Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 32Cb/65/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112209146
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Buľubašová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112209146.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci
žalobcu: X. O., trvale bytom Strážovská 6, 974 11 Banská Bystrica, nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR,
zast. AKSK, s.r.o., Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711 v mene ktorej koná JUDr.
Martin Dolník, advokát a konateľ spoločnosti, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka
5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava,

IČO: 36 613 843 o zrušenie rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bankovej asociácie, Komory pre rozhodovanie
sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, so sídlom Rajská 15/A, 811 08
Bratislava vydaný dňa 10.02.2012 pod sp. zn. II/2010 - 5893 v celom rozsahu.

Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bankovej asociácie, Komory pre rozhodovanie
sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, so sídlom Rajská 15/A, 811 08
Bratislava vydaný dňa 13.02.2012 pod sp. zn. II/2010 - 5935 v celom rozsahu.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 663,- EUR v lehote do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 606,25 EUR na účet
právneho zástupcu žalobcu vedený v Tatra banka, a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 21.03.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.03.2012 domáhal
voči žalovanému zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu bankovej asociácie, Komory pre
rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, so sídlom Rajská

15/A, 811 08 Bratislava vydaného dňa 10.02.2012 pod sp. zn. II/2010 - 5893 v celom rozsahu ako aj
zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu bankovej asociácie, Komory pre rozhodovanie sporov
z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava
vydaného dňa 13.02.2012 pod sp. zn. II/2010 - 5935 taktiež v celom rozsahu. Zároveň žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného na úhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že dňa 10.2.2012 vydal Stály rozhodcovský súd

Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych aleboobčianskoprávnych vzťahov, so sídlom: Rajská 15/A, 811 08 Bratislava I, v konaní s ustanoveným
rozhodcom JUDr. Beatou Šottníkovou, rozhodcovský rozsudok, so sp. zn.: II/2010-5893, ktorým bola
Navrhovateľovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného), spoločne a nerozdielne

so žalovaným v druhom rade a žalovaným v treťom rade uložená povinnosť do 3 dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku zaplatiť Odporcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení
žalobcu) sumu vo výške 9.868,93 EUR, úroky z omeškania vo výške 9% p. a. zo sumy 8.050,34 EUR
od 14.09.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 935,14 EUR (ďalej
aj ako len „Rozhodcovský rozsudok so sp. zn.: II/2010-5893“). Rozhodcovský rozsudok so sp. zn.:

II/2010-5893 bol žalobcovi doručený dňa 23.2.2012, a to napriek tomu, že Navrhovateľovi bol poskytnutý
úver len vo výške 4.979,08 EUR.

Dňa 13.2.2012 vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie
sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, so sídlom: Rajská 15/A, 811 08
Bratislava I, v konaní s ustanoveným rozhodcom JUDr. Beatou Šottníkovou, rozhodcovský rozsudok,
so sp. zn.: II/2010-5925, ktorým bola Navrhovateľovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení

žalovaného), spoločne a nerozdielne so žalovaným v druhom rade uložená povinnosť do 3 dní od
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaplatiť Odporcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom
postavenížalobcu)sumuvovýške6.655,54EUR,úrokyzomeškaniavovýške9%p.a.zosumy5.424,58
EUR od 14.09.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 798,62 EUR
(ďalej aj ako len „Rozhodcovský rozsudok so sp. zn.: II/2010-5925“). Rozhodcovský rozsudok so sp. zn.:

II/2010-5925 bol žalobcovi doručený dňa 23.2.2012 a to napriek tomu, že Navrhovateľovi bol poskytnutý
úver len vo výške 3.319,39 EUR.

Žalobca v žalobnom návrhu poukazuje na ustanovenie § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako len „ZoRK“): „Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa ust. § 40 ods. 2 ZoRK: „Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh

účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.“Podľa ust. § 41 ods. 1 ZoRK: „Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.“

Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoRK: „Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.“

Podľa ust. § 4 ods. 2 ZoRK: „Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými

stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.“

Podľa ust. § 4 ods. 3 ZoRK: „Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej

v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.“

Z vyššie uvedených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu
rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných podmienok aj podmienku písomnej formy.
V zmysle ustanovenia § 4 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo

formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je
neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente popísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Zmluvnými stranami však podľa názoru
žalobcu nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre

konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná
forma. Písomná forma rozhodcovskej doložky je však zachovaná, iba ak je táto obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami. Žalobca má za to a potvrdzuje to podľa jeho právneho názoru aj
judikatúra NS SR v Uznesení so sp. zn. 2 Cdo 245/2010, že na základe čl. 18 Všeobecných obchodných
podmienok (ďalej aj ako len „VOP“), ktoré neboli zmluvnými stranami podpísané a zároveň neodkazujú

na konkrétny zmluvný vzťah formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola.

