Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/183/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111233070
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111233070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

TáneVeščičikovejaJUDr.JánaSlebodníkavovecižalobkyneW..N.L.N.,N.,E.XX,protižalovanémuM.
B. J., Z., Z. XX, IČO: XX XXX XXX, o neplatnosť zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva pozemkov,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 12C/397/2011-95 z 18.1.2013 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa právo na ich náhradu
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

Vychádzajúc z 34 ods.2 zák.č.162/95 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,§ 80 písm. c) O. s. p.,§ 11 ods.1
písm. a),ods.2 zák.č.229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku, v znení platnom do 31.12.2002 (ich znenie citoval), o. i., uviedol, že v tomto prípade sa
žalobkyňa voči žalovanému domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva
k pozemkom, ktorú uzatvoril so M. Z. F. E. Q. 6.12.2001, a ako dôvod neplatnosti uvádzala skutočnosť,
že jednou z parciel, ktorá mala byť zmluvou prevedená, bola aj parc.č.1086 - záhrada o výmere 1514
m2, zapísaná na LV č.XXXXX Okresného úradu (ďalej len OÚ) Košice I, odbor katastra nehnuteľností,

nachádzajúca sa v k. ú. N. - M., že uvedená parc. bola na základe súhlasu ministra pre správu a
privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len SR) B. Z. z 29.10.1996 prevedená do
N. F..M.. N., o čom svedčí aj výpis z LV č.XXXXX zo 7.7.2009, že v tomto LV je predmetná parc.č.1086
zapísaná vlastníkovi N. F..M.. N. - Z., že ako ďalší dôvod neplatnosti predmetnej zmluvy je skutočnosť,
že podľa § 11 ods.1 písm. a) zák.č.229/91 Zb. nemôžu byť vydané pozemky alebo ich časti, ak je
pozemok vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania a, že
predmetnú parc.č.1086 užívala viac ako 40 rokov. Čo sa týka určenia vlastníckeho práva k predmetnému

pozemku žalovaný výpisom z LV č.XXXXX OÚ Košice I, odbor katastra nehnuteľností, pre k. ú. N. -
M. zo 6.8.2001 preukázal, že parc.č.1086 bola k tomu dňu vo vlastníctve SR - žalovaného a,
že ju nadobudla na základe delimitačného protokolu uzatvoreného 28.2.2001 medzi odovzdávajúcim
Košický magnezit š.p. v likvidácii Košice a preberajúcim SR - žalovaným. Z vykonaného dokazovania
mal ďalej preukázané, že 27.9.1991 si na bývalom Pozemkovom úrade Košice - mesto uplatnil Ľ. Z.
ako oprávnená osoba podľa § 4 ods.1 zák. nárok na vydanie nehnuteľnosti, ktoré mu podľa § 6 ods.1
písm. b) boli odňaté ako pôvodnému vlastníkovi bez náhrady postupom podľa § 1 ods.3 zák.č.46/48 Sb.

o novej pozemkovej reforme, že na základe tohto uplatnenia nároku, Pozemkový úrad Košice - mesto
vydal 6.4.1993 rozhodnutie, v ktorom nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnosti z dôvodu, že pozemkysú zastavané areálom botanickej záhrady a stavby bránia ich poľnohospodárskemu využitiu a zároveň
uviedol, že nepriznaním vlastníckeho práva, nie je dotknuté právo na náhradu podľa § 11 ods.2 alebo §
16zák.,žeĽ..Z.zomrelX.X.XXXX,žezák.dedičmisastaliM..Z.F.E..Q.,žezapozemky,ktorésapodľa

zák. nevydávajú, a ku ktorým nebolo priznané vlastnícke právo vo výroku pod bodom 2, majú dedičia po
oprávnenej osobe podľa § 11 ods.2 zák. nárok na bezplatný prevod vlastníctva k pozemkom v primeranej
kvalite ako boli pôvodné, ktoré sú vo vlastníctve štátu, o ktoré požiadajú Slovenský pozemkový fond
alebo o náhradu požiadajú Ministerstvo poľnohospodárstva SR podľa § 16 v súčinnosti s § 41 ods.1
písm. b) bod 5 zák.č.330/91 Zb. Uzavrel, že z uvedeného vyplýva, že žalovaný E.. Q. F. M.. Z. nevydával

