Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 28, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 13C/131/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303898961
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1303898961.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci

navrhovateľky: Ľ. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. L.. M. XX, U., zast. JUDr. Štefanom Prázdnovským,
advokátom, Ul. 26. novembra 1, Humenné, proti odporcom: 1. KRKA tovarna zdravil, d.d. Slovensko
organizačná zložka, Ul. Fraňa Kráľa 15, Bratislava, IČO: 318 18 404, zast. JUDr. Pavlom Jurekom,
advokátom, Laurinská 2, Bratislava, 2. Slovenská republika - Ministerstvo zdravotníctva, Limbova 2,
Bratislava, o mimoriadne zvýšenie náhrady škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcom 1,2 súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom došlým súdu dňa 18.08.2003, upresneným dňa 10.11.2003 a 10.11.2005,

domáhala solidárneho zaviazania odporcov 1,2 na zaplatenie sumy 732.799,90 eur s 13% ročným
úrokom z omeškania od 20.06.2003 do zaplatenia, ako i vyplácania renty - náhrady za stratu na
zárobku od augusta 2003 v sume 262,29 eur titulom odškodnenia za trvalú stratu zraku v dôsledku
používania lieku Sulfazalanin, ktorá škoda nastala dňa 09.05.2000. Výšku škody odvíjala navrhovateľka
od bodového ohodnotenia vypracovaného MUDr. U. F., a to pri hodnote 1 bodu 60Sk, požadovala
bolestné ocenené 610 bodmi v sume 119,49 eur /3600 Sk/ a náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia oceneného 1.800 bodmi pri zvýšení na 200-násobok vo výške 71.698,86 eur /21.600.000
Sk/, rozdielu medzi priemernou mzdou navrhovateľky a vyplatenými nemocenskými dávkami 566,18

eur /117.057 Sk/; rozdielu medzi priemernou mzdou navrhovateľky a poberaným invalidným dôchodkom
10.677,58 eur /321.673 Sk/.

Odporca 1 s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť z dôvodu premlčania nároku,
keďže návrh bol podaný na súd po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby; ako i z dôvodu
nepreukázania príčinnej súvislosti medzi použitím lieku Sulfasalazin, ktorého registrovaným výrobcom
a distribútorom je odporca 1, a vznikom škody na zdraví navrhovateľky, ktoré sa prejavilo ako rozvinutý
Lyellov syndróm, ktorý údajne vyústil do poškodenia a následnej straty zraku u navrhovateľky; ako i z

dôvodu nedostatku svojej pasívnej legitimácie v spore.

Odporca 2 taktiež vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľky z dôvodov totožných ako uvádzal
odporca 1, návrh žiadal zamietnuť z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím
odporcu o registrácii lieku z roku 19995 a poškodením zdravia u navrhovateľky s tým, žeby sa na tomto
poškodení podieľal odporca 2.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, vypočul vo veci zástupcov účastníkov
konania, nariadil vo veci znalecké dokazovania znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia: MUDr. W.
W., CSc., znalcom z odvetvia lekárska mikrobiológia a imunológia a oboznámil sa ňou vypracovaným

znaleckým posudkom č. 3/2009; Doc. MUDr. F. L., CSc., znalcom z odvetvia oftalmológia a oboznámil
sa ním vypracovaným znaleckým posudkom č. 18/2010; znalcom MUDr. U. R., PhD., znalcom z
odvetvia interná medicína, kardiológia a oboznámil sa ním vypracovaným znaleckým posudkom č.
3/2011 s Doplnkom; súd ďalej nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovania znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie interná medicína znalcom MUDr. N. T., CSc. a oboznámil

sa ním vypracovaným znaleckým posudkom č. 2/2011 s Doplnkom; ďalej sa oboznámil súd s
listinnými dokladmi: vyšetrovacím spisom Okresného úradu justičnej polície PZ Prešov č. 1Pv 825/03;
lekárskymi správami navrhovateľky od roku 2000, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, ústredie o
priznaní invalidného dôchodku navrhovateľke zo dňa 12.04.2001; rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
pobočka Prešov č. 200/49/2001 zo dňa 20.03.2001 o zastavení výplaty nemocenského; rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11.10.2001; zo dňa 11.06.2002 o zvýšení invalidného dôchodku

navrhovateľke, rozhodnutím Okresného ústavu národného zdravia v Prešove zo dňa 19.02.1990 o
preradení navrhovateľky dňom 1.3.1990 z funkcie samostatnej odbornej pracovníčky, špecialistky,
nelekárky do funkcie vedúceho úseku rádiosaturačnej analýzy na oddelení nukleárnej medicíny,
potvrdením Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana č. j. 03/PMO zo dňa 30.05.2003 o príjme
navrhovateľky za obdobie od 4/1998 do 04/2001; Vyčíslenie bodového ohodnotenia poškodenia zdravia

navrhovateľky od 09.05.2002 po použití lieku Sulfasalazin MUDr. U. F., znalcom z odboru zdravotníctvo,
odvetvie chirurgia, traumatológia a plastická chirurgia zo dňa neuvedeného, výzva navrhovateľky
adresovaná odporcovi 1 na mimosúdnu pokonávku zo dňa 20.06.2003, prílohami č. 1 a 2 k rozhodnutiu
o predĺžení registrácie lieku Methotrexat , prílohami č. 2 č. 3 k rozhodnutiu o zmene v registrácii lieku
Celebrex 200 mg s písomnými informáciami pre používateľa, súhrnom charakteristických vlastností

liekov Methotrexat, Celebrex, Sulfasalazin-en, Diclofenac, Rozhodnutím Štátneho ústavu pre kontrolu
liečiv č. 170/2002-P zo dňa 27.03.2002 o predĺžení registrácie humánneho lieku Sulfasalazin - en do
30.12.2003, Protokolom Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv č. 2099/2002 zo dna 18.12.2002 o skúške
vzorkySulfazalazin-entbl.ent.výrobcu-odporcu1,akoicelýmobsahomspisu,pričomzistilnasledovný
skutkový stav:

Z výpovede a písomných vyjadrení navrhovateľky súd zistil, že začiatkom roka 1999 začala mať
problémy s periférnymi kĺbmi na končatinách, z ktorého dôvodu sa dostavila k reumatológovi MUDr. B.
B. do NsP J. A. Reimana v Prešove, ktorý zistil, že navrhovateľka trpí sérovo pozitívnou reumatoidnou
artritídou. Z tohto dôvodu začala užívať predpísaný liek Methotrexat asi pol roka, jedno balenie lieku
Celebrex v roku 2000 a od 26.4.2000 do 9.5.2000 jednu tabletku ráno i večer liek Sulfazalazin podľa

pokynov ošetrujúceho lekára. Počas užívania lieku Sulfazalazin navrhovateľka neužívala žiaden iný liek.
Po začatí užívania druhého cyklu lieku Sulfazalazin dňa 9.5.2000 užila podľa predpisu lekára 2 tbl.
Sulfazalazinu a odišla do zamestnania, kedy po príchode na pracovisko začala pociťovať pálenie očí
a celkovú nevoľnosť. Na očnom oddelení NsP v Prešove bol zistený u navrhovateľky zápal očných
spojiviek a keď navrhovateľka spomenula možnosť tohto zápalu v dôsledku požitia lieku Sulfazalazin,

bola jej odporúčaná návšteva alergologickej ambulancie, kde jej zistili Lyellov syndróm, ktorý sa ďalej
prejavoval svrbením očí, opuchom pier, zvýšením teploty, vznik drobných pľuzgierov na tele, ktoré sa
spájali a praskali. Začala sa navrhovateľke odlupovať sliznica ústnej dutiny, jazyka, pokožky na tele
a zdravotný stav sa jej napriek intenzívnej lekárskej pomoci nezlepšoval. Pred začatím užívania lieku
Sulfazalazin absolvovala navrhovateľka kompletné biochemické, hematologické vyšetrenie krvi a moču

s pečeňovými testami, uvedený liek pri liečbe reumatoidnej artritídy môže predpísať každý reumatológ.
Postupom času v očiach navrhovateľky prestali plniť svoju funkciu slzné žľazy s následným poškodením
rohoviek očí, čo viedlo k oslepnutiu.

