Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 12, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/67/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206328
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812206328.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o zaplatenie 125 EUR a 385,40 EUR, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu z a m i e ta .

II/ Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 06.03.2014 z a m i e t a .

III/ Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 žalobca žiadal, aby súd žalovanej uložil zaplatiť
mu 125 Eur ako náhradu majetkovej škody a 385,40 Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré mu
mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. 6Er/59/2010(súdnym exekútorom pod č. EX537/2010) tým, že o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
15 dní. Žalobca v žalobe tvrdí, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Tým mu vznikla majetková
škoda, spočívajúca v nákladoch, účelne vynaložených v rámci správy a vymáhania svojej pohľadávky v
období,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciea
rozhodnutímonej.Zároveňsižalobcauplatnilnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Podaním zo dňa 06.03.2014žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného

súduSRoústavnejsťažnosti,ktorúpodľasvojhotvrdeniapodalzdôvoduobjektívnehoporušeniasvojich
práv na zákonného sudcu a nestranný súd. K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) je
obligatórne a dopadá na situácie, kedy rozhodnutie v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaníoprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135 ods. 1 O.s.p.). Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.
s.p.jenaprotitomufakultatívneabudenamiestevtedy,akprebiehainékonanie,vktoromsariešiotázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O.

s. p.). Podľa názoru súdu otázka zákonného sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou
ako to majú na mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci.
Okrem toho v danom prípade dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca predostrel už v žalobnom
návrhu, pričom predpísaným postupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená
nadriadeným Krajským súdom v Žiline uznesením zo dňa 21. 03. 2013, č.k. 9NcC/316/2013-17, ktorým

rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Námestovo Mgr. Daniela Pilarčíková je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 7C/67/2012 a ostatní sudcovia Okresného
súdu Námestovo nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Súd vzhľadom na uvedené
nevidel dôvod pre prerušenie tohto konania a tak predmetný procesný návrh žalobcu ako nedôvodný
zamietol.

Na pojednávaní dňa 12.03.2014 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov s
použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Účastníci konania boli písomne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom do
vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené, iné dôkazy okrem v žalobe označených

vykonať nenavrhovali.

V rámci vykonaného dokazovania bolo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/59/2010 zistené, že žalobca
ako oprávnený dňa 19. 01.2010 do zápisnice spísanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému B. C. na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 04.11.2009 sp. zn. SR 18474/09 a ktorým bola menovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 2087,52 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor následne
v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03. 02.
2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší súd dňa 26. 05. 2010 uznesením č.k.
6Er/59/2010-29 zamietol žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

K tomuto zistenému stavu prejednávanej veci súd z hľadiska jej právneho posúdenia uvádza, že
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, ktorý v § 3 určuje, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho

úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej

moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou

normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, žeby postupom tunajšieho súdu
v exekučnom konaní sp. zn. 6Er/59/2010 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie

poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 03. 02 2010, pričom uznesenie,
ktorým súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bolo vydané dňa12. 04.
2011. Súd nemal preukázané splnenie podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za

žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca v tomto smere napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p. nielenže nepredložil ale ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a
ktorébypodporovalito,žeprávevdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupuvsúvislostisrozhodovaním
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia utrpel konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú
majetkovú škodu či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť v peniazoch
podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a

ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené (a ničím neobjektivizované)
paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu
informačného systému a na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania. Skutočnou škodou je totiž
ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného predstavujúca zníženie

majetkového stavu poškodeného v porovnaní s jeho majetkovým stavom pred škodnou udalosťou.
Preto pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by
nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti. Subsumpcia žalobcom uvedených nákladov pod ušlý
zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom na samotnú definíciu ušlého zisku, ktorým je zmarený
majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ktorý však nenastal v

dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku nesprávneho úradného postupu). Treba tiež
uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale ani nijako bližšie nevysvetlil ako paušálne náklady na
správu pohľadávky voči povinnému súvisia s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu. Ako už
bolo uvedené, medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda
vzťah príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na

správu pohľadávky by žalobca mal i v prípade, ak by k rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora došlo
skôr. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako nepreukázal žiaden
nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnému. V žalobe
síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko
„zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným“), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto

následkom aj skutočne došlo. Súd tak nemal preukázaný vznik škody na strane žalobcu ani príčinnú
súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej
ujmy v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Preto návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako

účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože trovy konania nevyčíslila a ani
zo spisu jej žiadne nevyplývajú.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (205

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.