Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/394/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112239539
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112239539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,
konanie vedené na Okresnom súde pod sp.zn. Stará Ľubovňa sp.zn. 6C 318/2012 v y l u č u j
e na samostatné konanie,

konanie vedené na Okresnom súde pod sp.zn. Stará Ľubovňa sp.zn. 6C 329/2012 v y l u č u j e na
samostatné konanie,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 28.9.2012 (zapísanej pod sp.zn. 6C
318/2012) žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur a z titulu
nemajetkovej ujmy sumy 221,28 eur, prípadne aby medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Stará
Ľubovňa, ktorý nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom

stanovenej 30 dňovej lehote.
Rovnakých nárokov sa s menšími odchýlkami domáhal žalobca aj ďalšími žalobami voči rovnakej
žalovanej a to v konaniach, ktoré boli spojené na v spoločné konanie pôvodne vedené pred Okresným
súdomStaráĽubovňa podsp.zn.6C327/2012,6C323/2012,6C325/2012,6C324/2012,6C319/2012,
6C 328/2012, 6C 329/2012,
Žalobca uvádzal, že v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt navrhol
písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla

neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor postupoval podľa procesnej
úpravy obsiahnutej v exekučnom poriadku a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Žalobca pre obavy o právny a
faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bola naposledy udelené
poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa 10.8.2009 a podal postupom podľa ustanovenia § 44 ods.
8 exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora.

V tejto súvislosti bola podľa procesných pravidiel založená zákonná povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do tridsiatich dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.Exekučný súd napriek tomu, že dať ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;
ani vyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenom čase. Žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopismi príslušného

exekučného titulu ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval
vyznačený dátum doručenia súdu. Generálne žalobca inicioval exekučné konanie formou zápisnice
spísanej u zvoleného súdneho exekútora. Exekučný súd neoznámil žalobcovi spisovú značku, pod
ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde.

Opísaný postup exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s
ustanovením § 44 ods. 7 exekučného poriadku od 1.12.2006 podľa ustanovenia podľa § 44 ods. 8
exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu v postupovať dnes sústredenie a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
zmene súdneho exekútora pristúpila až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu si uplatnil náhradu nemajetkovej škody predstavujúcu účelne vynaložené náklady

spojené s jeho nečinnosťou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca v
tomto období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému sumu 70 eura, na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40,- eur; na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur. Celkovo

vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky sumu 175,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v primeranom čase zaručeného článkom 6
ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.3.2013 uviedla, že žiadala žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. V prvom rade mala za to, že návrh je zmätočný, keďže žalobca síce uviedol dôkazy na
preukázanie svojho nároku, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na

náhradu škody. Mala za to, žalobný návrh je podaný predčasne, nakoľko neuplynula šesťmesačná
lehota na predbežné prerokovanie nároku, pričom žalobca na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí neposkytol žiadnu súčinnosť, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Tiež
poukázala na to, že pre vznik zodpovednosti nie sú splnené všeobecné podmienky, a to nezákonné
rozhodnutie, respektíve nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným

rozhodnutím respektíve nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. K samotnému úradnému
postupu poukázala na to, že v určitých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú
lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora, nakoľko s týmto rozhodnutím je spojené
rozhodnutie aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie
u pôvodného exekútora, a to aj v prípade keď pôvodný súdny exekútor neposkytne exekučnému súdu

súčinnosť. V prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekoná o návrhoch žalobcu ako oprávneného na
zmenu súdneho exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy podaním sťažnosti
predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa
ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Pri uplatnených nárokoch, pri ktorých došlo k uplynutiu

tridsaťdňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009 uplatnila
námietku premlčania. Žalovaná ďalej namietala vyčíslenie materiálnej škody, keď
mala za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové.

K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické

a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, pričom vychádzať z paušálnej sumy 663,88
eur je nesprávne.

Žalovaná ďalej poukázala na postupy žalobcu vo vzťahu spotrebiteľom, na ktoré poukázala aj
Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť, v liste adresovanom stálemu predstaviteľovi

Slovenskej republiky pri Európskej únii. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo namieste
podrobné skúmanie akéhokoľvek podania žalobcu a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie,
keďvprípadežalobcunastávazvýšenérizikoohrozeniaaleboporušeniaprávaspotrebiteľa(povinnéhov
exekučnom konaní). Žalovaná má zato, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátuza škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj porušenie práva. Vychádzajúc zo základnej
charakteristikypríčinnejsúvislosti,akopriamehoabezprostrednéhovzťahupríčinyanásledku,nemožno
tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy.