pozemok, ktorý bol ich právnemu predchodcovi odňatý, ale podľa § 11 ods.2 zák.č.229/91 Zb., platného
do 31.12.2002, bezodplatne prevedené iné pozemky vo vlastníctve štátu, a to konkrétne tie, ktoré sú
uvedené v zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom uzatvorenej medzi žalovaným a
M.. Z. F. E.. Q. 6.12.2001, že medzi takýmito inými pozemkami sa nachádza aj parc.č.1086 - záhrada o
výmere 1514 m2, zapísaná na LV č.XXXXX, nachádzajúca sa v k. ú. N. - M., že „žalovaná“ nepreukázala,
že by podľa § 11 ods.1 písm. a) zák.č.229/91 Zb., platného do 31.12.2002, teda v čase uzavretia zmluvy

o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, ktorú uzatvoril žalovaný so M.. Z. F. E.. Q., mala k
parc.č.1086 vlastnícke právo alebo, že by na túto parc. mala zriadené právo osobného užívania, že
je pravdou, že uvedenú parc. užívala viac ako 40 rokov, avšak nevedela preukázať, že mala k tomuto
pozemku zriadené právo osobného užívania, že okrem toho, v tomto prípade „sa jedná“ o určovaciu
žalobu, v takom prípade musí vždy skúmať, aký je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy

a, že musel skúmať, aké následky by malo určenie, že predmetná Zmluva o bezodplatnom prevode
vlastníctva k pozemkom uzavretá medzi žalovaným a M.. Z. F. E.. Q. zo 6.12.2001 je neplatná. Citujúc
znenie § 34 ods.2 zák.č.162/95 Z. z. urobil záver, že - ako uviedla sama žalobkyňa - M.. Z. F. E.. Q.
predmetnú parc.č.1086 predali, v súčasnej dobe je jej vlastníkom R.. L.N. F. R.. G., že v prípade, ak
by rozhodol, že zmluva medzi žalovaným a M.. Z. F. E.. Q. je neplatná, správa katastra by nemohla

vyznačiť stav platný pred touto zmluvou, a to z dôvodu, že právo k parc. bolo dotknuté ďalšou právnou
zmenou (kúpnou zmluvou), že žalobkyňa podanou žalobou nových vlastníkov nežalovala a rozsudok by
sa ich netýkal, že vzhľadom „k tomu“, že určovacia žaloba nie je opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo, ak
požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právny vzťah alebo

právo je alebo nie je, naliehavý právny záujem na žalobkyňou požadovanom určení chýba, teda nie je
splnená základná podmienka na to, aby rozhodol žalobou o určenie, preto žalobu zamietol. Napokon,
citujúc znenie § 142 ods.1 O. s. p., uviedol, že vo veci mal plný úspech žalovaný, tomuto vzniklo právo na
náhradu trov konania, žiadne trovy konania mu však nevznikli a žalobkyňa vo veci nebola úspešná, preto
nemá právo na náhradu trov konania, z uvedených dôvodov nepriznal účastníkom konania náhradu

trov konania.

