Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/24/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108242974
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108242974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: D. M., T. G. Č.. C..
XXX, G., zastúpeného JUDr. Františkom Beňom, advokátom so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 10,
Žilina, proti odporcovi: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, IČO: 31 364 501, Klemensova 8,
Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 25. mája 2010 č. k. 8C/60/2009-187 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi

domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 55.205,47 Eur s príslušenstvom a náhrady trov
konania.

Navrhovateľnávrhskutkovoodôvodniltým,žedo01.07.2008bolvlastníkomnehnuteľností(pozemkov),
vedených na LV č. XXX, P.. Ú.. G., P. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. 05. 2008 odpredal odporcovi,
ktorý sa stal ich vlastníkom dňa 02. 07. 2008 (R.-XXXX/XXXX). Odporca však od roku 1992 až do
momentu nadobudnutia vlastníckeho práva tieto pozemky užíval bez právneho dôvodu, čím došlo
na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je navrhovateľovi povinný vydať. Výška
bezdôvodného obohatenia predstavuje výšku nájomného, ktoré by bol odporca povinný zaplatiť za

obdobie dvoch rokov pred nadobudnutím vlastníckeho práva k pozemkom (za rok 27.602,74 Eur).
Vzhľadom k skutočnosti, že pozemky boli celú dobu užívané odporcom, navrhovateľ ich nemohol
užívať a akýmkoľvek spôsobom s nimi disponovať. Predmetným pozemkom prechádzala a prechádza
železničná trať Orlov- Plaveč- Podolínec. Nájomné bolo navrhovateľom určené podľa znaleckého
posudku Ing. Mariána Mrázika, č. 16/2008 zo dňa 15. 02. 2008. Na predžalobnú výzvu odporca žiadnym
spôsobom nereagoval.

Odporca žiadal návrh zamietnuť okrem iného aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v
konaní. Vo vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol, že v rozhodnom čase bola na sporných

pozemkoch umiestnená celoštátna železničná dráha, ktorá je vo vlastníctve štátu v zastúpení
Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Štát takto zastúpený, každoročne uzatvára s odporcom
zmluvu o prevádzkovaní železničných dráh na území celej Slovenskej republiky, ktorá sa vzťahuje na
celoštátne i regionálne železničné dráhy. Odporca nie je vlastníkom celoštátnych železničných dráh,
ktoré sa nachádzajú na predmetných pozemkoch, iba ich na základe zmluvy prevádzkuje.Aplikujúc ust. § 2, 3, 4, 16, 17, 18, 22 zák. č. 164/1996 Z.z. o dráhach v znení neskorších predpisov, §
451, 454, 456 a 458 O.z. na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav, dospel súd prvého stupňa
k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní.

Zo zmluvy o prevádzkovaní dráh na rok 2008 vyplýva, že vlastníkom dráhy, ktorá prechádza cez
predmetné pozemky je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií
SR a odporca je len prevádzkovateľom predmetnej dráhy. Z uvedenej zmluvy (ktorá sa uzatvára
medzi týmito subjektmi každoročne) ďalej vyplýva, že táto zmluva sa uzatvára s cieľom splniť
povinnosti vlastníka celoštátnych a regionálnych dráh (štátu) podľa § 16 a 17 zákona o dráhach, a
to udržiavať prevádzkyschopnosť celoštátnych a regionálnych dráh, zabezpečiť ich prevádzkovanie

prostredníctvom prevádzkovateľa dráhy a umožniť styk s inými dráhami. Preto na tento účel odporca,
ako prevádzkovateľ dráhy, zabezpečuje na celoštátnych a regionálnych dráhach výkony súvisiace
s: udržiavaním prevádzkyschopnosti dráh, zabezpečením styku s inými dráhami, zabezpečovaním
prevádzkovania dráh a bezpečnosti dopravy na dráhe, obsluhou dráh, prideľovaním voľných kapacít
železničnej dopravnej cesty, zabezpečením dodržiavania technických špecifikácií interoperability dráh,

ktoré sú súčasťou európskeho železničného systému, starostlivosťou o rozvoj a modernizáciu dráh
v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie dopravných potrieb, organizovaním a riadením dopravy na
dráhach. Ďalej zabezpečuje všetky činnosti súvisiace so správou a prevádzkou majetku tvoriaceho
dráhu alebo jej súčasť a činnosti súvisiace s prevádzkovaním dráh, vyplývajúce zo všeobecne
záväzných právnych predpisov, najmä: opravuje a udržiava železničný zvršok a spodok, železničné