Pred prvou operáciou očí v novembri 2000 sa dostavila k lekárovi v stave akútneho ohrozenia zraku
a života z dôvodu, že navrhovateľke praskali rohovky, preto bola vykonaná operácia, ale rohovka po

operácii nebola prijatá. Následne boli navrhovateľke aplikované intravenózne antibiotiká na zamedzenie
vzniku infekcie, ako i imunosupresívna liečba zamedzujúca zabráneniu neprijatie rohovky.

V súvislosti so závažným poškodením zdravia navrhovateľka po použití lieku Sulfazalazin podstúpila
viacero lekárskych zákrokov, naposledy dňa 13.5.2003, avšak jej zdravotný stav sa nezlepšoval. Preto
začala zisťovať, kto za jej poškodenie zdravia zodpovedá a orgánom činným v trestnom konaní podala

trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, avšak k označeniuzodpovednej osoby lekára MUDr. B. nedošlo. K vzniku škody na zdraví navrhovateľky s trvalým ťažkým
následkom po požití lieku Sulfasalazin došlo konaním odporcu 1, ktorý v rozpore s § 9 ods.3 Zák. č.
272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí vyrobil chemický prípravok vo forme lieku, ktorý navrhovateľke

spôsobil škodu na zdraví. Odporca 2 vydaním rozhodnutia o registrácii lieku Sulfasalazin v zmysle
Vyhl. č. 72/1987 Z. z. o registrácii hromadne vyrábaných liečivých prípravkoch s vedomím, že liek má
nežiadúce účinky, jej spôsobil škodu na zdraví. Príčinnú súvislosť teda medzi vznikom škody a konaním
odporcu 2 vidí navrhovateľka v tom, že odporca 2 umožnil liek Sulfasalazin predávať na trhu aj napriek
jeho známym nežiadúcim účinkom. Už v januári 2003 Štátny ústav pre kontrolu liečiv zaznamenal do

databázy nežiadúcich účinkov lieku Sulfazalazin Lyellov syndróm na základe oznámenia ošetrujúcej
lekárky navrhovateľky dňa 11.11.2002, avšak odporca 1 v revízii príbalového letáku v decembri 2003
neuviedol tento nežiadúci účinok Lyellovho syndrómu. Odporca 2 dal licenciu na distribúciu tohto lieku.
Navrhovateľka poukázala na všeobecnú zodpovednosť odporcov za škodu podľa § 420 Obč. zák., ako
i o porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 Obč. zák.

V súvislosti so závažným poškodením zdravia navrhovateľky si táto na základe bodového ohodnotenia

znalca MUDr. U. F. uplatňuje od odporcov mimoriadne zvýšenie náhrady škody za bolestné 3.600 Sk
pri 610 bodoch a za SSU zvýšenie o 200-násobok základného obodovania 1.800 bodov. Návrh na
mimoriadne zvýšenie náhrady uplatňovanej škody na zdraví odôvodňovala v žalobnom návrhu z roku
2003 navrhovateľka tým, že v dôsledku závažného poškodenia jej zdravia použitím lieku Sulfasalazin
bola trvale vyradená z aktívneho života, ani pracovného ani osobného. Neustále bojuje o fyzické prežitie,

pretožemedicínskapraxaniteórianerátapozásahuLyellovýmsyndrómomsfyzickýmprežitímpacienta.
Zdravotný stav navrhovateľky sa neustále zhoršuje, trpí depresiami, stratila kontakt so spoločenským
dianím, priateľmi, narúša vzťahy v manželstve.

V dôsledku vzniku škody na zdraví navrhovateľky táto bola práceneschopná /ďalej len „PN“/ od 9.5.2000
do 21.4.2001, keď jej bol Sociálnou poisťovňou v Bratislave priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím

sp. zn. 5253213480 zo dňa 12.04.2001. V poslednom štvrťroku pred jej PN bol priemerný čistý mesačný
príjem 13.221 Sk, avšak po začatí PN poberala výlučne nemocenské dávky v celkovej výške 77.595
Sk, pričom rozdiel v prípade, ak by nebola PN, by činil 117.057 Sk /566,18 eur/, ktoré si od odporcov
1,2 uplatňuje. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov sp. zn. 200-49/2001 zo dňa 20.3.2001
bolo rozhodnuté o zastavení výplaty nemocenských dávok navrhovateľke, pretože rozhodnutím sp. zn.

300-44/2001 zo dňa 20.3.2001 bola uznaná za plne invalidnú s priznaním invalidného dôchodku od
21.4.2001. Taktiež si od odporcov 1,2 solidárne uplatňuje vyplácanie renty náhrady straty na zárobku
262,29 eur mesačne od 1.8.2003.

K vznesenej námietke premlčania nároku odporcami 1,2 navrhovateľka uviedla, že zdravotný stav
navrhovateľky nie je ustálený a má progresiu stáleho zhoršovania sa, preto námietky premlčania

odporcov 1,2 nemožno akceptovať. Skutočnosť, že si navrhovateľka uplatnila náhradu škody riadne a
včas v subjektívnej lehote preukazovala tým, že splnenie podmienok a/ kedy sa poškodený dozvie o
škode, b/ kedy sa poškodený dozvie, kto za škodu zodpovedá, je naplnené tým, že síce škodu utrpela
dňa 9.5.2000, avšak kto za škodu zodpovedá sa dozvedela po ukončení vyšetrovania OÚJP v Prešove
v roku 2003, sp. zn. OÚJP-353-10/2003.

Z výpovede právneho zástupcu odporcu 1 súd zistil, že k vzniku škody u navrhovateľky malo dôjsť
9.5.2000, kedy sa u nej objavili zdravotné komplikácie, ktoré pri prvej návšteve ošetrujúca lekárka
označila ako Lyellov syndróm potom, čo sa navrhovateľka zmienila o užití lieku Sulfasalazin. Toto
zistenie bolo automaticky ďalšími ošetrujúcimi lekármi prenášané do lekárskych správ bez bližšieho
skúmania. Následne od 10.5.200 do 21.4.2001 bola navrhovateľka PN a od 21.4.2001 bola uznaná za

invalidnú Sociálnou poisťovňou a bol jej priznaný invalidný dôchodok. Výrobcom lieku Sulfasalazin bol
odporca 1, teda navrhovateľka mala časovo určiteľnú subjektívnu vedomosť o domnelom škodcovi, t.j.
vedomosť o škode a kto za ňu zodpovedá. Z tohto dôvodu odporca 1 vzniesol námietku premlčania
nároku navrhovateľky podľa § 106 Obč. zák. uplynutím dvoch rokov najneskôr od 21.4.2001, kedy bola
uznaná za invalidnú.

Čo sa týka všeobecnej zodpovednosti za škodu u odporcu 1, zástupca odporcu 1 poprel, žeby:

a/ porušil nejakú povinnosť vyplývajúcu z postavenia výrobcu a distribútora lieku. Všetky zákonom
predpísané predpoklady odporca 1 spĺňa okamihom vstupu na slovenský trh a získania rozhodnutia oregistrácii lieku Sulfasalazin Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv /ďalej len „ŠÚKL“/. Vzhľadom k tomu,
že rozhodnutie o registrácii lieku sa vydáva len na určité obdobie a povinnosťou ŠÚKL je pri porušení
povinností držiteľovi rozhodnutia o registrácii lieku kedykoľvek toto rozhodnutie odňať alebo pozastaviť

jeho platnosť, je nevyhnutné, aby držiteľ rozhodnutia o registrácii nepretržite spĺňal požiadavky kladené
zo strany ŠÚKL na liečivá, ich výrobu a distribúciu. Zástupca odporcu 1 taktiež poprel porušenie
povinnosti § 420 Obč. zák. všeobecnej zodpovednosti, nakoľko každý liek obsahuje látky, ktoré môžu
potencionálne na niektorých jedincov vplývať nepriaznivo. Preto v príbalových letákoch sú uvádzané
nežiadúce účinky a upozornenia, ktoré je nutné dodržiavať. Preto povinnosťou ošetrujúceho lekára je

zvážiť vhodnosť použitia daného lieku a upozorniť pacienta na nežiadúce účinky; v prípade zistenia
nežiadúceho účinku oznámiť túto skutočnosť štátnemu ústavu podľa § 42 ods. 7 Zák. č. 140/1998 Z.z.

b/ nebolo jednoznačne preukázané, žeby zdravotný stav navrhovateľky bol následkom požitia
Sulfasalazinu, alebo následnej operácie alebo inej neznámej príčiny, čo potvrdili i znalecké posudky
znalcov MUDr. Hupkovej, CSc., Doc. MUDr. L., CSc.

c/ navrhovateľka nepreukázala, že k vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej

povinnosti odporcu 1, príčinná súvislosť musí byť bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobnosť.

d/ zavinenie má subjektívny charakter a všeobecná zodpovednosť ho predpokladá. Odporca 1 ako
držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku
SR a ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať, nemohol škode
na zdraví navrhovateľky zabrániť.

