Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010369
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813010369.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

T. C., nar. X.X.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na
hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. C., nar. X.X.XXXX v W., bytom W., G. I. č. XXX/XX, živnostník, ženatý, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa X.X.XXXX v čase okolo 03.20 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol

osobné motorové vozidlo značky F. X5 evidenčné číslo NO XXX AS po uliciach Y., U. a L. v meste
Námestovo, smerom na ulicu I., pričom na ulici L., pri rodinnom dome číslo XXX/X, bol zastavený
a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ W. a vykonanou dychovou skúškou mu bolo dňa
X.X.XXXX v čase o 03.24 hodine zistené 0,71 mg/l alkoholu v dychu,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. § 56 ods. 1, 2 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona na
peňažný trest vo výmere 700,- (sedemsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený,
u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) dní.
Podľa § 61 ods. 1,2 Trestného zákona, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona u k l a d á trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa X.XX.XXXX obžalobu na T. C. pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.Podanú obžalobu súd prejednal na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa XX.X. XXXX. Obžalovaný
T. C. urobil vyhlásenie o svojej nevine podľa § 257 ods.X písm. a/ Tr. por. a vypovedal, že dňa X.X.XXXX
bol za pracovnými povinnosťami mimo Námestova, domov sa vrátil okolo polnoci alebo jednej hodiny

ráno. Keďže celý deň bolo veľmi horúco, rozhodol sa ešte ísť do pohostinstva na nealkoholický nápoj. Do
pohostinstva prišiel na osobnom motorovom vozidle a zdržal sa tu do záverečnej, pričom v pohostinstve
vypil tri pollitrové 10 stupňové pivá, iný alkohol nepil. Naposledy sa najedol okolo 18.00 hod. večer.
Potom ako bola v pohostinstve vyhlásená záverečná, chcel ísť domov pešo, ale keďže mal obuté nové
topánky, ktoré ho omínali a necítil alkoholické opojenie, rozhodol sa domov ísť vozidlom. Predpokladal,

keďže vážil 110 kg, že požitý alkohol na ňom nezanechá následky. Keď sa vracal domov, zaregistroval
podľa svetiel za sebou osobné motorové vozidlo, bolo to ešte na ulici Mlynská, napojil sa potom na
ulicu SNP, po ktorej pokračoval až na jej koniec, kde bol zastavený hliadkou polície. Zastavil okamžite,
ako vozidlo za ním zaplo výstražné svetelné znamenie. Na požiadanie predložil policajtom doklady a
následne bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, s čím súhlasil a bolo mu povedané, že výsledok
skúšky je pozitívny, že prístroj, na ktorom bola vykonaná dychová skúška nameral hodnotu 0,71 mg/l,

na čo policajt odišiel do služobného vozidla, vytlačil výsledok merania a doniesol mu doklad o výsledku
merania. Potom mu bola obmedzená osobná sloboda, že sa dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky. Zároveň uviedol, že nesúhlasí, že hodnota alkoholu v jeho dychu mohla byť taká vysoká.
Zároveň mu neuniklo, že policajt, ktorý ho podrobil dychovej skúške prejavil veľkú radosť nad tým, že
niekoho chytili. Uvedeného dňa sa podrobil dychovej skúške celkom tri krát, prvý krát hneď na mieste,

druhý krát v budove polície asi po 15-20. minútach a tretí krát požiadal vyšetrovateľa o ďalšiu skúšku,
čo mohlo byť o 12.00 hod. Prvú dychovú skúšku nenamietal vôbec a pri druhej skúške už uvádzal, že to
nie je možné, že by z troch pív nafúkal takúto hodnotu. Krvnú skúšku nežiadal, nakoľko si bol vedomý,
že nejaký alkohol požil a krvná skúška sa ani vôbec nespomenula. Je presvedčený, že prístroj, ktorým
bola vykonaná skúška alebo tlačiareň neboli v poriadku, že vzhľadom na množstvo požitého alkoholu