mosty a tunely vrátane objektov a pozemných stavieb tvoriacich súčasť železničnej dráhy podľa
predmetu zmluvy, vykonáva preventívne opatrenia, dohliadaciu činnosť a ostatné výkony potrebné
na zabezpečenie stavieb, obsluhuje, organizuje, kontroluje, opravuje a udržiava zabezpečovacie a
oznamovacie zariadenia, obsluhuje, organizuje, kontroluje, opravuje a udržiava elektrotechnické a
energetické zariadenia tvoriace súčasť železničnej dráhy, organizuje dopravu na železničných dráhach,

zabezpečujekapacityželezničnejdopravnejcestyvprípadeobranyštátuakrízovéhoriadenia,poskytuje
súčinnosť železničnej polícii, zabezpečuje kapacity dopravnej cesty pre umožnenie dodávok životne
dôležitých výrobkov.

Pokiaľ ide o hospodárenie odporcu, v zmluve je zakotvené, že jej predmetom je okrem iného zabezpečiť
vyrovnané hospodárenie prevádzkovateľa dráhy (odporcu). Podľa článku IV zmluvy vlastník dráhy

sa zaväzuje uhradiť prevádzkovateľovi dráhy (odporca) formou neinvestičnej dotácie sumu, ktorá
kryje rozdiel medzi plánovanými nákladmi a plánovanými výnosmi, maximálne do výšky schváleného
rozpočtu na tento účel. Vlastník dráhy poskytuje prevádzkovateľovi dráhy na zabezpečenie vyrovnaného
hospodáreniadotáciu,ktorájerozdielommedzinákladmihlavnejčinnostiŽDCvynaloženýminasplnenie
záväzku zo zmluvy a tržbami z použitia ŽDC a ostatnými výnosmi hlavnej činnosti ŽDC.

Z vyššie uvedených skutočností vyhodnotil, že prijímateľom plnenia, ktoré v danej veci bez právneho
dôvodu poskytoval navrhovateľ, nebol odporca, hoci je správcom (prevádzkovateľom) dráhy, ale skôr
vlastník dráhy, ktorým je Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií.
Tento si podľa názoru súdu bez právneho dôvodu privlastňoval úžitkovú hodnotu pozemku (hoci za
účelom uspokojovania verejných potrieb) bez toho, aby navrhovateľovi poskytol akúkoľvek protihodnotu.

Odporca je len subjektom, ktorého vlastník dráhy zmluvne poveril jej spravovaním, údržbou, opravami,
dohľadom, starostlivosťou o rozvoj a modernizáciu a pod. To znamená, že odporca je v hmotnoprávnom
(záväzkovom - zmluvnom) vzťahu len s vlastníkom dráhy, pričom zo svojej činnosti nedosahuje zisk
(t.j. nevykonáva činnosť za účelom dosahovania zisku - podnikateľskú činnosť), nakoľko má vopred
schválený rozpočet (ktorý musí byť vyrovnaný), ktorého prípadné schodky sú kryté dotáciami zo strany

vlastníka dráhy. Pre lepšie pochopenie v konaní zistený skutkový stav pripodobnil situácii, kedy by určitá
osoba bez nájomnej príp. inej zmluvy, ktorá by ju oprávňovala užívať napr. byt, tento užívala a na jeho
údržbu, upratovanie, ochranu a pod. si zmluvne zabezpečila tretiu osobu. V takomto prípade by vlastník
bytu mohol žalovať na vydanie bezdôvodného obohatenia iba tzv. "nájomcu" a nie tretiu osobu, ktorá sa
o údržbu, upratovanie, stráženie bytu starala.Aj v posudzovanom prípade mal za to, úžitkovú hodnotu pozemku si privlastňuje vlastník dráhy tým, že
cez predmetný pozemok prechádzajú koľajnice v jeho vlastníctve, čím znemožňuje vlastníkovi pozemku
v jeho riadnom užívaní. Rovnako v situácii, kedy by na koľajniciach vlaky nejazdili (či už z technických

dôvodov, pre živelnú udalosť alebo z iného dôvodu), by bol subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil,
vlastník dráhy, pretože ten si na úkor vlastníka pozemku privlastnil úžitkovú hodnotu pozemku a zároveň
obmedzil vlastníka pozemku v jeho užívaní, a to bez ohľadu na to, či tam chodia vlaky alebo nie.

Odporca je podľa súdu len subjektom, ktorý dráhy spravuje a prevádzkuje, aj to len na základe zmluvy
s vlastníkom dráhy a bez možnosti dosahovania podnikateľského zisku, resp. s nutnosťou vyrovnaného

hospodárenia. Odporca tak nie je subjektom hmotnoprávneho vzťahu s navrhovateľom, a v spore nie
je pasívne vecne legitimovaným.