Podľa odporcu 1, tento navrhovateľke škodu nespôsobil ani nezavinil, nemôže byť zodpovedný za škodu
podľa§420Obč.zák.anespĺňapodmienkuzodpovednostianipodľa§421aObč.zák.,či§5ods.1písm.
b/ae/Zák.č.294/1999Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúvadnýmvýrobkom.KeďžeŠÚKLvydal
rozhodnutie o registrácii lieku Sulfasalazin je zrejmé, že liek v čase posudzovania vlastností a uvedenia
do obehu nemal žiadnu vadu a s ohľadom na vedecké a technické poznatky spĺňal všetky predpoklady

jeho bezpečného uvedenia na trh. Z týchto dôvodov odporca 1 namietal svoju pasívnu legitimáciu v
spore. Držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku nezodpovedá za škody spôsobené registrovaným liekom,
pokiaľ sa liek používal v rozpore s údajmi v rozhodnutí o registrácii lieku. Navrhovateľka vo svojej
výpovedi v trestnom konaní uviedla, ako podľa predpisu ošetrujúceho lekára používala liek Sulfazalazin,
kedy k vzniku nežiadúcich účinkov došlo po 2. týždni užívania lieku, teda po 1. etape liečby, v ktorej

došlo k porušeniu odporúčaní výrobcu lieku ohľadne dávkovania. Liek navrhovateľka nepoužívala v
súlade s údajmi v rozhodnutí o registrácii a preto držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku nemôže odporca
1 zodpovedať za takto vzniknutú škodu. Ak bol liek Sulfasalazin predpísaný ošetrujúcim lekárom, za
škodu je zodpovedné zdravotnícke zariadenie, v ktorom lekár vykonáva zdravotnícku starostlivosť a ak
ju vykonáva súkromne, zodpovedá ako ošetrujúci lekár.

Ako právny zástupca odporcu 1 poukázal po vykonanom dokazovaní na skutočnosť, že zdravotná
dokumentácia navrhovateľky je nekompletná a preto je obtiažne určiť, ktoré lieky navrhovateľka užívala
a v akom období. Z vyjadrení jej ošetrujúceho lekára, znaleckých posudkov a výpovede navrhovateľky
vyplýva, že pred výskytom TENu navrhovateľka užívala Methortexat, Celebrex, Sulfasalazin a Aulin,
pričom všetky tieto lieky sú nebezpečné a je nutné ich užívať pod striktným dohľadom lekára, aby sa

pacienti vyhli nežiadúcim negatívnym účinkom. Navrhovateľka nepostupovala podľa inštrukcií lekára,
MUDr. B. uviedol, že navrhovateľka opakovane neprišla na kontrolné vyšetrenia a dobrovoľne prestala
užívať niektoré lieky /napr. Methotrexat a Plaquenil/. Aj navrhovateľka počas súdneho konania menila
svoju výpoveď v tom, že najprv tvrdila, že brala všetky lieky predpísané jej MUDr. B., neskôr tvrdila, že od
28.4.2000 brala len Sulfasalazin. Navrhovateľka taktiež tvrdila, že si nebola vedomá vedľajších účinkov

lieku Sulfasalazin, avšak MUDr. B. v trestnom konaní vypovedal, že vedel o týchto účinkoch, avšak
navrhovateľku o vážnych negatívnych účinkoch tohto lieku neinformoval. Znalci ustanovený súdom v
konaní sa nezhodli na tom, či sa TEN vyskytol u navrhovateľky v súvislosti s užívaním Sulfasalazinu
alebo nie. Ak by odporca 1 bol uznaný za vinného v tomto spore, vznikalo by množstvo sporov s každým,
kto pri užívaní lieku by utrpel vedľajšie účinky a žiadal by náhradu škody. TEN je závažný vedľajší

účinokanavrhovateľkazhodounešťastnýchokolnostíutrpelaochorenie,zaktorénenesiezodpovednosť
odporca 1.Z výpovede zástupcu odporcu 2 súd zistil, že tento taktiež vzniesol námietku premlčania nároku
navrhovateľky z dôvodov totožných ako odporca 1, nakoľko navrhovateľa o škode vedela dňa
09.05.2000, odkedy sa jej zdravotný stav zhoršil a začala sa liečiť. Poukázal ďalej na skutočnosť,

že navrhovateľka nepreukázala príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR o
registrácii lieku Sulfasalazin z roku 1995 a vznikom škody na zdraví u navrhovateľky. MZ SR vydávalo
rozhodnutia o registrácii liečiv len do 01.12.2001 a od tohto dňa ich vydáva Štátny ústav na kontrolu
liečiv, ktorého nadriadeným orgánom je odporca 2.

Lyellov syndróm /TEN/ je závažné ochorenie, ktoré v 50% končí smrťou pacienta. Vzniká väčšinou

po exsudatívnych liekových exantémoch. Typickú ťažkú poruchu organizmu väčšinou predchádza
prodromálne štádium so symptómami pripomínajúcimi chrípku trvajúce 2 až 3 dni, po ktorom dochádza
k úplnému rozvinutiu ochorenia s umorenosťou, vysokými teplotami, veľkoplošným olupovaním kože
odkrytím koria, exatémami, eróziami a hemoragickými krustami na slizniciach ústnej a nosovej dutiny,
hrtanu a genitálií. Sulfasalazin 500 mg tbl sa užíva pri liečbe zápalových ochorení hrubého čreva, kĺbov
reumatického pôvodu /reumatoidná artritída/, na predchádzanie opakujúcich sa vzplanutí zápalových

ochorení čreva. Liečba predpísaná navrhovateľke MUDr. B. B. bola ordinovaná správne a pri stanovení
dávky liekov Celebrex a Metotrexát bol dodržaný správny postup, preto odporca súhlasil so závermi
súdneho znalca MUDr. U. R.. ŠÚKL zastáva názor, že v danom prípade ide u navrhovateľky o toxickú
epidermálnu nekrolýzu /TEN/ a nie Lyellov syndróm, čo je nesprávne označenie. Vznik TEN sa nedá
vylúčiť ani u lieku Celebrex. Klinický stav pacienta sa postupne vyvíja a ešte 10.5.200 bol stav

navrhovateľky posudzovaný ako Stevensov-Johsonov syndróm, ktorý sa prejavuje postihnutím menšej
časti kože nevyžadujúci starostlivosť popáleninového centra. Špecifické následné postihnutie očí, čo je
častou komplikáciou TEN, si vyžaduje ošetrenie na špecializovanom pracovisku. Súdny znalec MUDr.
N. T., CSc. v doplnení znaleckého posudku zo dňa 14.2.2013 uviedol, že navrhovateľka pri užívaní lieku
Metotrexat a Celebrex nemohla mať tieto 8.5.2000 a 9.5.2000 lieky v organizme. Odporca 2 poukázal

ďalej na § 54 ods. 9 Zák. č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, podľa ktorého
registrácia humánneho lieku nezbavuje výrobcu humánneho lieku a držiteľa registrácie humánneho lieku
zodpovednosti za prípadné škody, ktoré vznikli pri používaní lieku v súlade so schváleným súhrnom
charakteristických vlastností humánneho lieku a s písomnou informáciou o používaní humánneho lieku.

