Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 1, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/31/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510200400
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8510200400.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu X. R.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX Z., T., štátny občan Grécka právne zastúpený Mgr. Adriánom
Bobkom, advokátom AK so sídlom Námestie sv. Egídia 78, Poprad proti žalovanému LINTEL, s.r.o. so
sídlom Tatranská 25/555, Podolínec, IČO: 31 681 336 právne zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekým,
advokátom AK so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu žalovaným zo dňa 08.12.2009
je n e p l a t n é a pracovný pomer trvá.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi a štátu trovy konania v rozsahu 100 %, o ich výške

súd rozhodne po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

V právnej veci účastníkov konania tunajší súdu rozsudkom č.k. 2C/31/2010-202 zo dňa 09.06.2011
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal aby určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
žalobcu žalovaným zamestnávateľom zo dňa 08.12.2009 je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá.

Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 1Co/95/2011-236 zo dňa 12.10.2011 tento rozsudok potvrdil.

Ústavný súd Slovenskej republiky druhým výrokom Nálezu sp. zn. IV. ÚS 460/2012-32 zo dňa
22.11.2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 95/2011 z 12.10.2011 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Na základe uvedeného nálezu Ústavného súdu SR Krajský súd v Prešove uznesením č.k.

1CoPr/3/2013-339 zo dňa 28.03.2013 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu Prešov okrem iného vyplýva, že pre posúdenie otázky či
došlo k uzavretiu pracovnej zmluvy, nie sú rozhodujúce subjekty na

.účastníkov o vzniku pracovného pomeru, významné je objektívne zistenie či a kedy nastali také
skutočností, s ktorými právna norma spája vznik pracovného pomeru. V dnom prípade zo strany
účastníkov išlo o prejav vôle urobený nielen ústne, ale aj konkludentnými činmi a tento prejav vyjadruje
ich vôľu takým spôsobom, že so zreteľom na všetky okolnosti prípadu niet pochybnosti o tom, že ide
o prejav vôle smerujúci k vzniku pracovného pomeru. Úlohou súdu prvého stupňa bude vyrovnať sa spožiadavkami uvedenými v predmetnej veci zo strany Ústavného súdu SR uvedenými v jeho náleze č.k.
IV. ÚS 460/2012-32 zo dňa 22.11.2012 a s právnym názorom uvedeným v tomto rozhodnutí Ústavného
súdu SR, ako aj s právnym názorom uvedeným v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu a v závislosti od

toho vo veci zákonne rozhodnúť, pričom sa nevylučuje, že vo veci bude potrebné vykonať aj ďalšie
dokazovanie, ak sa ukáže takáto potreba vykonania ďalšieho dokazovania.

V intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd doplnil dokazovanie opätovným výsluchom
účastníkov konania a ich právnych zástupcov ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov
a to históriou transakcií Western Union za obdobie od 21.11.2008 do 23.10.2009, ako aj správou Tatra

banky o transakciách zrealizovaných žalobcom prostredníctvom služby Western Union, výpisom z účtu
poistenca - žalobcu, právnym posudkom s úradným prekladom, ktorý doložil žalovaný základe čoho
ustálil tento skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že
pracovný pomer naďalej trvá, odôvodnil skutočnosťou, že žalobca sa domáha nárokov na náhradu mzdy
z neplatného skončenia pracovného pomeru a má záujem naďalej u žalovaného pracovať.

Ďalej zdôraznil, že platenie poistného nie je prekážkou toho, aby žalobca nebol zamestnaný u
žalovaného.

Poukázal na právny názor vyslovený odvolacím súdom, ktorý je prvostupňový súd viazaný a to, že v
danom prípade niet pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle účastníkov konania smerujúci k vzniku
pracovného pomeru. Ďalej zdôraznil, že v novom konaní nedošlo k zásadnej zmene skutkového stavu

tak, aby súd prvého stupňa sa mohol odkloniť od právneho názoru odvolacieho súdu.