Žalobcovi bol termín pojednávania oznámený cestou právneho zástupcu, právny zástupca žalobcu

mal doručenie riadne vykázané. Listom doručeným súdu dňa 26.3.2014 elektronicky právny zástupca
žalobcu žiadal o odročenie pojednávania a ako dôvod uviedol kolíziu s iným pojednávaním. Kolíziu
pojednávania tohto istého účastníka v tom istom termíne a na rôznych súdoch, o ktorej právny zástupca
vedel v dostatočnom časovom predstihu, ako dôvod na odročenie pojednávania, nemožno považovať
za akceptovateľnú (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 68/1998 zo dňa 13.01.1999). Zo
spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu predvolanie na pojednávanie súdu, ktoré sa konalo dňa

27.3.2014 prevzal dňa 13.2.2014 . Pokiaľ už v tom čase mal vedomosť o konaní iného pojednávania,
bol povinný požiadať o odročenie pojednávania v dostatočnom predstihu, a nie deň pred konaním
pojednávania. Pokiaľ v tom čase ešte nemal vedomosť o konaní iného pojednávania, nebol dôvod
na žiadosť o odročenie v tejto veci, ale mal požiadať o odročenie pojednávania vo veci, v ktorej sa
termíne pojednávania dozvedel neskôr. Súd tiež poukazuje na to, že je všeobecne známe, že žalobca

podal veľký počet žalobných návrhov na začatie konania, v ktorých splnomocnil na zastupovanie toho
istého právneho zástupcu, ktorý udelené plnomocenstvo prijal, a preto je zodpovedný za personálne
zabezpečenie zastupovania žalobcu na jednotlivých pojednávaniach. Na základe uvedeného súd
nepovažoval kolíziu s iným pojednávaním za dôvod na odročenie pojednávania tak, ako ho má na mysli
ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, preto vec prejednal neprítomnosti žalobcu

a jeho právneho zástupcu.

Žalovaná mala doručenie riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavila, listom doručeným súdu dňa
21.3.2014 faxom svoju neúčasť písomne ospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala, preto súd
vec prejednal v jej neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými v spise, a na základe
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a dospel k takémuto právneho záveru :

V právnej veci pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod sp.zn. 6C 327/2012, povinnej:

Q. R., 5Er 223/2005, z pripojeného exekučného spisu mal súd zistené, že návrh o udelenie poverenia
bol doručený dňa 11.10.2005 exekučným titulom bola notárska zápisnica, poverenie bolo vydané dňa
26.10.2005, dňa 22.11.2010 a bolo doručené podanie konateľa spoločnosti oprávneného s návrhom
na zmenu súdneho exekútora a poveriť vykonávaním exekúcie žiadal exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, podaním zo dňa 25.11.2010 bol žiadaný súdny exekútor aby predložil exekučný spis spolu s

špecifikáciou exekučných trov, ktoré boli predložené dňa 7.1.2011, následne po zmene exekútora bolo
rozhodnuté dňa 2. 2.2011 uznesením.
V právnej veci pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod sp.zn.6C 323/2012, povinnej:
J. X., 4Er 12/2007, z pripojeného medzi kľúčnou spisu mal súd zistené, že návrh na udelenie
poverenia bol doručený exekučnému súdu dňa 15.1.2007 na základe exekučného titulu rozsudku

rozhodcovského súdu, dňa 2.2.2007 bolo vydané poverenie, dňa 15.10.2009 bol podaný návrh na
zmenu exekútora zo strany oprávneného, prípisom zo dňa 4.11.2009 doručeným exekútorovi dňa
10.11.2009 bol súdny exekútor žiadaný, aby súd údu predložil exekučný spis spolu s vyjadrením úhrn
trov exekúcie ktoré predložil dňa 19.11 2009, dňa 22.2.2010 bolo vydané uznesenie, ktorým sa vyhovelo
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

V právnej veci pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod sp.zn.6C 325/2012, povinnej:
D. Č., 5Er 124/2004 z exekučného spisu mal súd zistené, že návrh na udelenie poverenia bol súdu
doručený 20.5.2004 na základe exekučného titulu notárskej zápisnice, podaním doručeným súdu dňa
22.11.2010 oprávnený žiadal rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, žiadosťou zo dňa 25.11.2010,
bol žiadaný súdny exekútor a aby predložil exekučný spis a vyčíslil trovy exekúcie, tieto predložil súdu

dňa 16.12.2010, rozhodnutím zo dňa 1.2.2011 exekučný súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora.
V právnej veci pôvodne vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod sp.zn. 6C 324/2012, povinnej:
B. P., 5Er 258/2005, z exekučného spisu mal súd zistené že žiadosť o udelenie poverenia bola súdudoručená dňa 10.11.2005, exekučným titulom bola notárska zápisnica, podaním doručeným súdu dňa
22.11.2010 pod žiadala oprávnený o zmenu súdneho exekútora, prípisom zo dňa 25.11.2010 bol súdny
exekútor žiadaný, aby predložil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie, ktoré predložil dňa

