Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 3, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/262/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813206741
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7813206741.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Bratislava,

Panenská 7, IČO: 35 787 783, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s. r. o., so
sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovanej P. S., K.. XX. XX. XXXX, O. Y., G. XXX/X, o zaplatenie
1.280,09 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 791,31 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania 9,5 % z
uvedenej dlžnej sumy, za čas od 01. 09. 2011 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšujúce časti súd žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 58,23 Eur, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.280,09 Eur, spolu s úrokmi z
dlžnej úverovej istiny vo výške 49 % ročne zo sumy 841,84 Eur od 03. 06. 2011 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.213,60 Eur od 01. 09. 2011 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 12. 05. 2010 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanej poskytol úver vo výške 929,- Eur na financovanie kúpy
spotrebného tovaru. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť uvedený úver 24 mesačnými splátkami vo výške

63,50 Eur, spolu 1.524,- Eur, so splatnosťou prvej splátky 15. 06. 2010. Pri uzatváraní úverovej zmluvy,
žalovaná bez výhrad súhlasila so Všeobecnými úverovými podmienkami (ďalej len „VOP“), ktoré tvorili
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Svoju povinnosť riadne a včas žalovaná neplnila a ku dňu podania žaloby
zaplatila len časť dlžnej sumy, vo výške 127,- Eur. Na predžalobné výzvy nereagovala. Podľa bodu
IV.- 4.-2. a III.-6.-1., žalobca bol oprávnený odstúpiť od úverovej zmluvy a požadovať splatenie dlžnej
sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že sa klient dostal do omeškania so
splatením viac než dvoch po sebe idúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. Žalobca

odstúpil od zmluvy oznámením dňa 09. 06. 2011, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 31. 08. 2011. Týmto
dňom sa stal splatný dlh v celom rozsahu. K uplatnenej výške nároku žalobca uviedol, že celkový nárok
bol požadovaný vo výške 1.280,09 Eur, z toho 841,84 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 357,41
Eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 14,35 Eur z titulu dlžného poistného z úveru, 60,50 z titulu dlžných
zmluvných pokút za omeškanie so splácaním úveru a ďalších zmluvných poplatkov, 6,34 Eur z titulu
dlžných poplatkov za odklad mesačných splátok úveru.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi založenými v spise, s
písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav vo veci.

Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd

rozhodol v jeho neprítomnosti, na základe predložených listinných dôkazov. Súčasne žalobca doplnil
písomne svoje stanovisko k podanej žalobe, kde uviedol, že na žalobe v celom rozsahu trvá. K
uplatneným poplatkom a zmluvným pokutám uviedol, že poplatky boli účtované za odklad splatnosti
mesačnej splátky vo výške 6,34 Eur (4% z odloženej sumy splatných 26. 10. 2010). Ďalšie poplatky boli
vystavené za vyhotovenie a zaslanie upomienky v dňoch 15. 12. 2010 a 01. 12. 2010, spolu vo výške

9,96 Eur. Zmluvnú pokutu žalobca vyčíslil za omeškanie so zaplatením mesačných splátok za obdobie
od 15. 11. 2010 do 15. 02. 2011, pričom výška zmluvnej pokuty predstavovala 8 % z mesačnej splátky,
tzn. 5,08 Eur. Zmluvné pokuty boli takto vyúčtované v celkovej výške 60,15 Eur. V tomto písomnom
podaní žalobca súčasne opravil žalobný návrh v časti sumy, z ktorej požaduje úroky z dlžnej úverovej
istiny, kde bolo uvedené, že žiada úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 49 % ročne zo sumy 841,84
Eur od 03. 06. 2011 do zaplatenia, pričom správne malo byť 49 % ročne zo sumy 987,64 Eur od 03.

06. 2011 do zaplatenia. Rovnako sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 1.213,60 Eur od 01. 09. 2011 do zaplatenia, pričom žalobca uviedol, že si
neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy zmluvných pokút a poplatkov. K poisteniu žalovanej uviedol,
že žalovaná prehlásila v časti D, že sa oboznámila s Rámcovými zmluvami o poistení a s aktuálnymi
všeobecnými poistnými podmienkami, súhlasí s nimi a svojim podpisom vyjadruje súhlas s poistením.

