Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 7, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244941
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111244941.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov
senátu JUDr. J. a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobkyne: K.. K. Š., D. C. D., Na H. Č..
XX, zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava, proti
žalovanej: Slovenská republika, zast. Národnou bankou Slovenska, ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava,
o zaplatenie 2.375,76 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava

I z 2. októbra 2013 č. k. 25C 216/2011-225 a proti uzneseniu tohto súdu z 3.januára 2014 č. k. 25C
216/2011-246, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej
domáhala zaplatenia sumy 2.375,76 eur z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou N. A. I. X. (ďalej len „PDSI“,
„družstvo“) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len „obchodník s CP“). Súd prvého stupňa
napadnutým rozsudkom zamietol aj návrh žalobkyne na prerušenie konania podľa §109 ods. 2 písm.
c) OSP do právoplatného skončenia konania prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.
zn. 19C 56/2011. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad")

rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX schválil A. N. X., pri ktorom A. požiadalo návrhom na začatie konania
doručeným úradu dňa 16.4.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad
A. v upozornení z XX.X.XXXX oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa §
127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti A.
bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze A. zo dňa X.X.XXXX, podľa ktorej mal úrad schválením
N. investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva roky
činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje,

posudzuje a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad A. upozornil na to,
že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad
nad celkovou činnosťou A.. Dňa 02.06.2008 uzavrelo A. s obchodníkom s cennými papiermi U. V. W.

N., podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v
sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovaniea vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo

výške8%ročne.Rozhodnutímz8.1.2008,č.V.-XXXX/X/XXXXR.nazákladekontrolyvykonanejvroku
2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí
špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej banky Slovenska v
konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo 7. 5. 2008, č. Z.-
XXX/XXXX, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo

dňa 20. 8. 2008, č. V.-XXXX-X/XXXX, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a to vo
výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm.
b) zákona č. 566/2001 Z.z. Medzičasom Národná banka Slovenska rozhodnutím z 22.4.2008, č. V.-
XXXX-X/XXXX-N. zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. obchodníkovi s cennými papiermi
povolenie na poskytovanie investičných služieb udelené rozhodnutím zo dňa 22.04.2003 a povolila,
okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a),

b), a c) zákona č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie
investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s §
5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede obchodníka s
cennými papiermi zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.03.2010 Družstvo požiadalo listom z 15.4.2010
Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o

výkon dohľadu na mieste dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa A.I. dostalo do zložitej situácie, pretože
obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre A. odbyt výrobkov, A. muselo pozastaviť prijímanie
novýchčlenskýchvkladovodexistujúcichalebonovýchčlenov,akoajpozastaviťvyplácanievyrovnacích
podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov
a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. A. poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu,

ktorú mu mal obchodník s cennými papiermi spôsobiť pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej
kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Ďalším listom zo dňa 23. 4. 2010 žiadalo A.
Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože tento
si neplnil svoje základné povinnosti voči A. ako subjektu dohliadanému zo strany NBS spočívajúce v
zabezpečenízhodnoteniafinančnýchprostriedkovjemuzverenýchdosprávy.NárodnábankaSlovenska

listom zo dňa 30. 4. 2010 a následne urgenciou zo dňa 30. 6. 2010 požiadala predsedu predstavenstva
A. O. O. A. samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za
účelom dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením A. z 10.05.2010 o tom, že ročná finančná správa A.
za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, Národná banka Slovenska upozornila A. listom zo
dňa 14.5. 2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001

Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok
2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva A. prepracovaná. Podľa
správy audítora pre predstavenstvo A. z 30.07.2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť
účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej
závierke A. ku dňu 31. 12. 2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných

informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke,
pretoaudítormodifikovalvýrokotom,žefinančnéinvestícieniesúvykázanévúčtovnejzávierkevreálnej
hodnote. Národná banka Slovenska si listom z 01.06.2010 vyžiadala od A. bližšie špecifikované doklady,
najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre X.. Q. Č., X.. U. S., P.. na zastupovanie
Družstva, ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 5.

10. 2009. Národná banka Slovenska vydala dňa 12. 7. 2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. V.-
XXXX/XXXX, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom
uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu
bolzverenýbezpísomnéhosúhlasuNBS,keďženazákladeoznámeniaklientov,najmäDružstva,vzniklo
dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi. Rozhodnutím z

XX.XX.XXXX, č. V.-XXXX-X/XXXX, NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zák. č. 566/2001 Z.z.
odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov
podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm.
b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila
v konaní o rozklade Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím z 1.3.2011, č. Z.-XXX/