14.12.2010, uznesením zo dňa 1.2.2011 exekučný súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora.
VprávnejvecipôvodnevedenejnaOkresnomsúdevStarejĽubovnipodsp.zn.6C319/2012,povinného:
Š. H., 5Er 208/2006 z exekučného spisu mal súd zistené že návrh na udelenie poverenia bol predložený
29.5.2006, podaním doručeným exekučnému súdu dňa 9.4.2011 žiadal oprávnený o zmenu súdneho

exekútora, prípisom zo dňa 13.4.2011 bol súdny exekútor žiadaný, aby predložil exekučný spis a
vyúčtovanie exekučných práv načo reagoval dňom 17.5.2011. Dňa 27.7.2011 bol návrh na zmenu
súdneho exekútora exekučným súdom zamietnutý a exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú.
VprávnejvecipôvodnevedenejnaOkresnomsúdevStarejĽubovnipodsp.zn.6C328/2012,povinného:
R. J., 5Er 348/2004 z exekučného spisu mal súd zistené, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu
predložená dňa 4.11.2004, podaním doručeným exekučnému súdu dňa 22.11.2010 žiadal oprávnený

o zmenu exekútora, prípisom zo dňa 25.11.2010 bol žiadaný súdny exekútor, aby predložila veku čnej
spis a vyčíslil trovy exekúcie, ktoré boli predložené exekučnému súdu dňa 16.12.2010 a dňa 31.1.2011
exekučný súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktoré mu vyhovel.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), ak príslušný orgán

neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len Exekučný poriadok) (v znení účinnom do 31.08.2005), ak oprávnený požiada súd o zmenu

exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí
súd exekútora,ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté

pred 1. septembrom 2005.

Režim zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, spočíva na
princípeobjektívnejzodpovednosti.Zodpovednosťzaškoduvznikne,aksúsplnenézákonomstanovené
predpoklady (podmienky), a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym

úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus).

Dôkazné bremeno preukázania základných predpokladov zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej
moci má poškodený. To znamená, že poškodený musí preukázať, že mu vznikla škoda, že táto škoda
bola spôsobná protiprávnym konaním orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a napokon, že

medzi vznikom škody a protiprávnym konaním existuje príčinná súvislosť. Škodou je majetková ujma,
ktorá spočíva v zmenšení reálne existujúceho majetku, vrátane nákladov spojených so vznikom a
zisťovaním škody. Súčasťou škody sú aj „márne vynaložené náklady“. Protiprávne konanie orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci môže spočívať v nezákonnom rozhodnutí alebo v nesprávnom
úradnom postupe, ktorý môže tiež spočívať v nesprávnom konaní alebo v konaní bez splnenia

zákonných podmienok, ale aj v nekonaní (nečinnosti), či v porušení povinnosti uskutočniť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote, prípadne nevydanie rozhodnutia vôbec. Pri ktoromkoľvek z
vyššie popísaných postupov ide o porušenie právnej povinnosti, teda povinnosti vyplývajúcej z právneho
predpisu. Z hľadiska príčinnej súvislosti je potrebné preukázať, že vznik určitej škody je bezprostredným
(priamym) následkom reálneho protiprávneho konania (opomenutia) určitého konkrétneho orgánu

verejnej moci. Príčinná súvislosť predpokladá, že ide o také účinky protiprávneho konania (opomenutia),
ktoré výlučne vyvolávajú vznik škody.

Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci umožňuje poškodenému
domáhať sa svojho nároku na súde v prípade, že príslušný orgán neuspokojí jeho nárok alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. a) bod 1.
zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3
ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.Na základe vyššie uvedeného súd v prvom rade skúmal, či nárok na náhradu škody nebol na súde
uplatnený predčasne, to znamená, či sa žalobca obrátil so svojim nárokom na náhradu škody na

príslušný orgán pred podaním žalobného návrhu. Nakoľko v danej veci žalobca uplatnil nárok na
náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, je orgánom príslušným na predbežné
prerokovanie tohto nároku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. A námietka žalovanej strany
ohľadom predčasne uplatneného nároku na súd nie je dôvodná. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Nie je sporné, že žalobca podal u žalovanej strany žiadosť

o predbežné prejednanie nároku, dňa 23.04.2012. Žalovaná strana, ako príslušný orgán, neuspokojil
nároknanáhraduškodyalebojehočasťžalobcudošiestichmesiacov,ododňaprijatiažiadosti(§16ods.
1 Zákona číslo 514/2003 Zbierky zákonov), a preto v čase rozhodovania súdu, boli splnené podmienky
pre rozhodnutie vo veci samej.

Následne súd skúmal či v danej veci sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to

protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu,
že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v 30 dňovej zákonnej lehote a
postupoval so zbytočnými prieťahmi.

