Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 24, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 47Cpr/25/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513225824
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Srogončík

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1513225824.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaV,sudcomJUDr.DušanomSrogončíkomvobčianskoprávnejvecinavrhovateľky:

O.. J. T., bytom: J., O. č. 2, zast. P. D. & TL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: J., X. XX, proti
odporcovi: R., s.r.o., so sídlom: J., O. cesta č. 1, W.: XXXXXXXX, zast. W. & O., s.r.o, advokátska
kancelária so sídlom: J., E. č. 2, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 862,73 Eur
na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Viktora Ewerlinga, PhD. vedený v Tatra banke, a. s., č.
účtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v podanom návrhu zo dňa 30.07.2013 žiadala, aby súd určil, že výpoveď, ktorá jej

bola daná rozhodnutím odporcu zo dňa 27.02.2013 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je
neplatná. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru vyvodzovala z toho, že nebolo zrušené pracovné
miesto ekoinžinieringu, ale iba pracovné miesto riaditeľa úseku životného prostredia a v dôsledku toho
neexistuje priama príčinná súvislosť medzi rozhodnutím odporcu a nadbytočnosťou navrhovateľky. Ďalej
uvádzala, že jej nebolo ponúknuté voľné pracovné miesto tak, ako to má na mysli § 63 ods. 2 Zákonníka
práce.

Odporca navrhoval návrh zamietnuť, pričom poukazoval na to, že postupoval v súlade so Zákonníkom
práce a dôvody, ktoré uvádza navrhovateľka, nezodpovedajú reálnej skutočnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pracovnou zmluvou
zo dňa 16.12.2003, dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 25.05.2004, rozhodnutím
odporcu č. P 2/13 zo dňa 27.02.2013, výpoveďou danou navrhovateľke rozhodnutím zo dňa 27.02.2013,
oznámením navrhovateľky podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, organizačným poriadkom platným od
03.09.2012, pracovnou náplňou pracovného zaradenia riaditeľ úseku ekológie a vývoja + ekologický
inžiniering, pracovnou náplňou pracovného zaradenia ekologický inžiniering, organizačnou štruktúrou
ku dňu 01.09.2012, výsluchom svedkov D. Lenického, W.. C. K., C. V., G. J. a zistil.

Navrhovateľka bola zamestnaná u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.12.2003 v pracovnej
pozícii ekoinžiniering. Táto funkcia bola začlenená k organizačnej zložke obchodný úsek. Dohodou o
zmene pracovnej zmluvy zo dňa 25.05.2004 sa menila pracovná zmluva zo dňa 16.12.2003 v druhu
práce, keď pôvodne dohodnutý druh práce ekoinžiniering sa mení na ekoinžiniering a riaditeľ oddelenia
ekológie a vývoja. Podľa pracovnej náplne pracovného zaradenia riaditeľa úseku ekológie a vývoja +
ekologický inžiniering sa uvádza, že nadriadeným je generálny riaditeľ a v bode 15 tejto náplne sa
uvádza, že v rámci poskytovania služieb ekoinžinieringu si ošetruje vytipovanú top klientelu. Podľapracovnej náplne pracovného zaradenia ekologický inžiniering táto funkcia má svojho nadriadeného
obchodného riaditeľa a okrem iného pre zazmluvnenú klientelu vykonáva všetky práce spojené s
komplexným legislatívnym ošetrením (ekoinžiniering).

Rozhodnutím štatutárov odporcu č. P 2/13 zo dňa 27.02.2013 bolo rozhodnuté o organizačnej zmene
spoločnosti s účinnosťou od 28.02.2013 o znížení počtu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť
práce v spoločnosti, pričom konkrétne zrušuje pracovné miesto - pracovná pozícia riaditeľ úseku
životného prostredia v počte 1. Rozhodnutím odporcu zo dňa 27.02.2013 bola navrhovateľke daná
výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, kde sa uvádza, že na základe písomného

rozhodnutia štatutárov spoločnosti č. P 2/13 zo dňa 27.02.2013 o organizačnej zmene, ktorou sa
zrušila pracovná pozícia a znížil sa počet zamestnancov spoločnosti, je pracovná pozícia navrhovateľky
zrušená ku dňu 28.02.2013. Na základe tejto skutočnosti sa navrhovateľka stala pre spoločnosť
nadbytočnou a spoločnosť nemá možnosť ďalej navrhovateľku zamestnávať, keď nemá inú vhodnú
prácu zodpovedajúcu kvalifikácii a vzdelaniu. Navrhovateľka listom oznámila odporcovi, že nesúhlasí s
výpoveďou a žiada odporcu o odvolanie výpovede.