XXXX. Národná banka Slovenska rozhodnutím z 26.08.2010 č. V.-XXXX/X-X/XXXX zastavila konanie
začaté na žiadosť A. o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu
dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom.
SprávnosťrozhodnutiapotvrdilaBankováradaNárodnejbankySlovenskarozhodnutímzo07.12.2010č.Z.-XXXX/XXXX. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa 10. 5 .2010 na odstránenie
nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície zo dňa 28. 4. 2010, ako aj doplnenia dodatku
k Prospektu investície, pričom rozhodnutím z 10. 5. 2010 č. V.-XXXX/X-X/XXXX R. prerušila konanie

podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade. V poradí ďalším
rozhodnutím z 30.5.2011 č. V.-XXXXX-X/XXXX R. zakázala A. ako vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zák. č.
566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/
zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že

zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície A. tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom
dozvedela, že u A. nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a
Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav A. uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte
investície. NBS oznámila na svojej webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.07.2011. Národná banka Slovenska zistiac pri výkone dohľadu na diaľku niektoré
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý by mohol naplniť

znaky skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27.07.2010 trestné oznámenie . Listom z 26.4.2007
požiadala Národná banka Slovenska v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z. v spojení
s § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z. A. o predloženie a/ všeobecnej informácie o investičnej stratégii
a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku A. k 31.12.2005 a 31.12.2006 s
rozčlenenímnainvestičnénástroje,peňažnéprostriedkynabankovýchúčtoch,ostatnéaktívaaštruktúry

záväzkov A., c/ zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku
predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým spôsobom
boli obchody vykonávané. Na túto žiadosť reagovalo Družstvo listom z 9. 5. 2007, pričom spolu s listom
zo dňa 20.08.2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za
rok 2006. A. reagovalo dňa 02.06.2008 i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej

správy za I. polrok 2007 a dňa 08.09.2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa
zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí z 24.08.2007 NBS z predložených
údajov o majetkovej štruktúre A. zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov
A. je tvorený podielmi v družstvách E., J. O. A. a na 98,85% podielom zmenkami emitenta P. H., O.. I...
Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť

voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej
ponuky, a podiel emitenta P.X. H., O.. I.. na celkových aktívach predstavovala 91,45%, A. v tomto smere
nedodržuje Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach A. nachádzali
finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a.s. z
dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť štruktúru aktív A.

podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007 a A. sa zaviazalo zaslať
písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007. V rámci reakcie splnomocnený
zástupca Družstva K.. Q. H. v liste z 10.10.2007 uviedol, že zo strany A. nedošlo k porušeniu zákona, ani
Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov
v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje jedného emitenta. V rámci systému

fungovania A. zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING,
a. s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo
spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom z 29.1.2008 informovalo NBS, že od
1.1.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov namiesto
doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného

rizika so schváleným znením Prospektu investície. Z listinných dokladov predložených žalobkyňou na
CD nosiči súd prvého stupňa zistil, že sa v nich nachádza 1/ výzva NBS na predloženie dokladov, a to
kópií všetkých zápisníc z rokovania členských schôdzí A. za rok 2007, 2008 a 2009 spolu s
vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké obdobie, 2/ zápisnica z rokovania náhradnej členskej schôdze
A. z 3.3. 2009, ktorej predmetom bolo okrem iného i schválenie správy predstavenstva, ročnej účtovnej

závierky za rok 2008, návrhu na rozdelenie zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008,
3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej členskej schôdze A. zo dňa 23.10.2009, na ktorej táto
schválila návrh na úpravu investičnej stratégie a plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4/ správa o
finančnej situácii Družstva ku dňu 31.12.2009, 5/ oznámenia o aktuálnej hodnote základných členských
vkladov v príslušnom období, pričom v súvislosti s oznámením zo dňa 21.10.2009 Národná banka

Slovenska listom zo dňa 27.10.2009 informovala A., že oznámenie spĺňa požiadavky podľa § 129 ods. 1
zákona č. 566/2001 Z.z., a keďže neobsahuje údaje uvedené v § 129 ods. 2 tohto zákona, nemá
dôvod zakázať jeho zverejnenie, 6/ vyrozumenie KR PZ v Bratislave o odstúpení oznámenia
na členov štatutárneho orgánu A. ohľadne podozrenia z naplnenia znakov skutkovej podstaty trestnéhočinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,4 písm. a) Tr. zák. a trestného činu porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,3, písm. b) Tr. zák. na Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného
zboru, 7/ list zo dňa 27.07.2010, ktorým A. reagovalo na vyjadrenia obchodníka s cennými papiermi

ohľadne okolností výpovede zmluvy o riadení portfólia. Vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi
súd prvého stupňa z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že po obdržaní vyúčtovaní k
zmluve o riadení portfólia z 8.1.2010 A. vo vyjadrení z 19.03.2010 upozorňovalo obchodníka
s cennými papiermi na závažný nesúlad skutočnej finančnej kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy
obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania

zo dňa 8.1.2010. Listom z 12.4.2010 A. vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na predloženie správy o
zhodnotenífinančnýchprostriedkovza4.štvrťrok2009aza1.štvrťrok2010vsúlade sozmluvou
najneskôr do 16.04.2010. Listom zo 16.04.2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi s cennými
papiermi predbežnú stratu v sume 24 764 991 eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo
za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a
súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia

listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom z 03.05.2010 a opätovne zo 17.05.2010 A. vyzvalo
obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o
riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane
nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva. Listom z 18.05.2010 A. vyzvalo
obchodníka s cennými papiermi na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228 954 eur a na