a jeho váhu takúto hodnotu nafúkať nemohol. Ani pri jednom vytlačení dokladu osobne nebol a nebolo
mu umožnené vidieť ako bol doklad tlačený. Výstupy z tlačiarne nenamietal, podpísal ich dobrovoľne.
Na hlavnom pojednávaní súd čítal výpoveď svedka R. S., ktorý uviedol, že dňa 3. X.XXXX vykonával
hliadkovú službu s kolegom Y., pričom počas služby v čase okolo XX.XX hod zistili pohyb vozidla,
ktoré viedol obžalovaný po ulici Y. k U., pričom pri vychádzaní na ulicu U., vodič nepoužil predpísané

znamenie o zmene smeru jazdy a vozidlo viedol ďalej smerom k ulici Okružná tak, že toto vozidlo viedol
z pravej strany na ľavú stranu opakovane a tiež stredom vozovky. S kolegom sa rozhodli vodiča zastaviť
a skontrolovať, vozidlo za použitia výstražných svetelných a zvukových znamení zastavili. Vodič výzvu
na zastavenie vozidla rešpektoval, predložil na výzvu predpísané doklady a bol vyzvaný, aby sa podrobil
dychovej skúške, po prefúknutí prístroja bola u neho nameraná hodnota 0,71 mg/l alkoholu v dychu a na

mieste bol vyhotovený zápis o dychovej skúške tlačiarňou E. č. XXXXX č. merania XXX. Obžalovaný bol
poučený o možnosti odberu krvi alebo iného biologického materiálu, čo obžalovaný odmietol. Vodičovi
bola na mieste obmedzená osobná sloboda, bol eskortovaný na OO PZ Námestovo, kde bol opakovane
podrobenýdychovejskúškesvýsledkommerania0,79mg/l.Privypracovaníúradnéhozáznamuomylom
nesprávne uviedol názov tlačiarne.

Súd prečítal listinné dôkazy záznam o vykonaní vyšetrenia na zistenie návykovej látky vykonaného
dychovou skúškou, zápisy o vykonaní dychových skúšok, certifikát o overení analyzátora dychu,
fonogram z knihy výdaja materiálu a správy k osobe obžalovaného, vrátane výpisu z evidencie
priestupkov,vrátaneevidenčnejkartyvodiča,evidenčnejkartyvozidla,správuopovestiaodpiszregistra

trestov.

V rámci hodnotenia dokazovania súd prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom
pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd po vykonaní
dokazovania nemal pochybnosti, že konanie obžalovaného napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty

prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, vrátane
subjektívnej stránky.

Obžalovaný priznal, že predmetného dňa vykonal vozidlom jazdu, pričom pred jazdou požil podľa
jeho vyjadrenia celkom tri pivá. Bránil sa však, že je presvedčený, že prístroj, ktorým bola vykonaná

skúška alebo tlačiareň neboli v poriadku, pretože vzhľadom na množstvo požitého alkoholu a jeho
váhu takúto hodnotu nafúkať nemohol. V rámci obhajoby spochybňoval zákonnosť získaných dôkazov
pri dokumentovaní súdeného skutku políciou, pokiaľ ide o vykonanie dychovej skúšky a samotný
postup polície súvisiace aj s jeho zadržaním a zabezpečovaním dôkazov. Uviedol, že nebol poučenýo svojom základnom práve, že nikto nesmie byť k priznaniu nijakým spôsobom nútený, policajtmi bol
vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúšky, ktorú nemohol odmietnuť, keďže podľa § 34 ods.1 Zákona
o policajnom zbore je každý povinný uposlúchnuť výzvu policajta. Policajti zároveň nekonali v súlade

s právnymi predpismi, keď jeho vozidlo sledovali, pričom mali vedomosť podľa úradného záznamu, že
nedal svetelné znamenie o zmene smeru jazdy, čím sa dopustil priestupku a nevykonali tak služobný
zákrok a pokračovali v jazde za ním. Zároveň príslušníci polície vykonávali dňa 2. 8. 2013 hliadkovú
činnosť, čo znamená, že boli poverení plnením úlohy podľa § 2 ods. 1 písm. i/ Zákona o policajnom
zbore a nie plnením úlohy podľa § 2 ods. 1 písm. k/ Zákona o policajnom zbore, a preto získaný dôkaz