Súčasne k uvedenému písomnému doplneniu žalovanej pripojil Potvrdenie o odfinancovaní peňažných
prostriedkov a Potvrdenie o prijatí splátok žalovanou, ako aj určitú platobnú históriu a Dodatok č. 1 k
Rámcovej zmluve o poistení.

Žalovaná potvrdila uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalobcom. Úver zobrala z dôvodu,
že potrebovala zafinancovať časť kúpenej spálne, kde pri predaji ihneď zložila akontáciu vo výške

100,- Eur a zvyšujúca suma 929,- Eur jej bola poskytnutá ako úver. Poskytnutie úveru bolo vykonané
priamo v predajni, kde nebol riadne ani čas na oboznámenie sa s podmienkami. Rozhodne však
nesúhlasila s tým, že by bola v čase uzavretia zmluvy uzatvárala poistenie, pretože ani nevedela,
že nejaké poistenie bolo zapracované do zmluvy. Zdôraznila, že nie je predsa možné, aby niekto
uzavrel poistné a nevedel o tom nič. Nikdy nepočula o poisťovni Cardiff. Jedine pri podpísaní zmluvy

bola oboznámená s výškou úveru, počtom mesačných splátok a s ich výškou. V čase podpísania
zmluvy, sa zamestnanec predajne informoval na pomery a príjem žalovanej, tieto údaje ňou poskytnuté
akceptoval bez akýchkoľvek preverovaní. Okrem toho žalovaná vyjadrila pochybnosti aj o zapracovaní
zmluvných pokút do podmienok zmluvy, s poukazom na to, že uvedené zmluvné pokuty vlastne by
mali byť zaplatené za omeškanie, pričom súčasne si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania. Ďalej

žalovaná namietala aj neprimeranú výšku ročnej úrokovej sadzby, ktorú si všimla až následne, pretože
v zmluve boli zahrnuté nejaké údaje RPMN a zrejme z týchto dôvodov prehliadla skutočnú výšku úroku
z úveru. Pripísala to neskúsenosti, pretože nie je pre ňu obvyklé podpisovať takýto úver. V každom
prípadenesúhlasilastakýmtovysokýmúrokom,pretožejejtopripadaloakoúžera.Žalovanásúhlasilaso
zaplatením istiny, primeraného úroku z úveru, zákonného úroku z omeškania. Nesúhlasila so zaplatením

zmluvnej pokuty a poistného, pretože takéto zmluvné podmienky si nielenže nedojednala, nemala o nich
ani len žiadne vedomosti a vzhľadom na ťažko čitateľný text VOP, ktoré ani nepodpisovala, ani len v
nich nezistila, že sa tam takéto podmienky nachádzajú.

Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzavretá dňa 12. 05. 2010 medzi žalobcom
a žalovanou. Podľa časti 1 predmetnej zmluvy, žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 929,- Eur

a žalovaná sa zaviazala splácať úver v 24 mesačných splátkach vo výške 63,50 Eur, vždy k 15. dňu
v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 15. 06. 2010. Ročná úroková sadzba bola vo výške 49 %,
ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 67,80 %, priemerná hodnota RPMN v % pre
zodpovedajúci typ spotr. úveru na trhu SR 48,66 %. Pod bodom 2 je uvedený text „prijímam súbor poist.
uvedený v bode 1 v časti D:3,33 % (PN, invalidita, smrť).“ V časti „príjmy“ bol zahrnutý čistý mesačný

príjem žalovanej, zrejme udaný ňou a tiež aj výška nájomného. V dolnej časti ľavej strany zmluvy bola
uvedená výška poistného v časti D: 3,33 %. Na prednej strane zmluvy sa vyskytuje text inofarebne
odlíšený, s menším písmom ako predchádzajúci text, kde pod písmenom D je zahrnuté poistenie klienta,ktoré v bode 1 upravuje poistenie klienta - základný súbor poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti,
plnej a trvalej invalidity a smrti. V rámci uvedeného bodu D, je zahrnutý aj vyjadrený súhlas na prijatie
poistného plnenia v časti B.

