Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/33/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112010788
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112010788.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trnave v trestnej veci vedenej proti obžalovanému F. B. pre obzvlášť závažný

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. d), ods.2 písm. c) ods.3 písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 3. apríla 2014
v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského a prísediacich Marty Krajčovičovej a Emílie
Šipkovskej, t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný
F. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom S. P., O. č. XX, t.č. v Q. U.

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

od presne nezistenej doby do 11.10.2011, v obci S. P., v rodinnom dome na O. ul. č. XX a v záhrade tohto
rodinného domu pestoval a prechovával rastliny konopy hašišovej, pričom pri domovej prehliadke dňa
11.10.2011 bolo v priestoroch rodinného domu a záhrady zaistených 45 živých rastlín konope hašišovej

(rastlina rodu Cannabis) o celkovej hmotnosti 5155,5 g, ktoré množstvo na čiernom trhu predstavuje
hodnotu 82 488 € a zároveň v rodinnom dome prechovával aj sušenú rastlinu - konopu hašišovú
(rastlina rodu Cannabis) o celkovej hmotnosti 12,4 g, ktoré množstvo na čiernom trhu predstavuje
hodnotu 198,40 €, pričom rastliny rodu Cannabis (konope) podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú zaradené do I. skupiny
omamných látok,

teda

- neoprávnene vyrobil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku
- sebe zadovážil a prechovával predmet určený na nedovolenú výrobu omamnej látky a získal takým
činom pre seba značný prospech

čím spáchal

- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so
zločinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 173 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :Podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3, § 41
ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje

do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to
– náhradných halogénových lámp v počte 4 ks

– troch halogénových žiariviek
– umelej závlahy výrobného čísla 060700205 model CS0830BL
– žiarivkových svetiel Envirolite
– ventilátoru Gallet model VEN23,
– žiarivkového svetla s krytom značky Polse Rating 4 KW
– ventilátora bez označenia

– časovača Kanlux
– 2 ks napájacieho žiarivkového zdroja PRO-VT a ELT
– pachového filtra s časovačom značky Solit
– 7 ks svetelných fólií

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave podal dňa 31.5.2012 na F. B. pod č.: Kv 87/11-55 obžalobu
pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. d), ods.2 písm. c)
ods.3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Trestná činnosť mala
byť spáchaná na tom skutkovom základe, ako uviedol prokurátor v obžalobe.

Na základe podanej obžaloby vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím
obžalovaného, svedkov, znalcov a prečítaním ostatných listinných dôkazov. Následne rozsudkom dňa
24.9.2013 uznal obžalovaného za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. a), písm. d) Trestného zákona a zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 173 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.
Za to mu uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky so zaradením do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia. Zároveň mu uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a trest
prepadnutia veci.

Na základe odvolania rozhodoval vo veci Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením 5To/108/2013 zo
dňa 28.1.2014 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie. V uznesení krajský súd
uviedol, že pri stanovení hodnoty zaistenej drogy bude potrebné vychádzať z jej trhovej hodnoty na
území, kde bol trestný čin spáchaný s poukazom na § 126 ods.1 Trestného zákona. Celková hodnota sa
stanoví násobkom ceny za jeden gram drogy a hmotnosti drogy. Vo vzťahu k posúdeniu časti konania

obžalovaného (pestovanie marihuany na koreni) ako zločinu podľa § 173 ods.1, ods.3 Trestného zákona
nemal odvolací súd námietky a s touto kvalifikáciou „súhlasil“. Zároveň krajský súd uviedol, že trestných
činov sa obžalovaný dopustil jedným skutkom, teda v tzv. jednočinnom súbehu. Zároveň krajský súd
uviedol, že okresný súd má zisťovať, či obžalovaný nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu
trestnou činnosťou alebo z príjmov z nej a zvážiť, či do úvahy prichádza uloženie trestu prepadnutia

majetku podľa § 58 Trestného zákona.

Okresný súd viazaný právnym názorom krajského súdu doplnil dokazovanie, pričom zistil nižšie uvedený
skutkový a právny stav.

Obžalovaný F. B. na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo a k veci odmietol vypovedať.
Na návrh prokurátora bola preto prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania. Vyplynulo z
nej, že sa ku spáchaniu žalovaného skutku priznal a jeho spáchanie oľutoval. Semená marihuany si
zaobstaral asi pred 3-4 rokmi z Brna, zasadil ich do kvetináčov a rozmnožoval. Zo semienok vypestoval
rastliny, ktoré mal v pivnici pod žiarivkami. Z nich si robil odrezky na zakorenenie a presadenie do

kvetináčovzaúčelomvypestovaniadospelýchrastlín.Rastliny,ktorébolinájdenévjehozáhrade,zasadilz odrezkov ktoré mu bolo ľúto vyhodiť a staral sa o ne. Marihuanu v pivnici pestoval tak, že odrezky
zasadil do kvetináčov, zalieval ich a staral sa o ne. Poznatky o pestovaní marihuany čerpal z časopisov
a inej literatúry. Keď bola marihuana dozretá, odstrihol ju pri koreni a usušil. Následne odtrhol šišky a

uskladnil ich. V pivnici takto pestoval marihuanu asi 3 až 4 roky, v záhrade ju mal nasadenú len prvý
rok. On sám je užívateľom marihuany, užíva ju denne už dlhší čas. Manželka chcela, aby s tým prestal
a marihuanu odstránil, dcéra o ničom nevedela. Marihuanu pestoval len pre seba.
Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní zároveň odmietol vyjadriť i k svojim majetkovým pomerom a k
pôvodu majetku a k pôvodu peňažnej sumy, ktorá bola v nehnuteľnosti, ktorú spoluvlastní nájdená.