príslušníkmi polície nebol získaný ani oprávneným subjektom pri plnení úloh a zároveň s prihliadnutím
na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z 7.12.2009, sp.zn. Tpj 63/2009, z ktorého vyplýva, že
obžaloba môže byť opretá len o dôkazy zabezpečené najskôr po začatí trestného stíhania vo veci,
dôkaz získaný príslušníkmi policajnej hliadky je tak nezákonný. Zároveň spochybňoval dôveryhodnosť
záznamov o dychovej skúške, podľa ktorých mu mala byť nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,71 mg/
l v čase 03.20 hod a 0,79 mg/l v čase o 3.45 hod. Výsledok merania ovplyvňujú faktory napr. teplota

a vlhkosť okolia, atmosferický tlak, otrasy počas transportu meradla a iné a tiež je potrebné prihliadať
na mieru neistoty merania, ktorá je v prípade použitého meradla 0,02 mg/l, tiež platnosť overenia
použitého meradla, pričom použité meradlo bolo len jeden mesiac pred uplynutím platnosti overenia.
Zároveň nebola zodpovedne zodpovedaná otázka stupňa ovplyvnenia alkoholom konkrétne jeho osoby,
keď dychový analyzátor je vhodný ako efektívne screeningové zariadenie, ktoré spoľahlivo identifikuje

osoby, ktoré alkohol nepožili, ale nedokáže s mierou spoľahlivosti požadovanej pre dôkaz v trestnom
konaní určiť koľko alkoholu má v krvi konkrétny jedinec. Vo veci nebol vypracovaný znalecký posudok
za účelom individualizácie a keďže ide o kontradiktórne konanie, nie je povinnosťou obhajoby takéto
dôkazy navrhnúť. Tiež poukázal, že príslušníci polície počas služby nemali podľa knihy o výdaji so
sebou vo vozidle tlačiareň, pričom svedok S. vo svojom výsluchu uvádzal, že záznam o dychovej

skúške bol vytlačený hneď na mieste. Tiež nevierohodne vyznieva výpoveď svedka, že sa iba pomýlil,
pokiaľ ide o názov tlačiarne. Taktiež poukázal na stanovisko prezídia PZ upravujúce, postup príslušníkov
polície v prípadoch ak sa tlačiareň nenachádza vo vozidle, pričom svedok R. S. ako príslušník polície
nepostupoval v súlade s internými predpismi.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne a nepochybné zistené, že obžalovaný
v inkriminovanej dobe vykonával činnosť - viedol motorové vozidlo, v nespôsobilom stave, vyvolanom
užitím návykovej látky. Vykonanou dychovou skúškou mu bolo dňa 3. 8. XXXX v čase o 03.20 hod
zistené 0,71 mg/l alkoholu v dychu a v čase o X.XX hod 0,79 mg/l alkoholu v dychu. Obranu
obžalovaného v rámci ktorej namietal zákonnosť získaného dôkazu - výsledok dychovej skúšky, súd

považoval za neprijateľnú a neakceptovateľnú. Nezákonnosť vykonanej dychovej skúšky obžalovaný
odôvodňoval jednak v nezákonnom postupe príslušníkov polície, ktorí jeho vozidlo pred jeho zastavením
sledovali, pričom už mali vedomosť, (aj podľa príslušníkmi spísaného úradného záznamu) že nedal
svetelné znamenie o zmene smeru jazdy, čím sa dopustil priestupku a príslušníci nevykonali služobný
zákrok a pokračovali v jazde za jeho vozidlom. Rovnako nezákonnosť má spočívať aj v tom, že po