Z organizačného poriadku s dátumom platnosti 03.09.2012 sa za riadiace zložky spoločnosti zaraďuje
riaditeľ úseku životného prostredia, teda funkcia, ktorú zastávala navrhovateľka. Okrem iného členom
vedenia spoločnosti je aj obchodný riaditeľ. Z organizačnej štruktúry od 01.09.2012 vyplýva, že pod
obchodného riaditeľa patrí okrem iného aj vedúci oddelenia ekoinžinieringu a KOH, pričom pracovná
pozícia ekoinžiniering zo štruktúry vypadla. Pracovné zaradenie riaditeľ úseku životného prostredia je

priamo podriadené konateľovi.

Navrhovateľka tvrdila, že ona vykonávala dva druhy práce, a to ekoinžiniering a riaditeľ oddelenia
ekológie a vývoja - riaditeľ úseku životného prostredia. Podľa jej tvrdenia išlo o kumulatívne dohodnutý
druh práce a pokiaľ bola zrušená pracovná pozícia riaditeľ úseku životné prostredia, nebola zrušená
pracovná funkcia ekoinžinieringu, ktorú rovnako mala vykonávať. Ďalej poukazovala na to, že jej

nebola ponúknutá vhodná práca pre ňu, pričom poukazovala aj na miesta, kde voľná práca mala byť.
Ďalej tvrdila, že odporca nepoužíval jednotné označenie pracovnej pozície, ktorú mala navrhovateľka
zastávať, a aj preto je jeho úkon je neurčitý. Odporca naopak poukazoval na to, že on rozhodol priamo
o znížení počtu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce spoločnosti v počte jedného
zamestnanca. Súčasne presne konkretizoval, ktoré pracovné miesto sa zrušuje - pracovná pozícia

riaditeľ úseku životného prostredia. Poukazoval na to, že odporca nerozhodol len o inej organizačnej
zmene, presne konkretizoval nadbytočnosť s označením funkcie, to znamená priamo konkretizoval
osobu, ktorá je nadbytočná. Odporca tvrdil, že uvedenie druhu práce v pracovnej zmluve ekoinžiniering
a riaditeľ oddelenia ekológie a vývoja nezakladá existenciu dvoch pracovných pozícií, poukazoval pritom
na to, že dohodnutý druh práce môže byť súčasne širší, ako označenie či popis pracovnej pozície,

na ktorú je zamestnanec zaradený. Uvedenie ekoinžinieringu v dojednanom druhu práce neznamená,
že zamestnankyňa pôsobila v dvoch pracovných pozíciách, znamená to len to, že zamestnávateľ
bol oprávnený zadávať úlohy aj v tejto oblasti. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka pri zmene
pracovnej zmluvy nezostala pracovať na pôvodnej pozícii ekoinžiniering so zachovaním pôvodnej
výkonnej agendy a s pribratím ďalšej pozície riaditeľky iného úseku. Navrhovateľka sa primárne stala

riaditeľkou iného úseku s tým, že v rámci výkonu tejto funkcie mala v zmysle pracovnej zmluvy
a podpísanej pracovnej náplne zabezpečovať už len zlomok pôvodnej agendy ekoinžinieringu, to
znamená mala sa starať len o časť najvýznamnejšej klientely. Odporca ďalej poukazoval na to, že
agenda ekoinžinieringu sa po preradení navrhovateľky na pozíciu riaditeľky úseku životného prostredia
zabezpečovala v rámci obchodného úseku v podriadenosti obchodnej riaditeľke, teda riaditeľke, ktorá