Navrhovateľka si uplatňuje náhradu škody podľa § 420 a nasl. Obč. zák., neuniesla však dôkazné

bremeno splnenia predpokladov preukázania vzniku zodpovednosti voči odporcovi 2, keďže SR v
zastúpení Ministerstvom zdravotníctva SR neposkytovala zdravotnícku starostlivosť navrhovateľke,
ale poskytovalo ju konkrétne zdravotnícke zariadenia, ktoré malo právnu subjektivitu, samostatne
hospodárilo, zodpovedalo za výkon zdravotnej starostlivosti. Preto pasívne legitimovaným v spore nie
je odporca 2.

Z vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 23.12.2011 k otázkam znalca MUDr. N. T., CSc. v bode 11 súd zistil,
že táto začala mať problémy so zrakom 10.5.2000, kedy ju oči pálili a nemohla ich otvoriť. V priebehu
hospitalizácií sa jej zrak zhoršoval, mala bolesti a pocit videnia cez hustú hmlu, pričom začiatkom roka
2001 už nevidela vôbec. /čl. 542/. V bode 12 uvádza, že nemá poruchy zraku, ale je úplne slepá na
obe oči. Naďalej však pretrváva ochorenie kože, nechty na nohách absentujú, nechty na rukách sú

zdeformované, nedorastajú, olupujú sa, na pokožke sa vytvárajú fľaky, trpí vypadávaním vlasov.

Z vyšetrovacieho spisu Okresného úradu justičnej polície PZ Prešov ČVS: OUJP-353/10-2003 súd zistil,
že uznesením zo dňa 15.5.2003 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví, ktoré
trestné oznámenie podala navrhovateľka na neznámeho páchateľa tým, že dňa 09.05.2000 v presne
nezistenom čase na presne nezistenom mieste v Prešove jej zvýšil dávku lieku Sulfasalazin, čo viedlo u

nej k alergickej reakcii k vzniku Lyellovho syndrómu poškodeniu slzných žliaz a rohoviek očí a následne
k oslepnutiu navrhovateľky, čo viedlo k hospitalizácii od 10.5.200 do 14.12.2000 a následnej trvalej
invalidite od 21.4.2001.

Uznesením OÚJP PZ Prešov ČVS: OUJP - 353/10-2003 zo dňa 19.08.2003 súd zistil, že trestné
stíhanie bolo zastavené, lebo skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci.

Dôvodom zastavenia trestného stíhania bola ustálená skutočnosť zistená z vyšetrovania, že MUDr.
B.. B. nezanedbal žiadne povinnosti a nemohol predpokladať reakciu organizmu navrhovateľku na liek
Sulfasalazin.Z výsluchu navrhovateľky v trestnom konaní dňa 21.5.2003 súd zistil, že začiatkom roka 1999 začala
mať problémy s periférnymi kĺbmi na rukách a nohách, trpela alergiou na niektoré potraviny a solárnou
dermatitídou. Navštívila reumatológa MUDr. B. B., ktorý jej predpísal rôzne lieky a vyšetrovaním zistil, že

trpí Serovo pozitívnou reumatoidnou artritídou. Keďže nedošlo k očakávanému zlepšeniu stavu, nasadil
jej okrem pôvodných liekov aj Celebrex 2x denne a Sulfasalazin, pričom ošetrujúcim lekárom nebola
upozornená o nežiadúcich účinkoch tohto lieku, avšak liek brala podľa pokynu lekára. Okrem týchto
liekov brala ešte Metotrexát a Aulin dlhodobo. Dňa 09.05.2000 ráno vzala 2 tbl Sulfasalazinu a odišla
do práce, kde začala pociťovať pálenie očí a celkovú nevoľnosť, preto na očnom oddelení NsP Prešov

jej povedali, že má zapálené očné spojivky, čo si spájala s alergiou na Sulfasalazin, následne navštívila
alergologickú ambulanciu, kde jej stanovili Lyellov syndróm. V tento deň navštívila kožné oddelenie,
pričom jej začal puchnúť jazyk, pery jej zmodreli a popraskali, avšak Sulfasalazin od tejto doby nebrala.
V nasledujúce dni sa jej stav zhoršoval, bola umiestnená na popáleninové oddelenie do NsP Košice-
Šaca, neskôr preložená na kožné oddelenie v Prešove. Mala zjazvené rohovky a slzné žľazy jej prestali
produkovať slzy. Keďže oslepla, bola uznaná za plne invalidnú dňa 21.4.2001.

Z Posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 13.5.2003 vypracovaného MUDr.
U. F. súd zistil, že odškodnenie za bolesť ohodnotil u navrhovateľky za poškodenie zdravia po požití
Sulfasalazinu na 130 bodov /dermolýza kože na 96% povrchu tela; keratoplastika - operačný zákrok na
ľavom oku dňa 17.1.2001; keratoplastika - operačný zákrok na pravom oku dňa 04.04.2001 - prirovnané
k plazivý poúrazový vred rohovky/. Bolestné bolo znalcom zvýšené o polovicu, t.j. 610 bodov. Ocenenie

SSU za stratu zraku činí 1.800 bodov, ktoré bolo taktiež zvýšené o polovicu na 3.600 bodov vzhľadom
na mladý vek navrhovateľky, úplné vyradenie z pracovného i spoločenského života.

Zo správy Očnej kliniky SZU Nemocnica sv. Cyrila a Metoda Bratislava zo dňa 04.06.2003 súd zistil,
že 4.4.2001 bola navrhovateľka prijatá na perforáciu rohovky vpravo na urgentnú keratoplastiku, dňa
17.1.2001bolahospitalizovanánaperforáciukeratoplastikyvľavo,transplantáciukmeňovýchlimbálnych

buniek. Prognóza zlepšenia zdravotného stavu je zlá.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12.04.2001 súd zistil, že navrhovateľke bol od
21.04.2001 priznaný invalidný dôchodok vo výške 7.403 Sk mesačne.

Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 20.06.1995 bola povolená registrácia prípravku
Sulfasalazin tbl pod reg. č. 42/0306/95-S výrobcu - odporcu 1 s tým, že výrobok bol viazaný na lekársky

predpis. Rozhodnutím ŠÚKL č. 167/2002-Z zo dňa 27.03.2002 bola povolená zmena v registrácii
humánneho lieku Sulfasalazin tbl film 500 mg reg. č. 42/0306/95-S . Rozhodnutím ŠÚKL č. 168/2002-
P zo dňa 27.3.2002 bolo povolené predĺženie humánneho lieku Sulfasalazin tbl film 500 mg a platnosť
rozhodnutia o registrácii do 30.6.2005. Prílohami rozhodnutí bol Súhrn charakteristických vlastností
lieku, písomná informácia pre používateľa, text vonkajšieho a vnútorného obalu.

Z vyjadrenia Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv zo dňa 05.06.2003 /v konaní OÚJP PZ Prešov ČVS:
OUJP-353/10-2003/ súd zistil, že výrobcom lieku Sulfasalazin a Sulfasalazin En a držiteľom rozhodnutia
o registrácii lieku na území SR je podľa § 21 Zák. č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach
je odporca 1. Distribútormi lieku môže byť hociktorá spoločnosť, ktorá má povolenie na veľkodistribúciu
liekov. Liek bol prvýkrát zaregistrovaný Min. zdravotníctva ČSSR v roku 1970, registrácia sa obnovuje

každých 5 rokov. Od roku 2001 vydávanie rozhodnutí o registrácii lieku prešlo do kompetencie ŠÚKL,
platnosť registrácie v roku 2003 bola do 20.06.2005. Indikáciami používania Sulfasalazinu sú zápalové
ochoreniačrievakĺbov/reumatoidnápolyartritídaalebopodobnéartritídy/.Kontraindikáciamipoužívania
Sulfasalazinu sú precitlivenosť na Sulfasalazin, sulfonamidy a salicylany, akútna porfýlia - ochorenie
pečene a kože a granulocytopénia - nedostatok bielych krviniek. Dávkovanie Sulfasalazinu začína 1

tbl. denne, dávka sa postupne zvyšuje na 4-6 tbl. denne. Nežiadúce účinky Sulfasalazinu sú uvedené
v Súhrne charakteristických vlastností, niektoré nežiadúce účinky nie sú závislé od dávky, môže sa
jednať o alergické alebo pseudoalergické reakcie, medzi ktoré možno počítať ak toxickú epidermálnu
nekrolýzu TEN nazývanú tiež Lyellov syndróm patriaci do skupiny bulóznych kožných ochorení spolu s
multiformnýmerytémomaStevens-Johnsonovýmsyndrómom.Výskyttohtoochoreniaje1ku1miliónomľudí za rok. Najčastejšie lieky spájané s výskytom TEN sú sulfonamidy /kde patrí aj sulfosalazin/,
barbituráty, nesteroidné antiflogistiká, alopuridol, fenytoín a penicilínové antibiotiká. TEN je závažné
ochorenievyžadujúceintenzívnuliečbunašpecializovanýchpracoviskách,úmrtnosťochoreniasaudáva

5% - 60%, časté sú postihnutia očí s trvalými následkami. Metotrexát patrí medzi často používané lieky
na liečbu reumatickej polyartritídy, môže sa kombinovať so Sulfasalazinom, Celebrex a Aulin patria
medzi protizápalové lieky, všetky sú spájané s výskytom TEN.