Vlastník dráhy si môže na zabezpečenie prevádzkovania dráhy zmluvne zabezpečiť akúkoľvek inú
osobu, ktorá má na to príslušnú licenciu (nemusí to byť len odporca), pričom ak súd prijal záver o
tom, že sa bezdôvodne obohacuje výlučne prevádzkovateľ dráhy, tak by vlastník dráhy túto svoju
zodpovednosť zmluvne prenášal vždy len na prevádzkovateľa dráhy, a on samotný by neniesol žiadnu

zodpovednosť.Inakpovedané,vlastníkdráhy,hocikoľajnicevjehovlastníctvebezprotihodnotyzaberajú
pozemok vlastníka pozemku, by nebol nikdy za bezdôvodné obohatenie zodpovedný, nakoľko by
túto zodpovednosť vždy preniesol na toho ktorého prevádzkovateľa dráhy. Odporca len spravuje
majetok vlastníka dráhy, pričom tento majetok (koľajnice) je tým, čo vylučuje vlastníka pozemku
v prisvojovaní si jeho úžitkových vlastností, aj keď vlastník dráh svoju činnosť realizuje za účelom

zabezpečovania verejných potrieb. Túto skutočnosť však možno zohľadňovať pri určovaní výšky
bezdôvodného obohatenia. Odporca bol vlastníkom dráhy poverený aj prípadným majetkovoprávnym
usporiadaním pozemkov, cez ktoré prechádzajú železničné trate, to však bez ďalšieho ešte neznamená,
že je aj subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohacuje.

Prijímateľom plnenia poskytovaného navrhovateľom - ako subjekt realizujúci užívateľské oprávnenia

bez právneho dôvodu - sa javí vlastník dráh, ktorým je Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom
dopravy pôšt a telekomunikácií SR (vlastník dráh), ktorý sa vykonávaním jemu nepatriacich oprávnení
bezdôvodne obohatil; jeho majetok sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by musel vynaložiť na výkon týchto
oprávnení v prípade, že by mu vyplývali z právne relevantného titulu (v danom prípade z právneho
úkonu uzavretého s navrhovateľom). Z hľadiska hmotno-právneho odporca nie je v právnom vzťahu

bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti (o uloženie ktorej navrhovateľ žiadal), preto nie je v
prejednávanej veci pasívne legitimovaný.

Vzhľadom na konštatovaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie súd prvého stupňa bez skúmania
ďalších podmienok pre vydanie bezdôvodného obohatenia (otázky, kto je zodpovedným subjektom, či sa
jedná o užívanie bez právneho dôvodu, aká je výška bezdôvodného obohatenia, kto je s navrhovateľom

v hmotnoprávnom vzťahu, z ktorého sa bezdôvodné obohatenie vyvodzuje), návrh ako nedôvodný
zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému odporcovi
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia. V odvolaní namietal, že Zmluva o
prevádzkovaní dráh je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jej neurčitosti, nakoľko z jej
obsahu nevyplýva, ktoré konkrétne dráhy dáva vlastník dráhy do prevádzky žalovanému a už vôbec nie,
ktoré pozemky. Súdu prvého stupňa tiež vytkol, že sa uspokojil s predloženou zmluvou o prevádzkovaní

dráhnarok2008,ajnapriektomu,žepredmetomkonaniajenároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
za roky 2006 a 2007. Predmetom zmluvy o prevádzkovaní dráh podľa neho nie sú pozemky, na ktorých
sú dráhy, čo je aj logické, nakoľko tieto sú po ich odkúpení stále vo vlastníctve odporcu, ktorý ich
pred odkúpením užíval ako investor stavby „ŽSR Žilina- Teplička nad Váhom, zriaďovacia stanica,2. stavba, 2. etapa“, čo vyplýva aj z korešpondencie medzi navrhovateľom a Ministerstvom dopravy,
pôšt a telekomunikácií, keď napr. v liste zo dňa 20. 12. 2005 menované ministerstvo uvádza, že
odporca v rámci majetkovoprávneho vyporiadania pozemkov uvedenej stavebnej akcie, hospodári

samostatne a ministerstvo nemá žiaden dosah na rozhodnutia ŽSR. Skutočnosť, že predmetná stavba
bola ukončená až v júli 2009 a že investorom je odporca, navrhovateľ doložil článkom zo Žilinského
večerníka z 01. 06. 2010 a uvedené vyplýva aj zo znaleckých posudkov vypracovaných z podnetu
navrhovateľa aj odporcu. Ak v rozhodnom období bol investorom stavby postavenej na pozemkoch
navrhovateľa odporca, ktorý pre tieto účely pozemky aj využíval, svedčí mu pasívna legitimácia v spore.

