Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 14, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/135/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206276
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812206276.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu zo dňa 10.04.2014 na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným žalobným návrhom žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 226,48 Eur ako
náhrady majetkovej škody tvoriacej jeho nevymožiteľnú pohľadávku a čiastky 45,30 Eur ako náhrady
nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 20 % uvedenej pohľadávky), ktoré mu mali byť spôsobené
nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. XEr/XXX/
XXXX (súdnym exekútorom pod č. EX XXXX/XXXX) tým, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dlho po uplynutí zákonom stanovenej doby, kedy

súčasne žiadosť súdneho exekútora bola nesprávne súdom zamietnutá.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 04.09.2013 č.k. XC/XXX/XXXX-XX tak, že návrh
žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline
uznesením zo dňa 26.02.2014 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie
konanie s odôvodnením, že aj keď sa síce jedná o drobný spor do 1.000,- Eur, tým, že prvostupňový
súd nenariadil vo veci pojednávanie, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Podaním zo dňa 10.04.2014 (doručeným súdu elektronickou poštou dňa 11.04.2014) žalobca navrhol
prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa
svojho tvrdenia podal z dôvodu objektívneho porušenia svojich práv na zákonného sudcu a nestranný
súd. K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) je obligatórne a dopadá na situácie, kedy
rozhodnutie v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135

ods. 1 O.s.p.). Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. je naproti tomu fakultatívne a
bude namieste vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O. s. p.). Podľa názoru súdu
otázka zákonného sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou ako to majú na mysliuvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci. Okrem toho v danom
prípade tie isté dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca predostrel už v žalobnom návrhu, pričom
predpísaným postupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená nadriadeným

súdom, ktorý zákonného sudcu Mgr. Martina Štubniaka nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto
veci (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 13.03.2013 sp. zn. XXNcC/XX/XXXX). Súd preto nevidel
dôvod pre prerušenie tohto konania a tak predmetný procesný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Na pojednávaní dňa 14.04.2014 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových

strán s použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď tak právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej bolo
predvolanie doručené dňa 31.03.2014. Žalobca síce vo vyššie uvedenom podaní zo dňa 10.04.2014
okrem prerušenia konania navrhol súčasne aj zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu, že nebolo
ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu, no súd z už uvedených
dôvodov, pre ktoré neprerušil toto konanie, nepovažoval žalobcom uvádzané skutočnosti za dôležité
dôvody pre odročenie pojednávania či dokonca pre jeho zrušenie.

Žalovaná sa počas konania k veci nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie jednotlivými listinami tvoriacimi obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn.
XEr/XXX/XXXX a zistil nasledovné:

Žalobca ako oprávnený dňa 20.05.2011 do zápisnice spísanej súdnym exekútorom JUDr. Y. S.
navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému B. na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 16.02.2011 sp. zn. SR/14931/10 a ktorým bola menovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 171,37 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor potom v

zmysle návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.07.2011
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prípisom (bez uvedeného dátumu) doručeným dňa
22.08.2011, ktorý bol následne urgovaný dňa 30.09.2011 súd požiadal Stály rozhodcovský súd o
zaslanie rozhodcovského spisu. Po jeho predložení tunajší súd uznesením zo dňa 20.10.2011 č.k. XEr/
XXX/XXXX-XX žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Voči

uzneseniu podal dňa 16.11.2011 odvolanie oprávnený, ktoré bolo za účelom vyjadrenia sa k nemu
v lehote 10 dní doručené dňa 08.12.2011 povinnému aj exekútorovi. Títo sa k odvolaniu nevyjadrili.
Dňa 09.02.2012 bol spisový materiál predložený Krajskému súdu v Žiline, ktorý uznesením zo dňa
17.04.2012 sp. zn. XXCoE/XX/XXXX potvrdil napadnuté uznesenie a náhradu trov odvolacieho konania
povinnému a exekútorovi nepriznal, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 04.06.2012.

Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sanajmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup je potrebné

posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, žeby postupom tunajšieho súdu
v exekučnom konaní sp. zn. 1A. v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia
došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 21.07.2011. Síce v tom čase účinné ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia jeho žiadosti, no táto lehota neplatila v
prípadoch kedy išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, teda o vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. V danom prípade preto exekučný súd nemal povinnosť rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní, keďže exekúcia
bola navrhovaná na podklade rozhodcovského rozhodnutia. Súčasne je z uvedeného exekučného spisu

zrejmé,žeexekučnýsúdvzhľadomnapovahuvecikonalbezzbytočnýchprieťahov.Poobdržanížiadosti
súdneho exekútora vykonával nevyhnutné úkony smerujúce k rozhodnutiu veci, konkrétne vyžiadal
a urgoval od rozhodcovského súdu potrebný spis a po jeho dôjdení rozhodol o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zo dňa 20.10.2011, ktoré
zástupcažalobcuprevzaldňa03.11.2011.Vzhľadomnažalobcomdňa16.11.2011podanéodvolaniesúd

potom kontinuálne vykonával nevyhnutné procesné úkony potrebné na predloženie veci odvolaciemu
súdu, ktorý dňa 17.04.2012 napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil. Uznesenie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť 04.06.2012, ktorým dňom
bola s konečnou platnosťou v dobe primeranej priebehu konania odstránená právna neistota žalobcu
v danom exekučnom konaní. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaná majetková a nemajetková ujma

mu mala byť spôsobená aj tým, že exekučný súd v podstate nezákonne a nesprávne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v dôsledku čoho je jeho pohľadávka
voči povinnému nevymožiteľná, nemohlo tu ísť o nesprávny úradný postup už len z toho dôvodu, že pod
nesprávnyúradnýpostup(akoužbolouvedené)nemožnozahrnúťprocesvykonávanýorgánomverejnej
moci, ktorého výsledkom je konkrétne rozhodnutie, ktorý prípad by teoreticky mohol byť posudzovaný

len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a nasl. zákona č.
514/2003 Z.z.). Keďže podľa žalobcu bolo uznesenie exekučného súdu zo dňa 20.10.2011 nesprávne,
využil možnosť podať voči nemu odvolanie. Na odvolanie krajský súd napadnuté uznesenie dňa
17.04.2012 potvrdil a preto ani z tohto dôvodu sa nemôže jednať o zodpovednosť žalovanej keďže o
nezákonnosť rozhodnutia môže ísť len v prípade jeho zrušenia, nie potvrdenia odvolacím orgánom (§

6 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z.). Súd tak v tejto súdenej veci nemal preukázané, že by zo
strany tunajšieho súdu v dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom
zmysleakobolvyššiecharakterizovaný.Akpotomnebolopreukázanésplnenieužprvejnajpodstatnejšej
podmienky pre založenie zodpovednosti žalovanej za škodu, resp. ujmu nemajetkového charakteru
(ktorú by bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z.)

spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky sa už ani nebolo potrebné zaoberať skúmaním
ďalších dvoch podmienok (škodou a príčinnou súvislosťou). Preto súd žalobu zamietol. Len záverom sa
dodáva, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte pred začatím tohto súdneho konania
podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku

neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§
16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už uplynula.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne

nevznikli.