Ako vyplýva z obsahu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004 a zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004 a z pripojených VOP nie je zrejmé, že by
tieto spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených všeobecných
obchodných podmienok obidvoma sporovými stranami, čím by platne založili rozhodcovskú doložku.

Podľa žalobcu písomná forma rozhodcovskej doložky v zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 05.11.2004 v zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004, uzatvorenej medzi
Navrhovateľom a právnym predchodcom Odporcu nie je splnená. Predmetné zmluvy o splátkových
úveroch a VOP neboli ani len technicky spojené avšak v zmysle judikatúry, ani zo samotného
technického spojenia zmluvy a VOP nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov

zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VOP.

Žalobca poukazuje na to, že štandardná rozhodcovská doložka sa uvádza priamo v konkrétnej zmluve,
ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzatvára osobitnou zmluvou
musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci ani táto
podmienka nebola dodržaná s poukazom na ustanovenie § 4 ZoRK.Zároveň žalobca dáva do pozornosti, že predmetnými rozhodcovskými rozsudkami boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, nakoľko nie je možné, aby
Navrhovateľ bol povinný zaplatiť Odporcovi sumu, ktorá je viac ako dvojnásobkom sumy, ktorá

bola Navrhovateľovi ako dlžníkovi poskytnutá. Ide tu teda o značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami Navrhovateľa ako spotrebiteľa a osoby, ktorá mu poskytovala úvery popísané vyššie.

Žalobca sa predmetnou žalobou domáha, aby súd na základe vyššie uvedených skutočností
Rozhodcovský rozsudok so sp. zn.: II/2010-5893 a Rozhodcovský rozsudok so sp. zn.: II/2010-5925 z
dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a) a c) a j) zákona o rozhodcovskom konaní, t. j. preto, že rozhodcovský

rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania a zároveň jeden z
účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, zrušil.

K žalobnému návrhu sa písomným podaním zo dňa 13.03.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa
22.03.2013 vyjadril žalovaný.

Uviedol, že žalobca svoje tvrdenia uvedené v podanej žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal a nie
je daný dôvod na zrušenie Rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 10.02.2012 pod sp. zn. II/2010

- 5893 a tiež nie je daný dôvod na zrušenie Rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 13.02.2012
pod sp. zn. II/2010 - 5935 v celom rozsahu. Žalovaný má za preukázané, že dňa 05.11.2004 uzatvoril
žalobca Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
so Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako právnym predchodcom žalovaného. Navrhovateľ v článku V bod
2 Zmlúv vyhlásil, že sa oboznámil okrem iného so Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej

sporiteľne, a. s., ktoré sa stali súčasťou Zmluvy. Právny predchodca odporcu si v zmysle ustanovenia
§ 93b odsek 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pri uzatváraní rozhodcovskej doložky plnil svoju
povinnosť a navrhovateľovi najneskôr pri uzatváraní dokumentácie predložil návrh na uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako

postupcom a EOS KSI Slovensko, s. r. o. ako postupníkom zo dňa 22.10.2008 sa stal žalovaný veriteľom
pohľadávok zo zmlúv, ich príslušenstva ako aj všetkých práv s nimi spojených. Navrhovateľovi bolo
postúpenie pohľadávok oznámené listom zo dňa 28.10.2008.