doplatenierozdieluzhodnoteniaportfóliazaIV.kvartál2009aI.kvartál2010,pretožeportfólioA.I.nebolo
zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú úroveň a bolo vo výraznej strate. Zo spisu Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 19C 56/2011 súd prvého stupňa zistil, že ide o právnu vec žalobcu N. A. I. X. proti
žalovanej SR - Národná banka Slovenska a predmetom uvedeného konania je náhrada škody vo výške
63.163.426,03 eur s prísl., ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom NBS podľa § 9

zákona č. 514/2003 Z.z. Ten mal spočívať v tom, že a/ zistiac závažné nedostatky v činnosti obchodníka
s cennými papiermi pri výkone dohľadu nad jeho činnosťou NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné
pre nápravu nedostatkov a ani na ich zamedzenie do budúcna, b/ NBS neurobila potrebné opatrenia
na zabránenie vzniku škody na majetku A., najmä ho neupozornila včas na riziká vyplývajúce z činnosti
obchodníka s cennými papiermi, c/ NBS nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými

papiermi na základe podnetu A. z 15.04.2010, ani nereagovala na jeho list z 26.04.2010, ktorým dalo
podnetnavyhlásenieobchodníkascennýmipapiermizaneschopnéhoplniťsvojezáväzkyvočiklientom,
a tak spôsobila, že obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu
A. a toto si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok u garančného fondu
investícií, a napokon d/ inými zbytočnými prieťahmi, resp. nečinnosťou, NBS spôsobila, že neprijala

vhodné opatrenia (sankcie) na zabezpečenie, aby obchodník s cennými papiermi nemohol
nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky A.. Škoda, ktorej úhrady sa
A. domáhalo v sume 63 163 426, 03 eur predstavovala skutočnú škodu v sume 26 575. 807,88 eur a
ušlý zisk v sume 36 587 618,15 eur, z toho skutočná škoda pozostávala 1/ zo sumy 19 649 001,52 eur,
ktorú obchodník s cennými papiermi prijal od A. ako klienta a zodpovedala základnému imaniu A., 2/ zo

sumy 1 571 920,12 eur ako zhodnotenia 8% zo sumy 19 649 001,52 eur, 3/ zo sumy 4 958 228 eur ako
peňažných prostriedkov zverených obchodníkovi s cennými papiermi za predané krátkodobé a dlhodobé
zmenky a 4/ zo sumy 396 658,24 eur ako zhodnotenia 8% p.a. zo sumy 4 958 228 eur. Predmetné
konanie nie je právoplatne skončené. Ďalej súd prvého stupňa v rámci zisťovania skutkového stavu zistil,
že Okresný súd Bratislava I uznesením z 11.04.2011 č. k. 3K 95/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 05.05.2011, vyhlásil konkurz na majetok A. ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený K..
K. Q.. Ten podal dňa 24.08.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely prvej schôdze veriteľov, v
ktorej okrem iného k podnikateľskej činnosti A. v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že
nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali,
že A. samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho

obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, keďže on sám žiadne
prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet A.. A. počas celého svojho fungovania pritom
poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do
konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj
fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty

vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo A.
vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril sa, že uplatnené nároky bude možné porovnať s
evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená
automatické vyradenie z jej uspokojenia, pretože v takom prípade sú veritelia povinní preukázať, žepeniaze do A. naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Vo vyjadrení k
výzve Okresného súdu Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu vedeného pod sp. zn. 3K
95/2010 z 20.08.2013 správca konkurznej podstaty uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne

200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych
úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na
úkor ostatných veriteľov. Najväčšie nároky úpadcu predstavujú pritom tie uplatnené voči SR - Národnej
banke Slovenska, voči poisťovni P. E.E., organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu, voči
členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií, ako aj obchodníkovi s cennými

papiermi. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu
nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením
konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi. Pokiaľ ide o vecnú a časovú
špecifikáciu nesprávneho úradného postupu žalovanej, žalobkyňa poukazovala na podanie - doplnenie
žaloby z 11. 4. 2013. Nevedela sa bližšie vyjadriť ku vzniku svojho členstva v A.,
ani ku vkladom finančných prostriedkov ňou uskutočnených do A.. Uviedla, že sa stala majiteľkou

členského podielu v sume 2 375,76 eur, ktorá hodnota predstavuje zároveň i výšku škody uplatňovanú
v konaní. Žalobkyňa požiadala o zrušenie členstva v A. žiadosťou zo dňa 3.6.2010, jej členstvo zaniklo
dňa 3.12.2010 v zmysle § 231 ods. 2 Obch. zák.. Na základe Dohody o úprave
niektorých práv a povinností 10.1.2011 A. žalobkyni vystavilo zmenku na videnie č. 4117 znejúcu na
sumu 2 375,76 eur. Žalobkyňa požiadala NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

listom 2112. 2011 a jej nárok nebol ani čiastočne uspokojený. Žalobkyňa ako veriteľ prihlásila svoju
pohľadávku voči A. do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K 95/2010
vo výške 2 375,76 eur, ktorá pohľadávku správca konkurznej podstaty poprel a žalobkyňa podala na súd
incidenčnú žalobu voči správcovi konkurznej podstaty; konanie je vedené pod sp. zn. 6Cbi 105/2011.
Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd 1. stupňa