Proti rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie, ktoré odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami: Podľa
jej názoru súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v súlade s
§ 205 ods.2 písm. d) O. s. p. a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. Súd zamietol žalobu jednak z dôvodu, že nemal preukázané, aby

mala k parc.č.1086 právo osobného užívania a jednak z dôvodu, že nepreukázala naliehavý právny
záujem na určení, že predmetná zmluva je neplatná. Čo sa týka práva osobného užívania tu poukázala
v plnom rozsahu na svoje písomné vyjadrenia v tomto konaní. Parc.č.1086 bola pred r.1989 súčasťou
jedného pozemku, na ktorom stál aj rodinný dom (ďalej len RD) orientačné č.10. Tento dom spolu s
pozemkom bol od r.1959 v užívaní jej právnych predchodcov - jej rodičov, F. G. a jeho manželky. K

odčleneniuparcely1086došloažpor.1989vsúvislostisprechodmivlastníctvatohtopozemku.Nájomná
zmluva v písomnej podobe síce existovala, avšak ona, ako žalobkyňa, ju k dispozícii nemá, nakoľko
rovnopisy tejto zmluvy zostali v archíve Košických magnezitových závodov, š.p. Je však toho názoru, že
pokiaľ § 11 ods.1 a) zák.č.291/91 Z. z. používa pojem užívanie, pre účely tohto konania nie je potrebné
preukázať nájomnú zmluvu. Užívanie je fakticky vzťah medzi užívateľom a konkrétnym pozemkom,

kým nájomný vzťah je právny vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom. § 11 ods.1 a) zák.č.291/91
Z. z. má teda na mysli akýkoľvek užívateľský vzťah, t.j. vzťah faktického užívania pozemku (obrábanie
pôdy, branie úžitkov z pozemku bez ohľadu na právne zakotvenie tohto vzťahu vo forme písomnej
nájomnej zmluvy). Takisto je nesporné, že spolu so svojimi právnymi predchodcami mala takisto, ako
všetci ostatní nájomcovia okolitých domov, v nájme nielen dom, ale aj celý priľahlý pozemok vrátane

záhrady, za užívanie tejto záhrady platili vždy nájomné a aj daň z nehnuteľnosti. Nájomný vzťah nebol
predmetom zápisu v katastrálnom operáte, preto mal príslušný pozemkový úrad, resp. žalovaný pri
vydávaní náhradných pozemkov M.. Z. F. E.. Q. vykonať miestne šetrenie, na základe ktorého by zistil,že parc.č.1086 nie je možné vydať, pretože je v užívaní tretej osoby. V tom čase bola táto parc. oplotená
a spolu s parc.č.1085 vytvárala jeden urbanistický celok. Súd ju vyzval, aby uviedla, aký má právny vzťah
k parc.č.1086. V súčasnej dobe je nájomcom RD, ku ktorému je parc.č.1086 pridomovou záhradou.

Skutočnosť, že nie je vlastníkom RD, jej nemôže byť na ujmu. V konaní vedenom na OS Košice I pod
sp. zn. 17C/329/2009 žiada o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu na odkúpenie bytu v RD
Zvolenská 10, Košice, a to podľa zák.č.182/93 Z. z., nakoľko vlastník domov TELESERVIS spol. s r. o.
jej tento dom odpredať nechce. Z objektívneho hľadiska teda robí všetko preto, aby dosiahla splnenie
podmienky nadobudnutia vlastníctva. Na ďalšiu otázku súdu, ohľadom akých práv sa dotýka zmluvy

medzi SPF a reštituentkami M.. Z. F. E.. Q., uviedla, že sa dotýka jej práva nadobudnúť vlastníctvo
k parc.č.1086 od žalovaného, ako verejnej korporácie, za znaleckú cenu, pričom žalovaný má - podľa
jej názoru - povinnosť jej túto parc. odpredať. Za použitia analógie legis, ak má žalovaný konať vo
verejnom záujme a je zrejmé, že vlastníctvo k domu je predmetom súdneho konania o nahradenie
prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa zák.č.182/93 Z. z., súd má aplikovať čl.4 bod 1 písm. c)
zásad na uplatňovanie niektorých ust. zák.č.180/95 Z. z. Tento čl. dáva žalovanému možnosť odpredať