Platnosťou rozhodcovských zmlúv sa primárne zaoberal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej
asociácie podľa ktorého „ v zmysle § 3 zákona o rozhodcovskom konaní je rozhodcovská zmluva

dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli,
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Obsahom rozhodcovskej doložky dojednanej medzi účastníkmi Zmluvy bez pochybností je,
že spory zo Zmluvy sa majú riešiť v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V zmysle
§ 4 zákona o rozhodcovskom konaní Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo

formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je
neplatná. Bez ohľadu na to, či bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v samotnom texte Zmluvy alebo
v obchodných podmienkach, ktoré boli inkorporované do predmetného zmluvného vzťahu, bol súhlas
so znením rozhodcovskej doložky vyjadrený písomne, a to podpisom dokumentu, ktorým bolo písomné
vyhotovenie Zmluvy. Rozhodujúcim kritériom pre platnú inkorporáciu obchodných podmienok je platná

(určitá a zrozumiteľná) inkorporačná doložka, v ktorej je vyjadrené, že zmluvné strany sa riadia tiež
obchodnými podmienkami a zároveň aj skutočnosť, že druhá zmluvná strana mala možnosť sa s nimi
oboznámiť. Rozhodcovský súd má za to, že Zmluva obsahuje platnú inkorporačnú doložku a zároveň
žalovaní sa mali možnosť oboznámiť s obchodnými podmienkami, ktoré boli zverejnené v obchodných
priestoroch, ako aj na webovom sídle banky. Rozhodcovskú zmluvu možno uzatvoriť dvomi spôsobmi, a

to ako samostatnú rozhodcovskú zmluvu alebo ako rozhodcovskú doložku v rámci občianskoprávneho a
obchodnoprávnehovzťahu,pričomvobochprípadochmusíbyťdodržanázákonnápožiadavkapísomnej
formy.Čo sa týka nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu, na tomto mieste žalovaný uvádza, že žalobca
bol povinný v prípade, ak mal za to, že nie je daná právomoc Rozhodcovského súdu, podať námietku
nedostatku právomoci. Táto povinnosť mu vyplýva z článku 14 odsek 2 Rokovacieho poriadku Stáleho

rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, podľa ktorého „účastník rozhodcovského konania
je povinný uplatniť námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo
neplatnosť alebo zánik rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone
vo veci samej, výnimkou je námietka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá sa zakladá na tom,
že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ktorú je účastník rozhodcovského konania

oprávnený uplatniť až do skončenia prvého ústneho pojednávania, ak je nariadené alebo do vydania
rozhodcovského rozsudku pri písomnom konaní.“ Tu poukazuje na skutočnosť, že žalobca zásielky
z Rozhodcovského súdu s výzvou na doručenie žalobnej odpovede v jednotlivých konaniach prevzal
dňa 06.04.2011 a dňa 21.05.2011. Rozhodcovský súd však žalobnú odpoveď ani v jednom prípade
od žalobcu neobdržal. V priebehu celého rozhodcovského konania žalobca nenamietal nedostatok
právomoci Rozhodcovského súdu.

Rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj v inom, nezmluvnom dokumente.

Dohoda o ručení bola podpísaná dňa 28.10.2005 a Zmluva o splátkovom úvere dňa 28.10.2005. V
čase podpísania zmluvy sa na účastníkov zmluvy vzťahovali ustanovenia § 261 odsek 3 písmena
d) Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. V dôsledku právnej úpravy platnej
v čase podpísania zmluvy, týkajúcej sa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, sa na účastníkov

zmluvy o splátkovom úvere nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f odsek
3 Občianskeho zákonníka, pričom novelizovaným ustanovením § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka
sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov
vzniknutých pred 01.01.2008.

Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že je povinný zaplatiť žalovanému sumu, ktorá je viac ako dvojnásobok

sumy, ktorá bola žalobcovi ako dlžníkovi poskytnutá predchodcom žalovaného, tu žalovaný uvádza, že
všetky podmienky týkajúce sa predmetných zmlúv boli dojednané v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca svoj súhlas vyjadril vlastnoručným podpisom Zmluvách, ktoré so
Slovenskou sporiteľňou uzatvoril.