SvedokN..A.S.nahlavnompojednávaníuviedol,žejepríslušníkomOOPZPiešťany.Dňa4.10.2011bol
v službe spolu s kolegom V. F.. Prostredníctvom dôverníckej siete sa dozvedeli, že vo S. P., v rodinnom
dome na O. ulici č. XX, v záhrade domu by sa mali pestovať rastliny pravdepodobne marihuany. Po
príchode na miesto o 15,30 hodine z ulice dostatočne nevideli do záhrady toho rodinného domu. Preto
zazvonilinasusednýdomaoslovilijehoobyvateľkupaniA.,čijevidieťzjejzáhradydozáhradysusednej.
Predtým sa jej predstavili a preukázali ako príslušníci Policajného zboru SR. O. A. im povedala, že je

vidieť z jej pozemku do susednej záhrady a dobrovoľne ich vpustila na pozemok patriaci k jej domu. Po
vstupe zistili, že pozemok pani A. susedí s pozemkom patriacim k domu č. XX. Následne na pozemku,
kde býval obžalovaný, zbadali zelené rastliny, ktoré vypadali ako marihuany. Mohlo tam byť 10 až 20
rastlín vysokých asi 180 cm, pravdepodobne v konečnom štádiu, bolo cítiť typickú vôňu marihuany. O
vykonanej previerke následne spísali záznam a zistili, že v dome býva obžalovaný s manželkou a deťmi.

Bola to podľa neho previerka na základe zákona o policajnom zbore.
Správu, že sa na uvedenom pozemku pestuje marihuana, považovali za dôveryhodnú. K domu
obžalovaného išli preveriť túto informáciu. Svedok nechcel uviesť, odkiaľ konkrétne (od akej osoby) túto
informáciu obdržal. Priamo do domu, kde sa mala marihuana pestovať nešli z taktických dôvodov. Celú
vec potom oznámili riaditeľovi OO PZ Piešťany, aby mohli byť vykonané ďalšie úkony. Oni pri previerke

nič nefotografovali.
SvedokV.F.uviedol,žejepríslušníkomOOPZPiešťany.SpolusosvedkomS.bolpreveriťinformáciu,že
v záhrade obžalovaného sa má pestovať marihuana. Ďalej vypovedal v podstate zhodne ako svedok S..
Marihuana v záhrade obžalovaného bola zasadená pri plote ďalšieho suseda. Oni s kolegom do záhrady
obžalovaného videli, pretože plot bol z perforovaného pletiva, vo výhľade im nič nebránilo. Viditeľnosť

bola dobrá, bolo popoludnie, svietilo slnko.
Svedkyňa O. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva vo S. P. v rodinnom dome č. XX, ktorý susedí
s domom obžalovaného. Začiatkom októbra 2011 prišli k jej rodinnému domu poobede dvaja policajti na
červenom vozidle a zazvonili. Ona vyšla do okna a pýtala sa, čo chcú. Na to povedali, že sa chcú ísť
pozrieť do záhrady a predstavili sa ako príslušníci polície. Ona ich dobrovoľne vpustila a povedala, nech

idú k jahodám, pričom sama čakala na dvore. Asi po 5 minútach sa tí muži k nej vrátili, poďakovali sa
a odišli. Ona vedela, že obžalovaný v záhrade pestuje marihuanu. Preto ju hneď napadlo, že tí policajti
sa zrejme chcú na ňu pozrieť. To, že obžalovaný pestoval marihuanu, vedelo veľa ľudí. Nevidela, kto ju
sadil, ale v dome i v záhrade vídavala obžalovaného i jeho rodinu.
Svedok G. A. uviedol, že je susedom obžalovaného a manželom O. A.. Ďalej vypovedal v podstate

zhodne ako svedkyňa O. A.. O tom, že obžalovaný pestuje marihuanu vedel už asi 15 rokov dozadu, ale
vtedy tam bola polícia a on to považoval za ukončené. Aj teraz tam obžalovaný pestoval marihuanu. V
dome býval obžalovaný so svojou rodinou. Kto však marihuanu sadil, nevedel uviesť. Nevšimol si žiadnu
zvýšenú frekvenciu vozidiel či osôb pred domom obžalovaného. Obžalovaný žil podľa neho skromne.
Príslušníci polície po príchode pred ich dom ukazovali preukazy jemu, ale do dvora ich púšťala jeho

