Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 3, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/68/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206330
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812206330.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, v konaní o zaplatenie 125 EUR a 874,06 EUR, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 28.02.2014 z a m i e t a .

II/ Súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 žalobca žiadal, aby súd žalovanej uložil zaplatiť
mu 125 Eur ako náhradu majetkovej škody a 874,06 Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali
byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp.
zn. 4Er/947/2010 (súdnym exekútorom pod č. EX10526/2009) tým, že o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
15 dní. Žalobca v žalobe tvrdí, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Tým mu vznikla majetková
škoda, spočívajúca v nákladoch, účelne vynaložených v rámci správy a vymáhania svojej pohľadávky v
období,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciea
rozhodnutímonej.Zároveňsižalobcauplatnilnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Žalovaná k žalobe uviedla, že s ňou nesúhlasí a žiada žalobu zamietnuť. Z procesného hľadiska
namietala, že žaloba je zmätočná, pretože žalobca nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného
exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia

podania na súd, a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil ani jeden dôkaz,
ktorý by preukazoval vôbec existenciu exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy
atď. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Žalovaná poukázala nato, že dňa 23. 04. 2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovania nároku na náhrady
škody zo dňa
23. 04. 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná už dňa 27. 09. 2012, je zrejmé, že

žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Z toho vyplýva, že žalobca si svoj nárok
uplatnil predčasne. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu súdu žalovaná uviedla, že lehota
na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Zdôraznila, že 15-
dňoválehotanavydaniepoverenianeplatíprirozhodnutírozhodcovskéhosúduakoexekučnomtitule,čo

vyplýva z Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011, preto akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z
nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných
konaniach začatých po 01. 06. 2011 nemá žiadnu oporu v zákone. Žalovaná vzniesla aj námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 09. 2009 ( t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku ). Čo sa týka samotnej škody, žalobca jej

existenciu nepreukázal a nároky, ktoré si uplatňuje, možno považovať za hypotetické.

Podaním zo dňa 28.02.2014 žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súduSRoústavnejsťažnosti,ktorúpodľasvojhotvrdeniapodalzdôvoduobjektívnehoporušeniasvojich
práv na zákonného sudcu a nestranný súd. K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že

prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) je
obligatórne a dopadá na situácie, kedy rozhodnutie v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní
oprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135 ods. 1 O.s.p.). Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.
s.p.jenaprotitomufakultatívneabudenamiestevtedy,akprebiehainékonanie,vktoromsariešiotázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O.

s. p.). Podľa názoru súdu otázka zákonného sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou
ako to majú na mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci.
Okrem toho v danom prípade dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca predostrel už v žalobnom
návrhu, pričom predpísaným postupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená
nadriadeným Krajským súdom v Žiline uznesením zo dňa 18. 03. 2013, č.k. 7NcC/287/2013-18, ktorým

rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Námestovo JUDr. Miriam Srogončíková nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania tejto veci. Súd vzhľadom na uvedené nevidel dôvod pre prerušenie tohto
konania a tak predmetný procesný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Na pojednávaní dňa 03.03.2014 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov s

použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Žalobca síce vo vyššie uvedenom podaní zo dňa 10.02.2014 okrem
prerušenia konania navrhol súčasne aj zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu, že nebolo ústavne
konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu, no súd z už uvedených dôvodov,
pre ktoré neprerušil toto konanie, nepovažoval žalobcom uvádzané skutočnosti za dôležité dôvody pre
odročenie pojednávania či dokonca pre jeho zrušenie. Žiada sa tu dodať, že žalobca mal vedomosť o

nariadenompojednávaníod05.02.2014,avšaksvojeprocesnénávrhydoručilsúduaždňa28.02.2014.

Účastníci konania boli písomne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom do
vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené, iné dôkazy okrem v žalobe označených
vykonať nenavrhovali.

Vrámcivykonanéhodokazovaniabolozospisutunajšiehosúdusp.zn.4Er/947/2010zistené,žežalobca
ako oprávnený dňa 15. 10. 2009 do zápisnice spísanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
navrhol vykonanie exekúcie voči povinnej A. C. na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 27. 08. 2009, sp. zn. SR 12791/09 a ktorým bola menovanej

uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 1651,07 EUR s príslušenstvom. Súdny exekútor následne v
zmyslenávrhunavykonanieexekúciepožiadalžiadosťoudoručenoutunajšiemusúdudňa26.11.2010o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší súd dňa 26. 11. 2010uznesením č.k. 4Er/947/2010-9
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

K tomuto zistenému stavu prejednávanej veci súd z hľadiska jej právneho posúdenia uvádza, že
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, ktorý v § 3 určuje, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)

nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi

vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri

nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, žeby postupom tunajšieho súdu
v exekučnom konaní sp. zn. 4Er/947/2010 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 26. 11. 2010. V tom čase účinné
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
jeho žiadosti. V danom prípade súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom určenej lehote
dňa 26. 11. 2010 zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd tak v tejto

súdenej veci nemal preukázané, že by zo strany tunajšieho súdu v dotknutom exekučnom konaní došlo k
nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle ako tvrdil žalobca. Ak potom nebolo preukázané splnenie
už prvej podmienky pre založenie zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, logicky sa už ani nebolo potrebné zaoberať skúmaním ďalších dvoch podmienok. Súd preto
návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože trovy konania nevyčíslila a zo
spisu jej žiadne nevyplývajú.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného

súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (205
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.