zastavení vozidla nebol riadne poučený o jeho základnom práve, že nikto nesmie byť k priznaniu nijakým
spôsobom nútený, ale ho vyzvali na podrobenie sa dychovej skúšky, ktorú nemohol odmietnuť (podľa §
34 ods.1 Zákona o policajnom zbore je každý povinný uposlúchnuť výzvu policajta). Zároveň príslušníci
polície neboli ani kompetentný na vykonanie takého to dôkazu, pretože vykonávali hliadkovú činnosť.
K týmto tvrdeniam obžalovaného súd uvádza, že takáto striktná interpretácia ustanovení Zákona o

policajnom zbore je úplne tendenčná zo strany obhajoby, pretože medzi základné povinnosti policajtov
vykonávajúcich hliadkovú činnosť, a to aj mimo dopravno-bezpečnostných akcii, v prípadoch ak pri
hliadkovej činnosti zistia porušenie právnych predpisov (v tomto prípade obžalovaný nedal svetelné
znamenie o zmene smeru jazdy tam, kde bol povinný ho dať; vozidlom sa pohyboval opakovane
zo strany na stranu a išiel stredom vozovky) podľa Nariadenia prezidenta PZ č.14 z 7. júna 2011

o vykonaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky čl. 17 ods. 11 písm. c/; po
zastavení vozidla je policajt povinný vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený
alkoholom, prípadne inou návykovou látkou. V prípade obrany obžalovaného, že dychová skúška je
nezákonne získaným dôkazom, pretože bola vykonaná bez predchádzajúceho procesného poučenia,
že nikto nesmie byť k priznaniu nijakým spôsobom nútený, v prípade ak mal obžalovaný na mysli

právo neprispievať k vlastnému obvineniu súd uvádza, že Európsky súd pre ľudské práva vo veci
Saunders proti UK, rozsudok veľkého senátu č. 19187/91, § 68 z 17. XX. XXXX vysvetlil okrem iného,
že právo neprispievať k vlastnému obvineniu sa v prvom rade týka rešpektovania vôle obvineného
mlčať. Právo neobviňovať sám seba nezahŕňa použitie v trestnom konaní tých vecí, ktoré je možné odobvineného získať prostredníctvom donútenia, pokiaľ ide o veci existujúce nezávisle na jeho vôli, ako sú
okrem iného vzorky dychu, moču, krvi a telesných tekutín za účelom analýzy DNA. K časti obrany, kde
obžalovaný poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z 7.12.2009, sp.zn. Tpj 63/2009,

že obžaloba môže byť opretá len o dôkazy zabezpečené najskôr po začatí trestného stíhania vo veci
a dôkaz získaný príslušníkmi hliadky je tak nezákonný, v tomto smere súd iba uvádza, že výsledok
o vykonaní dychovej skúšky bol oboznámený ako listinný dôkaz a ako dôkaz bol získaný zákonným
spôsobom. Pokiaľ obhajoba v ďalšom spochybňovala dôveryhodnosť záznamov o dychovej skúške,
podľa ktorých mu mala byť nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,71 mg/l v čase 03.20 hod a 0,79

mg/l v čase o 3.45 hod., že pri výsledku merania neboli zohľadnené ovplyvňujúce faktory ako teplota
a vlhkosť okolia, atmosferický tlak, otrasy počas transportu meradla a iné a tiež nebolo prihliadnuté
na mieru neistoty merania, ktorá je v prípade použitého meradla 0,02 mg/l a na platnosť overenia
použitého meradla, pričom použité meradlo bolo len jeden mesiac pred uplynutím platnosti overenia k
týmto tvrdeniam súd uvádza, že ide len účelové tvrdenia obžalovaného, z ktorých vyplýva zjavná snaha
vyhnúť sa trestnej zodpovednosti a tomu zodpovedajúca snaha obžalovaného vyvrátiť "nevyvrátiteľné".