Žalovaný nesúhlasí s podaným žalobným návrhom, nakoľko má za to, že nie sú naplnené zákonné

dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 odsek 1 zákona č. 244/2002 o
rozhodcovskom konaní a navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Všeobecný súd vo veci vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi: Žalobným návrhom
zo dňa 21.03.2012, Rozhodcovským rozsudkom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/
A v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych

vzťahov zo dňa sp. zn. II/2010 - 5925 zo dňa 13.10.2012, Rozhodcovským rozsudkom Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných
obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov zo dňa sp. zn. II/2010 - 5893 zo dňa 10.02.2012,
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Cdo 254/2010 zo dňa 30.11.2011, uznesením 32
Cb 65/2012 - 45 zo dňa 07.08.2012, písomným vyjadrením žalovaného k žalobnému návrhu zo dňa

13.03.2013, ako aj celým Rozhodcovským spisom a zistil tento skutkový stav:

Súd preskúmaním žalobného návrhu konštatuje, že žalobca (v konaní pred všeobecným súdom
v procesnom postavení žalovaného) sa žalobou podanou na Stály rozhodcovský súd Slovenskej
bankovej asociácie zo dňa 28.10.2010 domáhal voči žalovanému ( v konaní pred všeobecným súdom
v procesnom postavení žalobcu) zaplatenia istiny sumy vo výške 6.655,54 EUR, úrokov z omeškania

vo výške 9% p. a. zo sumy 5.424,58 EUR od 14.09.2010 do zaplatenia a to spoločne a nerozdielne
so žalovaným v II. rade - Ľ. F., RČ: XXXXXX/XXXX, pobyt MsÚ Banská Bystrica, ako aj náhrady
trov rozhodcovského konania vo výške 798,62 EUR, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutiaprávoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku (konanie vedené pred Rozhodcovským súdom pod sp.
zn. II/2010 - 5925).

Žalobou doručenou na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 28.10.2010 sa

žalobca domáhal voči žalovanému (v konaní pred všeobecným súdom v procesnom postavení žalobcu)
zaplatenia istiny sumy vo výške 9.868,93 EUR, úrokov z omeškania vo výške 9% p. a. zo sumy 8.050,34
EUR od 14.09.2010 do zaplatenia, a to spoločne a nerozdielne so žalovaným v II. rade - Ľ. F., RČ:
XXXXXX/XXXX, pobyt MsÚ Banská Bystrica a žalovaným v III. Rade M. P., RČ: XXXXXX/XXXX, bytom
Sitnianska 6594/2, Banská Bystrica ako aj náhrady trov rozhodcovského konania vo výške 935,14 EUR,

všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku. (konanie
vedené pred Rozhodcovským súdom pod sp. zn. II/2010 - 5893).

Z predložených listín Rozhodcovského súdu, rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2010 - 5925 zo dňa
13.02.2012 ako aj ostatných priložených listinných dôkazov je nesporné, že žalobca - v konaní pred
rozhodcovským súdom v procesnom postavení žalovaný v I. rade, ako aj žalovaný v II. rade dňa
05.11.2004 uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava Zmluvu o

splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej Slovenská sporiteľňa a. s. poskytla žalovanému
v I. rade úver v celkovej výške 3.319,39 EUR s lehotou splatnosti 20.11.2012 pri poskytnutí úrokovej
sadzby vo výške 11,80 % p.a.. Žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sa v Zmluve zaviazali úver
splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 55,50 EUR. Súčasťou Zmluvy sú aj
Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaní v rozhodcovskom konaní boli podľa vyjadrenia žalobcu s

plnením svojich záväzkov v omeškaní. Žalobca preto vyhlásil listom zo dňa 30.08.2010 mimoriadnu
splatnosť úveru a požadoval splatenie pohľadávky zo Zmluvy v lehote určenej v oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti. Žalovaný v I. rade ani žalovaný v II. rade do podania návrhu na Rozhodcovský
súd pohľadávku neuhradili. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania v zmysle § 369 odsek 1 Obchodného
zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania.

Podľa rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi SLSP a žalovaným v I. rade a žalovaným v II. rade vo
forme rozhodcovskej doložky v článku 18 VOP sa právny predchodca žalobcu v rozhodcovskom konaní
a žalovaní dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri bankových
produktoch a/alebo v súvislosti s nimi, ďalej spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich
tieto bankové produkty a/alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie,

budú rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle zákona
č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.