manželka.
Svedok L.. M. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípravnom konaní vypracoval ako zamestnanec
Botanického ústavu SAV Bratislava odborné vyjadrenie na č.l. 84 a 86-88 spisu. Pri vypracúvaní
vyjadrenia mal k dispozícii fotografie vysadených rastlín v záhrade obžalovaného. Potom rastliny videl
v Hlohovci zaistené, tam z nich povyberal vzorky. Nevedel sa vyjadriť, o akú presnú odrodu marihuany

sa v tom prípade jednalo, je to zložitá otázka. Rôzne odrody však môžu mať rôzny obsah THC, ten sa
však mení i podľa vývojového štádia. Čím staršia rastlina je, tým má vyšší obsah THC. Po predložení
fotodokumentácie z domovej prehliadky svedok uviedol, že je možné, aby zelené rastliny marihuany
vážili toľko, ako je uvedené v dokumentácii. K rozdielom v hmotnostiach jednotlivých rastlín mohli
vzniknúť tým, že jedince nasadené na kraji majú väčšiu možnosť rásť do priestoru, než jedince ktoré sú

nasadené v strede porastu. Rastlina marihuany nemôže nasiaknuť vodou, napríklad pri daždi, a preto
dážď či vlaha nemôžu zvýšiť jej hmotnosť. Vysadený záhon rastlín nikdy nebude uniformný, každá z
rastlín sa bude vyvíjať špecificky. Nevedel sa vyjadriť, či všetky zaistené rastliny marihuany boli z jednej
odrody, to sa voľným okom nedá určiť. Ak by však boli spolu vysadené rastliny rôznych odrôd, mohli bymať rôzne vegetačné obdobie. Nie je možné, aby zaistené rastliny boli vypestované z odrezku jednej
rastliny.
Svedok O.. L.. O. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je príslušníkom Národnej kriminálnej

agentúry PPZ v Bratislave. Venuje sa problematike stanovovania hodnoty zaistených omamných látok.
Vyčíslenie hodnoty zaistenej marihuany na č.l. 133 vyšetrovacieho spisu vypracoval on. Pri stanovení
hodnoty zaistenej drogy vychádzal z počtov obvykle jednorazových dávok, ktoré uviedol vyšetrovateľ
pri jednotlivých stopách a z ceny, za ktorú sa jedna dávka konope v danom regióne a v danom čase na
čiernomtrhupredávala.Čižepočetuvedenýchdávokvynásobilcenou,ktorábolazistená.Uvedenácena

je cenou, za ktorú sa v danom čase a mieste predávala jedna cigareta marihuany. Národná kriminálna
agentúra disponuje cenou marihuany v šúľaných cigaretách. Pri stope č.1 vyšetrovateľ v žiadosti mylne
uviedol počet dávok, ktoré je obvykle možné vyrobiť ako 866, avšak z posudku KEÚ PZ vyplýva, že ich
bolo 2362. Preto pôvodne určená cena v € by sa mala zmeniť na 4015,40 €.
Následne uviedol, že cena za jeden gram marihuany v štvrtom štvrťroku roka 2011 v Trnavskom kraji
predstavovala 16 - 17 € na čiernom trhu. Ide o cenu za 1 gram sušiny. O cene marihuany v zelenom

stave sa nevedie prehľad.
Zástupca Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave O.. L.. V. N. na hlavnom pojednávaní
uviedol, že v prípravnom konaní vypracoval KEÚ PZ dva znalecké posudky týkajúce sa zaistenej
marihuanyatoč.PPZ-KEU-BA-EXP-2011/13724aPPZ-KEU-BA-EXP-2011/17230.Vprvomznaleckom
posudku sa vyjadrovali k reprezentatívnej vzorke 11 kusov čerstvých rastlín (stopa č. 1A), 3 kusom

čerstvých rastlín (stopa č. 2), papierovej obálke obsahujúcej sušený rastlinný materiál (stopa č. 5),
papierovej obálke obsahujúcej sušený rastlinný materiál (stopa č. 6) a reprezentatívnej vzorke 3 kusov
čerstvých košatých rastlín s časťou koreňového systému (stopa č. 11A). Všetky stopy boli zaistené
pri domovej prehliadke v objekte domu obžalovaného. Znaleckým skúmaním sa zistili nasledovné
skutočnosti: Všetky zaistené stopy vykazujú morfologické znaky rastlín rodu cannabis - konope.

Upotrebiteľná hmotnosť stopy č. 1A po vysušení bola 203,0 g, s priemernou koncentráciou
tetrahydrokanabinilu 12,8% hmotnostných. Obsahovala 25984 mg THC, čo zodpovedá 866-2030
obvykle jednorazovým dávkam drogy.
Upotrebiteľná hmotnosť stopy č. 2 bola 13,7 g s priemernou koncentráciou 2,2% hmotnostných THC,
obsahovala 301 mg THC, čo zodpovedá 27-30 obvykle jednorazovým dávkam drogy.

