané, tzn. že v tejto časti rozsudok nadobudol
právoplatnosť a nestal sa predmetom prieskumu odvolacím súdom.

V zamietajúcej časti potom súd rozhodol v podstate o škode, ktorá mala vzniknúť navrhovateľom
protiprávnym konaní odporkyne, ako aj zo zodpovednosti za vady bytu a ušlým ziskom, keďže
navrhovatelia predmetný byt po jeho kúpe nemohli dať do nájmu tretím osobám.

Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi alebo všeobecným ekvivalentom. Skutočnou škodou sa rozumie zmenšeniemajetku poškodeného a pričom pod ušlým ziskom je potrebné rozumieť to, čo by poškodený mohol
získať, nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť ako jedna z ďalších zákonných požiadaviek vzniku
zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah

príčiny a následku. Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu, ktoré musia byť do bodky splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody.
Vo všeobecnosti rozlišujeme, ide o štyri predpoklady: porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon),
vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti vzniknutou škodou, zavinenie toho,
kto škodu spôsobil.

Pre dosiahnutie úspechu v súdnom konaní je potrebné preukázať, že medzi vzniknutou škodou a
protiprávnym úkonom existuje príčinná súvislosť, čo zjednodušene znamená, že medzi protiprávnym
konaním škodcu a vznikom škody je vzťah príčiny (protiprávne konanie) a následku (vzniknutá škoda).
Navyše, k týmto predpokladom musí pristúpiť zavinenie škodcu, ktoré predstavuje vnútorný psychický
vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a spôsobenej škode. Ak škodca v prípadnom súdnom konaní
preukáže, že škodu nezavinil, môže sa tejto zodpovednosti zbaviť, dôkazné bremeno teda nesie on, a

nie poškodený, ktorému bola škoda spôsobená. (sp. zn. 4 Cdo 319/2008 Najvyšší súd SR).

V prejednávanom spore nebolo pochýb, že je dané zavinenie odporkyne a aj príčinná súvislosť medzi
jej konaním a škodou, (tzn. tým v akom stave odovzdala byt navrhovateľom, zariadenie kuchyne v
porovnaní s dohodnutými zmluvnými podmienkami). Aj odvolací súd sa však stotožňuje so záverom
súdu prvého stupňa, že vysťahovaním sa navrhovateľky z predmetného bytu došlo k zásahom, ktorých

odstránenie bolo už na nových majiteľoch, pričom nemôže ísť o náhradu škody. Navrhovatelia si museli
byť vedomí, tejto situácie a museli počítať s týmito výdavkami bez nároku na náhradu škody.

Aj v časti uplatnenej náhrady za rekonštrukciu elektrického vedenia, bolo na navrhovateľoch, aby si
byt dôkladne, prípadne aj za prítomnosti odborníka prehliadli a pokiaľ tak neurobili a dodatočne sa
rozhodli o rekonštrukciu elektrického vedenia bytu, znášajú tým svoje náklady, ktoré urobili z vlastného

rozhodnutia. Aj keby sa súd priklonil, že malo ísť o vady, jednoznačne ide o vady zjavné, pri ktorých, by
odporkyňa bola za ne zodpovedná, iba vtedy, ak by ubezpečila navrhovateľov ako kupujúcich, že je vec
bez takýchto vád (§ 500 Obč. zákonníka), čo však navrhovatelia nielenže nepreukázali, ale ani netvrdili.

V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu, pritom ale nie je svojvoľná, súd

musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich
vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov teda zaťažuje
dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú
povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesnýchúkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa
vzťahujenavšetkytvrdenia,ktorésauviedlivnávrhuavovyjadreníodporcu.Cieľomdôkaznejpovinnosti
je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi

konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil
svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného
bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) je zodpovednosť účastníka za

výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí
dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť
k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti
a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O.s.p.). Súd, ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď

§ 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania.