Ide teda o nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú neprávnym úradným postupom súdu, ako
orgánuverejnejmoci.Nesprávnyúradnýpostuporgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmocimôžemať
za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade porušenia povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, v prípade nečinnosti

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a v prípade zbytočných prieťahov v konaní.

Rozhodovacia činnosť súdu je proces, v ktorom vecne a miestne príslušný súd rozhoduje o právach a
právom chránených záujmoch účastníkov konania. Úlohou súdu je vydať zákonné a zároveň spravodlivé
rozhodnutie. Pre takéto rozhodnutie súdu je potrebné, aby bolo vydané na základe dostatočne zisteného

skutkového stavu. Aj keď zákonodarcom nie je stanovená lehota na vydanie rozhodnutia súdu, súd je
povinný postupovať bez zbytočných prieťahov.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že nesprávny úradný postup exekučného súdu nezistil.
Postup exekučného súdu vo všetkých spojených veciach bol v súlade so zákonom, keď rozhodol o

návrhu na zmenu exekútora dňa 8.1.2010 bezprostredne po doručení všetkých podkladov potrebných
pre rozhodnutie (exekučného spisu a vyúčtovania), napriek tomu, že zákon mu nestanovoval žiadnu
zákonnú lehotu na rozhodnutie.

Otázku zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie v danej veci sa súd riešil vyššie. V súvislosti s

tvrdením žalobcu, že súd postupoval so zbytočnými prieťahmi, súd konštatuje, že prípadné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty automaticky neznamená postup súdu so zbytočnými prieťahmi.

Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a
aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého

štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy
zbytočné v zmysle ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy (napr. nález Ústavného súdu IÚS63/00).
Ústavný súd poukázal na to, že už v predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť
súduvtrvaníajniekoľkýchmesiacoveštenemusízakladaťporušeniezákladnéhoprávanaprerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Uviedol, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení

účinnom v relevantnom čase už 15- dňová lehota od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí
rozhodnúť o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie.
Vuvedenomustanoveníjevýslovneuvedené,žetátolehotasanevzťahujenaprípady,akideoexekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), a), d) Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský

rozsudok. Dôvodom tejto výnimky je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti
exekúcie preskúmaním písomnosti, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie.
V čase rozhodovania pred Ústavným súdom bolo už o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
rozhodnuté a doba rozhodovania o tejto žiadosti v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnostinebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď Ústavnému súdu je z jeho
rozhodovacej činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti o udelenia poverení na vykonanie
exekúciehromadne,tedavrovnakomčasezaťažovalavšeobecnýsúdväčšímpočtompodaní,vzhľadom

na čo musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré
spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je možné považovať za
ústavne akceptovateľné.
Z uvedeného dôvodu bola sťažnosť sťažovateľky - žalobcu odmietnutá ako neopodstatnená.
V predmetnom konaní a v spojených veciach súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup -

existenciu prieťahov v konaniach ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Zo zhodného dôvodu a s poukazom na vyššie citované rozhodnutie Ústavného súdu SR nebolo možné
konštatovať zbytočné prieťahy v konaniach exekučného súdu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. V uvedených veciach exekučný súd konal sústredene bez prieťahov a tvrdená nečinnosť
exekučného súdu žalobcom v predmetných spojených žalobách nezodpovedala skutočnosti.

Súd dospel k záveru, že vo všetkých prípadoch, ktoré sú predmetom tejto žaloby, dĺžka exekučného
konania od doručenia žiadosti o rozhodnutie o zmene exekútora do vydania rozhodnutia, ktorým bolo
rozhodnuté o zmene exekútora nie je takej povahy, že by predstavovala porušenie práva žalobcu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa názoru súdu v ďalšom žalobca nepreukázal ani predpoklad zodpovednosti za škodu a

to existenciou majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, pričom súd v tomto smere sa stotožnil s
argumentácioužalovanéhoadospelkzáveru,žežalobcavkonanínepreukázalvynaloženieuplatnených
nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky, pretože nepostačuje len jeho tvrdenia o tom, že mu tieto
náklady vznikli.
Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Čo sa týka vylúčených veci vedenej pôvodne na Okresnom súde Stará Ľubovňa, tieto súd vylúčil
na samostatné konanie nakoľko exekučné spisy, exekučným súdom predložené do rozhodnutia súdu
neboli a v tomto štádiu konania je potrebné zabezpečiť potrebné zabezpečiť tieto spisy.
Podľa§112ods.2O.s.p.,aksavnávrhunazačatiekonaniauvádzajúveci,ktorésanaspojenienehodia,
alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné

konanie.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že súd
náhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu, že žalobca bol v spore neúspešný a žalovanej
trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. Proti výroku o vylúčení veci na samostatné konanie nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.