Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 17, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/154/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112239544
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112239544.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrichom Paľkom,
s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika- Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Veci vedené pôvodne na Okresom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C/252/2012, 1C/255/2012,
1C/254/2012 v y l u č u j e na samostatné konanie.

III. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobami doručenými Okresnému súdu Stará Ľubovňa žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi majetkovú škodu, ako aj nemajetkovú ujmu titulom nesprávneho úradného postupu.

Žalobou doručenou Okresnému súdu Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C/252/2012 žalobca žiadal, aby súd
zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 125,00 Eur a nemajetkovú ujmu v sume 704,41

Eur. Žalobou doručenou Okresnému súdu Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C/264/2012 žiadal, aby súd
žalovanú zaviazal
- 2 - 7C/154/2012

zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 125,00 Eur a nemajetkovú ujmu v sume 713,63 Eur. Žalobou
doručenou Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 28.09.2012 pod sp. zn. 1C/260/2012 žalobca žiadal,

aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 125,00 Eur a nemajetkovú ujmu v sume
1 678,04 Eur. Pod sp.zn. 1C/259/2012 na Okresnom súde Stará Ľubovňa sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 125,00 Eur a nemajetkovú ujmu v sume
422,28 Eur. Žalobou pod sp. zn. 1C/258/2012, ktorá bola doručená Okresnému súdu Stará Ľubovňa
dňa 28.09.2012 žalobca žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 125,00
Eur a nemajetkovú ujmu v sume 405,68 Eur. Žalobou doručenou Okresnému súdu Stará Ľubovňa pod

sp. zn. 1C/257/2012 žalobca žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 125,00 Eur
ako majetkovú ujmu a nemajetkovú ujmu v sume 365,11 Eur. Žalobou pod sp. zn. 1C/256/2012 žalobca
žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 125,00 Eur a nemajetkovú ujmu v
sume 335,61 Eur. Pod sp. zn. 1C/255/2012 žalobou doručenou Okresnému súdu Stará Ľubovňa žalobca
žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 125,00 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy
v sume 802,14 Eur. Rovnako žalobou doručenou Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 28.09.2012

žalobca žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu 125,00 Eur titulom majetkovej škody a
náhrady nemajetkovej ujmy v sume 389,08 Eur. Žalobou doručenou Okresnému súdu Stará Ľubovňadňa 28.09.2012 žalobca žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 125,00
Eur a nemajetkovú ujmu v sume 614,05 Eur.

Žaloby vo veci samej žalobca odôvodnil tým, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Stará Ľubovňa podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Aj napriek
skutočnosti, že exekučný súd a ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,

nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote. Žalobca vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný
posun v exekučnom konaní a dosiahol vydanie rozhodnutia. Postup exekučného súdu je nesprávny, v
rozpore so zákonom. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je

ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré
mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v Článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Žalobca si touto žalobou zároveň uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj náhradu
nemajetkovej ujmy. Márnym uplynutím času, boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že

správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, taktiež došlo k vyvolaniu rizík, že
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k zániku povinného, neskorým ukončením
procedúry exekučného súdu dôjde k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, ako aj
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k insolvencii povinného, najmä žalobca mohol
vďaka skorému rozhodnutiu

- 3 - 7C/154/2012- 49-

exekučného súdu v zákonnej lehote včas a efektívne, účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k
zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva. Zároveň žiadal, aby súd o veci rozhodol
medzitýmnym rozsudkom postupom podľa § 152 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 24.02.2014, kde
žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. V uvedenom vyjadrení poukázala
na nedostatky návrhu na začatie konania, rovnako poukázala na skutočnosť, že žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akékoľvek možnosti

predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal. Podľa Zákona č.
514/2003 Z.z. na priznanie náhrady škody musia byť splnené nasledujúce predpoklady a to existencia
nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žalovaná
uviedla, že pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nie je stanovená žiadna

zákonná lehota. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, podľa ktorého samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťah v konaní. Vnútroštátny súd
má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu
rozhodcovskej doložky, vydaného bez účasti spotrebiteľa a preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Žalovaná považovala za nevyhnutné uviesť,

že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide
o majetkovú škodu, žalobca v žalobe nešpecifikoval, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa
§ 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Žalobca by v tomto konaní na
preukázanie vzniku škody podľa názoru žalovanej musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri

každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za spomínané všeobecne uvedené činnosti
je nesprávne a účelové. Žalobca neuniesol v tomto konaní základné predpoklady vzniku zodpovednosti
štátu za škodu. Žalobca v žalobe zjavne opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Žalovaná nemá za preukázané vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mohla jej poskytovať náhrada v

peniazoch. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému
postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo
žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie právspotrebiteľa, v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu, podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne povedomie nízkopríjmových

osôb. Žalovaná mala za preukázaná, že nie sú splnené základné predpoklady zodpovednosti štátu za
škodu, preto žalobu žiadala v celom rozsahu zamietnuť.