bola na rovnakej úrovni riadenia, ako navrhovateľka. Odporca ďalej poukazoval na to, že pracovná
pozícia ekoinžinieringu od 01.09.2012 neexistuje, a teda po jej zrušení „druhej“ pozície riaditeľky úseku
životného prostredia neexistuje žiadna obsadená ani voľná pracovná pozícia zodpovedajúca pozícii
vymedzenej v pracovnej zmluve. Odporca ďalej poukazoval aj na príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím
o organizačnej zmene a výpoveďou danou navrhovateľke, pričom poukazoval na to, že pokiaľ bola

zrušená pracovná pozícia, ktorú zastávala navrhovateľka, výpoveď sa mohla dať iba zamestnancovi
pracujúcom na tomto pracovnom mieste, teda nemohla sa dať inému zamestnancovi, ktorého pracovné
miestozrušenénebolo,toznamená,žepríčinnásúvislosťtuboladaná.Pokiaľideoponukovúpovinnosť,
odporca poukazoval na to, že nemal voľné pracovné miesta, ktoré by boli navrhovateľke ponúknuté.

Navrhovateľka v tejto súvislosti poukazovala na to, že podľa jej vedomosti takéto voľné miesto bolo

na prevádzke v Prešove a v Strážskom. V tejto súvislosti odporca preukázal pracovnými zmluvami,že tieto miesta voľné neboli, a následne v priebehu pojednávania navrhovateľka túto skutočnosť ďalej
nenamietala.

Súd ďalej zameral dokazovanie na to, aké práce v súvislosti s ekoinžinieringom navrhovateľka

vykonávala po zmene druhu práce. D. D. B., ktorý zastáva funkciu vodiča uviedol, že ako vodič od leta
2012 do decembra 2012 chodil s navrhovateľkou do Slovnaftu, a. s. na pracovné stretnutia, ako aj iné
úrady a vie, že funkciu v súvislosti s ekoinžinieringom zastávala ona, o čom sa dozvedel pri rozhovoroch
v aute.

Konateľ odporcu Alexander J. uviedol, že on sa nevie vyjadriť k uzatváraniu pracovných zmlúv, keď

funkciu zastáva od roku 2006, avšak uviedol, že ekoinžiniering patril pod obchodný úsek. Pokiaľ ide o
funkcie riaditeľa ekológie a vývoja, túto funkciu zastávala navrhovateľka, pričom išlo o samostatný úsek v
rámci štruktúry organizácie a jej priamy nadriadený bol konateľ spoločnosti. Činnosť ekoinžinieringu bola
len doplnková činnosť, túto činnosť v súčasnosti zabezpečuje v prípade potreby oddelenie komplexného
odpadového hospodárstva, v čom je zahrnutý aj ekoinžiniering a ide o výnimočnú činnosť, nie činnosť
sústavnú. Svedok potvrdil, že pracovná pozícia ekoinžnieringu zanikla v roku 2012 a po zrušení

pracovnej pozície riaditeľ úseku životného prostredia celá táto činnosť prešla pod obchodný úsek. Po
zrušení pracovnej pozície ekoinžinieringu sa navrhovateľka nedomáhala o výkon tejto funkcie.

Svedok W., ktorý zastáva funkciu riaditeľa J. v D., a . s. uviedol, že odporca zabezpečuje pre D., a. s.
komplexné odpadové hospodárstvo. Nevedel sa vyjadriť, či zabezpečuje aj ekoinžniering.

Svedkyňa C., ktorá do mája 2004 pracuje u odporcu v pracovnej pozícii obchodného riaditeľa uviedla, že

do júna 2004 bola navrhovateľka jej podriadená, keď ekoinžiniering patril pod obchodný úsek. Od júna
2004 navrhovateľka zastáva inú funkciu riaditeľa, to znamená sú na rovnakej úrovni. Podľa vedomostí
svedkyne od tejto doby navrhovateľka funkciu ekoinžiniering nevykonávala až na ojedinelé prípady, keď
pracovník, ktorý to mal na starosti, v práci nebol. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľka sa zúčastňovala
na jeseň roku 2012 stretnutí v D., a. s. ako zástupca firmy R., s.r.o., ktorý zabezpečoval legislatívne

prevádzku vo firme D., a. s., čiže zastupovala firmu R., s.r.o. a nie klienta, pretože pri ekoinžinieringu
sa zastupuje klient, nie firma.