Podľa čl. IV.-3.-1. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru (VOP), klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou
pravidelných mesačných splátok vo výške dohodnutého % aktuálneho úverového rámca. V zmysle čl.
IV.-4.-2., žalobca je oprávnený v prípadoch podľa bodu III.-6.-1. od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť
ďalšie čerpanie úveru a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti

odstúpenia. Z bodu III.-6.-1. vyplynulo, že zmluva o úvere je uzavretá na dobu trvania záväzkov a
Cetelem je oprávnený od nej odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku
dňu účinnosti v prípade, že sa klient dostal do omeškania so zaplatením viac než dvoch po sebe
nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. Podľa čl. V.-3., ak klient porušil svoju
povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby
zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac

ako 30 dní. Zmluvná pokuta je splatná ku dňu splatnosti nasledujúcej mesačnej splátky, pri omeškaní
s poslednou splátkou uplynutím 30. dňa omeškania. Nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa
platnej úrokovej sadzby.

Listom zo dňa 09. 06. 2011 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.280,09 Eur, s
tým, že pokiaľ uvedenú sumu nezaplatí do 14 dní, počnúc dňom 01. 08. 2011 jej bude účtovaný úrok z

omeškania vo výške ustanovenej podľa platných právnych predpisov.

Z Potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov, registrovaných na úverovom prípade klienta
S.I. P., vyplynulo, že žalovanej bola poskytnutá suma 929,- Eur a z Potvrdenia o prijatí splátok je
zrejmé, že žalovaná zaplatila na poskytnutý úver sumu 127,- Eur. Úhrada bola vykonaná v dňoch
16. 06. 2010 a 12. 10. 2010 v dohodnutej výške po 63,50 Eur. Stav úhrad a čerpania vyplynul aj z

pripojených finančných transakcií predložených žalobcom, z ktorých okrem iného vyplynulo, že poistné
predstavovalo za obdobie od 15. 07. 2010 do 15. 06. 2012 celkovo sumu 49,20 Eur, pričom výška
poistného za jednotlivé mesiace započítaná do splátok predstavovala 2,05 Eur mesačne.

Podľa ust. § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z., účinného ku dňu uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ust. § 5 ods. 1 uvedeného zákona, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať
spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné
údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľaodseku3uvedenéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľaodseku2uvedenéhoustanovenia,zaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 4 písm. a.), k.) uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

Pri posudzovaní nároku žalobcu, súd sa v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákona zaoberal podmienkami

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania. V rámci toho skúmal,
do akej miery možno považovať podmienky uzavretej zmluvy za prijateľné, resp. neprijateľné a či teda je
možné podmienky vyplývajúce zo zmluvy hodnotiť ako rovnovážne podmienky čo do práv a povinností
účastníkov záväzkového vzťahu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v zmysle Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského

úveru zo dňa 12. 05. 2010, bol žalovanej poskytnutý klasický úver na kúpenie tovaru. V zmysle
Potvrdenia o odfinancovaní, bol úver vyčerpaný dňa 03. 06. 2010 v sume 929,- Eur. Žalovaná splatila
úver len do výšky 127,- Eur v dvoch splátkach. Úroková sadzba v čase podpísania zmluvy o
klasickom úvere bola zaznamenaná vo výške 49 % ročne. Žalovaná namietala neprimeranú výšku
ročného úroku z úveru. Súd v rámci preskúmavania spotrebiteľskej zmluvy, z hľadiska prijateľnosti

jej zmluvných podmienok, dospel k rovnakému záveru, že v danom prípade výška úroku z úveru 49
% ročne je neprimeraná, pokiaľ ju súd porovnal s priemernými obvyklými úrokovými sadzbami, ktoré
poskytovali banky v čase, kedy bola zmluva uzavretá. Výška priemerného úroku predstavovala podľa
priemerných úrokových mier úverov uverejnených NBS, výšku 10,62 % ročne, tzn. v číselnom vyjadrení
z poskytnutého úveru (929, -Eur) predstavovala výšku 98,66 Eur. Z toho vyplýva, že úrok, ktorý bol

