Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 10, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/164/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206341
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812206341.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 25.04.2013 a návrh žalobcu na prerušenie konania
zo dňa 31.10.2013 z a m i e t a .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaným žalobným návrhom žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 175,- Eur ako náhrady
majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky
a čiastky 276,60 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55,32 Eur za každý mesiac
nečinnosti exekučného súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho
súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 3Er/248/2008 (súdnym exekútorom pod č. EX

1216/2003) tým, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom
čase.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 18.04.2013 požadovala žalobu zamietnuť. Z procesného
hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje žalobca uplatnené nároky. Podal ju
predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie nároku podľa
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Nakoľko žalobca neposkytol ani súčinnosť potrebnú na predbežné prerokovanie nárokov Ministerstvom
spravodlivosti SR, nepovažuje žalované nároky za predbežne prerokované. Ohľadne veci samotnej
žalovaná popierala, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu poukazujúc na judikatúru Ústavného
súdu SR, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky zbytočné
prieťahy v konaní. Vzniesla námietku premlčania spolu s výhradou, že žalobca nepreukázal vznik a ani
výšku škody, keď požadované paušálne sumy na správu pohľadávky nemožno považovať za skutočnú
škodu ani ušlý zisk. Rovnako nepreukázal ani splnenie podmienok na priznanie náhrady nemajetkovej

ujmy. Keďže nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a žalobca nepreukázal vznik škody (resp.
nemajetkovej ujmy) ani jej výšku, nemôže medzi nimi existovať ani vzťah príčiny a následku.Podaním zo dňa 25.04.2013 a opakovane podaním zo dňa 31.10.2013 žalobca navrhol prerušiť
konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa svojho
tvrdenia podal z dôvodu objektívneho porušenia svojich práv na zákonného sudcu a nestranný súd. K

tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) je obligatórne a dopadá na situácie, kedy rozhodnutie
v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135 ods. 1 O.s.p.).
Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. je naproti tomu fakultatívne a bude namieste
vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,

alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O. s. p.). Podľa názoru súdu otázka zákonného
sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou ako to majú na mysli uvedené ustanovenia,
teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci. Okrem toho v danom prípade tie isté dôvody
zaujatosti zákonného sudcu žalobca predostrel už v žalobnom návrhu, pričom predpísaným postupom
podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená nadriadeným súdom, ktorý zákonného
sudcu Mgr. Martina Štubniaka nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci (uznesenie Krajského

súdu v Žiline zo dňa 12.02.2013 sp. zn. 9NcC/94/2013). Súd preto nevidel dôvod pre prerušenie tohto
konania a tak predmetné procesné návrhy žalobcu ako nedôvodné zamietol.

Na pojednávaní dňa 10.03.2014 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových strán
s použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej bolo predvolanie

doručené dňa 24.02.2014, pričom účastníci konania boli písomne poučení o dôkaznej povinnosti podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p.

V rámci vykonaného dokazovania bolo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/248/2008 zistené, že tunajší
súd na podklade žiadosti súdnej exekútorky JUDr. V. K. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zo dňa 04.10.2003, ktorým žiadal vymôcť čiastku 10.780,- Sk s
príslušenstvom a na podklade notárskej zápisnice č. NZ 50738/2003 spísanej dňa 21.06.2003 notárom
JUDr. Y. V., poveril dňa 05.12.2003 menovanú exekútorku vykonaním exekúcie v prospech žalobcu
ako oprávneného voči povinnému F. X.. Dňa 22.11.2010 žalobca doručil tunajšiemu súdu návrh na
zmenu súdneho exekútora požadujúc, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. T.

K.. Dňa 11.02.2011 tunajší súd vyzval súdnu exekútorku, aby v lehote 10 dní oznámila či si uplatňuje
trovy exekúcie. Súdna exekútorka dňa 09.03.2011 požadovala priznať trovy exekúcie vo výške 120,83
Eur a súčasne navrhla žiadosť o zmenu súdneho exekútora zamietnuť. Tunajší súd uznesením zo
dňa 12.05.2011, č.k. 3Er/248/2008-29 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju v celom rozsahu
zastavil. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho

exekútora, nakoľko v prípade ak dôjde k zastaveniu exekúcie, zmena súdneho exekútora by bola
neúčelná. Voči uzneseniu podala odvolanie súdna exekútorka dňa 31.05.2011 ako aj žalobca dňa
21.06.2011, obaja požadujúc jeho zrušenie. Uznesením zo dňa 10.04.2012 č.k. 3Er/248/2008-50 tunajší
súd doplnil uznesenie zo dňa 12.05.2011 o výrok, ktorým uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej
exekútorke trovy exekúcie vo výške 66,43 Eur. Aj voči tomuto uzneseniu podal žalobca ako oprávnený