Identická situácia nastala medzi účastníkmi sporových strán aj v konaní vedenom pred Rozhodcovským
súdom, rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2010 - 5893 zo dňa 10.02.2012. Žalobca sa žalobou zo

dňa 28.10.2010 podanou na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie domáhal voči
žalovaným zaplatenia peňažných prostriedkov vo výške 9.868,93 EUR, úrokov z omeškania vo výške
9% p.a. zo sumy 8.050,34 EUR od 14.09.2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov rozhodcovského
konania vrátane trov právneho zastúpenia. SLSP dňa 05.11.2004 a žalovaný v I. rade a žalovaný v II.
rade uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej bol žalovanému v I. rade

a žalovanému v II. rade poskytnutý úver v celkovej výške 4.979,08 EUR s lehotou splatnosti 20.11.2012
pri úrokovej sadzbe dohodnutej ku dňu uzatvorenia Zmluvy vo výške 11,80% p.a.. Žalovaní sa zaviazali
splácať úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 82,58 EUR. Súčasťou Zmluvy
boli aj Všeobecné obchodné podmienky. SLSP ďalej podľa tvrdenia SLSP zatvorila dňa 05.11.2004 so
žalovaným v III. rade Dohodu o ručení, ktorou sa žalovaný v III. rade zaviazal, že uspokojí pohľadávky

veriteľa zo Zmluvy, ako aj pohľadávky špecifikované v Dohode, pokiaľ dlžníci zo Zmluvy neuhradia
tieto pohľadávky riadne a včas, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkom zo Zmluvy. Súčasťou
Dohody sú aj VOP. Nakoľko žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade boli podľa vyjadrenia žalobcu pred
rozhodcovskýmsúdomsplnenímsvojichzáväzkovzoZmluvyvomeškaní,žalobcavyhlásillistomzodňa
30.08.2010 mimoriadnu splatnosť úveru a požadoval splatenie pohľadávky zo Zmluvy v lehote, určenej

v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Žalovaní do dňa podania žaloby na Rozhodcovskýsúd pohľadávku neuhradili. Žalobca si uplatnil taktiež aj úrok z omeškania v zmysle § 369 odsek 1
Obchodného zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania.

Žalobca súdu navrhuje, aby zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodov uvedených v § 40 odsek 1 písm.

a) Zákona č. 244/2002 Z. z. v platnom znení.

Podľa ust. 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Žalobcavžalobnomnávrhusúdunavrhujezrušenierozhodcovskéhorozsudkuspoukazomna§1odsek
3 Zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení.

Podľa § 1 odsek 3 Zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení v rozhodcovskom konaní nemožno
rozhodovať spory:

a) o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,

b) o osobnom stave,

c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,

d) ktoré vznikajú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že Rozhodcovský rozsudok, či už sp. zn. II/2010 - 5893 zo
dňa 10.02.2012 alebo Rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2010 - 5925 zo dňa 13.02.2012 bol vydaný
vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Predmetom žalobných návrhov na
Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie je zaplatenie peňažných prostriedkov, úrokov z

omeškania a náhrady trov rozhodcovského konania, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX a Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a preto sa nejedná o spory, na ktoré je
možné aplikovať § 1 odsek 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. v platnom znení.

Žalobca žalobným návrhom zo dňa 21.03.2012 všeobecnému súdu ďalej navrhuje, aby zrušil
rozhodcovský rozsudok aj z dôvodu uvedeného v § 40 odsek 1 písm. d) Zákona č. 244/2002 Z. z. v

platnom znení, teda z dôvodu, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a
účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal.

Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoRK: „Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.“

Podľa ust. § 4 ods. 2 ZoRK: „Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná

forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.“

Podľa ust. § 4 ods. 3 ZoRK: „Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť

vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.“V odôvodnení prejednávaných Rozhodcovských rozsudkoch je uvedené: „ Bez ohľadu na to, či
bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v samotnom texte Zmluvy alebo v obchodných podmienkach,
ktoré boli inkorporované do predmetného zmluvného vzťahu, bol súhlas so znením rozhodcovskej

doložky vyjadrený písomne, a to podpisom dokumentu, ktorým bolo písomné vyhotovenie Zmluvy.
Rozhodujúcimi kritériami pre platnú inkorporáciu obchodných podmienok je platná (určitá a
zrozumiteľná) inkorporačná doložka, v ktorej je vyjadrené, že zmluvné vzťahy sa riadia tiež
obchodnými podmienkami a zároveň skutočnosť, že druhá strana mala možnosť sa s nimi oboznámiť.
Rozhodcovskému súdu je známe, že predmetné obchodné podmienky boli zverejnené v obchodných

priestoroch ako aj na webovom sídle banky.“

Z ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky
jepotrebnésplniťokreminýchpodmienokajpodmienkupísomnejformy.Vzmysleustanovenia§4ZoRK
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente popísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré
ju dohodli.