Zo znaleckého posudku MUDr. W. W., CSc. znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, lekárska
mikrobiológia a imunológia, č. 3/2009 zo dňa 11.09.2009 súd zistil, že vzhľadom na to, že navrhovateľka

pred začatím ochorenia Lyellov syndróm užívala viaceré lieky, ktoré Lyellov syndróm môžu spôsobovať /
Methortrexat, Sulfasalazin, Celebrex/, nie je možné jednoznačne preukázať príčinnú súvislosť medzi
podaným liekom Sulfasalazin na vzniknutým Lyellovým syndrómom. Je potrebné vziať do úvahy, že
navrhovateľka je liečená nepravidelne na sériopozitívnu artritídu, ktorá patrí k autoimúnnym ochoreniam
a v minulosti sa vyskytli u nej alergické ochorenia. Lyellov syndróm /TEN/ môžu spôsobovať aj ostatné
lieky, ktoré navrhovateľka užívala a je pravdepodobné, že vznik ochorenia môže byť spôsobený aj

kombináciou týchto liekov.

Zo znaleckého posudku Doc. MUDr. F. L., CSc., znalca z odvetvia oftalmológia č. 19/2010 zo dňa
29.12.2010 súd zistil, že navrhovateľka bola od 23.10.2000 do 20.11.2000 hospitalizovaná na očnom
oddelení OLÚRCH v N. Smokovci, pri prijatí mala zrakovú ostrosť pravého oka na úrovni 5/20, na ľavom
oku 5/30 so zhoršujúcim sa nálezom na rohovkách. Počas domáceho liečenia jej bola odporučená

aplikácia lokálneho očného sulfonamidu. Po počiatočnom efekte ordinovaných liekov sa postupne u
nej na akúkoľvek lokálnu liečbu vyvinula intolerancia. Z uvedeného zariadenia bola preložená na Očnú
kliniku SPAM do Bratislavy. V čase prijatia mala navrhovateľka zrakovú ostrosť pravého oka poklesnutú
na rozoznávanie počtu prstov na ruke na vzdialenosť 1 m a na ľavom oku rozoznávanie pohybu pred
okom, okuliarová korekcia už zrak nezlepšovala. V dňoch 2.1.2001 až 6.2.2001 bola navrhovateľka opäť

hospitalizovaná na Očnej klinike SPAM v Bratislave s nezmenenou zrakovou funkciou, ale s defektmi na
rohovkách a stenšením a skaleniami rohoviek. Dňa 17.1.2001 jej bola vykonaná transplantácia rohovky
na ľavom oku. Bezprostredne pred zahájením liečby Sulfosalazinom navrhovateľka užívala lieky /
analgetiká,antiflogistiká,antireumatiká/,akoi metotrexát,ktorémajúvplyvnavznikLyellovhosyndrómu,
avšak nie je možné vylúčiť ani potvrdiť, žeby kombinácia užívania liekov navrhovateľkou pred užívaním

Sulfasalazinu, mala vplyv na vznik zdravotných problémov Lyellovho syndrómu. Navrhovateľka v čase
užívania i pred užívaním Sulfasalazinu mala vrodenú predispozíciu na alergickú reakciu na kvasené
mliečne výrobku a solárnu dermatitídu. Známky vývoja Lyellovho syndrómu sa u navrhovateľky objavili
po 14 dennom užívaní Sulfasalazinu, avšak pretože pred uvedenými 14. dňami užívala Metotrexát,
nie je možné jednoznačne ustáliť, že sa Lyellov syndróm u navrhovateľky vyvinul výlučne po užívaní

Sulfasalazinu. Po dni 9.5.2000 v dôsledku zjazvenia spojoviek u navrhovateľky nastalo upchatie
vývodovslznýchžliaz,vdôsledkučohovznikolsyndróm„suchéhookasozakalenímrohoviek.Pripokuse
o ich transplantáciu sa u navrhovateľky vyvinula negatívna reakcia na transplantované tkanivá.

Lyellov syndróm postihuje pokušku sliznice, spojovky oka sú sliznicou. Rozpadom spojoviek a ich
následným hojením jazvami nastalo aj upchatie vývodov slzných žliaz, v dôsledku čoho vznikol syndróm

suchého oka, čo viedlo k osychaniu povrchu oka, skalenie rohoviek a prerastaniu ciev od spojoviek na
bezcievne rohovky. Pokusy o transplantáciu rohoviek mali úspešnosť 25%. V prípade navrhovateľky
bola úspešnosť transplantácie rohovky nepatrná.

Zo znaleckého posudku MUDr. U. R., CSc., znalca internistu, kardiológa č. 3/2011 súd zistil, že MUDr.
B. stanovil liečbu a dávkovanie liekov u navrhovateľky v apríli 2000 správne. Lyellov syndróm je vzácna,

ťažká a bezprostredne život ohrozujúca reakcia organizmu vznikajúca najčastejšie po podaní niektorých
liekov prejavujúca sa odumretím buniek pokožky a slizníc a následným veľkoplošným odlupovaním
sa odumretej pokožky a slizníc. Neexistujú žiadne laboratórne testy, ktorými by bolo možné dokázať /
alebo predpovedať/ súvislosť medzi podaním lieku a vzniku Lyellovho syndrómu. Príčinná súvislosť sa
predpokladá, pokiaľ Lyellov syndróm vznikne v prvých štyroch týždňoch od začiatku podávania lieku,

typicky medzi 1. a 3. týždňom liečby, vzácne viac ako 8 týždňov od zahájenia liečby. Navrhovateľka
pred zahájením liečby Sulfasalazinom užívala Metotrexát a Celebrex, ktorý nahradil Aulin užívaný
navrhovateľkou od 14.4.2000 do 17.4.2000, dávané do súvislosti so vznikom Lyellovho syndrómu,avšak znalec v dostupnej odbornej medicínskej literatúre nenašiel zmienku o prípade vzniku Lyellovho
syndrómu dávaného do súvislosti s užívaním týchto liekov.

Ochorenie, ktoré sa u navrhovateľky prejavilo 9. a 10.5.2000 bola toxická epidermálna nekrolýza =

Lyellov syndróm, pričom s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou /cca 90-95%/ príčinou vzniku
Lyellovho syndrómu u navrhovateľky bola patologická - toxická reakcia organizmu na požívanie lieku
Sulfasalazin a zdravotné problémy, ktoré u nej nastali po 9.5.2000 súviseli s jej postihnutím Lyellovým
syndrómom.