Upotrebiteľná hmotnosť stopy č. 5 bola 10,5 g, s priemernou koncentráciou 12,0% hmotnostných THC,
obsahovala 1263 mg THC, čo zodpovedá 42-105 obvykle jednorazovým dávkam drogy.
Upotrebiteľná hmotnosť stopy č. 6 bola 1,9 g, s priemernou koncentráciou 5,8% hmotnostných THC,
obsahovala 110 mg THC, čo zodpovedá 4-11 obvykle jednorazovým dávkam drogy.
Upotrebiteľná hmotnosť stopy č. 11A po vysušení bola 1147,1 g, s priemernou koncentráciou

tatrahydrokanabinolu 11,6% hmotnostných. Obsahovala 133058 mg THC, čo zodpovedá 4435-11471
obvykle jednorazovým dávkam drogy.
Zcelkovéhomnožstvazaistených12kusovrastlínkonope bybolomožnépripraviť17741-45882obvykle
jednorazových dávok drogy.
V druhom znaleckom posudku sa vyjadrovali k zaistenému batohu zn. „Daniel RAY“ a k procesu

sušenia marihuany a jej použitiu. Skúmaním zaisteného čierneho batohu zn. „Daniel Ray“ nebola zistená
prítomnosť stôp omamných alebo psychotropných látok.
Na sušenie rastlín konope do stavu, kedy je použiteľná majú vplyv rôzne faktory. V našich podmienkach
trvá vysušenie zhruba 3 až 14 dní. Pri posudzovaní počtu obvykle jednorazových dávok drogy, v tomto
prípade marihuany, KEÚ PZ zohľadňuje nielen obsah účinnej látky - THC, ale i množstvo rastlinného

materiálu , ktoré je považované za obvykle jednorazovú dávku. Neurčuje sa množstvo, ktoré zodpovedá
individuálnej obvykle jednorazovej dávke pre potreby konkrétneho užívateľa. Obvykle jednorazová
dávka sa vo všeobecnosti vyjadruje ako množstvo (rozsah hmotností) účinnej látky spravidla vo forme
voľnej bázy, ktoré si väčšina užívateľov aplikuje jednorazovo.
Konopné drogy sa najčastejšie aplikujú cez dýchací trakt a tráviaci trakt. Najrozšírenejšie je používanie

fajčením cigariet alebo fajkou, prípadne prostredníctvom platových fliaš. Alternatívne sa používa
vaporizácia, keď sa konope ohreje na teplotu, ktorá síce nezapáli rastlinný materiál, ale stačí na
odparenie THC. Marihuanu však možno užívať i perorálne, ako surovinu na prípravu pokrmov či
alkoholových extraktov.
Na degradáciu THC v rastlinách má najväčší vplyv prístup vzduchu (kyslíka). Za svetla, vlhkosti a teploty

je proces degradácie THC rýchlejší.
Nesušené rastliny marihuany obsahujú rovnaké množstvo THC ako po vysušení. Sušením nedochádza
k zmene absolútneho množstva účinnej látky v rastlinnom materiáli.Zo záchytov marihuany vyplynulo za posledné roky, že priemerná cigareta obsahovala okolo 400 mg
sušeného materiálu. Objem v konkrétnom prípade však môže byť väčší i menší. Na stanovenie rozpätia
obvykle jednorazovej dávky zvolili kombináciu množstva materiálu a množstva účinnej látky, a to z

dôvodu variability materiálu a spôsobu jeho užívania.
Súdny znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria O.. Z. W. na hlavnom pojednávaní
uviedol, že vypracoval znalecký posudok týkajúci sa duševného stavu obžalovaného. Obžalovaného
zistili afekt emočne nestabilnú a schizothýmnu akcentovanosť osobnosti u ktorej sa postupne rozvinula
jednak závislosť od alkoholu a jednak závislosť od tetrahydrokanabinolu. Vo výkone väzby aktuálne

trpí anxiózne depresívnou adaptačnou poruchou, pod medikáciou. Anxiózny raptus u obžalovaného
vznikol ako reakcia na hroziaci trest a prebiehajúce trestné konanie. U obžalovaného nebola zistená
žiadna duševná choroba v zmysle choromyseľnosti. Jedná sa u neho o afekt emočne instabilnú
poruchu osobnosti a syndróm závislosti od tetrahydrokanabinolu na báze takejto osobnostnej štruktúry.
Obžalovaný vedel rozpoznať protiprávnosť a nebezpečnosť svojho konania a svoje konanie bol schopný
v plnej miere i ovládať. Je zároveň schopný chápať zmysel a účel trestného konania. Vzhľadom na

závislosť od užívania marihuany, doporučil znalec uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia
ústavnou formou. Obžalovaný nedeklaroval negativistický postoj k liečbe a keďže dosiaľ žiadnu liečbu
neabsolvoval, práve ústavná liečba by u neho mohla mať najefektívnejší vplyv. Závislosť na marihuane
u obžalovaného pretrváva i počas vynútenej abstinencie vo výkone väzby.

Ako vecné dôkazy boli stranám predložené z prílohovej obálky vyšetrovacieho spisu:
- Časopis Essensie
- Kniha „Konopí zdraví na dosah“
- Propagačný leták „Sensi Seed Bank“
- Propagačný leták vo forme listu A3 „Sensiseeds.com“

Predložené dôkazy sa týkali pestovania marihuany a jej údajne pozitívnemu vplyvu na zdravie
človeka, obsahovali informácie pre „pestovateľov“ a to o odrodách marihuany, ich cenách, možnostiach
objednania semien na výsev a spôsobov pestovania marihuany.