vec posúdil po právnej stránke s poukazom na § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 9
ods. 1, §15 ods. 1, §17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Podľa súdu prvého stupňa žalobkyňa v konaní
nepreukázala vznik škody ani nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu. S poukazom na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a ČR (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cz 110/84,
sp. zn. 4Cdo 199/2005, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1404/2004) mal za to, že nárok

na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom
súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento
prospech získal a je povinný ho vydať. Preto ak má žalobkyňa pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal
ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie

sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa
zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie
škody. Vzhľadom na to súd prvého stupňa uzavrel, že žalobkyňa sa ako bývalá členka Družstva,
s ktorým bola v právnom vzťahu a z ktorého jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie
vyrovnacieho podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči A., keďže A. je vo vzťahu k nej

v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná žalobkyni vydať získaný prospech v podobe
vyrovnacieho podielu. Žalobkyňa si síce uplatnila formou prihlášky v konkurze vyhlásenom na majetok
A. pohľadávku voči A., avšak v čase rozhodovania súdu nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania
svojich práv voči A.. Žalobkyňa podľa súdu prvého stupňa nepreukázala ani nesprávny úradný postup
žalovanej. Tento mal podľa nej spočívať v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do

Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti
A., 2/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní
nedostatkov podľa zápisu z 24.8.2007 a v 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho
stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči A.. V tomto smere
súd prvého stupňa poukázal na to, že dohľad NBS nad činnosťou A. ako vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu spočívajúcom v kontrole povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej
ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke
majetkových hodnôt, dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z.). K takým povinnostiam patrila

od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení
s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. a od 01.6.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa
§ 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby
alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniťsprávne hodnotenie majetkových hodnôt, malo A. tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť
aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na A., ktoré malo v takom prípade vypracovať
dodatokProspektuinvestícieapredložiťhonaschválenieNBS.AkštatutárnyorgánA.nesplnilpovinnosť

a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, Národná banka
Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom
uloženej periodickej informačnej povinnosti A.I.. Nemožno opomenúť, že štatutárny orgán A. počas celej
doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128
ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok

aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt
výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb,
ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); Národná banka Slovenska totiž
nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou A.. A. až do 15.04.2010, kedy požiadalo
o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska
zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými

papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20. 4. do 6. 5. 2010 Národná banka Slovenska
zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt,
s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti (ako sa mylne domnievala
žalobkyňa), pretože zo žiadnych ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu
investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa § 123

zákona č. 566/2001 Z.z). Národná banka Slovenska vyzvala A. na predloženie žiadosti o schválenie
dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS 26. 8. 2010 č. OPK-5664/1-5/2010, A.
predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti
podľa zák. č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle
zák. č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a

dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie
podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona,
ktoré ukončila vydaním rozhodnutia z 30. 5. 2011 č. V.-XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala Družstvu
predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených
zákonom, preto v tomto smere nedošlo z jej strany k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ ide o

nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu
po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu z 24. 8. 2007, súd prvého stupňa poukázal na to,
že predmetom konania je nesprávny úradný postup žalovanej, a nie obchodníka s cennými papiermi;
preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len A. a nie žalobkyni. Žalobkyňa nebola
v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu

vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo a z tohto právneho vzťahu vyplývali
práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č.
566/2001 Z.z. a vzhľadom na to sa informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu
dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z. vzťahovali výlučne ku konkrétnemu
druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade A. ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových

hodnôtsozohľadnenímjemuzákonomvymedzenýchpovinností.ZákonA.neukladalpovinnostivoblasti
obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na
základe údajov o štruktúre majetku A. k 31.12.2005 a k 31.12.2006 síce zistila nedostatky
v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka
2007 nemohla uložiť A. sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom

čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. Národná banka Slovenska
ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať
nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti
A. prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu A. dňa 24.8.2007 a súčasne dala odporúčania
na nápravu tohto stavu. Národná banka Slovenska v danom období (po 24.8.2007) nemohla pristúpiť

k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie
Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení
neaktuálnostiProspektuinvestíciepo1.6.2010.Zlistinnýchdôkazov,najmäjednotlivýchrozhodnutíNBS
o uložení pokút vo výške 500.000,-Sk, resp. vo výške 300.000,-Sk (rozhodnutie z 8. 1. 2008 č. V. XXXX/
X/XXXX, resp. rozhodnutie z 20. 8. 2008 č. V.-XXXX-X/XXXX) je zrejmé, že Národná banka Slovenska

sledovala aj činnosť obchodníka s cennými papiermi, pričom nebolo jej povinnosťou informovať A. o
výsledných zisteniach. Zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad
dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto
je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu lendohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, vzhľadom
na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení
portfólia, bolo primárne povinnosťou A., ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka,

aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči A.. V tomto
smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej žalobkyne, ktorá sa ako členka A. mala
aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči A. a jeho orgánom v zmysle zásady
"práva patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných
práv súvisiacich s A.. Pokiaľ žalobkyňa v konaní namietala, že na postup a povinnosti A. v súvislosti s