Z Doplnku k znaleckému posudku č. 3/2013 súd zistil, že MUDr. B. v porovnaní s odporúčaním výrobcu

- odporcu 1 pri dávkovaní lieku Sulfasalazin u navrhovateľky prekročil odporúčanú počiatočnú dávku,
neprekročil však maximálne povolenú dávku, pričom medzi počiatočnou dávkou Sulfasalazinu a vzniku
LSunavrhovateľkyneexistujepriamapríčinnásúvislosť. TENpatríktypuoneskorenýchimunologických
reakcií. Podľa literatúry zo sledovaných 245 prípadov vzniku Lyellovho syndrómu sa sulfonamidy spolu
so salicylátmi s 13% výskytom /32 prípadov/ nachádzajú na 2. mieste. Metotrexát ani Celebrex neužíval
ani jeden pacient s Výskytom Lyellovho syndrómu, Sulfasalazin užívali 3 pacienti /1% prípadov/. Celková

pravdepodobnosť, že práve Sulfosalazin bol príčinou vzniku LS vychádzala minimálne 40 násobná, čo
by predstavovalo 97,5% pravdepodobnosť pre Sulfosalazin a 2,5% pre Celebrex. Na základe odborných
údajovniejemožnépripustiť,žeLSvznikolviacakoporokuužívaniaMetotrexátu,všetkyodbornézdroje
však uvádzajú, že LS vzniká na začiatku liečby v prvých dňoch, príp. týždňoch. Po zhodnotení všetkých
uvedených faktov znalec konštatoval, že najpravdepodobnejšou príčinou vzniku Lyellovho syndrómu

u navrhovateľky bolo užívanie Salazopyrinu. Sulfasalazinu s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou
95%.

Z kontrolného znaleckého posudku MUDr. N. T., CSc., znalca z odvetvia interná medicína č. 2/2011
zo dňa 16.01.2012 súd zistil, že navrhovateľka v apríli 2000 trpela na seropozitívnu reumatoidnú
artritídu, mala alergiu na slnečné žiarenia a kyslé mliečne produkty. Ochorenie kože, ktoré vzniklo dňa

09.05.200 po požití Sulfasalazinu je závažné, život ohrozujúce ochorenie - Lyellov syndróm. Reumatológ
MUDr. B. správne ochorenie diagnostikoval, nasadil správnu liečbu, neprekročil obvyklé liečebné dávky.
Nedodržanie dávkovania Sulfasalazinu v prvej fáze liečebného procesu nemala vplyv na vývoj Lyellovho
syndrómu. Vznik tohto syndrómu je podľa súčasnej medicínskej vedy a poznania nepredvídateľný, v
prípade jeho vzniku ide o vrodenú predispozíciu. Pred zahájením liečby Sulfasalazinom navrhovateľka

užívala Metotrexat a Celebrex , s užívaním ktorých sa výskyt Lyellovho syndrómu môže vyskytovať,
avšak vtedy, ak ich pacient užíva. Ak by sa vychádzalo z výpovede navrhovateľky na polícii a súde,
ako Metotrexat a Celebrex užívala v apríli a máji 2000, možno usudzovať, že Lyellov syndróm dňa
09.05.2000 nemohol po týchto liekoch u navrhovateľky vzniknúť, pretože ich v tom čase neužívala,
pričom užívala len Sulfasalazin. Nie sú známe údaje svedčiace, že podávanie kombinácie akýchkoľvek

liekov by zvyšovalo pravdepodobnosť vzniku Lyellovho syndrómu v porovnaním s užívaním tých
istých liekov samostatne. Zdravotné problémy navrhovateľky po 9.5.2000 súviseli s jej postihnutím
Lyellovým syndrómom buď priamo - spôsobené toxickou epidermálnou nekrolýzou /kožné príznaky,
straty tekutín, alterácia celkového stavu, očné komplikácie, depresívny syndróm/ alebo nepriamo v
dôsledku obmedzeného pohybu /zápal stehennej žily/.

Z Doplnku k znaleckému posudku č. 2/2012 zo dňa 14.02.2013 súd zistil, že vedľajšie účinky s obrazom
LS,TENaleboSJmôževzniknúťporôznychliekochaztých,ktorénavrhovateľkaužívala,môžuvzniknúť
ajpoCelebrexe,Metotrexate,alenajmäpoSulfasalazine,čozáležínielenodlieku,dávky,dĺžkyužívania,
kombinácii s inými liekmi, ale aj od organizmu, veku, pohlavia, prekonaných a prebiehajúcich ochorení, a
najmäodgenetickejvýbavyjednotlivcaastavujehoimunitnéhosystému.Znaleczotrvávalnavýsledkoch

jeho znaleckého dokazovania v znaleckom posudku č. 2/2011, že u navrhovateľky sa Lyellov syndróm
vyskytol v dôsledku užívania lieku Sulfasalazin.

Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.Podľa § 421 a ods. 1Obč. zák., každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod
v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku používali. Tejto zodpovednosti sa nemôže
zbaviť.

Podľa § 421a ods. 2 Obč. zák., zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie
zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.

Podľa § 100 ods.1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /
§101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o
škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 444 Obč. zák. pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie

spoločenského uplatnenia.

Podľa § 445 Obč. zák. , strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným
dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením
dosahoval.

Podľa § 447 Obč. zák., náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného

alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 7 ods. 3 Vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení Vyhl. č. 47/1995 Z.z., v prípadoch hodných osobitného
zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to
i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka sa návrhom došlým súdu dňa
18.08.2003, upresneným dňa 10.11.2003, domáhala voči odporcom 1,2 solidárneho zaplatenia sumy
732.799,90 eur / 22.076.330 Sk/ eur s 13% ročným úrokom z omeškania od 20.06.2003 do zaplatenia
titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady škody za bolestné a 200-násobku za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa bodového hodnotenia vypracovaného MUDr. U. F.; ako i rozdielu medzi priemernou

mzdou navrhovateľky a vyplatenými nemocenskými dávkami 566,18 eur; rozdielu medzi priemernou
mzdou navrhovateľky a poberaným invalidným dôchodkom 10.677,58 eur, ako i platenia renty od
augusta 2003 vo výške 262,29 eur mesačne v súvislosti s poškodením jej zdravia zavineným konaním
odporcov 1,2 za trvalé poškodenie a stratu zraku v dôsledku užívania lieku Sulfasalazin. Navrhovateľka
svoj nárok opierala o porušenie právnej povinnosti odporcami podľa § 420 a nasl. Obč. zák., teda

všeobecnej zodpovednosti odporcov 1,2 za jej vzniknutú škodu na zdraví, ako i § 415 Obč. zák. o
porušení prevenčnej povinnosti.

U navrhovateľky sa začiatkom roka 1999 začali prejavovať problémy z periférnymi kĺbmi na rukách
a nohách. Z tohto dôvodu vyhľadala lekára - reumatológa MUDr. B. B., pričom vyšetrením sa zistilo,
že táto trpí na sérovo pozitívnu reumatoidnú artritídu. Boli jej predpísané lieky Methotrexát, Celebrex,

a od 26.4.2000 užívala Sulfasalazin podľa pokynov lekára. Dňa 9.5.2000 sa po užití rannej dávky
Sulfasalazinu začala cítiť zle, začala mať symptómy ustálené vyšetrením ako Lyellov syndróm. Napriek
intenzívnej liečbe sa jej zdravotný stav nezlepšoval, začala sa jej olupovať sliznice a pokožka, postupneprestali fungovať slzné žľazy s následným poškodením rohoviek, čo viedlo k úplnému oslepnutiu. Dňa
17.1.2001bolaunavrhovateľkyvykonanátransplantáciarohovkynaľavomoku,dňa4.4.2001napravom
oku. Ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie, u navrhovateľky už na vyšetrení v očnej ambulancii NZZ

SIM MED s.r.o. Prešov dňa 7.12.2010 bola nameraná zraková ostrosť pravého oka: bez svetlocitu = 0;
zraková ostrosť pravého oka: svetlocit bez projekcie - bez určenia smeru prichádzajúceho svetla. Už
v tomto období, ako sama potvrdila, bola slepá a bez funkcie slzných žliaz. Na základe slepoty bola
rozhodnutím Sociálnej poisťovne dňom 21.4.2001 uznaná za plne invalidnú a začala poberať invalidný
dôchodok.