Žalobca na pojednávaní zotrval na svojom tvrdení, že pre žalovaného na základe dohody o vzniku
pracovného pomeru vykonával práce od apríla 2007 do 08.12.2009, práce vykonával na píle v Podolínci,
kde pracoval ako tlmočník, na prácach pri zavádzaní novej výrobnej linky, pracoval ako vedúci píly a
majster. Za obdobie v ktorom pracoval pre žalovaného nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, pre

nikoho nevyvíjal žiadnu sprostredkovateľskú činnosť a za toto obdobie nebol nikde inde zamestnaný.

Žalobca potvrdil, že za obdobie v ktorom bol zamestnaný u žalobcu bol aj poistený v Grécku, keďže
žalovaný ho na Slovensku nepoistil, trval však na tom, že v Grécku neodpracoval ani jeden deň.

Žalobca zdôraznil,žežalovaný snímukončilpracovnýpomerokamžitýmskončením,ktorévšakneučinil
písomne len ústne.

.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach trval na tom, že medzi účastníkmi nedošlo k vzniku
pracovného pomeru, pričom poukázal na dôkazy, ktoré boli vykonané pred zrušujúcim rozhodnutím
odvolacieho súdu.

Právny zástupca žalovaného ďalej zdôraznil, že podľa neoficiálnych listinných dôkazov, ktoré doručili

súdu žalobca bol v období rokov 2008 a 2009 účastníkom poistenia poisťovne IKA, kde sa predpokladá
riadne zamestnanie v Grécku, teda nemohol byť a nechcel byť v riadnom pracovnom pomere na
Slovensku.

Žalovaný na pojednávaniach poprel, aby medzi ním a žalobcom došlo k vzniku pracovnoprávneho
vzťahu potvrdil, že žalobcu z píly vyhodil ústne, pretože dal preseknúť dôležitý kábel, čo on považoval

za sabotáž a preto nemohol pripustiť aby zotrval v jeho spoločnosti.

Ďalej zdôraznil, že žalobca v období v ktorom tvrdí, že bol jeho zamestnancom bol zamestnaný aj niekde
inde a bral plat.Zo správy Tatra banky mal súd preukázané, že žalobca v období od 21.07.2008 do 22.10.2009
zrealizoval 10 prevodov prostredníctvom služby Western Union.

Z listinného dôkazu doloženého žalovaným označeným ako Účet poistenca R. X. G. Z. (čl. 379 až 383

spisu), o ktorom sám žalobca uviedol, že je neoficiálnym listinným dôkazom vyplýva, okrem iného, počet
dní zamestnania, typ príjmu, výška príjmu, výška príspevku , ide o obdobie od 4/2006 do 7/2009.

Tento listinný dôkaz bol súdu doložený vo fotokópií - grécka verzia, preklad do slovenského jazyka je
opatrený originálnou pečiatkou.

Ďalej mal súd preukázané, že listom zo dňa 09.12.2009 (čl. 4 spisu) žalobca oznámil žalovanému, že
trvá na ďalšom zamestnaní a že z dôvodu nedodržania náležitosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru, ktorý mu dňa 08.12.2009 oznámil ústne konateľ spoločnosti považuje za neplatné.

Listom zo dňa 07.12.2009 (prílohová obálka) žalovaný upozornil p. U. V. na porušenie pracovnej
disciplíny, ktorého sa mal dopustiť dňa 07.12.2009 tým, že prerezal elektrický kábel kapovacej píly.

Žalobca sa domáha určenia, že okamžité skončenia pracovného pomeru zo dňa 08.12.2009 je neplatné
a určenia, že pracovný pomer trvá.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce účinného k 08.12.2010, t.j. ku dňu skončenia pracovného pomeru
(ďalej len ZP) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer

.výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 prvá veta ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer
iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr

však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkové vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 ZP výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je
zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnávateľov, inak je neplatná. Zástupca
zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.
Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa§77ZPneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitýmskončením,skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.Podľa § 79 ods.1 prvá veta ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával.

Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoPr/3/2013 jednoznačne vyplýva právny
názor, že zo strany účastníkov išlo o prejav vôle urobený nielen ústne ale aj konkludentnými činmi
a tento prejav vyjadruje ich vôľu takým spôsobom, že so zreteľom na všetky okolností prípadu niet
pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle smerujúci k vzniku pracovného pomeru.

Ináč povedané krajský súd vyslovil právny názor, že medzi účastníkmi bezpochyby vznikol pracovný
pomer. K zásadnej zmene skutkového stavu nedošlo ani po doplnení dokazovania po vrátení vecí
odvolacím súdom. Súdu neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili, resp. vyvrátili právny
názor vyslovený odvolacím súdom.

Dôkaz predložený žalovaným, že žalobca bol v období, v ktorom mal byť jeho zamestnancom poistený

aj v Grécku žiadnym spôsobom nespochybňuje existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi
konania. Zo žiadneho ustanovenia zákonníka práce nevyplýva aby zamestnanec nemohol mať dva či
viac zamestnaní, resp. že by nemohol byť sociálne poistený v inej krajine, resp. poistený dobrovoľne
alebo iným zamestnávateľom.

.

Naviac žalovaný napriek súdom opakovane poskytnutej lehote na predloženie listinných dôkazov
doložil len neoficiálne listinné dôkazy (nie originály opatrené originálnou pečiatkou). Z uvedených
listinných dôkazov nemožno bezpochyby vyvodiť záver, že žalobca bol v období v ktorom mal byť
zamestnancom žalovaného v inom pracovnoprávnom vzťahu, že žalobca bol v období v ktorom mal byť
jeho zamestnancom poistený, resp. pracoval v Grécku.

Keďže v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu bolo ustálené, že medzi žalobcom a žalovaným
vznikol pracovnoprávny vzťah, platia preň ustanovenia o skončení pracovného pomeru, teda aj
ustanovenia vzťahujúce sa k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.

V súdenej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané
žalobcovi zo strany žalovaného ústnou formou.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru
je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto
pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu
predpisuje formálne a obsahové náležitosti Okamžité skončenie pracovného pomeru medzi inými
musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku

prace, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (§ 70
ZP). Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred
prerokovať so zástupcami zamestnancov (§74 ZP). Z ustanovenia § 15 ZP vyplýva, že prejav vôle treba
vykladať tak, aby to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Platnosť
právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je

potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený.

Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení
pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovnoprávneho

pomeru uplatňuje, a aby bol zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možne dodatočne meniť. Ksplneniu hmotnoprávnej podmienky platnosti okamžitého skončenia pracovnoprávneho pomeru je teda
potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný
uvedením skutočnosti, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť

pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre
okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobnosti, pretože
pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len
vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený.
Pritom výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo

skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu vôle nie je možné „nahrádzať“ alebo „dopĺňať“ vôľu, ktorú
účastní v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale neprejavil ju.

.

V prejednávanej veci vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania s prihliadnutím na citované
zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného nebolo vykonané písomnou formou,

nedodržanie písomnej formy zákon sankcionuje neplatnosťou takéhoto právneho úkonu.

Vzhľadom na skutočnosť, že pri okamžitom skončení pracovného pomeru nebola dodržaná písomná
forma, čo spôsobuje neplatnosť takého právneho úkonu, súd sa už ďalej nezaoberal ďalšími
dôvodmi neplatnosti ako je skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru,
prejednaním okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnaneckou radou a pod.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. teda podľa zásady úspechu, tak že
úspešnému účastníkovi - žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania od neúspešného účastníka
- žalovaného.

Rovnako podľa zásady úspechu rozhodol o trovách štátu § 148 ods. 1 O.s.p.

Súd súčasne v zmysle § 151 ods. 7 O.s.p. namiesto určenia výšky trov priznal žalovanému a štátu

náhradu trov vyjadrenú percentom. Po právoplatnosti tohto rozsudku o výške náhrady trov súd rozhodne
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, ktoré sa podáva

do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého

smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d ) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej

moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).