Uvedené potvrdzuje aj nepopierateľný fakt, že odporca v rámci investičnej akcie sporné pozemky aj
majetkovoprávne vysporadúval tak, že ich odkúpil do svojho vlastníctva, nie do vlastníctva Slovenskej
republiky, čoho dôkazom je aj kúpna zmluva zo dňa 20. 05. 2008 uzatvorená medzi sporovými stranami.

Odporca sa k odvolaniu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 30. 09. 2010, ktorým žiadal napadnutý
prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietke navrhovateľa o absolútnej neplatnosti
zmluvy o prevádzkovaní dráh uviedol, že zoznam vlakových úsekov podľa kategórií a úsekov dopravnej

cesty tvorí prílohu č. 2a predmetnej zmluvy. Rovnako za nedôvodnú označil argumentáciu navrhovateľa,
ktorý konajúcemu súdu vytkol, že vychádzal zo zmluvy o prevádzkovaní dráh na rok 2008, aj napriek
tomu, že žalovaný nárok bol uplatnený za roky 2006, 2007. Na pojednávaní odporca uviedol, že v
rozhodnom období boli na každý rok uzatvárané zmluvy o prevádzkovaní dráh. K odvolaniu preto
priložil aj zmluvy o prevádzkovaní dráh vzťahujúce sa na predmetné obdobie. V súvislosti s tvrdením

navrhovateľa, že dotknuté pozemky odporca odkúpil do svojho vlastníctva, poukázal na ust. § 10 ods.
1 zák. č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a § 16 zák.
č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že odporca
nevlastní žiaden majetok, ale majetok štátu len zákonom stanoveným spôsobom spravuje. Uvedenému
zodpovedá aj evidencia v katastri nehnuteľností, kde sú ŽSR uvádzané ako správca majetku štátu a ako

vlastník je uvádzaná Slovenská republika. Odporca nie je ani vlastníkom objektu, ktorý sa nachádza na
sporných pozemkoch, nakoľko je len správcom majetku vo vlastníctve štátu.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní, ktorý je len prevádzkovateľom dráh nachádzajúcich sa
na pozemku navrhovateľa a preto subjekt, ktorý sa užívaním tohto pozemku bezdôvodne obohacuje je
vlastník dráh, t. j. Slovenská republika. Vychádzal pritom zo zmluvy o prevádzkovaní dráh uzatvorenej
medzi Slovenskou republikou ako vlastníkom dráh a odporcom ako prevádzkovateľom dráh, ako aj

relevantných ustanovení zákona o dráhach a ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich inštitút
bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. O.z.).

Súd prvého stupňa správne subsumoval pod bezdôvodné obohatenie užívanie pozemku bez nájomnej
zmluvy alebo iného právneho titulu, ktoré zodpovedá skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia
získaného plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 O.z.). Nakoľko zo zmluvy o prevádzkovaní

dráh zistil, že ich vlastníkom je Slovenská republika a odporca je len prevádzkovateľom dráh, ktorý
zabezpečuje správu, údržbu, opravy, dohľad, starostlivosť o rozvoj a modernizáciu dráh atď., za
privlastňovateľa úžitkovej hodnoty pozemku (hoci za účelom uspokojovania verejných potrieb) určil
vlastníka dráh, t. j. Slovenskú republiku. Skutočnosť, že užívaním pozemku vo vlastníctve navrhovateľa
sa bezdôvodne obohacuje štát, vyvodil aj z úpravy hospodárenia odporcu v zmluve o prevádzkovaní

dráh, predmetom ktorej bolo zabezpečiť aj vyrovnané hospodárenie prevádzkovateľa dráhy- odporcu.
Vlastník dráhy sa preto v zmluve zaviazal uhradiť prevádzkovateľovi dráhy formou neinvestičnej dotácie
sumu, ktorá kryje rozdiel medzi plánovanými nákladmi a plánovanými výnosmi, maximálne do výšky
schváleného rozpočtu na tento účel. Odporcovi je zo strany štátu za účelom vyrovnaného hospodárenia
poskytovaná dotácia, ktorá predstavuje rozdiel medzi nákladmi hlavnej činnosti vynaloženými na