Prospektom investícií sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/Es zo 4.11.2003
o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie,
a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, súd prvého stupňa dal do pozornosti, že táto smernica bola
transponovanádozákonač.566/2001Z.z.(viďbod7.zoznamuprebranýchprávnezáväznýchaktovEU)
a týka sa primárne právnej úpravy vzťahujúcej sa k prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke
cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Jej účelom, ktorý je vyjadrený i v článku 1 ods. 1, je

zosúladiť požiadavky na vypracovanie, schvaľovanie a zverejňovanie prospektu, ktorý sa
zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom
trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci členského štátu. Na účely tejto smernice sa
za cenné papiere pritom považujú prevoditeľné cenné papiere definované v článku 1 odseku 4 smernice
Rady č. 93/22/EHS z 10. 5. 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov a patria

k nim a/ akcie akciových spoločností a iné cenné papiere rovnocenné akciám akciových spoločností,
b/ dlhopisy alebo iné formy dlhových cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné na
kapitálovom trhu a c/ všetky ostatné cenné papiere, s ktorými sa bežne obchoduje a ktoré dávajú právo
na nadobudnutie takýchto prevoditeľných cenných papierov prostredníctvom upísania alebo výmeny,
alebo ktoré dávajú právo na peňažné vyrovnanie, okrem platobných prostriedkov. Je teda zrejmé, že

žalobkyňou označená smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/Es zo dňa
4.11.2003, sa primárne aplikuje na prospekt zverejňovaný pri verejnej ponuke cenných papierov a ich
prijatí na obchodovanie. Napokon súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania
do právoplatného skončenia konania sp. zn. 19C 56/2011, keď ani tento nepovažoval za dôvodný. Súd
prvého stupňa mal za to, že vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a mal k

dispozícii dostatok listinných dôkazov na posúdenie tvrdeného nesprávneho úradného
postupu žalovanej. Uviedol, že predmetom prebiehajúceho konania je výlučne nesprávny úradný postup
NBS vyplývajúci z dohľadu nad A., a nie nad obchodníkom s cennými papiermi, ktorý je predmetom
súdneho konania sp. zn. 19C 56/2011, a preto dokazovanie nesprávneho úradného postupu v súdnom
konaní sp. zn. 19C 56/2011 nepredstavuje takú právne relevantnú skutočnosť majúcu význam pre

rozhodnutie súdu o veci. Vzhľadom na právny vzťah medzi žalobkyňou ako členkou A. O. A. nemá na
preukázanie predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu vplyv prípadné zanedbanie dohľadu NBS
nad obchodníkom s cennými papiermi, s ktorým bolo v záväzkovom vzťahu iba A.. Otázka existencie
a vzniku škody A. je rovnako pre prejednávanú vec bezpredmetná, pretože úspech,
prípadne neúspech A. ako účastníka súdneho konania sp. zn. 19C/56/2011 má význam len z hľadiska

prebiehajúceho konkurzného konania, ktoré nie je toho času skončené a naďalej prebieha. O
trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej
nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa má za to, že existoval dôvod prerušenia konania v prejednávanej veci sp. zn. 25C/216/2011,
ako aj ďalších konaní vedených v súdnom oddelení 25 C podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. do skončenia
konania sp. zn.19C/56/2011, predmetom ktorého je náhrada škody, ktorá vznikla samotnému družstvu,
ktorého členom bola žalobkyňa. V prípade, že by sa v tomto konaní preukázal nesprávny úradný postup
NBS pri výkone dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi, tak v konaní sp. zn. 25C/216/2011

by bolo dokazovanie v tomto smere nadbytočné. Je teda nehospodárne, aby na súde prebiehali dve
paralelné, skutkovo i časovo súvisiace dokazovania, v ktorých by sa posudzoval nesprávny úradný
postup NBS voči rovnakým dohľadaným subjektom. Pokračovanie v konaní v
prejednávanej veci bez toho, aby súd prvého stupňa vyčkal na rozhodnutie súdu vo veci sp. zn.
19C/56/2011, by mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a môže spôsobiť

existenciu dôvodu na obnovu konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ ide o vec samu,
žalobkyňa namietla, že argument žalovanej, že NBS upozornila družstvo, že vykonávala dohľad nad
činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č.
566/2001 Z.z., ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou družstva, je irelevantný, ak žalobkyňanemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nie je podľa žalobkyne správny záver súdu
prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou žalobkyni a porušením
zákonných povinností žalovanou spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený

zákon č. 566/2001 Z.z. Ku škode žalobkyne došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovanej
vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že
žalobkyňa nebola „bdelá“. Súd svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k
porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich
finančných prostriedkov zvolia ich investovanie v rámci subjektov dohliadaných žalovanou. Takýmto