Znalecký posudok znalca MUDr. U. R., CSc. č. 3/2011 s Doplnkom č. 3/2013; ako i kontrolný znalecký
posudok MUDr. N. T., CSc., č. 2/2011 s Doplnkom potvrdili, že u navrhovateľky sa Lyellov syndróm
vyskytol v dôsledku užívania lieku Sulfasalazin, čo vyústilo k zdravotným komplikáciám dňa 9.5.2000. /
pravdepodobnosť hraničiaca s istotou 95%/. Znalci však nepopreli, že Lyellov syndróm môže vzniknúť
aj kombináciou liekov, ktoré užívala v kritickej dobe navrhovateľka, resp. v odbornej literatúre nenašli
zmienku o prípade vzniku Lyellovho syndrómu dávaného do súvislosti s užívaním liekov Metotrexát,

Celebrex, Aulin a Sulfasalazin. Zo znaleckých posudkov znalcov MUDr. W. W., CSc. č. 3/2009 a Doc.
MUDr. F. L., CSc. č. 19/2010 súd zistil, že nie je možné jednoznačne preukázať príčinnú súvislosť medzi
podaným liekom Sulfasalazin a vzniknutým Lyellovým syndrómom u navrhovateľky, toto ochorenie môže
byť spôsobené aj kombináciou liekov, ktoré navrhovateľka užívala.

Výrobcom lieku Sulfasalazin a Sulfasalazin En a držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku na území SR

je podľa § 21 Zák. č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach je odporca 1. Distribútormi
lieku môže byť hociktorá spoločnosť, ktorá má povolenie na veľkodistribúciu liekov. Liek bol prvýkrát
zaregistrovaný Min. zdravotníctva ČSSR v roku 1970, registrácia sa obnovuje každých 5 rokov. Od roku
2001 vydávanie rozhodnutí o registrácii lieku prešlo do kompetencie ŠÚKL, platnosť registrácie v roku
2003 bola do 20.06.2005.

Navrhovateľka uplatňovaný nárok na náhradu škody odvodzovala od skutočnosti, že dňa 9.5.2000
sa u nej objavili zdravotné komplikácie - Lyellov syndróm - v dôsledku užívania lieku Sulfasalazin v
období od 26.4.200 do 9.5.2000, ktorý u nej spôsobil ťažké zhoršenie jej zdravotného stavu do takej
miery, že oslepla, v dôsledku čoho bola dňom 21.4.2001 uznaná za plne invalidnú. Pasívnu legitimáciu
odporcu 1 preukazovala navrhovateľka tým, že odporca 1 v rozpore s § 9 ods. 3 Zák. č. 272/1994 Z.z.

o ochrane zdravia ľudí vyrobil chemický prvok vo forme lieku Sulfasalazin, ktorý jej spôsobil škodu na
zdraví; pasívnu legitimáciu odporcu 2 preukazovala tým, že tento vydal rozhodnutie o registrácii lieku
Sulfasalazin s vedomím, že liek má nežiadúce účinky. Príčinnú súvislosť preukazovala navrhovateľka
u odporcu 2 tým, že tento umožnil Sulfasalazin predávať na trhu s vedomím jeho nežiadúcich účinkov.
Poukazovala u oboch odporcov na porušenie všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Obč. zák., ako i

na porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 Obč. zák.

Ako mal súd preukázané z vykonaného dokazovania, odporca 1 ako výrobca a distribútor lieku
Sulfasalazin splnil všetky predpoklady získaním rozhodnutia o registrácii tohto lieku a ŠÚKL, keďže sa
takéto rozhodnutia vydávajú len na určité obdobie, skúma nepretržite splnenie požiadaviek výrobcov,
distribútorovkladenézostranyŠÚKLnaliečivá,ichvýrobuadistribúciu.Akosúdmalďalejpreukázané,v

príbalových letákoch lieku Sulfasalazin bol ako nežiadúci účinok Lyellov syndróm uvedený v príbalových
letákoch lieku a bolo na ošetrujúcom lekárovi s prihliadnutím na zdravotný stav pacienta naordinovať
liek Sulfasalazin podľa uváženia v rozmedziach uvedených v príbalovom letáku, príp. ho nenaordinovať
vôbec. /znalecký posudok MUDr. R., CSc. čl. 12 - 15 spisu/.

Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva

účastníkom konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci
výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom
konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na
strane navrhovateľa, žalobcu a pasívnu - na strane odporcu, žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie
aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom

nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom
konkrétneho súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí,že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je resp. navrhovateľ nepreukáže súdu v konaní, že
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený odporca.

Ustanovenie § 415 Obč. zák. ustanovuje všeobecnú prevenčnú povinnosť počínať si tak, aby sa

nikomu neškodilo. Porušenie preventívnej povinnosti podľa § 415 Obč. zák. sa stáva dôvodom vzniku
všeobecnej zodpovednosti za škodu, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa či už Obč. zák.
alebo iného zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku,
prírode alebo životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Obč. zák.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. Obč. zák. sú:

a/ porušenieprávnejpovinnosti,ktoráspočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnym

právom

b/ existencia škody, t. j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom

c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku

d/ zavinenie, ktoré znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu. V prípade všeobecnej
zodpovednosti sa zavinenie škodcu predpokladá.

Z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že odporca 1ako
držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku Sulfasalazin, liek vyrábal a distribuoval na základe schváleného
rozhodnutia ŠÚKL s tým, že liek zodpovedá STN a je možné ho používať. Bol držiteľom rozhodnutia

o registrácii lieku Sulfasalazin. To však neznamená, že ho môže používať každý pacient, nakoľko
dávkovanie podľa inštrukcií v príbalovom letáku je závislé od pokynov ošetrujúceho lekára. V príbalovom
letáku lieku Sulfasalazin boli špecifikované nežiadúce účinky lieku, a to aj vznik Lyellovho syndrómu,
avšak navrhovateľka podľa pokynov lekára tento liek užívala aj napriek týmto upozorneniam. Z týchto
dôvodov odporca 1 neporušil žiadnu povinnosť voči navrhovateľke, držiteľ rozhodnutia o registrácii

lieku nezodpovedá za škody spôsobené registrovaným liekom, ktorý sa používal v rozpore s údajmi
v príbalovom letáku alebo rozhodnutí o registrácii, zvlášť pri upozorneniach na nežiadúce účinky a
dávkovanie pacientovi, čo je výlučne na posúdení a zvážení ošetrujúceho lekára. Odporca 2 liek
Sulfasalazin zaregistroval a umožnil jeho používanie na území SR. Predpokladom porušenia jeho
všeobecnej zodpovednosti je skutočnosť, žeby tento liek spôsoboval všeobecné ohrozovanie zdravia

a nebol by vhodný pre žiadneho pacienta. Navrhovateľka, na ktorej je dôkazné bremeno, by teda
musela preukázať, že liek Sulfasalazin by musela preukázať, že liek nebol v apríli - máji 2000 vôbec
upotrebiteľný pre nikoho, a teda nebol vhodný pre žiadneho pacienta, kedy by bol zodpovedný za škodu
výrobca. Súd nemal preukázané, žeby odporcovia 1,2 si nesplnili ani prevenčnú povinnosť podľa §
415 Obč. zák., nakoľko povinnosťou ošetrujúceho lekára bolo zvážiť vhodnosť použitia daného lieku

a upozorniť pacienta na nežiadúce účinky v zmysle pokynov a upozornení v príbalovom letáku a
následne v prípade zistenia nežiadúceho účinku oznámiť túto skutočnosť ŠÚKL podľa § 42 ods. 7 Zák.
č. 140/1998 Z.z. zvlášť keď sa jedná o liek, ktorého negatívne účinky na vznik Lyellovho syndrómu nie sú
riadne medicínsky ustálené a preukázané vzhľadom na minimálny počet pacientov vo svete odhliadnuc
od toho, že sa jedná nie o istotu, ale pravdepodobnosť. Ak bol teda liek Sulfasalazin predpísaný

ošetrujúcimlekáromvrozporesodporúčaniamiodporcu1napríbalovomletáku,jezaškoduzodpovedné
zdravotnícke zariadenie, v ktorom lekár vykonáva zdravotnícku starostlivosť. Tieto skutočnosti však
vykonaným dokazovaním preukázané neboli, preto odporcovia 1,2 nie sú v spore pasívne legitimovaní,
čo bolo prvým dôvodom zamietnutia návrhu.