splnenie záväzku zo zmluvy a tržbami z použitia ŽDC a ostatnými výnosmi hlavnej činnosti ŽDC.
Odporca má vopred schválený rozpočet (ktorý musí byť vyrovnaný), nevykonáva činnosť upravenú
v zmluve za účelom dosahovania zisku a prípadné schodky sú kryté dotáciami zo strany vlastníka
dráhy. Správne tiež konštatoval, že ak by si osvojil záver o danosti pasívnej legitimácii odporcu,znamenalo by to, že vlastník dráhy, hoci koľajnice v jeho vlastníctve bez protihodnoty zaberali pozemok
v rozhodnom čase vo vlastníctve navrhovateľa, ktorý bol v dôsledku toho obmedzený na svojom
vlastníckompráve,bynikdynezodpovedalzabezdôvodnéobohatenie.Presvedčivosťsvojhozáverusúd

prvého stupňa zvýšil aj veľmi vhodným príkladom užívania bytu osobou bez nájomnej, príp. inej zmluvy,
ktorá si na jeho údržbu, ochranu atď. zmluvne zabezpečila tretiu osobu.V súvislosti s argumentáciou
odporcu dodal, že len samotná skutočnosť, že odporca bol vlastníkom dráhy poverený aj prípadným
majetkovoprávnym usporiadaním pozemkov, cez ktoré prechádzajú železničné trate, nemôže zakladať
jeho vecnú legitimáciu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. Záverom zhrnul, že bezdôvodné

obohatenie na strane štátu ako vlastníka dráh spočíva v tom, že jeho majetok sa nezmenšil o prostriedky,
ktoré by musel vynaložiť na výkon týchto oprávnení v prípade, že by mu vyplývali z právne relevantného
titulu (právneho úkonu uzatvoreného s navrhovateľom).

Odvolací súd sa plne stotožňuje s uvedenými závermi súdu prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie
založil na presvedčivom a precíznom odôvodnení, a preto odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutiaobmedzilvsúlades§219ods.2O.z.lennakonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutého

rozhodnutia.

Pre doplnenie a vzhľadom k námietkam navrhovateľa uvádzaným v odvolaní odvolací súd uvádza,
že ani prípadná neplatnosť zmluvy o prevádzkovaní dráh by nemala vplyv na to, že vlastníkom dráh
nachádzajúcich sa na pozemku navrhovateľa a obmedzujúcich ho vo výkone jeho vlastníckeho práva,
bola a je Slovenská republika. V zmysle zákona o dráhach je povinnosťou vlastníka dráh zabezpečiť

prevádzkovanie a prevádzkyschopnosť dráhy. V prípade, ak nie je sám vlastník prevádzkovateľom
dráhy, je povinný prevádzkovanie dráhy zabezpečiť prostredníctvom inej oprávnenej osoby. V danom
prípade, Slovenská republika ako vlastník dráhy prechádzajúcej pozemkom, ktorý bol v rozhodnom
období vo vlastníctve navrhovateľa, poverila prevádzkovaním dráhy odporcu, ktorý zabezpečovaním
prevádzky na dráhe vo vlastníctve navrhovateľa nemôže niesť zodpovednosť za bezdôvodné

obohatenie, ktoré v danom prípade vzniklo tým, že dráhy vo vlastníctve štátu boli postavené za
účelom zabezpečenia dopravnej siete na pozemku navrhovateľa bez adekvátnej náhrady za užívanie
predmetného pozemku a bez úpravy vzťahov medzi subjektom, ktorý si prisvojil úžitkovú hodnotu
pozemku (vlastník dráhy) a vlastníkom pozemku v danom čase (navrhovateľ). Na podporu uvedených
záverov súd prvého stupňa správne poukázal aj na podstatu vyrovnaného hospodárenia odporcu,

ktorého rozdiel medzi nákladmi na prevádzkovanie dráhy a tržbami z použitia je krytý dotáciou štátu
ako vlastníka dráh, nakoľko zo zmluvnej úpravy prevádzkovania dotknutého úseku dráh vyplýva, že
v prípade tržieb prevyšujúcich dotáciu je prevádzkovateľ dráhy podľa zmluvy o prevádzkovaní dráh
povinný vrátiť príslušný rozdiel vlastníkovi dráhy. Argumentáciu navrhovateľa vyvracia aj skutočnosť,
že podľa evidencie nehnuteľností je vlastníkom pozemkov, vo vzťahu ku ktorých si navrhovateľ uplatnil

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu ich užívania bez právneho dôvodu, Slovenská
republika (viď výpis z LV č. XXXX pre P.- Ú.. G., Z. Ž., Z. G.), nie odporca.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ju neuplatnil.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.