rozhodnutím sa kladie znamienko rovná sa medzi investovaním do nebankových
subjektov a investovaním prostredníctvom subjektov dohliadaných žalovanou. Povinnosťou NBS podľa
§ 137 ods. 2 zákona o cenných papierov je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov
o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1
zákona,ktorýplatívtomtozneníužod1.5.2007,družstvoakovyhlasovateľverejnejponukymajetkových
hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135

ods. 2 zákona o cenných papierov mala žalovaná zisťovať - čo v prípade družstva ani obchodníka s
cennými papiermi neurobila - všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia
na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný
ešte vtedajším úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný
zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a

podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú resp.
mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka, vrátane rizík,
ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne
totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole
družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré

bolo tvorené zmenkou jediného emitenta a to spoločnosti P. H. O..I.., ktorý v tom čase
akcionárskyvlastnilobchodníka.Inýmislovami,A.malovšetkypeňažnéprostriedkyzískanéodžalobcov
investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a A.. V konaní sp. zn.
7C/206/2011 sa ďalej zistilo, že NBS sa po tomto zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou
nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto

jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou P. H. O..I.., P. W. I..W..V.. O. Z. N.
I..W..V.., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami P. H. O..I.. a vo
všetkých troch spoločnostiach bol navyše, či už členom predstavenstva alebo konateľom, X.. Q. Č.,
vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že
celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s P. H. O..I.. a

obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi,
v ktorom konštatovala, že obchodník vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich
aj výslovne pre družstvo, porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani
po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000 euro, rovnako
ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle

zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia ako napr. predbežný alebo
celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi
alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka. Týmto
podcenením situácie žalovaná umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo v
roku 2010 do nedostupnosti žalobkyňou vložených prostriedkov do družstva. NBS následne svojim

postupom potvrdila tieto tvrdenia žalobkyne o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali
zákon o cenných papieroch, keď NBS obchodníkovi odňala licenciu na činnosť 4.3.2011 a družstvu
zakázala činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku
2008 do roku 2011. V ďalšom žalobkyňa poukazovala na to, že NBS rozhodnutím z 30.5.2011 zakázala
družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov

vytýkaných NBS v Prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny v základných, a z
pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu
až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli
v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy
došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom

prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli
neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo
prepojené boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa
majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkovýchhodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti A., boli neaktuálne už k 31.12.2006).
Z uvedeného potom vyplynulo, že A. svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v
spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona

o cenných papieroch od roku 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji 2011,
kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Ohľadom predčasnosti
žaloby žalobkyňa uviedla, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať
veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí
žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného

konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak
áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd dokonca nemá čakať až na
rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu
konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Žalobkyňa poukázala na to, že jej pohľadávka
bola správcom popretá a vedie proti správcovi incidenčné žaloby, t. j. v danom konkurze ani viac ako
2 roky od jeho vyhlásenia nemajú ani len zistené pohľadávky, pričom správca sa navyše opakovane

vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie veriteľov v konkurze družstva 100 % v rozsahu resp., že šance
na uspokojenie pohľadávok sú minimálne. Žalobkyňa napokon v odvolaní namietla, že zo zápisníc o
pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom,
resp. predložené účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu, neboli riadne vykonané
spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 11/2010 z 31. januára 2012.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné.
Zák. č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladmo v ust. § 9 ods. 1 druhá
veta tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu „nesprávny úradný postup“ vyplýva, že vo
všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak
pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je

viazaný na splnenie jej predpokladov. Sú nimi nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že by
žalovaná nesprávne úradne postupovala tým, že riadne nevykonávala bankový dohľad nad uvedenými
subjektmi. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že zákonom č. 129/2010 Z.z. účinným od 1.6.2010

bol novelizovaný zák. č. 566/2001 Z.z. tak, že § 129 zák. č. 566/2001 Z.z. bol doplnený
odsekom 3, podľa ktorého boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené
o povinnosť dodržiavať schválený prospekt investícií. To znamená, že družstvo PDSI ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt malo až od 1.6.2010 zákonom stanovenú povinnosť dodržiavať
schválený Projekt investícií a až od tohto termínu teda mohla NBS dohliadať, či družstvo PDSI dodržiava

schválený Projekt investícií. Do 1. 6. 2010 NBS takýto dohľad nemohla vykonávať vzhľadom na čl. 2 ods.
2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Povinnosť aktualizovať projekt investície podľa § 125c ods. 1 v spojení
s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
až od 1. 1. 2009 a to na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 (novela zákona č. 566/2001 Z.z.