- 4 - 7C/154/2012

Súd vykonal dokazovanie pripojenými spismi Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1 C 252/2012,
1C 264/2012, 1C 260/2012, 1C 259/2012, 1C 258/2012, 1C 257/2012, 1C 256/2012, 1C 255/2012,
1C 254/2012, 1C 253/2012, 1C 252/2012, pripojenými exekučnými spismi Okresného súdu Stará
Ľubovňa sp. zn. 5Er 284/2010, 6Er 366/2009, 3Er 162/2011, 1Er 412/2011, 2Er 145/2010, 3Er 18/2010,
3Er 305/2009, uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1C 252/2012-8 zo dňa 10.10.2012,

uznesením Krajského súdu v Prešove 17NcC 62/2012-18 zo dňa 198.10.2012, vyjadrením žalovanej zo
dňa 24.02.2012, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Pokiaľ ide o majetkovú škodu, žalobca túto v žalobe odôvodňoval ako škodu, ktorá predstavuje náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania

pohľadávky v období, keď zbytočne uplynulo v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodený v tomto prípade vynaložil náklady na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, pomocou informačného systému v
sume 70,00 Eur, poplatky na udržanie a správu informačného systému v sume 40,00 Eur, ako aj na
administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu sumu 15,00 Eur. Celkovo

tak vznikla žalobcovi majetková škoda v sume 125,00 Eur.

Zároveň si touto žalobou uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú vypočítal paušálnou sumou, keď
ústavný súd za prieťahy v konaní priznáva podľa ustálených nálezov ústavného súdu za každý rok
poznačený prieťahmi satisfakciu v sume 660,00 Eur. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym

pomerom 55,00 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe vypočítanej
doktríny Ústavného súdu SR.

Dňa 10.10.2012 vydal Okresný súd Stará Ľubovňa uznesenie č.k. 1C 252/2012-8, ktorým spojil na
spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 1C 252/2012, 1C 253/2012, 1C 254/2012, 1C 255/2012, 1C

256/2012, 1C 257/2012, 1C 258/2012,1C 259/2012, 1C 260/2012, 1C 264/2012 do jedného konania,
ktoré sa viedli pod sp. zn. 1C 252/2012.

UznesenímKrajskéhosúduvPrešoveč.k.17NcC62/2012-18zodňa18.10.2012,KrajskýsúdvPrešove
rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Stará Ľubovňa sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej pod sp. zn. 1 C 252/2012 a vec sa prikazuje Okresnému súdu Prešov.

Dňa 28.11.2012 bola Okresnému súdu Prešov pridelená uvedená právna vec pod sp. zn. 7C/154/2012
na ďalšie konanie.

Z pripojených exekučných spisov súd zistil nasledujúce skutočností:

Z exekučného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5Er/284/2010 u povinného X. S.Í. súd zistil,
že žalobca ako oprávnený sa žiadosťou, doručenou Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 16.07.2010
domáhal vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Súdu doručil Zmluvu o úvere zo dňa 14.11.20058,

- 5 - 7C/154/2012- 50-

ako aj rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/18533/09 zo dňa 17.03.2010. Exekučný
súd uznesením č.k. 5Er/284/2010- 11 zo dňa 07.09.2010 exekučné konanie zastavil. Následne voči
uvedenému rozhodnutiu podal žalobca ako oprávnený dňa 10.10.2010 odvolanie. Krajský súd v Prešove

uznesením č.k. 2CoE/91/2010 - 41 zo dňa 24.02.2011 exekučné konanie zastavil, a to z dôvodu, že
oprávnený písomným podaním zo dňa 19.01.2011 vzal odvolanie v celom rozsahu späť.Z exekučného spisu sp. zn. 6Er/366/2009 u povinného H. V., mal súd za preukázané, že žalobca ako
oprávnený sa žiadosťou doručenou exekučnému súdu dňa 14.12.2009 domáhal vydania poverenia na
vykonanie exekúcie. Súdu predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/14875/09 zo