Ďalej boli podľa § 269 Trestného poriadku prečítané ostatné listinné dôkazy a to:

- Vyjadrenie Botanického ústavu SAV č.l. 84,
- Odborné vyjadrenie Botanického ústavu SAV č.l. 86-88,
- Vyčíslenie hodnoty zaistenej drogy č.l. 133,
- Výročná správa o stave drogovej problematiky na Slovensku za rok 2008 č.l. 135-145
- Príkaz na domovú prehliadku č.l. 152-154,

- Zápisnica o vykonaní domovej prehliadky č.l. 156-161
- Fotodokumentácia č.l. 162-212
- Hlásenie o použití služobného psa č.l. 213
- Úradný záznam o vyhotovení obrazovo-zvukového záznamu č.l. 214
- Zápisnice o vydaní a vrátení vecí č.l. 215-216

- Záznam o vklade na účet č.l. 217
- Výpis z katastra nehnuteľností, satelitná snímka, mapa č.l. 222-226
- Záznam z vykonanej previerky č.l. 228
- Odpis z registra trestov, správa a posudky na obžalovaného č.l. 241-267, 510, 558, 611-612
- Správa ministerstva zdravotníctva SR, odboru koordinácie protidrogovej stratégie a monitorovania drog

Bratislava č. 553
-
Z prečítaných dôkazov vyplynulo predovšetkým, že dĺžka vegetačného obdobia rastlín Cannabis indica
nájdených pri domovej prehliadke u obžalovaného je vo všeobecnosti 6-7 mesiacov pri outdoorovom
pestovaní. Pri indoorovom pestovaní sa pohybuje okolo 2-4 až 6-10 mesiacov. Úplne presné stanovenie

vegetačného obdobia je však variabilné, závisí od viacerých podmienok a nie je preto možné ho
jednoznačne stanoviť.
Pri stanovení predpokladanej hodnoty zaistenej marihuany bolo pôvodne v prípravnom konaní
vychádzané z približnej ceny 1,70 € až 2,50 € za jednu dávku konope pri predaji konečnému
spotrebiteľovi v Trnavskom kraji v 4. štvrťroku 2011.

Z výročnej správy Národného monitorovacieho centra pre drogy o stave drogovej problematiky na
Slovensku za rok 2008 vyplynulo, že cena marihuany v západoslovenskom regióne sa pohybovala v
rozmedzí 1,60 až 5 € za dávku.Zpríkazunavykonaniedomovejprehliadkyizozápisniceojejvykonanívyplynulo,žedomováprehliadka
bola vykonaná v súlade so zákonom, na riadny príkaz vecne i miestne príslušného sudcu pre prípravné
konanie. Pri domovej prehliadke bola zaistená marihuany opísaná vo výrokovej časti rozsudku a ďalšie

veci.
Zo správ na obžalovaného vyplynulo, že nie je vedený v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťanyakouchádzačozamestnanie,aninepoberážiadnedávky.Jespoluvlastníkomrodinnéhodomu,
v ktorom bola vykonaná domová prehliadka a zaistená marihuana. Z miesta trvalého bydliska nie je
bližšie hodnotený, doteraz nebol priestupkovo prejednávaný, ani súdne trestaný.

Z prípisu Ministerstva zdravotníctva SR v Bratislave, Odboru koordinácie protidrogovej stratégie a
monitorovania drog na č.l. 553 vyplynulo, že Národné monitorovacie centrum pre drogy (NMCD) je
národným zastúpením decentralizovanej európskej agentúry - Európskeho monitorovacieho centra
pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) a pripravuje každoročne výročnú správu o stave drogovej
problematiky na Slovensku v anglickom jazyku. Správy sú verejne prístupné na web stránke
www.infodrogy.sk . Informácie o cenách jednotlivých druhov drog majú však

len charakter popisu celkových trendov. NMCD však nedisponuje operatívnymi údajmi o cenách drog
priamo v teréne, v reálnom čase a regionálnom členení. Presnými informáciami disponuje len Národná
protidrogová jednotka Národnej kriminálnej agentúry MV SR.

Na základe takto vykonaného dokazovania zistením skutkového stavu veci o ktorom nie sú dôvodné

pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov získaných zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, bolo podľa názoru súdu, spáchanie žalovanej trestnej činnosti
obžalovanému skutkovo plne preukázané v súlade s obžalobným návrhom prokurátora, resp. tak, ako
bola skutkovo v obžalobnom návrhu vymedzená.

Zároveň však bolo podľa názoru súdu potrebné pristúpiť k zmene právnej kvalifikácie.