Zmluvnými stranami však podľa názoru súdu nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva vo forme
osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme
rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma rozhodcovskej doložky je však

zachovaná, iba ak je táto obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.

Právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver, ktorý sa žalobca ako povinný zaviazal splácať
v splátkach. Súd po preskúmaní Rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2010 - 5893 a Rozhodcovského
rozsudku sp. zn. II/2010 - 5925 úverových zmlúv, úverových podmienok a VOP SLSP dospel k záveru, že
VOP, ktoré sú súčasťou Úverovej zmluvy, obsahovali rozhodcovskú doložku, ktorá nebola so žalobcom

osobitne vyjednaná. Pre tunajší súd nie je postačujúce odôvodnenie Rozhodcovského rozsudku v tom
zmysle, že, „rozhodcovskému súdu je známe, že predmetné obchodné podmienky boli zverejnené v
obchodných priestoroch ako aj na webovom sídle banky a že právomoc rozhodcovského súdu je daná.“
VOPSLSPnebolizmluvnýmistranamipodpísané,neodkazujúnakonkrétnyzmluvnývzťahapodmienka
písomnej formy v danom prípade nebola dodržaná.

Tu sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu v tom smere, že ako vyplýva z obsahu zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004 a zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004
a z pripojených VOP počas rozhodcovského konania, nie je zrejmé, že by tieto spĺňali náležitosti, ktoré
zákon vyžaduje, teda že by bolo došlo k podpísaniu uvedených VOP obidvomi sporovými stranami, čím
by platne založili rozhodcovskú doložku. Predmetné zmluvy o splátkových úveroch a VOP neboli ani

len technicky spojené, čím by aspoň vzbudzovali dojem „jedného dokumentu“, aj keď ani zo samotného
technického spojenia VOP a zmlúv o splátkových úveroch nie je možné vyvodiť, že obsahujú prejav vôle
účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a že súhlasia aj s VOP. Štandardná rozhodcovská
doložka sa uvádza priamo v konkrétnej zmluve ako je článok alebo ustanovenie. Ak sa rozhodcovská
zmluva uzatvára zmluvou osobitnou, musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny

vzťah. V danom prípade táto podmienka dodržaná nebola s poukazom na § 4 zákona č. Zákona č.
244/2002 Z.z. v platnom znení.

Ako vyplýva z obsahu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004 a zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2004 a z pripojených VOP nie je zrejmé, že by
tieto spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených všeobecných

obchodných podmienok obidvoma sporovými stranami, čím by platne založili rozhodcovskú doložku.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala
a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal podľa § 40
odsek 1 písm. d ) Zákona č. 244/2002 Z. z. v platnom znení súd uvádza, že vyššie uvedená zásada
rozhodcovského konania v prejednávanej veci porušená bola.Zároveň žalobca dáva do pozornosti, že predmetnými rozhodcovskými rozsudkami boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, nakoľko nie je možné, aby žalobca
bol povinný zaplatiť žalovanému sumu, ktorá je viac ako dvojnásobkom sumy, ktorá bola žalobcovi ako

dlžníkovi poskytnutá. Ide tu teda o značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami žalobcu ako
spotrebiteľaaosoby,ktorámuposkytovalaúverypopísanévyššie.Ktýmtotvrdeniamtunajšísúduvádza,
že SLSP ako právny predchodca žalovaného úverové zmluvy dojednal v súlade so zákonom č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktoré boli platné a účinné v čase podpísania zmlúv. Žalobca úverové

zmluvy vlastnoručne podpísal, oboznámil sa s nimi a v prípade, že mal voči nim výhrady, bolo na ňom,
aký ďalší postup zvolí vo vzťahu k banke.