D. G. J., ktorý zastával funkciu konateľa odporcu od roku 1998 do roku 2007 uviedol, že ekoinžniering
odporca hlavne poskytoval v oblasti legislatívneho poradenstva, a táto činnosť bola podriadená pod
obchodný úsek. D. potvrdil, že po zriadení funkcie riaditeľa úseku ekológie a vývoja, túto funkciu

vykonávala navrhovateľka a v rámci tejto funkcie mala vykonávať ekoinžiniering pre top klientelu, čo aj
vykonávala. V podstate išlo asi o 20 vybratých firiem, ktorí si objednávali túto činnosť u odporcu. Svedok
uvádzal, že išlo o firmy P. G., P. a F. P. D.. Zo zmluvy zo dňa 23.11.2011 o zabezpečovaní komplexného
odpadového hospodárstva uzatvorenej medzi zmluvnými stranami D., a. s. a odporcom vyplýva, že
predmetom tejto zmluvy je komplexné zabezpečenie nakladania s odpadmi uvedenými v prílohy č. 1

tejto zmluvy. V zmluve sa ďalej uvádzajú mená osôb, ktoré konajú, a to je W.. C. V. a Ing. J..

G. § 63 ods. X písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov

ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so
zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol. Súd zastáva
názor, že postup zamestnávateľa pri dávaní výpovede bol v súlade so Zákonníkom práce. Súd v

prvom rade poukazuje na to, že pre daním výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce tu
bolo rozhodnutie odporcu č. P 2/13 o zrušení pracovnej pozície riaditeľ úseku životného prostredia,
čo je základným predpokladom pre možnosť dania výpovede pre nadbytočnosť. Súd poukazuje na
to, že sa používali rôzne pojmy v označení pracovnej pozície navrhovateľky, ako napríklad riaditeľ
oddelenia ekológie a vývoja, riaditeľ životného prostredia, čo mohlo vyvolať určité nezrovnalosti.

Súd však vychádza z toho, že organizačný poriadok presne vymenúvava, aké funkcie sú zriadené,
pričom navrhovateľka zastávala funkciu riaditeľa úseku životného prostredia, pričom táto funkcia
nebola spochybnená, že by ju nevykonávala. Rovnako to vyplýva aj z organizačnej štruktúry zo dňa
01.09.2012, kde sa rovnako uvádza funkcia riaditeľ úseku životného prostredia. Súd zastáva názor,
že v danom prípade je riešená pracovná pozícia riaditeľ úseku životného prostredia, kde pracovná

pozícia ekoinžiniering bola zrušená od 01.09.2012, pričom výkonu tejto funkcie sa navrhovateľka
nedomáhala. Navrhovateľka tvrdila, že ona zastávala dve pracovné pozície, čo na základe vykonaného
dokazovania preukázané nebolo. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v pracovnej zmluve je
zamestnávateľ povinný okrem iného dohodnúť druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho
stručná charakteristika. Zákonník práce presne nevymedzuje, čo je druh práce, avšak zo samotného

pojmu vyplýva, že musí vykazovať druhové určenie práce, nie je presne definované ako široko
vymedzené má byť. Druh práce môže byť dohodnutý aj kumulatívne či alternatívne, to znemená, že v
rámci istého pracovného zaradenia môže byť viacej druhov práce pri jednej pracovnej pozícii. Podľa
názoru súdu v danom prípade pokiaľ v pracovnej náplni navrhovateľky zo dňa 24.05.2004 sa v bode 15
uvádza, že v rámci poskytovania služieb ekoinžnieringu ošetruje vytipovanú top klientelu, to neznamená,

že je to nová pracovná pozícia, ale v rámci pracovného zaradenia riaditeľ úseku životného prostredia
vykonáva aj túto činnosť. Z dokázaného ďalej vyplynulo, že ekoinžiniering bol vždy zaradený pod
obchodný úsek, ktorý mal svojho riaditeľa, ktorý túto činnosť zastrešoval, pričom pracovná pozícia
navrhovateľky nebola na rovnakej úrovni, z čoho tiež vyplýva, že nemohlo ísť o pracovné pozície dve,
ale len v jednej pracovnej pozícii bol druh práce rozšírený.