V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný sa ku spáchaniu trestnej činnosti v
plnej miere v prípravnom konaní priznal. Keďže na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k veci

odmietol vypovedať, bola táto jeho výpoveď prečítaná. Obžalovaný presne popísal ako pestoval rastliny
marihuany i to, odkiaľ si ich zadovážil. Nakoniec, na hlavnom pojednávaní obžalovaný prostredníctvom
práva záverečného slova spáchanie trestnej činnosti oľutoval. Domovou prehliadkou boli zaistené i
brožúra a propagačné letáky popisujúce užívanie a pestovanie marihuany, spolu s cenami za ktorú
je možné si marihuanu zadovážiť. Spáchanie trestnej činnosti obžalovaným je ďalej preukázané

predovšetkým výpoveďami svedkov A.F., V. F., O. A., G. A., výsledkami vykonanej domovej prehliadky,
závermi znaleckých posudkov KEÚ PZ ako i ďalšími listinnými dôkazmi.
Vo vzťahu k námietkam obhajoby ohľadne postupu svedkov S. a F. ako príslušníkov polície uvádza,
že išlo o neformálny postup oboch svedkov ako príslušníkov PZ, ktorý je plne zákonný a konformný
so zákonom o policajnom zbore č. 171/1993 Z.z. Na preverenie informácie, že obžalovaný má

pestovať marihuanu nebol potrebný žiaden formálny príkaz či súhlas iného orgánu. Svedkovia sa riadne
preukázali manželom A. a tí im dobrovoľne prístup na svoj pozemok umožnili.
Tiež vo vzťahu k procesu vykonania domovej prehliadky súd uvádza, že bol v plnej miere konformný
s príslušnými zákonnými ustanoveniami (ústava SR, Trestný poriadok) a výsledky domovej prehliadky
netrpia absenciou legality.

Vo vzťahu k právnej kvalifikácii daného skutku však súd, na rozdiel od názoru krajskej prokuratúry,
prišiel k záveru, že skutok je potrebné prekvalifikovať. Urobil tak s poukazom na existujúcu judikatúru
tunajšieho súdu vo veci sp. zn.: 5T/25/2010 ako aj Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn.: 6To/35/2010

a XTo/XX/XXXX, či Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn.: 3Tdo/43/2012. V týchto veciach uvedené súdy
zaujali právny názor, že pestovanie rastlín rodu cannabis v ich zelenom stave je potrebné posúdiť ako
zadováženie a prechovávanie predmetu určeného na nedovolenú výrobu omamnej látky, pretože na
použitietakejtorastlinyjepotrebnéjejďalšietechnickéspracovanie(vysušenie,luhovanie,macerovanie,
atď). Zelená rastlina rodu cannabis totiž bez ďalšieho viacstupňového spracovania neobsahuje omamnú

a psychotropnú látku (pozri napr. stranu 5 uznesenia Krajského súdu Trnava sp. zn.: 6To/35/2011 z
29.4.2011, či strany 5-6 uznesenia NS SR sp. zn.: 3Tdo/43/2012 z 13.2.2013).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto okresný súd pestovanie zelených rastlín marihuany posúdil ako
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania aobchodovania s nimi podľa § 173 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Tento postup v podstate aproboval
i Krajský súd v Trnave v zrušujúcom uznesení č.k.: 5To/108/2013 z 28.1.2014.
Vo vzťahu k určovaniu ceny marihuany (či omamných a psychotropných látok vo všeobecnosti) je súdu

známa judikatúra Krajského súdu v Trnave, či Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok 4Tdo/32/2012).
Z nej vyplýva, že pri určovaní ceny sa má vychádzať z údajov Národného monitorovacieho centra
pre drogy (NMCD) zverejnených vo výročnej správe o stave drogovej problematiky na Slovensku
v anglickom jazyku na web stránke www.infodrogy.sk . Ako však vyplýva
zo správy Ministerstva zdravotníctva SR v Bratislave, Odboru koordinácie protidrogovej stratégie a

monitorovania drog na č.l. 553, informácie o cenách jednotlivých druhov drog majú však len charakter
popisu celkových trendov. NMCD však nedisponuje operatívnymi údajmi o cenách drog priamo v teréne,
v reálnom čase a regionálnom členení. Presnými informáciami disponuje len Národná protidrogová
jednotka Národnej kriminálnej agentúry MV SR. Samotné ministerstvo zdravotníctva teda uviedlo, že
závery uvedených správ sú len všeobecné a nie sú v plnej miere relevantné. Samo ministerstvo súd
odkázalo na údaje poskytnuté Národnou kriminálnou agentúrou PPZ v Bratislave (bývalá Národná

protidrogová jednotka.
Vzhľadom na uvedené, a tiež na právny názor prezentovaný v uznesení Krajského súdu Trnava
č.k.: 5To/108/2013 (ktorým je prvostupňový súd v tejto veci viazaný) okresný súd pri určovaní ceny
drogy nevychádzal z údajov Národného monitorovacieho centra pre drogy, ale z údajov poskytnutých
zástupcom Národnej kriminálnej agentúry mjr. S.P.. O.. S. uviedol, že v rozhodnom období cena 1 gramu

marihuany v Trnavskom krajiny predstavovala na čiernom trhu hodnotu 16-17 €. Okresný súd teda pri
stanovení ceny zaistených omamných látok vynásobil je množstvo uvedené v gramoch s hodnotou
16,- € (za jeden gram). Hodnota zaistených zelených rastlín marihuany (samozrejme po vysušení) bola
uvedeným spôsobom stanovená na 82 488,- € a hodnota zaistenej sušiny marihuany bola stanovená
na 198,40 €.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd konanie obžalovaného v tej časti, ktorá sa týka pestovania
zelených rastlín marihuany posúdil ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 173 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.
Keďže pri domovej prehliadke bola u obžalovaného nájdená i marihuana v sušenom stave, posúdil
okresný súd toto konanie obžalovaného ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. d)
Trestného zákona. Vychádzal pritom z toho, že marihuana v sušenom stave je omamnou látkou a teda
drogou určenou na priamu spotrebu.

