Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513228146
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513228146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa:
Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, zast. advokátom
JUDr. Vladimírom Kánom, AK ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti
odporkyni: I. J., L.. XX.XX.XXXX, naposledy hlásený pobyt bezdomovkyne v C.. Č.. J. - G., t.č. na
neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou K. G., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, o
zaplatenie 50,70 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2.
decembra 2013, č.k. 41C 297/2013-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od
odporkyne zaplatenia 50,70 eur na tom skutkovom základe, že odporkyňa cestovala v Bratislave dňa
20.02.2012 v dopravnom prostriedku navrhovateľa na linke MHD č. 68, pričom sa na výzvu revízora
nepreukázalaplatnýmcestovnýmlístkom,ažalovanúsumunezaplatilaaninavýzvunavrhovateľa.Svoje
rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 9 písm. b) a § 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej
doprave, Prepravným poriadkom mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, § 100 ods. 1 a § 108 Obč.

zák., keď prihliadol na námietku premlčania, vznesenú opatrovníčkou odporkyne, dôvodiac, že v danom
prípade si navrhovateľ uplatnil nárok z prepravy až po uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Vyhodnotil,
že právo z prepravy, uplatňované v tomto konaní, bolo možné uplatniť prvý raz dňa 21.02.2012, a preto
premlčacia doba 1 rok uplynula dňom 21.02.2013. Keďže návrh navrhovateľa na začatie konania bol
doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky až dňa 19.08.2013, bol podaný po uplynutí zákonnej ročnej
premlčacej doby podľa ust. § 108 Obč. zák., a preto nebolo možné, s poukazom na dôvodnú námietku
premlčania opatrovníčky odporkyne, navrhovateľovi právo priznať. O trovách konania rozhodol v zmysle

§ 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy
nevznikli.

Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť, a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Uviedol, že povinnosť odporkyne zaplatiť úhradu navrhovateľovi vznikla v zmysle § 9 písm. b) v spojení s
§ 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, pričom táto úhrada za
nepreukázaniesacestovnýmlístkomnepatrímedziprávazprepravyvzmysle§760Obč.zák..Poukázal

na to, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou, pričom
uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo inýmpredpisom ustanovená premlčacia doba. Mal za to, že nakoľko zákon o cestnej doprave neustanovuje
premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, je namieste použiť § 101
Obč. zák., a teda pohľadávka vo výške 50,70 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného

rozkazu premlčaná. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp. zn.
15Co 67/2011 a sp. zn. 14Co 216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu
navrhovateľa vyhovel.

Odvolací súd , ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa nie je dôvodné.

Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pričom na zdôraznenie správnosti
jeho rozhodnutia považuje za potrebné uviesť niektoré rozhodujúce skutočnosti podrobnejšie.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v ust. § 760 až § 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a
obsahuje iba základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo

rôznorodých spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje
špecifické úpravy, nebolo ani možné všetky otázky, týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom
zákonníku podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy
ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije

dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave

osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na
miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a
riadne. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si
cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o
preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže

uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr.
zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného
lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým,
že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných
poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč. zák.. Zmluva o preprave v mestskej
hromadnej doprave bola v danom prípade uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane
cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej
spočíva v tom, že cestujúci nástupom do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý
rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania

zmluvy upravené v zákone č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave a v Prepravnom poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného Dopravným podnikom Bratislava, a.s.. Cestujúcemu zároveň
vzniká povinnosť, za poskytnutú službu zaplatiť tým, že disponuje platným cestovným lístkom, ktorý
je povinný na vyzvanie predložiť ku kontrole a pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné,
ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku

mestskej hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za
takto stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej
podstate uvedené práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných strán predstavujú obsah
zmluvy o preprave osôb, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho

predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní nároku uplatneného navrhovateľom.Podľa ust. § 108 Obč. zák. práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu
škody pri preprave osôb.

V prejednávanej veci cestovala odporkyňa dňa 20.02.2012 na linke MHD č. 68 bez cestovného lístka

a nakoľko sa na vyzvanie revízora nepreukázala platným cestovným lístkom, bola na zaplatenie
cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa cestovným lístkom navrhovateľom prostredníctvom revízora
vyzvaná priamo na mieste pri kontrole, čo vyplýva z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných
podmienok zo dňa 20.02.2012. Jednoročná premlčacia doba v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka
teda začala plynúť dňa 21.02.2012 a uplynula dňom 21.02.2013. Navrhovateľ podal návrh na

súd prvého stupňa dňa 19.08.2013, teda oneskorene. Keďže opatrovníčka odporkyne sa premlčania
dovolala, nebolo možné navrhovateľovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.).
Navrhovateľ totiž predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (pokutu) v zmysle
čl. 6 ods. 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, platného v čase porušenia
tarifných a prepravných podmienok, splatnú dňom porušenia povinnosti odporkyne mať zakúpený lístok,
t. j. dňom 20.02.2012. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa ustanovenia § 108 Obč. zák.,

z ktorého vyplýva, že jej dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu
podľa prezenčnej pečiatky až dňa 19.08.2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej
premlčacej doby. Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že úhrada za
nepreukázanie sa cestovným lístkom vo výške 50 eur nepatrí medzi práva z prepravy a v jednoročnej
lehote sa nepremlčuje nie je dôvodná, nakoľko ako už odvolací súd uviedol vyššie, účtovanú pokutu

resp. sankciu nie je možné posudzovať samostatne. Čo sa týka poukazovania navrhovateľa na pre neho
priaznivé rozhodnutia, vydané inými senátmi Krajského súdu v Bratislave, odvolací súd konštatuje, že
právnym názorom iných senátov nie je pri rozhodovaní viazaný.

S poukazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a
právnym záverom súdu prvého stupňa o premlčaní nároku navrhovateľa, a preto napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
tak, že odporkyni, úspešnej v odvolacom konaní, náhradu trov nepriznal, nakoľko nepodala návrh na ich
priznanie, a ani jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.