súčasťou uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania, presahoval obvyklé úroky poskytované bankami
minimálne štvornásobne, z čoho je možné vyvodiť, že skutočne sa jedná o úrok neprimeraný a teda ide
o úrok, ktorý bol dojednaný v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ. V takomto prípade
tedazmluvuvčasti,kdeboladojednanáneprimeranáúrokovásadzba,súdhodnotíakozmluvuneplatnú.
Súd akceptuje, že poskytnutie úveru v sebe spája aj určitú odplatnú časť vo forme úroku z úveru, a z

týchto dôvodov súd priznal úrok z úveru, avšak nie v uplatnenej výške žalobcom, ale vo výške priemernej
obvyklej sadzby poskytovanej bankami vo výške, tak ako bola vyššie prepočítaná, tzn. vo výške 98,66
Eur. Súčet takto prepočítaného úroku a poskytnutého úveru predstavovali výšku 1.027,66 Eur.

Žalobca sa domáhal zaplatenia úroku z úveru aj v období po zosplatnení úveru až do zaplatenia istiny.
Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, si môžu dohodnúť účastníci

úveru. Povinnosť klienta splácať úver až do zaplatenia úveru vrátane príslušenstva nie je možné
akceptovať, a to z dôvodu, že pokiaľ dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti,prichádzajú do úvahy za obdobie po zosplatnení úveru už len úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút
akoúrokyzúveru,pretožeúrokzomeškaniamásankčnúpovahu.Ztohovyplýva,žezačasodsplatnosti
úveru, v tomto prípade od 01. 09. 2011, má žalobca právo len na úroky z omeškania v zákonnej výške.

Akékoľvek navyšovanie úroku z omeškania formou uplatňovania si úrokov z úveru po čase zosplatnenia
úveru, sa javí ako neprípustné navyšovanie úrokov z omeškania. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že
pokiaľ sa žalobca takýmto spôsobom domáha zaplatenia ďalšieho úroku z úveru po splatnosti úveru,
jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku a aj o rozpor so zákonom, s ust. § 517 ods. 2 OZ, pretože
v takomto prípade dochádza k neprípustnému zvýšeniu zákonného limitu. Takto dojednaná zmluva je

v tejto časti neplatná.

Súd preskúmal aj ďalšie zmluvné podmienky, v súvislosti s namietanou zmluvnou pokutou a postením
zo strany žalovanej.

Uzavretie poistenia súd posudzoval v súlade s ust. 788 ods. 1 a § 792a ods. 1 OZ.

Podľa ust. 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá

s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, poistná zmluva obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa ust. § 792a ods. 1 OZ, pred uzavretím poistnej zmluvy poisťovateľ poskytne tomu, kto s ním
uzaviera poistnú zmluvu, najmä tieto údaje:

a) obchodné meno poisťovateľa a jeho právnu formu,

b) názov štátu, kde sa nachádza sídlo poisťovateľa a názov štátu, kde sa nachádza pobočka
poisťovateľa, ktorá uzaviera poistnú zmluvu,

c) sídlo poisťovateľa a adresu umiestnenia pobočky poisťovateľa, ktorá uzaviera poistnú zmluvu.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v prípade poistenia osôb poisťovateľ poskytne pred uzavretím

poistnej zmluvy tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, okrem údajov podľa odseku 1 aj tieto ďalšie
údaje:

a) obsah všetkých poistných plnení v súvislosti s poistnou udalosťou,

b) dobu trvania poistnej zmluvy,

c) spôsob zániku poistnej zmluvy,d) spôsob platenia poistného a jeho splatnosť,

e) spôsob výpočtu a rozdelenia bonusov, ak sú súčasťou poistnej zmluvy,

f) spôsob stanovenia odkupnej hodnoty a rozsah jej záruky,

g) výšku poistného za každé poistné plnenie,

h) určenie investičných podielov, na ktoré je viazané poistné plnenie, pri poistných zmluvách viazaných
na investovanie finančných prostriedkov v mene poistených,