Zároveň bolo spáchanie skutku vzhľadom na právny názor krajského súdu právne posúdené ako

jednočinný súbeh oboch uvedených trestných činov.
Vo vzťahu k obžalobe, v ktorej prokurátor navrhoval aplikovať pri právnej kvalifikácii i ustanovenie §
138 písm. b) Trestného zákona - teda páchanie trestnej činnosti po dlhší čas (ako závažnejší spôsob
konania) musí súd uviesť, že tento kvalifikačný moment nebol bez pochybností preukázaný.
Je pravdou, že obžalovaný sa v prípravnom konaní priznal, že marihuanu si zadovažoval a pestoval už

od roku 2008. Vo všeobecnosti platí, že priznanie obžalovaného je jedným z dôkazných prostriedkov.
S priznaním obžalovaného ako jediným dôkazom je však možné si zásadne vystačiť len v prípadoch
vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní že je vinný, prípadne pri konaní o dohode o vine a
treste. Ak o tieto prípady nejde, je priznanie sa obžalovaného len jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré
je potrebné podporiť a preveriť inými dostupnými dôkaznými prostriedkami. V konkrétne posudzovanom

prípade však neexistujú žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by bolo možné priznanie sa obžalovaného vo
vzťahu k páchaniu trestnej činnosti po dlhší čas podporiť a preveriť. V prvom rade chýba zaistená
marihuana, ktorá by páchanie trestnej činnosti v takom rozsahu a za také obdobie, teda od roku 2008 do
roku 2011 preukazovala. Ani svedeckými výpoveďami či inými dôkaznými prostriedkami sa nepodarilo
túto okolnosť preukázať. Preto súd nepovažoval páchanie trestnej činnosti po dlhší čas za objektívne

preukázané.

Obžalovaný si teda pestovaním rastlín marihuany v zelenom stave zadovážil a prechovával predmet
určený na nedovolenú výrobu omamnej látky a takým činom získal pre seba prospech, ktorý je potrebný
s poukazom na § 125 ods.1 Trestného zákona právne kvalifikovať ako prospech značný.

Zároveň obžalovaný vysušením zelených rastlín marihuany neoprávnene vyrobil a prechovával po
akúkoľvek dobu omamnú látku.Po právnej stránke svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §
173 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.1
písm. a), d) Trestného zákona.

Svojím konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane pred škodlivými účinkami
omamných látok.

Zavinenie zo strany obžalovaného je dané formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného
zákona.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil zásadami uvedenými v § 34, 36, 37, 38, 41 Trestného zákona.

Najprv bol skúmaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Bola zistená prítomnosť dvoch
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože obžalovaný sa ku spáchaniu
trestnej činnosti priznal a oľutoval ju a pred jej spáchaním viedol riadny život. Priťažujúca okolnosť bola
zistená jedna a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, pretože spáchal viacero trestných činov.
Prevládal pomer poľahčujúcich okolností a súd trestnú sadzbu upravil postupom podľa § 38 ods.3

Trestného zákona.
Keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov, bolo potrebné ukladať trest úhrnný a to podľa trestnej
sadzby najprísnejšie trestného deliktu. Keďže išlo o jednočinný súbeh, asperačná zásada sa pri ukladaní
trestu nepoužila.

Keďže obžalovaný sa ku spáchaniu trestnej činnosti priznal, predtým nebol súdne trestaný a viedol
riadny život, uložil mu súd trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby stanovenej
za trestný čin najprísnejšie trestný, a to konkrétne v trvaní 4 roky, ako trest úhrnný.

Na výkon trestu ho zaradil súd do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložený trest považuje súd za dostatočný s poukazom na potrebu individuálnej i generálnej
prevencie a ochranu spoločnosti.

Zároveň bol obžalovanému podľa § 60 ods.1 písm. a) Trestného zákona uložený trest prepadnutia vecí,

ktoré boli preukázateľne bezprostredne použité pri páchaní žalovanej trestnej činnosti.