Súd však zdôrazňuje, že žalobca vlastnoručne podpísal iba úverové zmluvy a nepodpísal VOP SLSP,
ktoré netvorili ani len prílohu úverových zmúv a žalobca s týmito nikdy nebol oboznámený.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy
na ochranu práv spotrebiteľa podľa § 40 odsek 1 písm. j/ Zákona č. 244/2002 Z. z. v platnom znení

súd uvádza, že vyššie uvedená zásada rozhodcovského konania v prejednávanej veci porušená
nebola, pretože súd nevzhliadol v konaní banky pri poskytovaní úveru žalobcovi porušenie všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z ak súd zruší rozhodcovský rozsudok podľa § 40 písm. a) a
c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej

žalobe.

V prejednávanom prípade však súd zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 40 písm. d) Zákona č.
244/2002 Z. z. v platnom znení.

Súd je názoru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázaním dôvodov zrušenia rozhodcovského
rozsudku podľa ust. § 40 ods. d) Zákona č. 244/2002 Z. z.. Žalobca ako jeden z účastníkov

rozhodcovského konania poprel platnosť Rozhodcovského rozsudku.

Vedľapožadovanejpísomnejformysanarozhodcovskúzmluvu,resp.rozhodcovskúdoložku,budúvšak
vzťahovať všetky požiadavky kladené na právne úkony všeobecne a zmluvy zvlášť, preto je nevyhnutné,
aby bola rozhodcovská zmluva formulovaná určite a zrozumiteľne v súlade s ust. § 37 Občianskeho
zákonníka, to znamená, aby spĺňala všetky náležitosti perfektnosti právneho úkonu stanoveného v

tomto zákone.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Výška trov konania navrhovateľa pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 606,25 €
podľa ust. § 11 ods. 1, ust. § 1 ods. 3 v spojení s ust. § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledujúce úkony právnej služby:

1.) 1 úkon PS - prevzatia a príprava zastúpenia vo výške 78,25 € (predmetom sporu je zrušenie

rozhodcovského rozsudku t.j. podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo
sporu a preto suma predstavuje 1/13 výpočtového základu vo výške 58,69 € + podľa ust. § 13 ods.
3 vyhlášky sumu zvýšenú o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny t.j. 19,56 €) + režijný paušál 7,63 €
+ 20% DPH,2.) 1 úkon PS - vypracovanie písomného podania vo veci samej zo dňa 21.03.2012 vo výške 78,25 €
(suma predstavuje 1/13 výpočtového základu vo výške 58,69 € podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) + podľa
ust. § 13 ods. 3 vyhlášky sumu zvýšenú o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny t.j. 19,56 €) + režijný

paušál 7,63 € + 20% DPH,

3.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní zo dňa 27.02.2014 vo výške 82,49 € (suma predstavuje
1/13 výpočtového základu vo výške 61,87 € podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) + podľa ust. § 13 ods. 3
vyhlášky sumu zvýšenú o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny t.j. 20,62 €) + režijný paušál 8,04 € +
20% DPH,

8.) z náhrady za stratu času, vyčíslenú v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. č.655/2004 Z.z o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, cestou na pojednávanie dňa 27.02.2014,
celkom 4 hodiny cesty z Banskej Bystrice do Bratislavy a späť, t.j. 8 polhodín, celkovo 107,20 EUR +
20 % DPH,

10.) z náhrady cestovných výdavkov vyčíslených v zmysle zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách
dňa 27.02.2014 vo výške 135,72 EUR z Banskej Bystrice do Bratislavy a späť(2x 210 km), ktorých

vynaloženieprávnyzástupcanavrhovateľapreukázalkópiamipríslušnýchdokladovdoloženýchdospisu
+ 20 % DPH.

Predmetom sporu bol návrh na zrušenie rozhodcovských rozsudkov sp. zn. II/2010-5893 a sp. zn.
II/2010-5925,pretopodľaust.§11ods.1písm.a)vyhláškyč.655/2004Z.z.jezákladnousadzboutarifnej
odmeny za jeden právny úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné

vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Keďže predmetom sporu bolo zrušenie dvoch rozhodcovských rozsudkov patrí právnemu zástupcovi
podľa ust. §13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri spojení dvoch alebo viacerých vecí základná sadzba
tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvýšenej o tretinu základnej sadzby
tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Súd preto rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).