Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 12, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/60/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206282
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812206282.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, v konaní o zaplatenie 4894,92 EUR a 978,98 EUR, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 06.03.2014 z a m i e t a .

III/ Žalovanej súd náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 žalobca žiadal, aby súd žalovanej uložil zaplatiť
mu 4894,92Eur ako náhradu majetkovej škody a 978,98Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré mu
malibyťspôsobenénesprávnymúradnýmpostupomtunajšiehosúduvexekučnomkonanívedenompod
sp. zn. 5Er/857/2011(súdnym exekútorom pod č. EX12467/2011) tým, že o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
15 dní. Žalobca v žalobe tvrdí, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Tým mu vznikla majetková
škoda, spočívajúca v nákladoch, účelne vynaložených v rámci správy a vymáhania svojej pohľadávky v
období,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciea
rozhodnutímonej.Zároveňsižalobcauplatnilnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Podanímzodňa06.03.2014žalobcanavrholprerušiťkonaniedoprávoplatnéhorozhodnutiaÚstavného

súduSRoústavnejsťažnosti,ktorúpodľasvojhotvrdeniapodalzdôvoduobjektívnehoporušeniasvojich
práv na zákonného sudcu a nestranný súd. K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) je
obligatórne a dopadá na situácie, kedy rozhodnutie v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaníoprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135 ods. 1 O.s.p.). Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.
s.p.jenaprotitomufakultatívneabudenamiestevtedy,akprebiehainékonanie,vktoromsariešiotázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O.

s. p.). Podľa názoru súdu otázka zákonného sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou
ako to majú na mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci.
Okrem toho v danom prípade dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca predostrel už v žalobnom
návrhu, pričom predpísaným postupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená
nadriadeným Krajským súdom v Žiline uznesením zo dňa 18. 03. 2013, č.k. 7NcC/288/2013-19, ktorým

rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Námestovo JUDr. Miriam Srogončíková nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania tejto veci. Súd vzhľadom na uvedené nevidel dôvod pre prerušenie tohto
konania a tak predmetný procesný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Na pojednávaní dňa 12.03.2014 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov s
použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Účastníci konania boli písomne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom do
vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené, iné dôkazy okrem v žalobe označených
vykonať nenavrhovali.

Vrámcivykonanéhodokazovaniabolozospisutunajšiehosúdusp.zn.5Er/857/2011zistené,žežalobca
ako oprávnený dňa 14. 07. 2011 do zápisnice spísanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému Ľ. Q. na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 22. 05. 2011sp. zn. SR 03562/11 a ktorým bola menovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 2520,98 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor následne

v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07. 09.
2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší súd dňa 15. 11. 2011 uznesením č.k.
5Er/857/2011-14 zamietol žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

K tomuto zistenému stavu prejednávanej veci súd z hľadiska jej právneho posúdenia uvádza, že

zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, ktorý v § 3 určuje, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie

troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie

v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.

zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, žeby postupom tunajšieho súdu
v exekučnom konaní sp. zn. 5Er/857/2011 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 07. 09. 2011, pričom uznesenie,
ktorým súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bolo vydané dňa 15. 11.
2011. Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) v znení účinnom do 31.05.2010
určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od

doručenia jeho žiadosti. Zákonom č. 144/2010 Z.z. došlo s účinnosťou od 01.06.2010 k novelizácii
tohto ustanovenia tak, že lehota 15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d)
Exekučného poriadku, podľa ktorého možno exekúciu vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré
obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods.
2 písm. c) Exekučného poriadku) alebo na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií

a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku). V dôvodovej správe k čl. III
bodu 2 zákona č. 144/2010 Z.z. ktorým došlo k uvedenej zmene sa okrem iného uvádza: „Prax ukázala,
že lehota na poverenie exekútora v prípadoch, ak exekučným titulom je notárska zápisnica, alebo
rozhodcovský rozsudok bola výraznou prekážkou na to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií, zbytočnom vzniku
trov exekučného konania. Súdy nemali časový priestor ani na vyžiadanie napr. spotrebiteľskej zmluvy.”
Následne čl. II bodom 2 zákona č. 102/2011 Z.z. došlo s účinnosťou od 01.06.2011 k zmene ust. §
41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v tom smere, že exekúciu možno vykonať aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