Súd prvého stupňa v zmysle vyššie uvedeného postupoval. Vykonal dôkazy podľa návrhov účastníkov,
vykonané dôkazy v súlade s § 132 vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a rozhodnutie riadne
odôvodnil a dôvody, prečo nevykonal ostatné dôkazy, uviedol v odôvodnení rozhodnutia.

Odvolací súd zdieľa názor súdu prvého stupňa, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno na

preukázanie výšky škody v prípadoch, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, keď nevedeli preukázať
škodu im vzniklú, teda vydaním finančných prostriedkov (pokladničné bloky a faktúry...) a tým
nepreukázali, že u nich fakticky došlo k ujme v ich majetkovej sfére.

Poškodený je povinný vznik škody na jeho strane preukázať. V konaní o nároku na náhradu škody
ho zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie, že mu škoda vznikla. Ak tento predpoklad je splnený,

musí škoda existovať v čase, keď súd o uplatnenom nároku rozhoduje (§ 154 ods. 1 O.s.p.), tzn. keď
súd vyhlasuje svoje rozhodnutie a nie stav, kedy s väčšou či menšou pravdepodobnosťou v najbližšej
dobe nastane. Ak totiž neexistuje škoda v čase rozhodovania súdu o tomto nároku, nárok je uplatnený
predčasne, čo má za následok zamietnutie návrhu bez toho, že by sa súd zaoberal ďalšími predpokladmi
zodpovednosti za škodu (rozsudok Nejvyššího soudu ČR ze dne 25.08.2010, sp. zn. 25 Cdo 2601/2010,

uverejnený v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 48, ročník 2011).

V súvislosti s týmto odvolací súd poznamenáva, že je potrebné odlišovať vznik škody od úhrady
nákladov vynaložených na odstránenie jej následkov. Zo samotného znaleckého posudku, na ktorého
obsah sa odvolatelia odvolávajú, vznik škody navrhovateľom nemožno vyvodiť a správne súd za základ
svojho rozhodnutia nevzal ani navrhovateľmi predloženú rekapituláciu prác a nákladov programom

Cemkros.

Čo sa týka uplatneného nároku z titulu ušlého zisku podľa názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného
v jeho rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 319/2008 Najvyšší súd SR: ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa
to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku

poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu
(škodnej udalosti).

V danom prípade tomu tak nebolo. Podľa obsahu spisu navrhovatelia si predmetný byt kúpili pre seba v
čase, keď ešte neboli manželmi a dali si záležať na jeho úprave, tešili sa naň, nakoľko mal byť podľa ich
vyjadrení „prvým spoločným domovom“. Za takejto situácie pri pravidelnom behu vecí, nebolo možnédôvodne očakávať, že by novokúpený byt po rekonštrukcii podľa vlastných predstáv, dali do užívania za
odplatu tretím osobám a len nebyť „konania odporkyne“ by došlo u nich k rozmnoženiu majetku.

Odvolací súd záverom zdôrazňuje svoj názor, že samotné vysťahovanie sa odporkyne z bytu, čo

malo samozrejme za následok, že byt nebol okamžite a bez akýchkoľvek úprav obývateľný, nemožno
pripisovať úplne na vrub odporkyne a považovať to za protiprávne konanie. Ide o bežnú situáciu, ktorá
nastáva, keď pôvodný majiteľ sa z bytu po jeho predaji vysťahuje, pokiaľ nejde o prípad, keď kupujúci
kupujú byt so všetkým zariadením, tzn. v stave a taký, ako ho mal pôvodný majiteľ.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej zamietajúcej časti s použitím ust. § 219 O.s.p., včítane závislého výroku o náhrade trov

konania, ktorý odvolacími dôvodmi napadnutý nebol (§ 212 ods. 2 O.s.p.), potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1
O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešným navrhovateľom, ale nakoľko náhradu
trov odvolacieho konania si neuplatnila, súd jej náhradu trov v odvolacom konaní nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.