Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 10, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412204224
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5412204224.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu zo dňa 06.03.2014 na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaným žalobným návrhom žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 175,- Eur ako náhrady
majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky
a čiastky 387,24 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55,32 Eur za každý mesiac
nečinnosti exekučného súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho
súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX (súdnym exekútorom pod č. EX
3553/2006) tým, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom

čase.

Žalovaná sa k veci nevyjadrila.

Podaním zo dňa 06.03.2014 (doručeným súdu elektronickou poštou dňa 06.03.2014) žalobca navrhol
prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa
svojho tvrdenia podal z dôvodu objektívneho porušenia svojich práv na zákonného sudcu a nestranný

súd. K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) je obligatórne a dopadá na situácie, kedy
rozhodnutie v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135
ods. 1 O.s.p.). Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. je naproti tomu fakultatívne
a bude namieste vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O. s. p.). Podľa názoru
súdu otázka zákonného sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou ako to majú na

mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci. Okrem toho v
danom prípade dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca predostrel už v žalobnom návrhu, pričom
predpísaným postupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená nadriadeným
súdom, ktorý zákonného sudcu Mgr. Martina Štubniaka nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejtoveci (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.07.2013 sp. zn. 9NcC/412/2013). Súd preto nevidel
dôvod pre prerušenie tohto konania a tak predmetný procesný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Na pojednávaní dňa 10.03.2014 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových
strán s použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej bolo
predvolanie doručené dňa 24.02.2014. Žalobca síce vo vyššie uvedenom podaní zo dňa 06.03.2014
okrem prerušenia konania navrhol súčasne aj zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu, že nebolo
ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu, no súd z už uvedených

dôvodov, pre ktoré neprerušil toto konanie, nepovažoval žalobcom uvádzané skutočnosti za dôležité
dôvody pre odročenie pojednávania či dokonca pre jeho zrušenie.

Účastníci konania boli písomne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom do
vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené, iné dôkazy okrem v žalobe označených
vykonať nenavrhovali.

V rámci vykonaného dokazovania bolo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/1694/2008 zistené, že
Okresný súd Dolný Kubín na podklade žiadosti súdneho exekútora C.. C. A. o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zo dňa 12.03.2006, ktorým žiadal vymôcť
čiastku 74.800,- Sk s príslušenstvom a na podklade notárskej zápisnice č. NZ XXXXX/XXXX spísanej

dňa 13.11.2005 notárom C.. O. G., poveril dňa 13.04.2006 menovaného exekútora vykonaním exekúcie
v prospech žalobcu ako oprávneného voči povinnému G. G.. Už po odstúpení exekučného súdneho
spisu v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva na tunajší súd (zákon č. 511/2007 Z.z.) doručil žalobca
ešte Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 20.09.2010 návrh na zmenu súdneho exekútora požadujúc,
aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor C.. A. L.. Návrh na zmenu súdneho exekútora

bol postúpený tunajšiemu súdu dňa 01.10.2010. Dňa 26.01.2011 tunajší súd vyzval súdneho exekútora
C.. C. A., aby v lehote 15 dní oznámil či si uplatňuje trovy exekúcie. Súdny exekútor dňa 04.05.2011
po urgencii zo dňa 14.04.2011 oznámil, že žiada priznať trovy exekúcie 268,97 Eur podľa priloženej
špecifikácie. Tunajší súd uznesením zo dňa 13.05.2011, č.k. 5Er/1694/2008-32 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a súčasne ju v celom rozsahu zastavil. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že nerozhodol

o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko v prípade ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
zmena súdneho exekútora by bola neúčelná. Voči uzneseniu podal odvolanie žalobca dňa 13.06.2011
požadujúc jeho zrušenie. Uznesením zo dňa 09.10.2012, č.k. 1CoE/126/2012-45 Krajský súd v Žiline
akosúdodvolacínapadnutéuzneseniepotvrdil.Dňa04.12.2012podalžalobcavočiuzneseniukrajského
súdu dovolanie, pričom podľa zistení tunajšieho súdu o dovolaní ešte rozhodnuté nebolo.

Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho

úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej

moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, prinesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup je potrebné
posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na podklade žiadosti súdneho exekútora, návrhu

žalobcunavykonanieexekúcieanotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulubolotunajšímsúdomvedené
exekučné konanie pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX. Ešte pôvodne príslušný Okresný súd Dolný Kubín ako
exekučný súd poveril dňa 13.04.2006 vykonaním exekúcie súdneho exekútora C.. C. A.. Žalobca ako
oprávnený dňa 20.09.2010 požiadal o zmenu exekútora na nepríslušnom súde, ktorý návrh žalobcu
tunajšiemu súdu postúpil dňa 01.10.2010. V tom čase účinné ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
(zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo, že oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj

bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom súd rozhodne
o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V danom prípade
tunajší súd ako exekučný súd síce nerozhodol o zmene súdneho exekútora, avšak jeho postup bol
plne opodstatneným, pokiaľ uznesením zo dňa 13.05.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v celom
rozsahu ju zastavil z dôvodu, že existovali okolnosti, ktoré bránili vykonaniu exekúcie a pre ktoré bolo

potrebné exekúciu zastaviť. Existenciu takýchto okolností potvrdil aj odvolací súd tým, že na odvolanie
žalobcu napadnuté uznesenie potvrdil. V tomto prípade by bolo v rozpore s logickým procesným
postupom, aby na jednej strane najskôr exekučný súd rozhodol na návrh žalobcu o zmene súdneho
exekútora a následne bez potreby vykonávania akýchkoľvek ďalších úkonov by exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a túto zastavil. Išlo by výlučne o samoúčelný postup, teda len o rozhodnutie pre rozhodnutie

bez akéhokoľvek praktického významu. Súd preto nemal preukázaný nielen nesprávny úradný postup
v súvislosti s rozhodovaním o zmene súdneho exekútora ale nemal preukázané splnenie ani jednej z
ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy.
Žalobca v tomto smere napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
nielenže nepredložil ale ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali

to, že práve v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu v súvislosti s rozhodovaním o jeho
návrhu na zmenu súdneho exekútora utrpel konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú škodu
či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17 ods.
1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk,
nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené (a ničím neobjektivizované) paušálne

náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému v sume 70,- Eur, na udržiavanie a
správu informačného systému v čiastke 40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom v čiastke 50,- Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné
výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v čiastke
15,- Eur. Skutočnou škodou je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v porovnaní s jeho majetkovým
stavom pred škodnou udalosťou. Preto pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne
vynaložené výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti. Subsumpcia žalobcom
uvedených nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom na samotnú definíciu
ušlého zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti

prípadu, ktorý však nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku tvrdeného
nesprávneho úradného postupu). Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale ani nijako
bližšie nevysvetlil ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému súvisia s nesprávnym
úradným postupom súdu, keď exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Ako už bolo
uvedené, medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah

príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu
pohľadávky by žalobca mal i v prípade, ak by exekučný súd formálne o zmene súdneho exekútora
rozhodol. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako nepreukázal žiaden
nepriaznivýdopad(ujmu)najehoprávnepostavenieakoveriteľapohľadávkyvočipovinnémuvdôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k

povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným“), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku
postupu exekučného súdu. Súd tak nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane
žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vzniknemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Preto návrh žalobcu zamietol. Len
záverom sa poznamenáva, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte pred začatím
tohto súdneho konania podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR písomnú

žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných
v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca
mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania
už uplynula.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne
nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§

205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.