Obžalovaný si musí uvedomiť, že objektom žalovaného trestného činu je záujem na ochrane ľudského
života a zdravia, ako aj majetku pred tými, ktorí v stave po požití návykových látok, ktoré znižujú ich
psychické funkcie, vykonávajú činnosť, pri ktorej by práve v dôsledku ovplyvnenia mohli ohroziť trestným
činomchránenýzáujem.Podľalekárskychpoznatkovvodičmotorovéhovozidlaniejeschopnýbezpečne
viesť motorové vozidlo, ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahla najmenej 1 promile a v prípade zistenia

menšieho množstva alkoholu v krvi vodiča treba vždy preukázať, že jeho schopnosť viesť motorové
vozidlo bola skutočne znížená v rozsahu, aký predpokladá ustanovenie § 289 Tr. zák. Na základe
uvedeného preto súd uvádza, že v prípade obžalovaného bola zistená hodnota alkoholu v dychu v čase
vedenia motorového vozidla 0,71 mg/l, (čo predstavuje hodnotu 1,48 promile), pričom bolo vykonané aj
kontrolne meranie (so stúpajúcou tendenciou), pričom je na mieste uviesť, že meraním zistená hodnota

alkoholu v dychu obžalovaného značne prevýšila hranicu 1 promile, (a to aj po odrátaní hodnoty 0,02
mg/l tzv. miera neistoty merania, ako sa tohto domáhal obžalovaný), teda sa nejednalo o hraničnú
hodnotu, ktorá by odôvodňovala vykonanie znaleckého dokazovania v predmetnej veci. Pokiaľ ide o
pochybnosti ohľadom použitej tlačiarne, k tomu sa v potrebnom rozsahu vyjadril vypočutý svedok a súd
nepovažoval za potrebné sa touto námietkou obhajoby viac zapodievať, už z výpovede obžalovaného

vyplynulo, že hliadka v služobnom vozidle mala tlačiareň a v prípade ak to nebolo zaznačené v knihe
výdaja materiálu, išlo o administratívne pochybenie, ktoré nijako neovplyvnilo samotné trestné konanie.
K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že je živnostník. Z výpisu z
registra priestupkov bolo zistené, že bol opakovane postihnutý v priestupkovom konaní na úseku cestnej
premávky,pričompodstatnýmbolo,žeužbol postihnutýzajazdupodvplyvomalkoholu.Vregistritrestov

nemá záznam. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených
v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd nezistil

žiadnu priťažujúcu okolnosť. Ako poľahčujúcu okolnosť súd vyhodnotil, že obžalovaný pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život. ( § 36 písm. j/ Trestného zákona). V prípade obžalovaného tak súd
modifikoval podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona hornú hranicu trestnej sadzby, ktorú znižoval o jednu
tretinu postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona.

Vzhľadom na všetky okolnosti spáchaného skutku, osobu obžalovaného, ktorý z trestného hľadiska pred
súdeným skutkom viedol bezúhonný život, nedopustil sa žiadneho trestného činu a ani z ostaných správ
nevyplynuli žiadne negatívne poznatky k jeho osobe, ale zároveň už bol za jazdu po vplyvom alkoholu
postihnutý v priestupkovom konaní súd mal za to, že na prevýchovu obžalovaného v danom prípade
postačuje uloženie miernejšieho peňažného trestu vo výmere 700,- Eur spolu s náhradným trestom pre

prípad, že by výkon tohto peňažného trestu bol úmyselne zmarený, a to vo výmere 25 dní. Nakoľko
obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, čím
svojou nerozvážnosťou vážne ohrozil aj ostatných účastníkov cestnej premávky a mohol spôsobiť iným
osobám aj škodu na majetku, súd rozhodol aj o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidláakéhokoľvek druhu vo výmere 36 mesiacov. Súd považoval takto popri sebe uložené tresty, vzhľadom
na osobu obžalovaného, okolnosti spáchania skutku za dostatočné na jeho nápravu ako aj ochranu
spoločnosti.Taktouloženétrestysúdpovažovalzazákonnéaspravodlivé,ktorévprípadeobžalovaného

plnezodpovedajúpotrebámtakgenerálnejakoajindividuálnejprevencieasúdostatočnýmprostriedkom
na dosiahnutie účelu trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.