i) označenie druhu príslušných aktív pre poistenie pri poistných zmluvách viazaných na investovanie
finančných prostriedkov v mene poistených,

j) podmienky odstúpenia od poistnej zmluvy,

k) všeobecné informácie o daňových povinnostiach, ktoré sa vzťahujú na danú poistnú zmluvu,

l) spôsob vybavovania sťažností toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, poisteného a
oprávnenej osoby,

m) právo štátu, ktoré platí pre poistnú zmluvu tam, kde zmluvné strany nemajú možnosť zvoliť si
právo platné pre poistnú zmluvu, alebo právo štátu, ktoré navrhuje poisťovateľ, ak zmluvné strany majú

možnosť zvoliť si právo.

V tomto prípade súd konštatuje, že uzavretie poistnej zmluvy sa riadi ust. § 788 ods. 1,2 OZ, z ktorého
vyplývajú podstatné náležitosti, okrem iného aj práva a povinnosti poisťovateľa a poisteného. Ďalšie
povinnosti poisťovateľa sú upravené v ust. § 792a ods. 1,2 OZ. V tomto konkrétnom prípade i napriek
tvrdeniu žalobcu nebolo preukázané, že obsah Rámcovej poistnej zmluvy Poisťovne Cardiff Slovakia,

a. s., bol riadne oboznámený. Súd poukazuje na samotné znenie zmluvy, z textu ktorého vyplýva,
že žalovaná mala prijať súbor poistenia s odkazom na bod D1 tejto zmluvy. Je potrebné konštatovať,
že práve tento odkaz je písaný niekoľkonásobne menším písmom ako text zmluvy, takže skutočne pri
oboznamovaní sa s týmto textom, keď to bolo vôbec možné, mohla uniknúť žalovanej podmienka pre
ňu zjavne nevýhodná. Žalovaná sa jednoznačne vyjadrila, že poistenie neuzatvárala, nemala dôvod

uzatvoriť poistenie, o jeho uzavretí sa dozvedela až z konania. Z textu zmluvy v časti D) nevyplýva ani
výška poistného, je tam len odkaz na percentuálne vyjadrenie poistného, nie je uvedené z akej sumy. Už
samotný spôsob, akým bolo poistenie dojednané, kde spotrebiteľ svojim podpisom v dolnej časti zmluvy
mal potvrdiť uzavretie poistného, je zavádzajúci. Takto koncipované podmienky dohody o poistení, sú
podľa názoru súdu neprijateľné, pretože účastník poistnej zmluvy musí poznať presne podmienky, za

ktorých sa poisťuje, výšku poistenia, ako aj čas poistného obdobia. Z týchto dôvodov súd konštatuje
neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky, pre rozpor s uvedenými ustanoveniami.

Ďalšiu časť uplatneného nároku žalobcu mala tvoriť zmluvná pokuta, ktorá bola súčasťou Všeobecných
podmienok žalobcu.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, podmienkou platnosti každého právneho úkonu je, aby bol uvedený úkon

urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.Zmluvná pokuta upravená v ust. § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového
práva. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom má povahu vzťahu
všeobecného predpisu a osobitného predpisu a tento princíp sa uplatňuje aj pri právnej úprave

zmluvnej pokuty. Základná právna úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a niektoré doplnenia a
modifikácie sú v Obchodnom zákonníku. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať
tak, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou
charakteristikou je to, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za
súhlasného prejavu vôle zmluvných strán. Bez takejto dohody nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute.

Pokiaľ teda veriteľ určí výšku zmluvnej pokuty (v danom prípade v typovej zmluve), takéto jednostranné
zahrnutie zmluvnej pokuty do Úverovým zmluvných podmienok, nezakladá povinnosť dlžníka zaplatiť
zmluvnú pokutu, práve z dôvodu chýbajúcej dohody.