Dôvodová správa k tomuto bodu novely uvádza: „Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa §
41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul osvedčila v ostatnom období svojím autentickým výkladom aj Národná rada
Slovenskej republiky. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že v praxi možno vysledovať určité pochybnosti,
navrhuje sa výslovne upraviť, že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských

súdov a zmiery nimi schválené.“ Z uvedeného prehľadu vývoja právnej úpravy v ustanoveniach § 44
ods. 2 a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku preto podľa názoru súdu vyplýva, že počnúc
dňom 01.06.2010 sa lehota 15 dní na rozhodnutie exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia nevzťahovala na prípady, kedy exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. I
keď doslovný gramatický výklad (ktorým argumentoval aj žalobca) ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku v spojení s § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010 zvádza k
záveru, že 15 dňová lehota sa nevzťahovala iba na vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií
a zmiery nimi schválené, pri použití metódy teleologického výkladu (ktorý je založený na skúmaní
účelu a zmyslu danej právnej normy) nemôže takýto názor obstáť. Vychádzajúc zo znenia dôvodovej
správy k zákonu č. 144/2010 Z.z. totiž účelom novely v tejto časti bolo, aby sa 15 dňová lehota na

rozhodnutie exekučného súdu o poverení či nepoverení súdneho exekútora nevzťahovala na prípady,
kedy exekučným titulom bol vykonateľný rozhodcovský rozsudok. Ak by toto nebolo zmyslom právnej
úpravy, zákonodarca by logicky v dôvodovej správe nespomínal rozhodcovské rozsudky ale vyslovene
rozhodnutia (a zmiery) rozhodcovských komisií, o ktorých však nie je ani zmienka. Tomuto výkladu
podávaného súdom potom nasvedčuje aj následná novela vykonaná zákonom č. 102/2011 Z.z. účinným

od 01.06.2011, ktorým sa iba z terminologického a nie z obsahového hľadiska explicitne vyjadrilo, že
15 dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia neplatí v prípade,
ak ide o exekúciu navrhovanú na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.
V danom prípade preto exekučný súd nemal povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní, keďže exekúcia bola navrhovaná na podklade

rozhodcovského rozhodnutia. Súd potom nemal preukázané splnenie ani jednej z ďalších dvoch
podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca v
tomto smere napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nielenže
nepredložil ale ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali to, že
práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia utrpel konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu
nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa
názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené (a ničím neobjektivizované) paušálne náklady nasprávu pohľadávky pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému a
na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje
spojenésurgovanímakontroloustavukonania.Skutočnouškodoujetotižujmavyjadriteľnávpeniazoch,

ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného
v porovnaní s jeho majetkovým stavom pred škodnou udalosťou. Preto pri náhrade skutočnej škody
možno kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej
udalosti. Subsumpcia žalobcom uvedených nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už
len vzhľadom na samotnú definíciu ušlého zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s

prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ktorý však nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v danom
prípade v dôsledku nesprávneho úradného postupu). Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal
ale ani nijako bližšie nevysvetlil ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému súvisia
s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu. Ako už bolo uvedené, medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa
názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu pohľadávky by žalobca mal i v prípade,

ak by k rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora došlo skôr. Vo vzťahu k požadovanej náhrade
nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako nepreukázal žiaden nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne
postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnej. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu
k povinnej (riziko zániku povinnej, jej insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným“), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo. Súd tak

nemal preukázaný nielen nesprávny úradný postup ale ani vznik škody na strane žalobcu ani príčinnú
súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej
ujmy v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Preto návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako

účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože trovy konania nevyčíslila a ani
zo spisu jej žiadne nevyplývajú.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (205

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.