Aj napriek tomu, že znalecké dokazovanie znalca MUDr. R., CSc. a kontrolné znalecké dokazovanie

MUDr.T.,CSc.potvrdilo,žekzávažnémupoškodeniuzdraviaunavrhovateľkydošlovpríčinnejsúvislosti
s použitím lieku Sulfasalazin v pravdepodobnosti hraničiacou s istotou /90-95%/, znalecké dokazovanie
znalcov MUDr. W., CSc. a Doc. MUDr. L., CSc. však túto skutočnosť nepotvrdilo ani nevyvrátilo.
Keďže dôkazné bremeno je na navrhovateľke, táto v konaní nepreukázala splnenie podmienky
porušenia právnych povinností odporcami 1,2 ako je špecifikované vyššie, ani príčinnú súvislosť medzi

ňou uplatňovanou si škodou a porušením právnych povinností odporcami 1,2. Vzhľadom k tomu, žesúd nemal splnené súčasne všetky podmienky vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu vzniknutú
navrhovateľke na zdraví zo strany odporcov 1,2 podľa § 420, § 421a ;§ 415 Obč. zák., preto jej nárok
súd vyhodnotil i z tohto dôvodu ako nedôvodný a bližšie sa nezaoberal ani uplatňovanou výškou škody.

Ďalším dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľky je vznesená námietka premlčania odporcami 1,2
podľa § 106 Obč. zák. uplynutím dvoch rokov, a to dňom 21.4.2001, kedy bola uznaná za invalidnú a jej
zdravotný stav bol nemenný a ustálený. Navrhovateľka popierala, žeby v roku 2003 do dnešného dňa
bol jej zdravotný stav ustálený, preto premlčanie neprichádza do úvahy.

Pri premlčaní práva na náhradu škody v zmysle § 106 Obč. zák. je ustanovená kombinovaná premlčacia
doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej

na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba, ktorá je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba
rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho:

a/ vedomosti o škode /teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti/ ako o určitej majetkovej
alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej
miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Okamih vzniku škody, resp.

vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s
protiprávnym konaním

b/ vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda zodpovednostnom subjekte. Za škodu
obvykle zodpovedá škodca, ktorý ju spôsobil.

Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať

z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch.

Námietku premlčania možno uplatniť v prípade, ak poškodený v premlčacej dobe neuplatnil nárok na
súde. Ak bola škoda spôsobená protiprávnym úkonom, ktorý zároveň naplnil skutkovú podstatu určitého
trestného činu, právo zo zodpovednosti za škodu možno uplatniť aj v adhéznom /trestnom/ konaní.
Riadne uplatnenie nároku v trestnom konaní predpokladá, že z návrhu je zrejmé, z akých dôvodov sa

nárok uplatňuje a musí byť uvedená aspoň minimálna výška škody, ktorú poškodený žiada nahradiť.
Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone /premlčacej doby/ na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo súdnym

rozhodnutímoprávnenémunemožnopriznať.Funkcioupremlčaniajeuľahčiťobranupovinnéhosubjektu
proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli.

Keby povinný subjekt nemal námietku premlčania, musel by sa brániť námietkou, že právo zaniklo
určitým spôsobom / napr. splnením, započítaním a pod./. Vznesenie námietky premlčania po márnom
uplynutí premlčacej doby vyvoláva okrem iných i ten právny dôsledok, že súd oprávnenej osobe /

veriteľovi/ premlčané subjektívne právo nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom
došlo k zániku nároku. V dôsledku tohto súdu, ktorý zistí, že vznesenie námietky premlčania je
odôvodnené, nezostáva nič iné, ako žalobu veriteľa zamietnuť.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka sa voči odporcom 1,2 domáhala
zaplatenia sumy titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady škody bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia, nárokov náhrady škody za stratu na zárobku, straty na zárobku po skončení PN, vyplácania
renty na tom skutkovom základe, že navrhovateľke v dôsledku zavineného konania odporcov 1,2 jej
bolo spôsobené ublíženie na zdraví - strata zraku v dôsledku požitia lieku Sulfasalazin, ktorý u nej vyvolal
Lyellov syndróm. Navrhovateľka si svoj nárok voči odporcom 1,2 uplatnila na súde až podaním došlým
súdu dňa 18.08.2003. Ako však mal súd z výpovedí účastníkov, ako i listinných dokladov založených v

spise preukázané, navrhovateľka, už pri prvej návšteve ošetrujúceho lekára sama uviedla, že požila liek
Sulfasalazin, ktorý jej spôsobil zhoršenie zdravotného stavu, ktoré lekár označil ako Lyellov syndróm
dňa 9.5.2000, čo jej následne potvrdzovali i nasledujúci lekári, keďže jej zdravotný stav sa zhoršoval do
takej miery, že začiatkom roka 2001 došlo k transplantácii rohoviek oboch očí; navrhovateľke však už pri
vyšetrení v očnej ambulancii NZZ SIM MED s.r.o. Prešov dňa 7.12.2010 bola nameraná zraková ostrosť

pravého oka: bez svetlocitu = 0; zraková ostrosť pravého oka: svetlocit bez projekcie - bez určenia smeruprichádzajúceho svetla. Z dôvodu slepoty dňa 21.4.2001 bola uznaná za plne invalidnú. Prognóza jej
zdravotného stavu bola vzhľadom na Lyellov syndróm veľmi zlá. O ustálenie zdravotného stavu sa jedná
o dobu, kedy je možné vykonať jeho posúdenie. V prípade navrhovateľky, táto už koncom roku 2010

úplne oslepla, čo sama vo svojich výpovediach potvrdila. Najneskôr však vedomosťou o uznaní jej úplnej
invalidity 21.4.2001 Sociálnou poisťovňou si bola vedomá, že jej zdravotný stav sa nezlepší s prognózou
zhoršovania sa vzhľadom na diagnózu Lyellovho syndrómu, predovšetkým, že už zostane nevidiaca a
jej celkový zdravotný stav sa nezlepší. Súd je názoru, že najneskôr v tento deň mala časovo určiteľnú
subjektívnu vedomosť o domnelom škodcovi v súvislosti s poškodením zdravia z dôvodu požitia lieku

Sulfasalazin; ako i vedomosť o škode a kto za škodu zodpovedá. Preto od tejto doby najneskôr začala
plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie si náhrady škody podľa § 106 ods. 1 Obč. zák., ktorá
uplynula dňa 21.4.2003. Keďže navrhovateľka podala na súd návrh až 18.8.2003 a odporcovia 1,2 v
zmysle § 100 ods. 1 Obč. zák. vzniesli námietku premlčania jej nároku, súd nemohol navrhovateľke
premlčané právo priznať a preto návrh i z tohto dôvodu v zmysle § 100 ods. 1 Obč. zák. zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s §150 O.s.p. tak, že v konaní

úspešnému odporcovi 2 nepriznal ich náhradu, nakoľko tento žiadne trovy nežiadal a v konaní
úspešnému odporcovi 1 nepriznal ich náhradu z dôvodu, že sa jedná o dôvody hodné osobitného
zreteľa. Aplikácia § 150 O.s.p. je možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na
strane účastníkov. Nepriznanie náhrady trov konania v spore úspešnému účastníkovi musí zodpovedať

zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Podľa R 24/1964 pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch /všetkých/ účastníkov, teda nielen toho, koho by
podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého

majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá; treba si všímať aj také okolnosti,
ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.

Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa v prejednávanej veci prihliadal súd predovšetkým
na predmet sporu vyžadujúci si vykonanie rozsiahleho znaleckého dokazovania viacerými znalcami,
ktorých závery navrhovateľka, vzhľadom na posúdenie príčin a súvislostí týkajúcich sa jej zdravotného

stavu v dôsledku Lyellovho syndrómu, ktorý v odborných celosvetových medicínskych kruhoch nie je
do dnešného dňa dostatočne ustálený a prebádaný, nemohla predpokladať a posúdenie jej nároku
záviselo od znaleckého dokazovania. Súčasne súd prihliadol i na skutočnosť, že je úplne invalidná,
poberá výlučne invalidný dôchodok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočnostíd/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnení /§ 205 a /

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.