dňa 18.09.2009. Exekučný súd uznesením č.k. 6Er/366/2009-16 zo dňa 17.02.2010 exekučné konanie
zastavil v časti týkajúcej sa vymoženia sumy 321,32 Eur a v časti týkajúcej sa vymoženia úroku z
omeškania vo výške 0,25 % denne. Zároveň nepriznal trovy exekučného konania v exekučnej veci. Voči
uvedenému uzneseniu podal žalobca ako oprávnený dňa 12.03.2010 odvolanie. Vec bola predložená
na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove, ktorý uznesením č.k. 2CoE/40/2010-30 zo dňa 13.07.2010

zrušil uznesenie Exekučného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Exekučný
súd uznesením č.k. 6Er/366/2009-32 zo dňa 17.01.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
zároveň rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a nepriznal trovy
exekučného konania súdnemu exekútorovi Rudolfovi Krutému. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
05.02.2011.

Z exekučného spisu 3Er/162/2011 u povinného J. V., mal súd za preukázané, že žalobca ako oprávnený
sa žiadosťou doručenou exekučnému súdu Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 21.04.2011 domáhal
vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň súdu doručil Zmluvu o úvere zo dňa 31.03.2010, ako
aj rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/14985/10-6 zo dňa 21.02.2011. Exekučný súd
uznesením č.k. 3Er/162/2011-12 zo dňa 17.06.2011 exekučné konanie v časti týkajúcej sa vymoženia

zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 320,57 Eur od 10.10.2010 do zaplatenia zastavil,
zároveň účastníkom nepriznal trovy konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2011. Voči
uvedenému uzneseniu podal žalobca ako oprávnený písomným podaním zo dňa 07.07.2011 odvolanie.
Vec bola predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove, ktorý uznesením č.k. 7CoE/61/2011-24
zo dňa 31.08.2011 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil. Uznesením Okresného súdu Stará

Ľubovňa č.k. 3Er/162/2011-27 zo dňa 02.04.2012 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2012. Voči
uvedenému uzneseniu podal žalobca ako oprávnený dňa 18.04.2012 odvolanie. Uznesením č.k.
8CoE/65/2012-39 zo dňa 21.06.2012 odvolací súd potvrdil uznesenie exekučného súdu v celom
rozsahu. Následne exekučný súd uznesením č.k. 3Er/162/2011 - 41 zo dňa 10.10.2012 exekučné

konanie zastavil, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2012.

- 6 - 7C/154/2012-

Z exekučného spisu sp. zn. 1Er/412/2011 u povinnej Ľ. S., mal súd za preukázané, že žalobca ako
oprávnený sa žiadosťou doručenou exekučnému súdu dňa 18.08.2011 domáhal vydania poverenia
na vykonanie exekúcie. Zároveň súdu doručil Zmluvu o úvere zo dňa 30.07.2009, ako aj rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/02486/11 zo dňa 27.04.2011. Exekučný súd uznesením č.k.
1Er/412/2011 - 29 zo dňa 17.01.2012 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil, účastníkom trovy

konania nepriznal a zároveň nepriznal trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2012.

Z exekučného spisu 2Er/145/2010 u povinného Q. Č., mal súd za preukázané, že žalobca sa
žiadosťou doručenou exekučnému súdu dňa 26.04.2010 domáhal vydania poverenia na vykonanie

exekúcie. Exekučnému súdu zároveň doručil Zmluvu o úvere zo dňa 07.10.2008, Všeobecné podmienky
poskytovania úveru, ako aj rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/23164/09 zo dňa
21.01.2010. Exekučný súd uznesením č.k. 2Er/145/2010-11 zo dňa 13.07.2010 exekučné konanie
zastavil,trovykonaniaúčastníkomnepriznal.Vočiuvedenémuuzneseniupodalžalobcaakooprávnenýv
zákonom stanovenej lehote dňa 05.08.2010 odvolanie. Vec bola postúpená na rozhodnutie odvolaciemu

súdu, ktorý uznesením č.k. 6CoE/13/2010-33 zo dňa 10.03.2011 z dôvodu späťvzatia odvolania
oprávneným odvolacie konanie zastavil.