účinnáod1.1.2009). ZaúplnosťapravdivosťskutočnostíuvedenýchvProspekteinvestícievždy
zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm.
h/ zák. č. 566/2001 Z.z.). Rovnako za dodržiavanie Projektu investície družstva PDSI zodpovedal jeho
štatutárny orgán, ktorým bolo predstavenstvo družstva. Zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľom
verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani družstvu PDSI žiadne povinnosti v oblasti obmedzovania

a rozloženia, resp. krytia rizík. Preto tieto neexistujúce povinnosti NBS ani nemohla kontrolovať. NBS
mohla kontrolovať iba to, či družstvo PDSI plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zák.
č. 566/2001 Z.z. (tieto ustanovenia boli zrušené ku dňu 22.7.2013 zákonom č. 206/2013 Z.z.). NBS
nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi družstva PDSI, keďže takéto oprávnenie jej zo zák.č. 566/2001 Z.z. nevyplývalo. Správnosť finančných ukazovateľov družstva PDSI mohol potvrdiť iba
auditor. V neposlednom rade treba vziať do úvahy, že žalobkyňa sa stala členkou družstva PDSI až
v júni roku 2007. To znamená, že žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup žalovanej v roku 2006

(pričom išlo o rozhodujúce údajné porušenie povinností žalovanej, kedy táto zistila, že družstvo porušuje
prospekt investícií v údajoch o majetkových aktívach) nie je v časovej a vecnej súvislosti so vznikom
škody. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v rokoch 2010 - 2011 NBS vo vzťahu k tomuto
družstvu vydala viaceré rozhodnutia, ktoré nesvedčia o tom, že by bola nečinná. O nečinnosti NBS
rovnakonesvedčia aniďalšiejejkrokyzpredchádzajúcehoobdobia(viďzápiszprerokovaniaproblémov

a nezrovnalostí z 24.8.2007, rozhodnutie z 8.1.2008 č. V.-XXXX/X/XXXX, ktorým bola spoločnosti P. X.,
V..P..N.., O.. I.. uložená pokuta 500 000 Sk, rozhodnutie z 20. 8. 2008 č. V.-XXXX-X/XXXX, ktorým bola
tej istej spoločnosti uložená pokuta 300 000 Sk). Ak sa žalobkyňa bráni tým, že investovala do družstva
v dobrej viere, že jeho činnosť podlieha bankovému dohľadu zo strany žalovanej, treba vychádzať zo
skutočností, ktoré tu boli v čase jej vstupu do družstva (hoci sama nevedela preukázať, kedy k tomu
došlo).Zo zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti PDSI a jeho dcérskych spoločností

zo dňa 24.8.2007 vyplynulo, že R. ešte listom zo dňa 25.4.2007 si vyžiadala od týchto spoločností
štruktúrumajetkuk31.12.2005a31.12.2006.Následnevrámcisvojejpôsobnostinaspoločnomstretnutí
dňa 24. 8. 2007 upozornila zástupcov PDSI, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne
rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené len zmenkou jediného emitenta a to spoločnosti CI holding
a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP a navrhla potrebné riešenia tejto situácie

(okrem iných napr. vytvoriť portfólio jednotlivých družstiev nerizikovými dlhopismi, napríklad štátnymi
dlhopismi vydanými Ministerstvom financií SR). Zástupcovia PDSI však uvedené závery a odporúčania
NBS odmietli akceptovať. Zdôraznili, že vytýkané nedostatky žalovanou považujú len za odporúčanie
a nie uloženie povinnosti družstvám týkajúcich sa ich investičnej stratégie. K požiadavke NBS týkajúcej
sa nadobudnutia finančných nástrojov aj od iných subjektov ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine

CI holding a.s. zástupcovia PDSI uviedli, že tento postup považujú vzhľadom na nastavený a úspešne
vykonávaný systém investovania za problematický. Zdôrazňovali, že z ekonomického hľadiska je pre
družstvá výhodnejšie investovať peňažné prostriedky do spoločnosti v rámci skupiny P. H. O..I.. Z toho
je zrejmé, že NBS už začiatkom roka 2007 (vyžiadaním si a preverením štruktúry majetku PDSI), ale
aj následne, a to v rozsahu oprávnení daných jej zákonom, vykonávala nad činnosťou PDSI riadny

dohľad, keď včas upozornila jeho predstaviteľov na zistené nedostatky v jeho činnosti resp. na rizikovosť
rozloženia portfólia družstva. Zástupcovia Družstva nielenže neprijali odporúčané opatrenia navrhnuté
žalovanou, ale oneskorene ukončili aj zmluvu o riadení portfólia uzavretú medzi A. a obchodníkom s CP,
v dôsledku čoho majetok družstva ním spravovaný nebol družstvu odovzdaný. Odvolací súd má za to, že
A. za danej situácie (ak sa odmietlo riadiť odporúčaniami NBS) malo riadne informovať svojich členov o

vytýkaných nedostatkoch v hospodárení a nemalo prijímať členské vklady od ďalších členov resp. malo
existujúcich členov upozorniť na riziká vytýkané žalovanou a umožniť im v tom čase sa rozhodnúť o
ďalšom zotrvaní v družstve. Ak tak napriek tomu nekonalo a prijímalo ďalšie členské vklady a zároveň
sa zaväzovalo vyplatiť aj budúce výnosy, tak novým ako aj existujúcim členom, uvádzalo nových členov
a s nimi aj žalobkyňu do omylu, keďže už v tom čase mu muselo byť známe, že žalobkyni majetkový

vklad vrátane výnosu nebude schopné v budúcnosti vyplatiť. Príčinou vzniku škody teda podľa názoru
odvolacieho súdu nebol nedostatok bankového dohľadu, ale absencia prijatia potrebných
opatrení zo strany predstaviteľov A., ktorými by sa kontrolovala činnosť obchodníka s cennými papiermi,
ako aj neprijatie opatrení predstaviteľmi družstva po tom, čo ich na nedostatky v hospodárení s majetkom
družstva riadne informovala NBS na spoločnom stretnutí. K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa

procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi predpísaným spôsobom, odvolací súd uvádza, že podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz
listinousavykonátak,žepredsedasenátualebosamosudcanapojednávanílistinualebojejčasťprečíta,
alebo oznámi jej obsah. V prejednávanej veci z obsahu zápisníc z pojednávaní pred prvostupňovým
súdom vyplýva, že účastníci boli súdom riadne oboznámení s obsahom založených listinných dôkazov.