Pokiaľ ide o povinnosť ponukovú v súvislosti s danou výpoveďou, z dokazovania vyplynulo, že odporca
nemal možnosť ponúknuť navrhovateľke inú vhodnú prácu, čo v konečnom dôsledku bolo zo strany
navrhovateľa uznané.

Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím o organizačnej zmene a výpoveďou odporcu,
ktorá bola daná navrhovateľke, podľa názoru súdu táto príčinná súvislosť je daná, keď rozhodnutie o

organizačnej zmene sa týkalo konkrétneho pracovného miesta, toto miesto zastával jeden pracovník a
výpoveď nasledovala následne po rozhodnutí o organizačnej zmene. V tejto súvislosti súd poukazuje
ďalej na to, že o výbere nadbytočného zamestnanca patrí výlučne do právomoci zamestnávateľa a súd
to preskumávať nemôže.Pokiaľ navrhovateľka v konaní poukazovala na to, že vykonávala práce ekoinžinieringu aj po tom, ako
bola vo funkcie riaditeľa úseku životného prostredia, tu súd poukazuje na to, že v rámci tejto pracovnej
pozície takto to bolo druhovo určené, pričom nemohlo ísť o pracovnú pozíciu druhú.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľky ako neopodstatnený zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi
trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 862,73 Eur, keď v konaní mal odporca plný úspech. Trovy
konania pozostávajú z týchto úkonov:

1/ príprava a prevzatie právneho zastúpenia (60,08 eur + režijný paušál za rok 2013 vo výške 7,81 Eur),

2/ písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k návrhu (trovy konania rovnaké, ako v bode 1),

3/ účasť na pojednávaní dňa 21.10.2013 (trovy konania rovnaké, ako v bode 1),

4/ písomné podanie vo veci samej zo dňa 05.11.2013 ( trovy konania rovnaké, ako v bode 1),

5/ účasť na pojednávaní dňa 25.11.2013 (trovy konania rovnaké, ako v bode 1),

6/ účasť na pojednávaní dňa 13.01.12014 v trvaní 2 hodiny a 8 minút (123,70 Eur + režijný paušál za rok
2014 vo výške 8,04 Eur), pričom hodnota úkonu je dvojnásobná, keď účasť na pojednávaní prekročila

2 hodiny,

7/ účasť na pojednávaní dňa 10.02.2014 (69,89 Eur ( 61,85 + režijný paušál za rok 2014 8,04 Eur),

8/ písomné podanie vo veci samej zo dňa 26.02.2014 vo výške 69,89 Eur (trovy konania rovnaké, ako
v bode 7)

9/ účasť na pojednávaní konanom dňa 03.03.2014 vo výške 69,89 Eur (trovy konania rovnaké ako v

bode 7),

10/ účasť na pojednávaní dňa 24.03.2014 vo výške 45,70 Eur vrátane DPH (hodnota úkonu 30,04 Eur,
režijný paušál za rok 2014 8,04 Eur a 20%-ná DPH).

Súd úkonom pod bodom 1 až 9 priznal 20%-nú DPH. Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkon
porada s klientom zo dňa 24.10.2013, rokovanie s klientom zo dňa 06.01.2014 a 10.01.2014, ako aj

za písomné podaní zo dňa 25.11.2013. Súd nepriznal tieto trovy z dôvodu, že z pojednávaní, ktoré boli
nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by vyvolali potrebu rokovania s klientom, pričom v danom prípade
bola skôr otázka právneho posúdenia, ako skutkového zistenia. V tejto súvislosti potom aj nepriznal
hotové výdavky a náhradu za stratu času.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo. V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených
v § 42 ods. 3 O.s.p. sa musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť
tohto rozhodnutia lebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.) Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202

a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.