Z exekučného spisu 3Er/18/2010 u povinnej B. O., mal súd za preukázané, že žalobca ako
oprávnený sa žiadosťou doručenou exekučnému súdu dňa 20.01.2010 domáhal vydania poverenia

na vykonanie exekúcie, pričom súdu predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR/18331/09 zo dňa 04.11.2009. Exekučný súd uznesením č.k. 3Er/18/2010-10 zo dňa 10.03.2010
exekučné konanie zastavil. Voči uvedenému uzneseniu podal oprávnený - v tomto konaní žalobca
dňa 29.03.2010 odvolanie. Exekučný súd uznesením č.k. 3Er/18/2010 -26 zo dňa 31.05.2010 zrušiluznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3Er/18/2010- 10 zo dňa 10.03.2010. Uznesením č.k.
3Er/18/2010-27 zo dňa 02.07.2010 súd exekučné konanie zastavil, účastníkom trovy konania nepriznal,
zároveň nepriznal JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekučného konania. Voči uvedenému uzneseniu

podal žalobca ako oprávnený dňa 28.07.2010 odvolanie. Vec bola predložená Krajskému súdu v
Prešove, ktorý uznesením č.k. 4CoE/77/2010 - 41 zo dňa 31.01.2011 zrušil uznesenie a vec vrátil
súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Exekučný súd uznesením č.k. 3Er/18/2010-44 zo dňa 05.05.2011,
exekučné konanie v časti istiny vo výške 512,51 Eur, v časti týkajúce sa vymoženia úroku z omeškania
vo výške 0,25 % denne zo sumy 695,76 Eur od 19.06.2009 do zaplatenia a trov rozhodcovského

konania vo výške 217,19 Eur zastavil, účastníkom trovy konania nepriznal, rovnako nepriznal trovy
exekučného konania súdnemu exekútorovi Rudolfovi Krutému. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
26.05.2011. Uznesením exekučného súdu sp. zn. 3Er/18/2010- 47 zo dňa 03.06.2011 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie v časti trov právneho zastúpenia
oprávneného v exekučnom konaní prevyšujúcom sumu 32,16 Eur, pričom uznesenie exekučného
súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2011. Uznesením č.k. 3Er/18/2010-49 zo dňa 13.07.2011

súd zastavil exekučné konanie v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní
prevyšujúcej sumu 32,16
- 7 - 7C/154/2012-51-

Eur a trovy JUDr. Rudolfovi Krutému nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.07.2011.

Následne dňa 13.07.2011 exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 3Er/18/2010-50
na vymoženie uloženej povinnosti v sume 193,20 Eur, trov oprávneného v exekučnom konaní vo
výške 16,50 Eur, trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní 32,16 Eur na vykonanie
exekúcie pre JUDr. Rudolfa Krutého.

Z exekučného spisu 3Er/305/2009 u povinnej Q. Q. mal súd za preukázané, že žalobca ako
oprávnený sa žiadosťou doručenou exekučnému súdu dňa 23.11.2009 domáhal vydania poverenia na
vykonanie exekúcie pričom exekučnému súdu predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR/05628/09 zo dňa 17.07.2009. Rovnako aj Zmluvu o úvere zo dňa 11.07.2008, ako aj Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Exekučný súd uznesením č.k. 3Er/305/2009 - 15 zo dňa 19.02.2010

exekučné konanie v časti istiny 321,32 Eur, v časti týkajúcej sa vymoženia úroku z omeškania vo výške
0,25 % denne zo sumy 598,84 Eur od 15.01.2009 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania vo výške
176,59 Eur zastavil, účastníkom trovy konania nepriznal, rovnako nepriznal trov exekučného konania
súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. Žalobca ako oprávnený podal dňa 05.03.2010 voči
uvedenému uzneseniu odvolanie. Vec bola predložená Krajskému súdu v Prešove, ktorý uznesením č.k.

3CoE/21/2010-34 zo dňa 21.04.2010 potvrdil uznesenie exekučného súdu v celom rozsahu. Exekučný
súd uznesením č.k. 3Er/305/2009-39 zo dňa 16.07.2010 exekučné konanie v celom rozsahu zastavil,
účastníkom trovy konania nepriznal, zároveň nepriznal trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému. Voči uvedenému uzneseniu podal žalobca ako oprávnený odvolanie. Vec bola
predložená Krajskému súdu v Prešove, ktorý uznesením č.k. 6CoE/14/2010-60 zo dňa 15.03.2011 z

dôvodu späťvzatia odvolania zo strany oprávneného odvolacie konanie v celom rozsahu zastavil.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 17.03.2014 v neprítomnosti účastníkov konania, ako aj právneho
zástupcu žalobcu.

Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila písomným podaním súdu doručenom dňa
13.03.2014, kde z dôvodu hospodárnosti konania žiadala vec prejednať v ich neprítomnosti na základe
listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.

Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil v písomnom podaní zo dňa 14.03.2014, v

ktorom žiadal ospravedlniť svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť svojho klienta, pojednávanie žiadal
zároveň odročiť. Žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnil kolíziou pojednávania pred Okresným
súdom Komárno. Žalobca trval na osobnej účasti splnomocneného advokáta a vylúčil substitúciu.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 17.03.2014 v neprítomnosti účastníkov konania postupom podľa

§ 101 ods. 2 O.s.p.

- 8 - 7C/154/2012Súd uvádza, že žiadosť o odročenie pojednávania neobsahuje základné náležitosti, ktoré má na mysli
Občiansky súdny poriadok. Predvolanie na toto pojednávanie bolo žalobcovi a právnemu zástupcovi

žalobcu doručené v dostatočnom časovom predstihu. Ešte na doplnenie záverov svojho rozhodnutia,
prečo súd konal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu súd uvádza, že kolízia pojednávania
nie je relevantná z dôvodu kolízie dvoch pojednávaní toho istého účastníka na rôznych súdoch, o ktorej
právny zástupca žalobcu vedel v dostatočnom časovom predstihu. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca
podal veľké množstvo žalôb, v ktorých splnomocnil toho istého právneho zástupcu, bolo na ňom, aby

zabezpečil personálne zastupovanie svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach tak, aby súd vo veci
mohol konať.

Súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov v tejto oblasti podľa ktorej samotná kolízia pojednávaní
právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5 Cdo 77/2002).

Otázkakolíziepojednávaníúčastníkakonania,resp.jehoprávnehozástupcuako„dôležitéhodôvodu“na
odročeniepojednávaniavzmysle§101ods.2O.s.p.bolaužopakovaneriešenávjudikatúredovolacieho
súdu, ako aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999 [uverejneného
pod poradovým (publikačným) číslom: 11/1999 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky] obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku

všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie
pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych
súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie
riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho

súdu.

Z dôvodu, že žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania, ako aj kolízia, ktorá sa mala
konať dňa 17.03.2014 pred Okresným súdom Komárno nie je dôvodom na odročenie pojednávania, súd
neakceptovalžiadosťžalobcuoodročeniepojednávaniaavovecipojednávalvneprítomnostiúčastníkov

konania postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.
- 9 - 7C/154/2012-52-

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný

postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu NárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody

- 10- 7C/154/2012
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného

rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo
zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 2 písm. i) Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov,
ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.Žalobca si v tomto konaní uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy majúc za
to, že v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Stará Ľubovňa došlo k prieťahom v konaní.

Žalobca mal za to, že exekučný súd
- 11- 7C/154/2012-53-

rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po

zákonom stanovenej lehote 15 dní.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Je potrebné zdôrazniť, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o
prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodnutím.

Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť, spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci,
ak pri nej, alebo v dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel, predpísaných právnou normou, pre konanie
orgánu verejnej moci, alebo k porušeniu poriadku, určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené
ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá

splnenie súčasne troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci,
vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie
rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide

o taký postup v konaní, smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu
rozhodnutia neodrazí.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť

hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.

Vychádzajúc z uvedeného, súd považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú.

Z obsahu pripojených exekučných spisov Okresného súdu Stará Ľubovňa súd zistil, že exekučný súd

rozhodoval v uvedených veciach o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

V sporovom konaní, ktoré je ovládané zásadou dispozičnou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený
nárok nie je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje,

keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti so žalobným petitom, je potom vymedzený
základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je predmetom konania.

- 12- 7C/154/2012

Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho
úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnom konaní, keď
nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej lehote. Podľa skutkových okolností, uvedených v žalobe tak malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu exekučného súdu v čase od začatia exekučného konania až do vydania rozhodnutia

o žiadosti súdneho exekútora.Súd mal za to, že v uvedenom exekučnom konaní nedošlo k prieťahom v konaní, keď súd rozhodol po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ohľadne prípadného prieťahu v konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť
na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Je potrebné
zdôrazniť, že aj samotný žalobca uviedol v žalobe, že do exekučných spisov dával žiadosti na prieťahy
v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantované v Článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je podľa názoru súdu kompetentný
preskúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky.

Súd je toho názoru, že prieťahy v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody titulom nesprávneho
úradného postupu nie je oprávnený posudzovať tento súd.