Sami účastníci na pojednávaní konanom dňa 2.10.2013 zhodne vyhlásili, že obsahy všetkých listinných
dôkazov, ktoré sú založené v spise sú im známe, pričom súd čítaním oboznámil účastníkov konania
o rozsahu založených listinných dôkazov v spise. Napokon súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
predpísanýmspôsobom,keďnapojednávaníkonanomdňa2.10.2013oboznámilprítomnýchúčastníkov
s obsahom všetkých relevantných listinných dôkazov, čo nepochybne vyplýva z obsahu zápisnice z

pojednávania. Táto odvolacia námietka žalobcu teda neobstojí.
Napokon dôvodný nebol ani návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. do
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava 1 pod sp. zn. 19C/56/2011. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že predmetom v konania sp. zn. 19C/56/2011 je náhradaškody, ktorá vznikla družstvu PDSI, pričom otázka existencie nesprávneho úradného postupu žalovanej
je len jedným z predpokladov úspešnosti nároku a táto otázka sa v uvedenom konaní rieši iba
prejudiciálne (táto skutočnosť - existencia/neexistencia nesprávneho úradného postupu - sa neprejaví

vo výroku rozhodnutia súdu, preto nie je pre súd v prejednávanej veci záväzná -§ 159 ods. 2 O.s.p.).
Posúdenie existencie/neexistencie nesprávneho úradného postupu je len jedným z predpokladov pre
vznik nároku na náhradu škody. Ďalším z predpokladov je existencia samotnej škody, ktorá v
posudzovaných súdnych sporoch vychádza z rozdielnych skutkových okolností. Kým v prejednávanej
veci sa žalobkyňa domáha náhrady škody pozostávajúcej z peňažných prostriedkov, ktoré vložila do

družstva a z ich zhodnotenia, v konaní sp. zn. 19C/56/2011 je škoda odôvodňovaná výškou
základného imania družstva, zhodnotením portfólia ako aj peňažnými prostriedkami za
predané krátkodobé a dlhodobé zmenky spolu s ušlým ziskom. Z toho je teda zrejmé, že dokazovanie
ohľadom týchto skutočností je v oboch súdnych konaniach rozdielne. Ak v konaní sp. zn. 19C/56/2011
nebude existencia škody preukázaná, žaloba bude zamietnutá bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu žalovaného. Z toho vyplýva, že vyriešenie len jedného z viacerých

zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody (len posúdenie čiastkovej otázky - existencie
nesprávneho úradného postupu) v konaní sp. zn. 19C/56/2011 nemôže byť dôvodom prerušenia
konania v prejednávanej veci, keďže toto čiastkové posúdenie sa nepremietne do výroku rozhodnutia
súdu resp. ďalšie zákonné predpoklady na vznik nároku na náhradu škody (škoda a príčinná súvislosť)
môžu byť posúdené v konaní sp. zn. 19C/56/2011 odlišne.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.

Napadnutým uznesením z 3.1.2014 č. k. 25C/216/2011-246 súd prvého stupňa uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 20 eur v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov do 10
dní od doručenia uznesenia.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil. Odvolanie odôvodnila tým, že poplatok za odvolanie nie je povinná zaplatiť

vzhľadom na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do sadzobníka

vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť
dňa 1.10.2012. Súčasne bol touto novelou do zák. č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z
úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie
o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nebolo do 30.9.2012 uvedené v Sadzobníku súdnych

poplatkov. Napriek tomu je žalobkyňa povinná zaplatiť poplatok za odvolanie. Totiž podľa § 6 ods. 2
prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie
sa tým konanie na jednom stupni. To znamená, že žalobkyňa by nebola povinná zaplatiť poplatok za
odvolanie iba v prípade, ak by odvolanie podala pred 30. septembrom 2012. Odvolanie však podala na
súd prvého stupňa dňa 20.11.2013. Odvolacie konanie sa teda začalo za účinnosti zák. č. 71/1992 Zb.

v znení zák. č. 286/2012 Z.z. Preto je žalobkyňa povinná zaplatiť poplatok za odvolanie v zmysle pol. 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 20 eur. Zákonom č. 286/2012 Z.z. totiž bolo zo zákona
č. 71/1992 Zb. vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k/, podľa ktorého bolo konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
oslobodené od súdnych poplatkov. To znamená, že toto konanie nie je od 1.10.2012 oslobodené od

súdnych poplatkov.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.