pridomové záhrady, avšak má taktiež povinnosť vytvárať vhodné pozemkovoprávne pomery v zmysle §
19 ods.1 zák.č.180/95 Z. z.; toto zákonné ust. má vyššiu právnu silu a je všeobecnejšieho charakteru,
ako čl.4 bod 1 písm. c) zásad na uplatňovanie niektorých ust. zák.č.180/95 Z. z., preto pri teleologickom
výklade oboch právnych noriem je potrebné dôjsť k záveru, že žalovaný má v tomto prípade povinnosť
odpredať jej pridomové záhrady za znaleckú cenu. Citovala znenie § 19 ods.1 zák.č.180/95 Z. z. V

prvostupňovom konaní poukazovala na nezákonný prevod pozemkov na reštituentky M.. Z. F. E.. Q.,
keď žalovaný porušil § 11 ods.1 a) zák.č.291/91 Z. z., keď ako náhradný pozemok vydal záhrady, ktoré
boli v tom čase užívané viac ako 40 rokov fyzickými osobami a mal o týchto osobách vedomosť. Na
základe neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo a M.. Z. F. E.. Q. teda
nadobudli vlastníctvo na základe absolútne neplatného právneho úkonu, na ktorého neplatnosť musí

súd prihliadnuť ex offo. Taktiež by chcela poukázať na skutočnosť, že parc.č.1086 užívali jej právni
predchodcovia od r.1959 a premenili ju z ladom ležiacej pôdy na kultúrne záhrady osadené drevinami
a ovocnými stranami, čím zmenili ich charakter a mnohoročnou starostlivosťou podstatným spôsobom
zvýšiliichhodnotu.Čosatýkanedostatkunaliehavéhoprávnehozáujmu,chcelabypoukázaťnaniektoré
rozsudky súdov SR, ktoré aj v prípade, že negatórna žaloba nespôsobí priamo vznik vlastníckeho práva

žalobcovi, v odôvodnení uvádzajú, že aj takúto žalobu nemožno bez ďalšieho zamietnuť a je potrebné
vždy v kontexte všetkých skutočností skúmať, či má žalobný návrh potenciál zlepšiť právne postavenie
žalobcov. Ide napr. o rozhodnutie Krajského súdu (ďalej len KS) Prešov 2Co/92/2011-207, ktoré riešilo
otázku naliehavého právneho záujmu v prípade žalobcom navrhovaného negatórneho žalobného petitu,
že žalovaná strana nie je vlastníkom určitej nehnuteľnosti. Citovala, čo v odôvodnení rozsudku, o. i., KS

Prešov uviedol. Má za to, že v prípade vyhovenia jej žalobnému návrhu sa stane ex tunc absolútne
neplatný právny úkon prevodu pozemku 1086 z reštituentiek Q., Z. na nadobúdateľov R.. G., R.. L.,
pretože inak by bola porušená stará zásada platná už za rímskeho práva nemo plus iuris, to zn., že nikto
nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám v určitom časovom okamihu. Zároveň sa vlastníkom
parc. stane žalovaný, čo zlepší jej právne postavenie ako žalobkyne. Na základe uvedených skutočností

navrhla rozhodnutie súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie alebo rozhodnutie zmeniť podľa § 220
O. s. p. v tom zmysle, že žalobnému návrhu sa v plnom rozsahu vyhovie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobkyne považuje za neopodstatnené, ničím
nepodložené, v ktorom len opätovne argumentuje rovnako ako v konaní na prvom stupni, že zároveň
ho považuje za nedôvodné, pretože bola v konaní nečinná, bez ospravedlnenia sa nedostavila ani na

ostatné pojednávanie, nepredložila žiadne dôkazy a ani žiadne dôkazy nenavrhovala, teda neuniesla
dôkazné bremeno, o čom svedčia aj opakované tvrdenia v odvolaní, že má dôkaznú povinnosť, t. zn.
povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia aj podložiť dôkazmi, listinami, že doposiaľ neboli v konaní predložené
žiadne listiny, ktoré by preukazovali jej nájomný vzťah, či už len k domu, no to by aj tak nemalo
pre toto konanie význam. V celom rozsahu trval na svojich predošlých vyjadreniach a prednesoch na