Z hľadiska formálnej spätosti dohody o zmluvnej pokute s hlavnou zmluvou, súd uvádza, že spravidla
táto dohoda môže byť súčasťou hlavnej zmluvy, a to vo forme samostatného článku takejto zmluvy.
Nič nebráni tomu, aby dohoda o zmluvnej pokute, aj keď sa uzaviera súčasne s hlavnou zmluvou,

bola obsiahnutá na samostatnej listine, tzn. aj oddelene od hlavnej zmluvy, prípadne formou dodatku.
Tak v prípade, kedy je zmluvná pokuta uzavretá súčasne s hlavnou zmluvou, alebo následne po
jej uzavretí, vždy musia byť naplnené podmienky pre jej platnosť. Nie je vylúčené, aby dohoda o
zmluvnej pokute bola súčasťou vopred dojednanej písomnej zmluvy, prípadne dohodnutých obchodných
podmienok, ktorými možno nahradiť časť obsahu zmluvy. Treba však rozlišovať medzi všeobecnými

obchodnými podmienkami vypracovanými odbornými a záujmovými organizáciami, ktoré sa týkajú
rôznych oblastí a inými obchodnými podmienkami vypracovanými rôznymi subjektmi (ust. § 273 ods.
1 ObZ). Rozlíšenie je dôležité preto, pretože obe skupiny obchodných podmienok majú ten istý cieľ,
tzn. určiť časť obsahu zmluvy, majú však iný charakter a preto aj iný režim záväznosti. Pri úverových
podmienkach sa predpokladá, že každému kto podniká v oblasti, ktorej sa týkajú, sú všeobecnej známe.

Preto zákon ako predpoklad ich záväznosti požaduje len odkaz na ich názor, prípadne organizáciu, ktorá
ich vydala. Iné obchodné podmienky nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok,
uplatňujú sa v užšie vymedzenom prostredí. Z toho dôvodu aj zákon vymedzuje ich podmienky
záväznosti prísnejšie ako pri úverových podmienkach. V takomto prípade musia zmluvné strany s
týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas. Na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon

vymedzuje, aby boli stranám uzavierajúcim zmluvu známe. V prípade žalovanej, ako spotrebiteľa, ktorá
preukázateľne nepodnikala v uvedenej oblasti a bola len účastníkom jednorazového zmluvného vzťahu,
známe nemuseli byť a podľa jej vyjadrenia, ani známe neboli. Občiansky zákonník neumožňuje určiť
obsah zmluvy odkazom na úverové podmienky, s výnimkou poistnej zmluvy a z týchto dôvodov teda
ani v danom prípade nebolo možné určovať zmluvné podmienky, obsiahnuté v úverových podmienkach,

odkazom na ich obsah.

V zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, podmienkou platnosti každého právneho úkonu je, aby bol uvedený úkon
urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. V súvislosti s tým súd konštatuje, že sloboda a vážnosť
vôle sú základnými náležitosťami. V danom prípade z výpovede žalovanej vyplynulo, že rozhodne
nemala poznatky o tom, že súčasťou zmluvných podmienok by mala byť dojednaná zmluvná pokuta.

V tej súvislosti je nutné konštatovať, že teda ani nemohla prejaviť vôľu na uzavretie takejto zmluvnej
podmienky. Pokiaľ žalobca mienil zakomponovať do zmluvy dohodu o zmluvnej pokute, mohol tak urobiť
v texte riadne čitateľnej zmluvy, alebo zreteľnou doložkou k zmluve, ktorá by sa vzťahovala k zmluvnej
pokute. Predovšetkým bolo potrebné, aby žalovaná takúto dohodu o zmluvnej pokute podpísala, pretože
písomné uzavretie dohody o zmluvnej pokute je predpokladom jej platnosti. To, že žalovaná podpísala