Súd uvádza, že v rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov,
akoajexoffopreskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalúpovahurozhodcovskej
doložky, či priebeh samotného rozhodcovského konania.

Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného

rozhodnutia o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že
nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne, pričom súd zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie nemožno považovať za
jednoduché, pre ktoré by bola určená 15 dňová lehota. Pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zákonná lehota neexistuje, teda nemožno konštatovať, že v

prejednávanej veci nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania návrhu
na súd lehotu neurčoval, zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úpravu, najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

Žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, aby počas trvania exekučného konania bol v neistote
a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako súdu nepreukázal, že doba od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jeho zamietnutí viedla k strate jeho legitímnych
očakávaní, že nastane

- 13- 7C/154/2012-54-

zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky.

Nepochybne o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora bolo v
exekučnom konaní rozhodnuté.

Súd opätovne zdôrazňuje, že podľa jeho názoru citované ustanovenia exekučného poriadku stanovujú
lehotu pre exekučný súd, iba na rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Na rozhodnutie súdu o zamietnutí takejto žiadosti podľa názoru súdu neexistuje
zákonom stanovená lehota 15 dní.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, žalobca napriek
poučeniu súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností.

Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, aby mu v súvislosti s postupom Okresného

súdu Stará Ľubovňa v exekučnej veci vznikla akákoľvek škoda, či ujma.

V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci stačilo
iba prípadné konštatovanie porušenia práva, nie sú dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmyv peniazoch s prihliadnutím na dôvody vyššie uvedené. Samotné vedenie exekučného konania,
bez ohľadu na jeho dĺžku, nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného resp.
exekútora s povinným a nie je ani dôvodom insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom

neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto
všeobecné známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Súd ešte môže podotknúť, že
samotnú situáciu vyvolal aj samotný žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský súd ( súkromnoprávny
orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o ochrane
spotrebiteľa a súdnej praxe. Súd ešte uvádza, že podľa jeho názoru žalobcovi s ohľadom na predmet

jeho podnikateľskej činnosti je rozhodovacia prax všeobecných súdov v problematike rozhodcovských
rozsudkov známa. Súd môže konštatovať, že žalobca súdu nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v exekučnom konaní.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, žalobca napriek
poučeniu súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p., žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik. Účastníci konania

majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz, na preukázanie svojich tvrdení. Podľa
názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, aby mu v súvislosti s postupom Okresného súdu
Stará Ľubovňa v exekučnej veci, vznikla akákoľvek škoda, či ujma. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu
nákladovspojenýchsosprávouavymáhanímpohľadávkybeztoho,abytietopoložkybližšiešpecifikoval.
Žalobca svoje tvrdenia o vzniku škody

- 14- 7C/154/2012

v žalobe všeobecne popísal, nijako nezdokladoval, určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je
dôkazom o jej vzniku.

Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že návrh na začatie konania, resp. žaloba žalobcu nespĺňa zákonné
náležitosti a súd by mal vyzvať žalobcu na postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p. s týmto názorom nie je
možné v žiadnom prípade súhlasiť. Súd konštatuje, že žaloba žalobcu má podľa jeho názoru náležitosti
v zmysle § 42 a § 79 Občianskeho súdneho poriadku a z petitu žaloby je zrejmý uplatnený nárok žalobcu.

Súd vo veci nevydal medzitýmny rozsudok tak, ako to požadoval žalobca, nakoľko mal za to, že sú
splnené podmienky na rozhodnutie vo veci samej.

Súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného
postupu,reálnenepreukázaniavznikuškody,chýbajúcejpríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradným

postupom a vznikom škody.

Vzhľadom na to, že zo strany Okresného súdu Stará Ľubovňa neboli predložené exekučné spisy
povinných W. Č., X.Ú. Č. U. X. Č. na základe žalôb doručených Okresnému súdu Stará Ľubovňa pod
sp. zn. 1C 252/2012, 1C 255/2012, 1C 254/2012 súd postupom podľa § 112 O.s.p. uvedené veci vylúčil

na samostatné konanie, kde po predložení exekučných spisov bude vo veci súdom rozhodnuté.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol v celom rozsahu žalobca neúspešný, je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.
Vzhľadom na to, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne trovy žalovaného, súd náhradu trov konania
účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Proti výroku súdu pod bodom č. II. o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

- 15- 7C/154/2012 -55-

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.