pojednávaniach. Nepovažoval za potrebné ich replikovať, v nich sa vyjadril a vyvrátil všetky argumenty
žalobkyne, ktoré sú uvedené aj v odvolaní. Pre úplnosť sa vyjadril k niektorým ust. odvolania. V
prvom rade žalobkyňou uvádzaný zák.č.291/91 Z. z. je neexistujúca právna norma. Teda argumentácia
týmto spôsobom je nezmyselná. Iné reštitučné predpisy uvádzajú ako jednu z prekážok pre vydanie
nehnuteľnosti (čo ale nevykonáva on, ale v správnom konaní Obvodný pozemkový úrad) aj to, že

pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania.
Zriadené právo osobného užívania je ale úplne odlišným právnym inštitútom, ako prosté užívanie
bez akéhokoľvek právneho základu tvrdeného žalobkyňou. Na druhej strane odvolania už ale samážalobkyňa svoj naliehavý právny záujem odvádza len od nájmu RD, ktorý stojí na inej parc. Žalobkyňa
svoj súkromný záujem zamieňa za verejný záujem. Mylne teda uvádza, že ak by súd vyhovel jej žalobe,
on by sa stal vlastníkom spornej parc.č.1086 (síce predmetom zmluvy o bezodplatnom prevode nebola

len táto parc.) a musel by ju jej odpredať. Tu uviedol, že aj súd v rozsudku jasne poukázal na fakt,
že by sa v žalobkyňou určenom petite nestal opäť vlastníkom spornej parc. Je tomu tak aj preto,
že účastníkom tohto konania nie sú subjekty, ktorých práv a povinností by sa takéto určenie dotklo
(súčasnívlastníci),ktoríbymalibyťúčastníkmitakéhotokonaniaakeďženimineboli,nemohlabySpráva
katastra automaticky bez ďalšieho zapísať vlastníctvo na SR - neho a teda týmto je preukázateľne

potvrdené, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby. Takéto konanie medzi
účastníkmi v tomto konaní nemá teda zmysel. Reštitučné predpisy majú prednosť pred všeobecným
zákonodarstvom a teda on má v zmysle všetkých zásad najmä v náplni práce poskytovať náhradné
pozemky pre reštituentov, ktorých je v k. ú. v meste N. málo. Je úplne nepravdivé tvrdenie, že on by
mohol pozemok predať za istú „znaleckú cenu“. Ide o absolútne nezmyselné tvrdenie. Akýkoľvek prevod
vlastníctva v zmysle jeho interných predpisov sa nesmie priečiť účelu - uspokojovanie reštitučných

nárokov, pretože tieto uspokojené musia byť, no na prípadné iné prevody vlastníckeho práva nie je daná
povinnosť. Mal za to, že ku všetkým bodom odvolania sa už v konaní adekvátne vyjadril a navrhol v
zmysle § 219 ods.1 O. s. p. rozsudkom rozhodnutie súdu potvrdiť.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v

rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo
je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne.

Ani jeden so žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-

§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).Súd použil správny právny predpis, v podstate ho aj správne vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania.

K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné dodať, že žalobkyňa navrhovala
určiť neplatnosť zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, uzavretej medzi žalovaným,
ako prevodcom, a M.. Z. F. E.. Q., ako nadobúdateľkami, avšak také rozhodnutie by v konečnom
dôsledku nebolo pre nich, ako účastníčky zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom,
ktorých by sa táto právna zmena týkala, záväzné, lebo ich v konaní neoznačila ako pasívne legitimované

- žalované (nežalovala ich), čo je nevyhnutnou podmienkou na vyhovenie žalobe o neplatnosť právneho
úkonu (účastníkmi konania musia byť všetky zmluvné strany právneho úkonu) a už len tento dôvod
postačoval na zamietnutie žaloby, keďže predmetom konania nebolo určenie vlastníckeho práva k
predmetnej nehnuteľnosti).

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobkyňa nemala ani v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaný

si ich náhradu neuplatnil.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.