odvolanie dňa 03.05.2012. Dňa 18.01.2013 bol spisový materiál predložený Krajskému súdu v Žiline
na rozhodnutie o podaných odvolaniach. Krajský súd vrátil spis tunajšiemu súdu s pokynom rozhodnúť
o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Uznesením zo dňa 07.05.2013 č.k. 3Er/248/2008-79 tunajší
súd doplnil výrokovú časť uznesenia zo dňa 12.05.2011 o výrok, ktorým návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora zamietol. Proti uzneseniu podal dňa 22.05.2013 žalobca odvolanie. Následne bol

spis opätovne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaniach, pričom Krajský súd v Žiline
uznesením zo dňa 04.02.2014 sp. zn. 2CoE/100/2013 uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 12.05.2011
č.k. 3Er/248/2008-29 vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku, ktorým bola exekúcia
zastavená potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania zo dňa 03.09.2012 zamietol.

Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi

vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri

nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup je potrebné
posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená

zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na podklade žiadosti súdnej exekútorky, návrhu
žalobcunavykonanieexekúcieanotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulubolotunajšímsúdomvedené
exekučné konanie pod sp. zn. 3Er/248/2008. Tunajší súd ako exekučný súd poveril dňa 05.12.2003

vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. V. K. a žalobca ako oprávnený dňa 22.11.2010 požiadal
o zmenu exekútora. V tom čase účinné ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995
Z.z.) určovalo, že oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V danom prípade tunajší súd ako

exekučný súd síce rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora až dňa 07.05.2013, avšak je zrejmé,
že potreba takéhoto rozhodnutia bola iba formálna a v podstate nadbytočná, pokiaľ uznesením zo
dňa 12.05.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v celom rozsahu ju zastavil z dôvodu, že existovali
okolnosti, ktoré bránili vykonaniu exekúcie a pre ktoré bolo potrebné exekúciu zastaviť. Existenciu
takýchto okolností potvrdil aj odvolací súd tým, že na odvolanie žalobcu napadnuté uznesenie potvrdil.

Súd preto nemal preukázaný nielen nesprávny úradný postup v súvislosti s rozhodovaním o zmene
súdneho exekútora ale nemal preukázané splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok vyžadovaných
na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca v tomto smere napriek riadnemu
poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nielenže nepredložil ale ani neoznačil žiadne
dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku tvrdeného nesprávneho

úradného postupu v súvislosti s rozhodovaním o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora utrpel
konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú by
bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Za škodu, pri
vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba
subjektívne vyčíslené (a ničím neobjektivizované) paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou

informačného systému v sume 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému v čiastke
40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v čiastke 50,- Eur
a na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v čiastke 15,- Eur. Skutočnou škodou je totiž
ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného predstavujúca zníženie

majetkového stavu poškodeného v porovnaní s jeho majetkovým stavom pred škodnou udalosťou.
Preto pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by
nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti. Subsumpcia žalobcom uvedených nákladov pod ušlý
zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom na samotnú definíciu ušlého zisku, ktorým je zmarený
majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ktorý však nenastal v

dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu).
Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale ani nijako bližšie nevysvetlil ako paušálne
náklady na správu pohľadávky voči povinnému súvisia s nesprávnym úradným postupom súdu, keď
exekúciabolavyhlásenázaneprípustnúazastavená.Akoužbolouvedené,medzinesprávnymúradnýmpostupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa
názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu pohľadávky by žalobca mal i v prípade,
ak by exekučný súd formálne o zmene súdneho exekútora rozhodol ešte pred zastavením exekúcie. Vo

vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako nepreukázal žiaden nepriaznivý
dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnému v dôsledku tvrdeného
nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko
zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným“), no
nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku postupu exekučného

súdu. Súd tak nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane žalobcu ani príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v
dôsledku nesprávneho úradného postupu. Preto návrh žalobcu zamietol. Len záverom sa k vyjadreniam
žalovanej poznamenáva, že zo žalobného návrhu zo dňa 17.09.2012 je evidentné čoho sa žalobca
v konaní domáhal a z akých dôvodov (§ 79 ods. 1 O.s.p.), pričom zo spisového materiálu vyplýva a
súčasne je súdu z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte pred začatím tohto súdneho konania

podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku
neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§
16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už uplynula.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne
nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného

vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.