S poukazom na závery znalcov bola obžalovanému tiež uložené ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

Na záver súd konštatuje, že nebolo možné vyhovieť návrhu prokurátora, aby v rámci rozhodovania o
treste bolo rozhodnuté o zaistenej sume vo výške 450,- €, pretože nebolo jednoznačne preukázané, že
táto suma pochádza z trestnej činnosti, resp. že s ňou má nejaký súvis. Obžalovaný v prípravnom konaní
uviedol, že si sumu požičal od priateľa na úhradu výdavkov domácnosti. Na hlavnom pojednávaní sa k
pôvodu sumy odmietol vyjadriť, pretože využil svoje právo nevypovedať. Obžalovaný je spolumajiteľom

nehnuteľnosti v ktorej býva, nie je poberateľom sociálnych dávok ani nie je evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie. V čase spáchania trestnej činnosti bol živnostníkom. Len z týchto skutočností však
nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že zaistenú peňažnú sumu si zadovážil páchaním
trestnej činnosti. To samo o sebe nebolo možné ani dedukovať z miesta, na ktorom bola suma nájdená.
Obžalovaný sa k jej pôvodu prvotne vyjadril, pričom následne odmietol vypovedať a preto nebolo možné

ustáliť a vypočuť osobu, od ktorej si túto sumu údajne požičal. Súd preto musí konštatovať, že sa
bez dôvodných pochybností nepodarilo vykonaním dokazovaní preukázať, že obžalovaný uvedenú
sumu získal trestnou činnosťou. V tomto smere bolo potrebné pri úvahách o prípadnom ukladaní trestu
viažuceho sa na zaistenú sumu aplikovať zásadu „in dubio pro reo“.

Vo vzťahu k prípadnému ukladaniu trestu prepadnutia majetku je potrebné uviesť, že tento trest môže
súd podľa § 58 ods.1 trestného zákona uložiť, vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a
pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzujena nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa
snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.
Podľa § 58 ods.2 Trestného zákona trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok

uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
173 ods. 3, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu zverenia dieťaťa do moci
iného podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c),
trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3, 4 alebo 5 alebo § 191 ods. 3 alebo 4, trestného

činu nátlaku podľa § 192 ods. 3 alebo 4, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo §
232 ods. 3 alebo 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 alebo 2 alebo
§ 234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí
a cenných papierov podľa § 271 ods. 1, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa §
272 ods. 2, trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestného činu

neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestného činu daňového podvodu
podľa § 277a ods. 2 alebo ods. 3, trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 2
alebo 3, trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru
podľa § 279 ods. 2 alebo 3, trestného činu teroru podľa § 313 alebo § 314, trestného činu prijímania
úplatku podľa § 328 ods. 2, trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate,

úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6, trestného činu prevádzačstva
podľa § 355 alebo § 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej
pornografie podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu
ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3 alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem
účasti na terorizme podľa § 419 a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou

činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
Podľa § 58 ods.3 Trestného zákona trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok
uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 3 alebo 4 alebo § 173 ods. 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa §

233 ods. 3 alebo 4, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa §
296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, trestného
činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 3 alebo § 329 ods. 3 alebo trestného činu podplácania podľa
§ 334 ods. 2 alebo § 335 ods. 2.

Z povahy danej veci je zrejmé, že do úvahy prichádzalo ukladanie trestu prepadnutia majetku len podľa
§ 58 ods.2 Trestného zákona, pretože súd (okrem iného) odsudzoval obžalovaného i za trestný čin
podľa § 173 ods.3 Trestného zákona. Súd sa preto zameral na dokazovanie, či obžalovaný majetok,
prípadne časť majetku nadobudol v rozsahu najmenej značnom trestnou činnosťou, alebo príjmom z
nej. Obžalovaný sa k pôvodu svojho majetku odmietol vyjadriť. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že je

spolumajiteľomnehnuteľnostivktorejbýva,niejepoberateľomsociálnychdávokaniniejeevidovanýako
uchádzač o zamestnanie. V čase spáchania trestnej činnosti bol živnostníkom. Dá sa povedať, že okrem
nehnuteľnosti - rodinného domu v ktorom obžalovaný s rodinou býva, nemá v podstate žiaden majetok.
Uvedený rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve obžalovaného a jeho manželky. Vykonaným
dokazovaním nebol produkovaný žiaden dôkaz ktorý by bez rozumných pochybností preukazoval,

že obžalovaný svoj majetok (prípadne časť z neho) nadobudol v rozsahu najmenej značnom trestnou
činnosťou, alebo príjmom z nej. Len zo samotnej skutočnosti, že obžalovaný ako živnostník mal
zanedbateľný príjem, nemožno dedukovať, že majetok nadobudol trestnou činnosťou, či príjmom z nej
(v potrebnom rozsahu). Nadôvažok je potrebné uviesť, že rodinný dom, ako jediná „cennejšia vec“ je
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov obžalovaného i jeho manželky. I keby chcel súd ukladať

trest prepadnutia majetku, nemohol by ho ukladať vo vzťahu k rodinnému domu, pretože tento nepatrí
vlastnícky výlučne obžalovanému. V opačnom prípade, by totiž trest postihol i jeho manželku, čo by bolo
v rozpore s ústavnou i zákonnou zásadou, že trest má postihovať výlučne páchateľa a nie iné osoby.

Keďže na uloženie trestu prepadnutia majetku neboli splnené zákonné predpoklady, súd ho v danom

prípade neukladal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do pätnástich (15) dní odo dňa jeho oznámenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému
zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.