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere na strane, kde sa mal nachádzať slabo čitateľný odkaz na VOP, podľa
názoru súdu nenahradzuje jej súhlas so zmluvnými podmienkami uvedenými vo VOP. Tieto neboli riadne
oboznámené, pred podpisovaním zmluvy. Súd poukazuje na to, že v súlade so Zákonom o ochrane
spotrebiteľa, v platnom znení v čase uzavretia zmluvy, tiež vyplynula pre poskytovateľa služby určitá
informačná povinnosť. Podľa názoru súdu mal žalobca pred uzavretím zmluvy oboznámiť žalovanú

s podmienkami zmluvy, zvlášť pokiaľ žalovaná, ako spotrebiteľ obsah zmluvy nemohla žiadnym
spôsobom ovplyvniť.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluvná pokuta obsiahnutá vo VOP je
neplatná, pretože pri jej uzavretí absentovali zákonom predpokladané náležitosti, nedostatok vôle nauzavretiedohodyozmluvnejpokutezostranyžalovanej(ust.§37ods.1OZ),písomnáforma dojednania
o zmluvnej pokute (ust. § 544 ods. 2 OZ), keďže absentoval podpis zmluvných strán pod textom VOP.

S poukazom na konštatovanie neplatných zmluvných podmienok v časti poistného a zmluvnej pokuty,

sa táto skutočnosť prejavila aj v konečnom prepočte nároku žalobcu, a to tak, že súd vykonal prepočet
uplatnenému nároku vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu. Za predpokladu, že súd použil pri prepočte
priemernú obvyklú sadzbu používanú bankami vo výške 10,62 %, čo v prepočte z hodnoty poskytnutého
úveru predstavovalo výšku 98,66 Eur, súčet týchto súm, ktoré bola žalovaná povinná zaplatiť pôvodne,
predstavoval sumu 1.027,66 Eur. Z tejto sumy žalovaná zaplatila sumu 127,- Eur, tzn. že dlžná suma

by predstavovala 900,66 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal zmluvnú pokutu vyčíslenú žalobcom vo
výške 60,15 Eur a to z dôvodov vyššie uvedených a rovnako odpočítal aj sumu poistného 49,20 Eur
(24 splátok x 2,05 Eur), ktoré bolo započítané do jednotlivých splátok. Konečná suma po uvedenom
prepočte predstavovala sumu 791,31 Eur (900,66 - 60,15 - 49,20).

Je nesporné, že žalovaná porušila svoju povinnosť riadne a včas splácať úver, čím sa dostala do
omeškania s plnením peňažného záväzku podľa ust. § 517 ods. 2 OZ.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal žalobcovi z priznanej dlžnej sumy zákonný úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne odo dňa
zosplatnenia úveru, tzn. 01. 09. 2011. K uvedenému dňu predstavoval úrok z omeškania výšku 9,5 %

(1,5% základnej sadzby ECB + 8 %).V tejto výške súd priznal úrok z omeškania z priznanej istiny.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia
sumy 791,31 Eur, spolu s priznaným úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z uvedenej sumy za
čas od 01. 09. 2011 do zaplatenia, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, z vyššie
uvedených dôvodov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca úspech v konaní len 62 %, žalovaná 38 %, to znamená, že konečný
úspech v konaní mal žalobca vo výške 24 % (62-38 ).

Žalobca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 242,63 Eur za 2 úkony právnej služby,
a to za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 28. 05. 2013, podanie žaloby na súd dňa 11. 06. 2013.

Podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., hodnota jedného úkonu predstavovala výšku 61,41 Eur,
spolu za dva úkony 122,82 Eur. Režijný paušál za úkony vykonané v roku 2013 predstavuje sumu
7,81 Eur, k dvom úkonom sumu 15,62 Eur. Odmena a režijný paušál spolu v sume 138,44 Eur. Právny

zástupca žalobcu preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty, z toho dôvodu mu patrí aj DPH vo
výške 20 % zo sumy 138,44 Eur, vo výške 27,69 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia 166,13 Eur.

Celková náhrada trov konania, spolu s náhradou zaplateného súdneho poplatku vo výške 76,50 Eur, by
predstavovala sumu 242,63 Eur. V tomto prípade súd zohľadnil konečnú mieru úspechu žalobcu (24 %)
a priznal náhradu trov vo výške 58,23 Eur, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu

žalobcu, podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.